Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola č.2 

"Draco, opäť snívaš s otvorenými očami."

Draco zažmurkal a zaksichtil sa, otrávený sám sebou, že dal až tak najavo svoj zmätok. "Prepáč, matka. Len som dnes trochu unavený."

"Samozrejme," riekla Narcissa, zahalená v čiernej čipkovanej šále ako nejaký elegantný dravec, keď na neho nadvihla obočie. Odpila si z čaju.

"V poslednej dobe si často unavený."

Draco si zahryzol do vnútrajška úst. Samozrejme, že si matka všimne jeho podivné správanie. Bola bystrejšia než ktokoľvek v tomto bohom zabudnutom manore. A k tomu ho vychovala. Niečo také ako krízu identity si musela všimnúť. Už sa takto cítil celé mesiace.

Pokrčil plecami. "Mám pár vecí na mysli. Nič dôležité."

Prikývla. "Chápem. Určite je toho v tieto dni veľa na premýšľanie. Pri tých rečiach."

"Rečiach?"

"Že má Rád nového vodcu."

Draco prehltol horúci hlt čaju. "Prepáč? Toto som nepočul."

Prikývla, delikátne si fúkajúc čaj. "To mi hovoria moje zdroje. Vravia, že je to niekto mocný, niekto, kto je odhodlaný ukončiť vojnu."

"A nie je to Potter?"

"Keby to bol Potter, nebolo by to nič nové."

"Nebol som si istý, či ešte stále existujú."

"Podľa všetkého áno, hoci sa domnievam, že sa ich počty významne zmenšili."

Draco si zamračene hrýzol spodnú peru. Odkedy Rád zmizol z dohľadu, správy o ich pohybe sa prestali objavovať. Toto bol pravdepodobne prvý významný kúsok spoľahlivej informácie, ktorá sa k nim za tie roky dostala.

"Ale kto by to bol?" dumal. "Väčšina z nich je mŕtva. Chcem povedať, okrem Pottera a tej humusáčky a... " zarazil sa, keď ho napadla Luna, "možno pár ich priateľov zo školy. Nikto, z koho by sa dalo vyberať a prakticky nikto z prvej generácie. Máme telá, ktoré dokazujú, ako sú ich rady zdecimované." Temný pán nechal vystaviť telo Rona Weasleyho v jedálni, až kým sa nezačalo rozpadať, len aby dokázal, že sa niekam dostávajú. Dracovi to tajne otáčalo žalúdok, nepohodlie súperiace s jeho túžbou po škodoradosti.

Narcissa pokrčila plecami. "Vážne neviem. Čakám, kým sa ku mne vrátia moje zdroje. Možno niekto zo zahraničia."

"Ale zvyšok sveta sa vyhýba boju... Nikto sa nechce zapliesť."

"Možno má zvyšok sveta po krk čakania na to, kedy boj skončí."

"A ty svojím zdrojom veríš?"

Narcissa si podráždene odfrkla. "Moje zdroje sú dokonalé." Zatiaľ čo sa Narcissa nezúčastnila skutočného boja, ukázalo sa, že má talent na získavanie správ. Teraz bola pre smrťožrútov základným zdrojom informácii, rozširujúc všetko, čo počula. Po Luciusovej smrti sa stala ešte aktívnejšou, keď sa vrhla do práce, aby sa zamestnala. Každodenne sa stretala s Temným pánom, aby prediskutovali každý nový vývoj. Nikto zo starších smrťožrútov okrem Bellatrix nemal toto privilégium.

"Čo na toto všetko hovorí Temný pán?"

Zamračila sa, hľadela na zem. "Nehovorí veľa. Je... pokojnejší v poslednej dobe. Nechodí tak často von ako predtým."

"Možno má starosti."

"Možno ich má právo mať."

Draco sa pohrával so svojou šálkou čaju, premýšľal o Lune. Teraz bolo načasovanie jej čudnej návštevy zvlášť podozrivé. Kým nemal žiaden dôkaz, že je skutočne členom Rádu, bývala členom DA a jej oddanosť bola nespochybniteľná. Kebyže sa vráti do metra, našla by ho znova? Tento týždeň neboli naplánované žiadne razie. Mal viac času než zvyčajne, aby sa potuloval po muklovskom svete.

