All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu Arrogance and Ignorance: Anne M. Oliver.
Romanca zasadená do čias románov Jane Austenovej. Toto je príbeh ženy a muža. Muž si myslí, že je lepší než ostatní a žena vie, že je chytrejšia. Bez ohľadu na ich rozdiely majú jednu vec spoločnú, obaja sú zamilovaní do toho druhého.
Túto poviedku čítajú: Anayuy, Anynka, Carma, barunka159, ivana, JSark, Kaya_Mew, Hanellka, Kalien, ladyF, Lucka, Lucy18, Maenea, maginy, Monie, Monika, petty002, Tez , soraki, sss, 32jennifer2.
Túto kapitolu pre vás znova preložila 32jennifer2. Beta-read: Jimmi
Kapitola 26: Oslobodenie od túžby
Preklad: 32jennifer2.
Beta-read: Jimmi
Lord Malfoy sa obrátil k pánovi Lupinovi. „Viete, prečo je tak nešťastná, však?“
„Áno,“ odvetil pokorne.
„Prosím, povedzte, že dievčinine spomienky nie sú pravdivé,“ spýtal sa.
„Prial by som si, aby som mohol,“ poznamenal Lupin.
Draco vytiahol čarodejný prútik. Lupin sa posadil do ľahkého kresla.“ Schovajte ten prútik, môj chlapče. Nikdy som jej neublížil. Všetko, čo som celý jej život robil, bolo, že som ju chránil. Váš krstný otec sa ju tiež snažil chrániť. Obaja sme konali v jej najlepšom záujme. Váš priateľ Marcus Flint vie viac o posledných plánoch, ale vonku existuje väčšie nebezpečenstvo než čo sa jej stalo, keď bola unesená.“
Draco staršieho muža chvíľu sledoval a potom spustil čarodejný prútik. „Som si istý, že neskôr si budem musieť tento príbeh vypočuť, ale teraz mám naliehavejšie veci.“ Skryl čarodejný prútik. „Už som poslal po vikomta. Budete mu musieť vysvetliť čokoľvek, čo si myslíte, že je potrebné. Pokiaľ ide o mňa, ja idem za našou mladou priateľkou.“
„Viete, kam šla?“ spýtal sa Remus.
„Myslím, že áno. Vrátila sa jej pamäť a preto sa dokáže premiestňovať. Ona sa premiestňovala iba na jednom mieste a to bolo miesto, kde som ju učil. Nemá žiadne ochrany a verím, že to bolo prvé miesto, ktoré jej napadlo. Zostaňte tu a stretnite sa s lordom Potterom. Vrátim sa so slečnou Grangerovou.“
Lupin vstal. „Je v skutočnom nebezpečenstve a to viac sama pred sebou než od človeka, čo ju uniesol. Priveďte ju späť, prosím.“
Draco sa zjavil pred altánkom na Potter´s Hall. Obloha bola tmavá, pretože večer dostihol neskoré popoludnie. Vnútri, v malom uzatvorenom priestore, bola tma, ale bol si istý, že ju vnútri nájde. Otvoril dvere a hneď ju uvidel, ako sedí na prútenej železnej lavičke, chrbtom k nemu a rukou na jednej zo sklenených stien. Zažal prútik a priblížil sa k nej.
Hľadela na planúce lúče, ktoré vysielalo slnko. Neotočila sa, keď vošiel, pretože vedela, že to je on. Bez pozdravu riekla, „Som pre vás veľká záťaž, však?“
„Prečo to hovoríte?“
„Nemyslíte si to? Že by som vám nemala komplikovať život, a ani životu všetkých naokolo?“
Draco sa ozval spoza nej, „Nepredpokladám, že hovoríte za mňa, drahá dáma. Nič nemôže byť vzdialenejšie od pravdy alebo od pocitov v mojom srdci. Rozlúštime toto klbko lží a dôjdeme k odpovediam, sľubujem vám to.“
„Spomenula som si na niečo dôležité. Spomenula som si, že nemáte možnosť dať mi svoje srdce,“ riekla smutne.
Pristúpil o ďalší krok bližšie a ona sa mu konečne obrátila tvárou. Pozrela zo stoličky nahor, na neho. „Je to to, čoho sa obávate?“ riekol.
Obrátila pohľad znovu k slnku. „Túžim po jednoduchších dňoch.“ Bolo zjavné, že lordovi Malfoyovi sa nechystá prezradiť svoje obavy. Sklonila hlavu a položila si ruky do lona. Posadil sa na lavicu vedľa nej, nohami oproti nej. Bok po boku, sedeli, tak intímne ako milenci, ale tak vzdialení ako obyčajní známi.