"Teta Bella sa zdá byť v poslednej dobe zvlášť nervózna. Má to súvis so správami o Ráde?"

Narcissa pokrčila plecami. "Tá je nervózna kvôli všetkému. Priznávam, že sa obávam o jej... duševnú rovnováhu."

"Och?" Draco si zahryzol do jazyka, aby nepovedal nahlas, čo si myslí o duševnej rovnováhe svojej tety.

"Myslí si, že je tu nejaké vnútorné sprisahanie voči Temnému pánovi. Je to nezmysel, samozrejme, ale v tieto dni je ešte paranoidnejšia." Narcissa si zovrela koreň nosa, ako keby úbytok duševného zdravia jej sestry bol príšerným problémom.

Draco zaspomínal na množstvo smrťožrútov, ktorí podľahli nejakej forme duševného úpadku. Ak to neboli sociopati, často sa pod tlakom vojny zrútili. Nenávidel priznať si, že bol dobrým príkladom tohto konkrétneho typu nahlodania. Nepohodlne sa posunul v kresle.

"Bez ohľadu na to," pokračovala jeho matka, čím ho vytrhla z jeho snenia, "odbočila som. To, čo som chcela zdôrazniť, je, že by bolo najlepšie, keby si si poriadne oddýchol. Pred nami sú možno náročné časy a ty budeš potrebovať všetok svoj dôvtip."

"Matka, pri všetkej úcte, posledných šesť rokov bolo náročných."

Narcissa sa predklonila a prikryla mu ruku svojou, súcitne sa na neho pozrela. "Viem. Je to ťažké pre nás všetkých, ale hlavne pre teba. Si vyčerpaný, miláčik. Vidím to."

Zamrmlal niečo nezrozumiteľné.

"Ja poznám, čo napätie vojny dokáže urobiť človeku, Draco. Už som to videla predtým. Avšak verím, že po  istom sebapozorovaní dospeješ k rovnakému záveru, k akému som dospela ja a podľa toho sa zachováš."

Draco nemal potuchy, čo tým myslela. Jeho matka bola hlavnou súčasťou vnútorného kruhu Temného pána. Keby Draco nasledoval svoje závery, bol by krucinál zbehol. To určite nebolo to, čo mala pre neho na mysli.

"Nasleduj svoje inštinkty," povedala. "To je to, čo robím ja."

Draco odolal nutkaniu povedať jej, že jeho inštinkty mu hovoria, aby zdrhol.

"Čo ti hovoria tvoje inštinkty, matka?"

Usmiala sa a stisla mu ruku, jej láskavý výraz prešiel do niečoho temnejšieho.

"Hovoria mi, aby som pomstila tvojho otca a potrestala ľudí, ktorí nám ho vzali. Hovoria mi, aby som nemilosrdne rozdrvila svojich nepriateľov."

Odkašlal si. "Tvojich nepriateľov ľutujem."

Narcissa si odpila z čaju. "Mal by si, láska moja. Dávaj si pozor, nech si v bezpečí. Chystajú sa podivné veci."

O dva dni neskôr sa Draco ocitol znova na tom istom nástupišti, prezeral si dav a hľadal Lunine výrazne vlasy. Navrával si, že tentoraz ide o povinnosť, že ak zistí, kde sa ukrýva, mohol by nájsť Rád. Možno by mu mohla poskytnúť informácie. Možno by mohol pomôcť vyhrať túto vojnu.

Jeho skutočné motívy vôbec neboli také jasné.

Vlak zastavil a ju nikde nebolo vidieť, takže si Draco pretlačil cestu dnu lakťami a obsadil sedadlo v rohu. Aspoň si môže vyčistiť myseľ, kým čaká. Mal neurčitý pocit, že je návnadou.

O tri zástavky neskôr si k nemu niekto prisadol.

"Ahoj," pozdravila ho.

"Lovegoodová, čo to, kurník, je?" zašepkal, keď sa jej zase podarilo prekvapiť ho svojou prítomnosťou.

"Vidím, že si našiel svoj hlas."

"Nájdem svoj prútik, ak si nedáš pozor," varoval.

"Nenájdeš," odpovedala.

Zaťal zuby a pripomenul si, aby nezačal útočiť, hoci to bolo tak prekliato lákajúce. Zabudol, aká otravná dokáže byť. "Nepoznáš ma dosť dobre, aby si to mohla povedať."

"Možno máš pravdu," pokrčila plecami. "Ale tak, či tak, radšej by som sa len rozprávala, ak to isté platí pre teba."

"Prečo by som sa chcel s tebou rozprávať?"

"Ako inak mi chceš položiť otázky?"

"Čo? ...ech. Fajn. Nech je po tvojom, Lovegoodová. Čo tak povedať mi, prečo si tu?"

Stiahla obočie. "Aby som ťa našla, samozrejme. Nebolo to jasné?"

"Dobre, ale prečo si ma chcela vidieť? Som tvoj nepriateľ. Sme doslova vo vojne proti sebe."

"Áno," odpovedala. "Predpokladám, že sme." Luna hľadela pred seba, zjavne aby formulovala odpoveď. Draco čakal. Prešla minúta.

"Máš v pláne niekedy prehovoriť?" vyštekol.

"Možno vieš, že som vždy bola schopná vidieť veci, ktoré ostatní nemohli," riekla, keď ho ignorovala. "V škole si ma doberali, ale všetko, čo som videla, bola pravda. Tá schopnosť sa len rokmi posilnila. Nakoniec som začala mať videnia. Bolo to dosť desivé."

"Ty si... Hovoríš mi, že si veštkyňa?"

"V mojej rodine sa to vlastne stávalo, ale nečakala som, že sa to prejaví u mňa tak neskoro. Desivý dar, ak mám byť úprimná. Tak či tak, chcela som ťa nájsť, pretože budeš dôležitý."

Draco zažmurkal. "Dôležitý. Lovegoodová, rovnám sa čapu v smrťožrútskom kolese. Ako presne mám byť dôležitý?"

"Myslela som to tak, že to proroctvo je trochu mlhavé, ale určite sa ťa týka."

"Proroctvo? O čom to krucinál rozprávaš?"

"Len som ťa chcela požiadať, že keď ten čas nastane, urobíš to rýchlo."

"Keď nastane čas na čo?"

"Budeš vedieť."

"To, čo viem, že tento rozhovor nedáva žiaden zmysel," zasyčal.

"Možno by sa mal naučiť počúvať," odšepkala. Potom, úplne neočakávane, sa na neho usmiala, ten úprimný druh úsmevu, ktorý človeku rozjasní celú tvár. Draco si uvedomil, že ten úsmev začína opätovať a nahnevane to zarazil. Prchavo si uvedomil, že už od čias pred vojnou nebol príjemcom takéhoto úsmevu.

Teraz hľadela z okna, ruku na sedadle, ako keby sa pripravovala odísť. Draco potreboval informácie skôr, než sa znova vytratí; nemohol tu zostať len s útržkami konverzácie, na ktoré by sa odvolal.

"Je pravda, že Rád má nového vodcu?" spýtal sa tlmeným hlasom.

"Och, áno," prikývla a chcela sa postaviť.

"Myslíš, že skutočne ukončia vojnu?"

"Verím tomu."

"Ale videla si to? Ako vo vízii?"

Znova sa usmiala a pokrčila plecami. "Nemôžem povedať."

"Kde je v tomto všetkom Potter?"

Úsmev jej zmizol z tváre. "Harry sa podieľa na svojej poslednej misii, Draco. Je maximálne dôležité, aby sme zabezpečili, že svoj cieľ dosiahne."

"My? To do toho vyhlásenia zahŕňaš aj mňa? Lovegoodová, očividne sa zhováraš s nesprávnou osobou."

"Myslím, že nezhováram," odvetila. "Tu vystupujem. Bolo milé pozhovárať sa s tebou. Tu nájdeš pomoc, keď ju budeš potrebovať."