„Keď som bola mladšia, toto bola moja obľúbená časť dňa, súmrak. Bol to čas, keď môj otec, matka a ja sme boli všetci spolu. Neboli sme tak dobre situovaní, prinajmenšom nie tak ako vy a môj bratranec. Môj otec bol iba učiteľ na súkromnej škole, takže som vyrástla len s dvoma služobnými, manželmi, ktorí pracovali v našej záhrade a v našom dome. Moji rodičia mali často doma veľa práce, ale pre vždy si pre mňa našli večer čas.“
„Radi sme sedávali pri ohni, svietili sviečkou a čítali alebo hrali na piano. Obvykle mi čítal otec, ale keď som bola staršie, ja som čítala im. Bola som stratená, keď zomrel. Bola som taká mladá. Túžila som po tom, aby sa vrátil. Cítila som otcovské spojenie, tak ako s pánom Lupinom.“
„Aký bol váš otec?“ spýtal sa láskavo.
Konečne zdvihla tvár a pozrela na neho, na tvári sa jej objavil malý úsmev, ktorý ohrial jeho vnútro. „Bol vysoký, takmer rovnako vysoký, ako ste vy. Mal nákazlivý smiech a bol džentlmen. Ak mohol, tak ostatným pomáhal. Bol milý a veľkorysý. Moju matku veľmi miloval.“
„Povedzte mi o nej,“ naliehal.
Na to, opäť sklonila hlavu. Bolesť a spomienky boli príliš čerstvé, pre ňu príliš čerstvé. „Nepodobám sa na ňu, viete. Na ženu bola vysoká s ľahkými vlasmi a modrými očami. Po celý život mi vraveli, že sa viac podobám na moju tetu Lily a keďže som sem teraz prišla a uvidela jej portrét, vidím, že sa podobám. Moja matka milovala hudbu, zvieratá a literatúru. Milovala mňa.“
Draco sa usmial a dotykom ruky na tvári ju donútil, aby na neho znova pozrela. „Je pekné byť milovaný.“
„Súhlasím,“ odvetila.
„Milujem vás, viete.“
Cítila, ako jej srdce vynechalo jeden úder. Takmer si priala, aby ju neľúbil. Tak by mohla predstierať, že jej city sú jednostranné a všetko toto by nebolo viac než len pobláznenie školáčky. Ak vyhlásil svoje pocity tak otvorene, urobil pre ňu situáciu omnoho zložitejšiu. „Viem, a tiež vás milujem.“
Vedel, že ho miluje a vedel, že jej láska v ňom vyvolávala rozporuplné pocity. Ich láska nemohla byť zdieľaná otvorene. Bolo to viac než hlavolam, bol to obrovský problém, ktorý je potrebné vyriešiť, no bez zjavného riešenia. Usmial sa na ňu a spustil ruku z jej tváre. Jej pokožka na tvári bola tak teplá a mäkká. Prebleskla ním zvedavosť, keď uvažoval, či aj zvyšok jej pokožky bol tak mäkký.
„Čo si o tom myslíte? O Našej spoločnej láske a obdive?“ spýtal sa. Postavil sa a chytil ju za ramená. Pozrel sa nadol, jej vlasy ho šteklili na tvári a pošepol jej do ucha. „To nemusí byť zlé.“
„Nie je to len na vás, rozhodnúť, či je to dobré alebo zlé.“
„Budem k vám dobrý, nemuseli by ste nikdy nič chcieť, môžete celý deň čítať, venovať sa charite a štúdiu. Musíte sa so mnou vrátiť na Manor. Ste moja druhá polovica, Hermiona.
„Vaša menšia polovica,“ riekla smutne.
„Nie, moja lepšia polovička,“ opravil ju. „Vy ste viac ako len krásna žena. Tiež máte krásnu dušu. Milujem vás, bez všetkého. To nemusí byť také ťažké.“
„Nie, ale musí to skončiť, vy nie ste voľný, aby ste si ma vzal a my nemôžeme našu lásku otvorene ukázať bez manželstva alebo aspoň zásnub.“ Oprela sa o jeho silné telo. Jej hlava klesla na jeho plece. Cítil sa ako ovládaný muž, zohol sa dolu a pobozkal jej odhalený krk; tri malé bozky, blízko jej ucha, na jej pulzný bod a na jej rameno.