"Prečo by som ju potreboval?" Draco vyzrel z okna - boli na stanici Holborn. Keď sa odvrátil, bola preč.

***

Samozrejme, v tú sekundu ako sa nočná mora, ktorá bola jeho životom, stala zaujímavou, museli ho priviesť späť na zem. Bola to hlúpa šarvátka s hŕstkou bojovníkov odboja, ten druh boja, do ktorého sa predtým zapojil stovky krát. Ale boli agresívni a s Blaisom stáli proti piatim. Práve premýšľal, ako sa odtiaľ dostane bez zranenia, keď ho zasiahla kliatba.

Jeho telo zaplavil chlad. Ale stále stál vzpriamene, takže to nebolo smrtiace kúzlo. Možno niečo nápaditejšie?

Zacúval za strom, roztrhol si habit a v matnom svetle zaškúlil na svoj trup.

Nad prsnou kosťou uvidel značku, ako keby ho pichli špendlíkom.

Pohodil hlavou dozadu a smial sa, až kým nezavzlykal.

Namieste sa odmiestnil.

King's Cross, Russell Square, Holborn...

Bola jedna vec potichu dúfať v smrť, premýšľať, ktorá razia bude vaša posledná, predstavovať si, že zomrieť značne zjednoduší veci. Úplne inou bolo, keď vás jej realita pomaly požierala cez vašu hruď.

Dracovo skučanie prekryl hluk tratí, rovnako ako jeho krívanie zakryl dav, keď si preplietal cestu na stanicu. Ľudia asi predpokladali, že je opitý, labilný na nohách s neostrým pohľadom. Srať na všetkých. Toto bola jeho posledná jazda metrom a on sa zvezie tak, ako to mal rád. Počkal na vlak, potácajúci sa, uvažujúc, koľko času mu zostáva. Ten prekliaty vrabčiak bol späť. Poletoval okolo, jeho štebotanie pomaly zanikalo s blížiacim sa vozňom.

Dav sa nahrnul.

Znova sedadlo v rohu. Mal šťastie. Nikto si ani nevšimne, že vydýchol na mieste, kde sedel. Nejako tomu dával prednosť.

S trhnutím sa vlak začal pohybovať.

Clavus Corpus kliatba bola vážne umelecké dielo. Začala ako bodnutie špendlíkom nad prsnou kosťou, malinkatá bodka krvi, až kým nezačala rásť. A bude rásť ďalej, až kým nebude dierou vo veľkosti klinca, a potom prsta, a nakoniec obeť zanechá s otvorenou ranou, z ktorej vykrváca. Draco to všetko poznal naspamäť. Kedysi videl Clavus Corpus tak silné, že požralo celý trup. Bolo to groteskné a fascinujúce. Vtedy povedal, že by ho jedného dňa rád skúsil. Niekto ho predbehol.

Podarené. To bolo preň správne slovo.

Alebo desivé.

Možno aj toto.

V očiach ho pichalo a rukávom si utrel nos. Bolo by fajn poriadne  sa rozlúčiť s matkou. Mohol jej povedať, že si o ňou robil starosti, znepokojený, že ju smrť otca úplne zlomila. Alebo sa možno mohol ospravedlniť za to, že sklamal. Ospravedlniť sa to, že nepokračuje rodinná línia. Zúriť nad tým, že ho upísali slúžiť smrťožrútom skôr, než skutočne pochopil, čo to znamená. Trúchliť nad stratou svojej dôstojnosti, keď nachádzal útechu v muklovskom svete alebo možno trúchliť nad tým, že už mu to bolo jedno. Žiadať o odpustenie za to, že bol naprostý zbabelec, za to, že si znova a znova vyberal ľahšiu cestu.

Čokoľvek. Na svete bude o jednu príšeru menej. Bude to to najlepšie. Potter so svojím fanklubom budú nadšení.