Nahol sa k jej ústam a na jej pokojné, mäkké, teplé a sladké pery umiestnil malý bozk. Ukončila ho. Odpovedala s nádejou. Stlačila svoje pery k jeho a to bola božská láska. Jeho ústa sa oddialili, ale jeho tvár ostala blízko. „Chcem vás.“
„To ste hovoril,“ priložila si ruku k ústam. Pery sa jej chveli a cítila sa trochu zmätene. Nechala by ho, aby ju zhodil na podlahu a miloval sa s ňou a potom, ale potom, kde by mala byť?“
Postavil sa, lavica ich oddeľovala. „Budeme hľadať riešenie, aby sme mohli byť spolu.“ Jednoducho nevedel, čo boli tomto okamihu.
„Ako manžel a manželka? Nemôžete sa kvôli mne vzdať titulu a majetku a ja by som to od vás nikdy nežiadala, takže sme stratení.“
„Nájdem riešenie,“ zopakoval, skôr pre seba, „Neviem, či to bude ako manžel a manželka,“ dodal potichu.
„A ja to nechcem iným spôsobom, lord Malfoy,“ vstala a otočila sa od neho, obrátila sa smerom von, oboma rukami sa dotýkala chladného skla okien. Obloha bola teraz takmer úplne tmavá.
Chcel povedať niečo viac, čo by ju potešilo, ale nemal slov. Mala pravdu. Boli stratení. Nemohol sa vzdať všetkého, čo mal. Miesto toho jej to všetko chcel ponúknuť. Robilo ho to zlým človekom? Argumentoval by, podporil ju, ale čím? Slovami? Slová vyzerali byť falošné a prázdne. Nechcel jej dať falošné predpovede budúceho šťastia, ktoré nikdy nemusí prísť. Nie jej.
Cítil, že sa situácia pokazila. Bol frustrovaný z nej, sám zo seba aj zo stavu svojho srdca. Chcel ju, chcel byť slobodný, aby ju mohol chcieť. „V tejto chvíli vám nemám čo ponúknuť. Ospravedlňujem sa, že vám nemôžem dať to, čo chcete. Čo chcete a čo chcem nie je tak odlišné, je?“
Obrátila sa k nemu, „chcem si vás vziať. Chcem, aby vám zostal váš titul i majetok. Nevzdali by ste sa toho kvôli mne, že nie?“
Kráčala k jednej zo sklenených stien, oprela sa o sklo. Obrys jej siluety proti tmavej oblohe ho zalial túžbou a zúfalstvom. „Kiež by som mohol povedať, že by som sa vzdal, ale nemôžem. Prial by som si, aby som bol voľný z tejto túžby!“ Prešiel na druhú stranu miestnosti, vytvárajúc tak medzi nimi voľný priestor.
„Ak je to oslobodenie z tejto túžby, čo chcete, potom by som mala odísť. Ak odídem, čoskoro na mňa zabudnete a môžete sa zamilovať do inej.“ Prešla k dverám, ale pred odchodom sa zastavila. Keď sa nepokúsi zastaviť ju, odíde. Nakoniec pribehol k nej, keď už stála vonku. Dotkol sa jej ramena, jej pokožka horela jeho bolesťou.
S pokojom v tvári a pevným hlasom sa k nemu obrátila. „Keď ste ma pobozkal, pod stromom a teraz znova, nič ste mi neponúkal, správne?“
„Ponúkal som svoju najúprimnejšiu lásku.“
„A nič viac?“ spýtala sa.
Nahneval sa. Viac na seba ako na ňu, ale ona sa to nedozvie. Obrátil sa k skleneným dverám a buchol päsťou po tabuľke skla, rozbil ju, sklo padalo v črepoch ako padali cencúle v zime. Zastavil ruku. Priblížila sa k nemu, ale tentokrát sa odtiahol. Postavil sa ďalej od nej. „Ja vám ponúkam všetko a nič! Dočerta! Ja neviem, čo ponúkam. Konal som podľa inštinktu. Nemôžem bez vás žiť, viem, že nie,“ zvesil hlavu.
Jej srdce by kvôli nemu urobilo čokoľvek. Predtým, než prišla do Godricovej úžľabiny, keď žila so svojou matkou v rodičovskom dome, čudovala sa, keď sa jej niekto spýtal, čo by si zvolila, keby sa mala vzdať domova, rodiny a priateľov. Samozrejme, tú možnosť voľby jej zobrali. Ona sa musela vzdať všetkého. O to ju pripravili. Pomaly sa k nemu priblížila a vzala ho za ruku. Bola zranená a krv po nej voľne stekala nadol. Opatrne ju preskúmala a požiadala ho, aby si sadli na lavičku pred altánkom.
„Prečítala som niekoľko kníh o liečivých kúzlach, môžem?“ Spýtala sa.
„Ste si istá, že ma nezačarujete za moju nerozhodnosť?“ Spýtal sa s malým úsmevom.
„Dnes nie,“ odvetila. Vzala prútik a s jeho rukou vo svojej ľavej, vyriekla liečivé kúzlo. Čarodejný prútik umiestnila späť do vrecka šiat, ale jeho ruku držala aj naďalej. Oboma rukami hladila jeho veľké, silné, svalnaté ruky, jej palce prechádzali po jeho žilách. Jej ruku pevne zovrel vo svojej. Pustila mu ruku a stála pred ním. Natiahla ruku k jeho tvári, váhala, stiahla ju späť, ale opäť ju natiahla. Dotkla sa jeho líca. Zavrel oči. Bola taká jemná, taká milujúca. To bola chvíľa ako táto, keď si myslel, že by sa mohol vzdať všetkého; bohatstva, titulu a domova. Pravou rukou pokračovala v dotýkaní jeho tváre a ľavou jeho ramena. Poddal sa jej pohladeniu. S jedným prstom nakreslila linku z čela k brade, z brady späť k čelu. Špičkami prstov sa dotkla jeho obočia, a pretože to spravila, jej palec sa dotkol jeho pery. S jeho zatvorenými očami sa cítila odvážnejšie, tak sa dotkla jeho pier iba s jedným prstom.
Nakreslila obrys jeho pier, jedným smerom, ako ostatné. Nakoniec sa dotkla stredu spodnej pery. Potom, k jeho úžasu, pocítil jej pery ľahké ako pierko na svojich. Otvoril oči a ona prestala.
„Viete, čo ponúkam svojim bozkom?“ Spýtala sa.
Odváži sa spýtať? „Čo, slečna?“
„Ponúkam seba, ale tak, ako som,“ vyriekla.
Dôverne umiestnil svoje ruky na jej driek. Jej ruky boli stále na jeho ramenách, hlavu mal mierne naklonenú a pozeral na ňu. „Nedovolím vám, aby ste si ma vydržiavali, zatiaľ čo vy si vezmete svoju čistokrvnú manželku a budete mať svojho dediča. Nedovolím vám, aby ste ma navštevovali v noci, akoby ste sa za mňa hanbili, aby ste si ukradli chvíle ako je táto. Nemám vám čo ponúknuť na výmenu, ale mám slušnosť a svoju česť a vy mi to chcete vziať.“
„Nie!“ vykríkol. Napriek tomu, že ju držal okolo pása a pritiahol si ju pevnejšie do objatia, vedel, že to bolo naozaj to, o čom premýšľal, len pred chvíľou. Naozaj by o tom nemal premýšľať, pretože by radšej zostal slobodný celý svoj život a nemal nič viac než len pohľad a jej dotyky, než by ju pripravil o nevinnosť.
„Spýtam sa ešte raz, pane, na uspokojenie mojej zvedavosti, je to, čo ponúkate?“
Neodvážil sa na ňu pozrieť. Pustil jej driek a postavil sa chrbtom k nej. Potom sa znova otočil k nej. „V tejto chvíli vám nemôžem ponúknuť nič, okrem môjho priateľstva a mojej ochrany, ktorú nemáte moc odmietnuť.“ Vzal ju za zápästia a premiestnil späť na Manor. Premiestnil sa do prednej časti obrovského panstva, namiesto dovnútra, takto môže stráviť ešte jednu chvíľu s ňou. Keď sa ocitli na pevnej pôde, vytrhla si zápästia z jeho zovretia.
„Ja nevyžadujem vaše priateľstvo alebo vašu ochranu! Prijmem ponuku vášho kmotra, aby som odišla na Rokfort a prijala pozíciu profesora. Myslím, že tam by som našla pokoj a štipku šťastia. Môjmu bratrancovi by bolo bezo mňa tiež lepšie, rovnako ako vám. Vzali by ste si čistokrvnú, ak nie slečnu Clearwaterovú, tak potom druhú. Zabudnite, že som existovala. Vymažte ma zo svojej pamäte. Ľutujem, že pán Lupin vás z mojej pamäte nevymazal úplne.“ Chcela odísť z domu, ale chytil ju, tentoraz schmatol plnú hrsť mušelínového materiálu z jej šiat.