Vlak prudko zatiahol doľava, čím vyslal jeho telom čerstvú bolesť. Zostáva mu asi dvadsať minút, ak vôbec. Habit už mal vo veľkej miere nasiaknutý krvou, a časom si to niekto všimne. Možno by zvládol kúzlo neviditeľnosti. Radšej by zomrel v pokoji, než pred davom zízajúcich muklov.

Prútik mu vykĺzol zo zovretia, prsty príliš krvavé, aby ho udržali. Zaklial. Toľko k tomu kúzlu.

Vážne bolo vo vlaku veľmi chladno.

Zatvoril oči.

Klep-klep, klep-klep, klep-klep.

"Malfoy."

Prekvapený otvoril oči. Vozeň bol zrazu prázdny, okrem neho a jednej ďalšej osoby na druhej strane malého priestoru. Bola taká povedomá. Bledá. Vyzerala staršia než obvykle. Vážna a unavená.

Čo to kurník je?

Bola to Hermiona Grangerová.

Zo všetkých ľudí na svete jeho myseľ v posledných okamihoch vyčarovala ju. Halucinácia Hermiony Grangerovej sa nepohodlne posunula, vyzerala podivne hmotne. Ruky mala zjazvené, výrazné červené popáleniny kazili jej pokožku.

"Dostal si sa do poriadnej kaše," riekla.

"Kam sa tí muklovia podeli?" nezreteľne prehovoril.

"To je ťažké vysvetliť."

"Nie si skutočná."

Odfrkla si. "Som si istá, že by si tomu rád veril. Je mi ľúto, že ťa sklamem, ale som rozhodne skutočná."

"Dokáž to."

"Plytváš časom." Teraz bola nahnevaná, ako keby ste prepli vypínačom, tvár napätá. "Neskúšaj moju trpezlivosť. Nijako zvlášť tu nechcem byť, takže to nerob ťažším, než to už je."

Neveriacky zažmurkal. Mohlo by to byť? Žiadna halucinácia by nikdy nebola taká presná - jej hlas, to, ako ním opovrhovala, všetko dokonalé. Oproti nemu sedela skutočná Hermiona Grangerová a on bol príliš slabý, aby proti nej použil svoj prútik.

To nebolo fér.

"Zabijem ťa," povedal aj tak. "Dostanem najcennejšiu korisť."

"Veľa šťastia. Ledva dokážeš udržať otvorené oči."

"Tak si mi prišla odplatiť láskavosť?" uškrnul sa. "Obávam sa, že ťa v tom niekto predbehol."

"Očividne som tu kvôli tomu."

Venoval jej podivný pohľad. Všetko plávalo.

"Chcem ti zachrániť život," povedala, hnev ustúpil podráždeniu. "Prosím, povedz mi, že si nebol vždy takýto tupý."

"Zachrániť môj život?"

"Áno."

Draco zaškrípal zubami. "Naser si."

"Prepáč?"

"Povedal som naser si. Neposmievaj sa mi. Nechcem tvoju prekliatu pomoc a určite ti neverím, že sa mi chystáš zachrániť život. Vezmi ma nazad do normálneho vlaku."

"Vážne, Malfoy?" Znova nahnevaná, všimol si Draco so zvráteným pocitom potešenia. "Sotva chcem toto urobiť v prvom rade. Nie celkom tomu pomáhaš."

"Choď do riti," odsekol s úľavou vediac, že to budú jedny z posledných slov, ktoré kedy povedal. "Nechaj ma zomrieť v pokoji, ty neznesiteľná mrcha."

Zrazu sa postavila. "Neviem, prečo som očakávala niečo iné," zamrmlala. "Si stále rovnaký. Nikdy som nemala veriť, že si sa zmenil."

Svetlá zablikotali. Hermiona luskla prstami.

Zrazu boli davy späť, vlak uháňal ako normálne, všetko hlasné a jasné. "Krucinál..." zamrmlal, keď sa rozhliadol. Musel prichádzať o rozum.

Prišlo mu nevoľno a cítil, že sa diera v jeho hrudi aj keď mierne rozšírila. Z otvoru vystrekla krv. Kvapkala na zem, niekto si to všimne. Zápach kovu a smrti začínal byť príliš silný, aby sa dal ignorovať.