„Nie, nemusíte sa rozhodnúť a nemusíte ma opustiť!“ kričal. Ako nesprávne to bolo, natiahol sa po okraji jej šiat, kde predtým videl vo vrecku jej čarodejný prútik a skryl ho do vlastného vrecka. Načiahla sa a tvrdo ho udrela do tváre. Chytil ju okolo pásu a ťahal smerom k sebe. Jej tvár bola červená od hnevu, ale jeho tvár bola intenzívnejšia, než jej.
„Je mi ľúto, že som sa s vami stretla,“ škriepila sa, „je mi ľúto, že vás milujem.“
„Ste hrozný klamár, slečna Grangerová! Vy by ste sa vzdali tohto domu?“ Pozrel na obrovský dom a pozemok. Chytil ju za plece a tvrdo otočil. „Nechcete mi dať čas, ktorý potrebujem na vyriešenie tohto hlavolamu? Chcem vás a toto! Moja pravdivosť neznamená, že nie som hodný vašej lásky!“
Pozrela na neho. „Nikdy som vás nežiadala, aby ste sa niečoho vzdal!“ kričala.
„Ale áno! Chcete, aby sme žili v chatrči, obaja sa zaoberali obchodom a tvrdo pracovali ako naše pokánie, tak ako vaši rodičia. Chcete, aby som sa vzdal môjho domova, môjho života, môjho titulu a môjho bohatstva!“
Porazenenecky vytiahla ruku z jeho zovretia tým, že mu rozovrela prsty druhou rukou, „len chcem, aby ste ma miloval.“
„Vy hovoríte o chcení?“ spýtal sa zúfalo. „JA POZNÁM CHCENIE!“
„A čo vy?“ Spýtala sa potichu. Pozrela sa na zem, „chcete, aby som sa vzdala mojej cti a slušnosti? Mojej povesti? Môjho srdca a duše? To je všetko, čo mám.“ Klesla na zem, úplne porazená. Vyzerala ako jeho dlhý tieň, pretože sa nad ňou týčil. Bez toho, aby na neho pozrela, riekla: „Nesúhlasíte, kvôli obom našim srdciam, že by sme mali zabudnúť, čo chceme a konať podľa toho?“
Mala pravdu, nebesia im všetkým pomáhaj, mala pravdu.
„Sakra,“ zahrešil, nie v pravom význame slova. Zdvihol ju za ramená akoby nič nevážila. „Na to je príliš neskoro.“ Vyrovnal ju popri svojom tele, jej telo zapadalo do jeho. Ľavou rukou ju držal okolo drieku a jeho pravá ruka spočívala na jej chrbte, na jej teplej pokožke. S ústami sa priblížil k jej uchu. „Som úplne, celkom stratený. Som stratený s vami aj bez vás. Ako si môže moje srdce vybrať?“
Jeho srdce sa zaplavilo krvou, čistokrvnou krvou, ktorá hrozila, že sa vyleje z jeho hrude. Nikdy predtým necítil takú bolesť a túžbu. Zavrel oči a snažil sa túžbu zmierniť. Bude ju držať vo svojom náručí, obrazne či doslova, aby ju ochránil od všetkého zlého, nech je jeho vlastné srdce prekliate. Položí svoje srdce na poličku a zabudne, že niekedy existovalo. Jeho dýchanie sa stalo ťažším, keď ju držal pevne vo svojich rukách. Bez odporu ju odtlačil od seba. Záležalo mu na jej špinavej krvi. Boh mu pomôž, záležalo. Avšak myšlienka, že odíde preč, že bude drieť v profesii, ktorá bola pre stroskotancov, bolo neprijateľná. Načiahol sa za ňou, tvárou blízko jej vlasov. Chcel pre ňu viac. Chcel viac pre seba. Nájde prijateľné riešenie. Keby nenašiel, nakoniec by obaja skončili stratení a opustení.
„Obaja si zaslúžime šancu na šťastie, Hermiona,“ riekol jej jemne, ako keby hovoril s malým dievčatkom. „Nevzdám sa vás, ako som uviedol predtým. Sľubujem vám, že keď nemôžem nájsť očakávané riešenie nášho šťastia, potom sa všetkého vzdám.“ O krok cúvla a pozorovala ho. Verila mu.