Začala ho zaplavovať panika.

Nie nie nie nie nie.

Prečo to musela byť Grangerová? Prečo vôbec zišiel sem dole? Mal sa nechať vykrvácať na chodníku. Hlúpy a s nádejou sa vrátil na stanicu, kde ho Luna opustila. Luna bola možno úplne šialená, ale nedokázal sa prinútiť, aby ju nenávidel rovnako, ako nenávidel Grangerovú. Myslel si, že by mohla nájsť pomoc. Nepovedala to?

Zrazu ho trklo, že mu možno pomoc našla.

Sakra.

Ochromila ho vlna bolesti a zalapal po dychu, v otrasoch narazil hlavou o okno. Vedel, že si takmer prial presne tento scenár, priamu cestu zo svojej prekérnej situácie. Smrť bola jednoznačným spôsobom ako sa dostať z vojny. Zabitý pri plnení povinností - vznešená cesta pre nečestného muža.

Ale možno nebol taký pripravený, ako si pôvodne myslel.

"Grangerová?" zašepkal. Mukel naľavo od neho predstieral, že nepočul. Nikto iný mu nevenoval pozornosť.

Klep-klep, klep-klep, klep-klep.

"Grangerová?" povedal trošku hlasnejšie, nenávidel sa zato. Strácal kontrolu nad telom, hlava sa mu klátila nabok, dýchanie trhané a nepravidelné.

Klep-klep, klep-klep, klep-klep.

"Ospravedlňujem sa za to, čo som povedal," riekol. Mukel vedľa neho sa na neho ostro zazrel, jasne podráždený tým monológom. Draco ho ignoroval.

"Ale ak stále máš v úmysle vytiahnuť ten chrabromilský hrdinský kúsok, teraz by bol skutočne správny čas." Oči sa mu pomaly zavreli.

"Malfoy!"

Bola tu znova, tentoraz priamo pred ním. Všetci ostatní boli preč.

"Kurník zasraný, Grangerová," pokúsil sa povedať. Znelo to viac ako mrmľanie.

"Ticho," podišla bližšie, načahovala ruky, prútik zastrčený za opaskom. "Nechaj ma, nech sa na teba pozriem."

"Nebudeš sa pozerať na nič," nezreteľne mrmlal. "Clavus Corpus. Nemám šancu." Uškrnul sa, krv na zuboch.

Videl, ako sa prudko nadýchla, pohľadom poskajúc sem a tam po jeho tele.

"Potom musíme pracovať rýchlo."

"Nič sa nedá robiť."

"To by si mal nechať na mňa," vytiahla fľaštičku z vrecka. "Vypi to."

Tekutina spálila jeho hrdlo celú cestu nadol. Rozkašľal sa, vypľul, čo dokázal vyvrátiť.

Všetko očervenelo.

"Stále sa mi strácaš," začul sa povedať.

Zakliala pod nosom, mrmlala kúzla, kým pracovala. Draco cítil na hrudi špičku jej prútika, na bruchu, na temene svojej hlavy.

Bolesť ho teraz zasahovala v návaloch a on zaskučal, neschopný zadržať to.

"Grangerová, necítim sa tak dobre."

"Len prestaň kecať, Malfoy."

"Nie, my..  myslím to vážne."

Znova zahrešila. Niekde v mysli Draco zaregistroval, aké je zvláštne počuť Hermionu Grangerovú nadávať.

"Dobre," povedala. "Tu ťa nedokážem stabilizovať. Musím ťa presunúť. Dôveruješ mi?"

Pokúsil sa sústrediť svoj pohľad na osobu pred sebou. Bola pokrytá jeho krvou. Vlasy mala stále – večne - hotovú katastrofu. Vyzerala rozzúrene a spanikárene. Bola kľúčovým členom Rádu, tej istej skupiny, ktorá zabila jeho otca a bola od narodenia jeho nepriateľom. Nenávidel ju.

"Ani náhodou," odsekol.

K jeho prekvapeniu sa rozosmiala.

Potom pokrčila plecami.

S mávnutím jej prútika všetko sčernelo.