„Vrátim sa s vami na Manor, ale len v prípade, ak pán Lupin odíde, ale musím vás upozorniť, že musíme byť len priatelia, vy a ja, a to do tej doby, kým budete voľný, buď od svojho presvedčenia alebo od vašej túžby. To bude buď jedno alebo druhé, ale nie oboje, chápete?“
Chápal. Vedel, čo hovorí. Vzdaj sa kvôli nej všetkého alebo o všetko príď, a nakoniec, nemohol nájsť v jej vyhlásení chybu. Časť jeho mysle, ktorou to zdôvodňoval, sa hádala s časťou jeho srdca, ktoré malo svoje túžby. Zamieril k domu, s ňou po boku. Spomalil svoje tempo, aby s ním udržala krok. Naozaj kvôli nej trpel. Bude to test jeho sebaovládania, či zostane v tom istom dome s ňou bez toho, aby sa jej dotkol, pobozkal ju, chcel ju. Skôr, než vošli do domu, chytil ju za ruku. To bol jeho prvý test. Pozrela do jeho sivých očí, v ktorých myslela, že je otázka. Konečne, umiestnila jemne svoju ruku na jeho rukáv. Jeho rameno neopadlo a jeho pokožka sa nerozpustila. Jeho srdce však bolo iný príbeh, ale bude to brať pomaly.
Vošli dnu. „Sú tu ešte pán Lupin a lord Potter?“ spýtal sa lord Malfoy sluhu.
Prikývol v súhlase. Draco sa na ňu usmial. „Odprevadím vás do vašej izby a keď bude večera, pošlem po vás.“ Spoločne, ruka v ruke, prešli dlhú vzdialenosť k jej izbe. Zastal pred dverami. „Ak by ste ma potrebovali, bez ohľadu na hodinu či požiadavku, necíťte sa ako bremeno. Vyhľadajte ma, prosím.“
Všetko na žene pred ním, jej strhaná tvár, malé, ale dobre tvarované telo, sľubovalo, že ho prinúti zradiť svoje slovo. Chcel ju držať v náručí, dotýkať sa jej sladkej tváre, jemne ukladať svoje pery na jej, tak ako to urobila predtým, bolo zlé, ale cítil, že správne. Jeho túžba ohrozila jeho rozhodnutie. Jeho mozog konečne prišiel k miestu, kde ho čakalo racionálne riešenie. Cúvol o krok a uklonil sa. Vzal ju za ruku, nemohol odolať a pobozkal jej ju. Priatelia bozkávajú priateľovu ruku, nie? Opustil ju a hnal sa do haly, vyšteknúc na jedného zo sluhov, aby jej vzali jedlo až do jej izby. Musel vidieť Lupina. Potreboval odpovede.
Keď sa hnal cez dom, vedel, že sa s ňou nemôže hrať na priateľstvo. Bol čím ďalej zúfalejší, len aby sa jej mohol dotknúť. Jeho záujem bol príliš, aby sa dal ignorovať, a k tomu poznanie, že ona bola dôležitejšia ako všetko ostatné. To poznanie však neznižuje jeho zápal či rozhorčenie. Jeho láska nemohla byť odmedzovaná. Nie, to, čo hľadal nebol koniec jeho túžby a lásky, ale odpovede, ktoré mu pomôžu získať jej ruku.
Zastavil sa a oprel sa o stenu. Žiadny iný muž ju nemôže mať. Pomyslenie na ruky iného na jej tele, na jej mäkkej bielej pokožke, v jej hodvábnych vlasoch, spôsobilo, že sa jeho srdce zakymácalo. Pomaly sa nadychoval a vydychoval, zišiel späť na druhé poschodie haly, kde sa nachádzali dvaja muži. Keď vošiel, obaja vstali, „našli ste ju?“ spýtal sa lord Potter.
Vybral jej prútik z vrecka a položil ho na stôl. Nalial si pohár ohnivej whisky. „Je opäť v bezpečí, vo svojej izbe, takže sa nemusíte báť, páni. Medzi týmito stenami je v bezpečí. Avšak, pán Potter, buď ostanete tu ako jej garde alebo pošlete niekoho iného, pretože pán Lupin musí odísť.“
„Prečo?“ Spýtal sa Harry.
Draco vypil nápoj na jeden dúšok. „Myslím, že Lupin bude viac naklonený odpovedať na vaše otázky ako ja, i keď viem jednu vec: On je muž, ktorý jej vymazal pamäť.“
-------------------------------------------------- ------------------------------
(Nabudúce: konečne odpovede na niektoré otázky, a romantická epizódka pri mesiačiku, ktorej svedkom bol nepriateľ.)