Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Príšera

Kapitola č.5

Príšera
Vložené: Jimmi - 26.05. 2017 Téma: Príšera
Jimmi nám napísal:

 


Tak jedna aj pre mňa :)

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

Kapitola č.5

 

Draco zatvoril oči, načúval zvukom súprav a rytmu koľajníc. Zúfalo sa snažil nemyslieť na Lunine krvácajúce ústa, na vylomené zuby, či na to zelené svetlo, ktoré ju tak rýchlo pohltilo. Prečo nedokázal nájsť spôsob, ako ju z tejto situácie dostať? Možno existovalo niečo, čo mohol urobiť… Premôcť Blaisa a jeho hrdlorezov, zohnať jej medicínsku pomoc, čokoľvek.

Ale samozrejme, manor nebol miestom, kde by mohol úspešne ukryť nejakého väzňa, nie bez toho, aby pritiahol pozornosť, ktorá by ich oboch zabila. Sám sa stále zotavoval a určite nebol pri plnej sile. Existovalo príliš veľa možností ako pre seba všetko zhoršiť. Ak si myslel, že mučenie radovým smrťožrútom bolo zlé, tak ani predstaviť sa nedalo, čo by sa dialo, keby Temný pán zistil, že sa pokúsil zachrániť Lunu. Ani jeho matka by neunikla trestu jednoducho preto, že má jeho krv.

Plus tu bola záhada toho, ako sa znova objavil jeho prútik.

Toľko neznámych. Tak veľa otvorených koncov. Nenávidel byť v takejto temnote.

Len pár minút trvalo, kým hukot vlaku ustal, presne ako očakával. Klep-klep koľajníc pokračoval, jemne pohojdávajúc vlak.

Našla ho.

Otvoril či a okamžite spoznal, že to vedela. Líca mala fľakaté a vlhké a prezerala si ho s akousi ostražitou obavou.

“Je mi to ľúto, Grangerová,” riekol a tentoraz to myslel vážne.

Začul, ako sa nadýchla a tvár sa jej prepadla zármutkom.

“Dúfala som, že sa mýli,” prehovorila trasľavým hlasom. “Dúfala som, že to len nejako poplietla, keď mi povedala, čo sa jej stane.”

“Mýlila sa často?”

“V skutočnosti nikdy,” odvetila, keď pokrútila so zaslzenými očami hlavou. “Nie keď to videla, veď vieš… v mysli. Bolo to odo mňa pochabé,  ale nedokázala som si predstaviť, že takto zomrie. Tvojou rukou.”

“Grangerová, mučili ju… Vážne si nemyslíš, že by som…”

“Nie, chápem. Viem, čo urobili. Uvedomujem si, že si pomohol. Ona to tiež vedela. Ja len…”

Zovrela zjazvené ruky, nervózne si ich obtrela o stehná. “Tak veľa som ich stratila. Luna bola jednou z posledných priateľov, čo mi zostali.”
“Máš Pottera,” zatrpknuto vyhlásil Draco. “Večne sa zdá, že máš Pottera.”

“Správne,” odvetila, znova si utrela ruky o špinavé džínsy. “Tak či tak neviem, prečo ti toto všetko rozprávam.”

 

“Pretože či sa ti to páči alebo nie, skončili sme nakoniec spolu, to je ten dôvod. Vieš, že je to pravda. Luna si očividne myslela, že musíme spolupracovať  a hoci nebudem predstierať, že som z toho šťastný ako blcha, asi mala pravdu.”

Líca jej očerveneli, ale nehádala sa o tom.

“Snažím sa povedať… Dokurníka, Grangerová, neznášam kecať o takýchto veciach. Snažím sa ti povedať, že už nemám mimoriadny záujem na tom, aby moja strana vyhrala a že nechcem, aby Temný pán všetko riadil, dobre?”

Zvedavo na neho pozrela, utrela si oči. “Neuvedomila som si, že Luna mala na teba taký vplyv.”

“Bola láskavá,” zamrmlal. “Bolo milé porozprávať sa s niekým, kto o mne nepredpokladal to najhoršie, dokonca aj keď mal na to všetky dôvody.”

“A to bolo všetko?”

“Čo tým myslíš?”

“Bolo to všetko, čo za tým bolo?”

“Nuž, nechcel som sa s ňou muchľovať, ak to naznačuješ. Len sa zdala…” Zarazil sa, cítil sa mimoriadne trápne, keď o všetkom hovorí takto otvorene. Ale musel udržať medzi nimi mier. Musel sa vynasnažiť. “Zdalo sa, že si myslí, že môžem ponúknuť niečo iné než len počet zabitých, správne?”

“Samozrejme, že môžeš,” odvetila Hermiona. “Dokonca aj ja to vidím.”

“Nebola si o tom hrozne otvorená,” zavrčal.

“Nuž, odpusť mi, že nie som nejaký úbohý pochlebovač! Nebudem ti lichotiť, keď jediné čo robíš je, že ma urážaš!”

Obaja sa zarazili, keď si uvedomili, že sa znova hádajú. Draco zaškrípal zubami a uprel pohľad na svoje čižmy. V jej blízkosti bude treba vynaložiť veľa úsilia, aby sa ovládol, ale musel urobiť maximum.

“Myslím, že len nie som zvyknutá sa s tebou rozprávať,” neohrabane vysvetľovala. “O čomkoľvek, tobôž o tomto.”

“To znie fér,” odpovedal. “Viem, že nie celkom spolu vychádzame.”

“To je slabé slovo,” zamrmlala, hľadiac na podlahu. Draco sa na ňu obozretne pozrel, snažil sa prísť na to, kam zaviesť tento rozhovor. Od školy sa obaja tak veľmi zmenili. Zo stresu z vojny Hermiona trochu zastarela, ale on bol sotva imúnny voči účinkom času. Samozrejme, stále bola pekná - mohol priznať, že ju v škole považoval za podivne príťažlivú, hoci ho rozptyľovalo jej krvné postavenie. Ale jej krása bola teraz iná. Vážnejšia. Väčšinu času z jej čŕt vyžaroval hnev a smútok, dokonca aj keď mlčala. Bezstarostné okamihy, ktoré si pamätal z Rokfortu, v nej boli potlačené. Vyzerala, ako keby mala na pleciach váhu celého sveta.

Vzhliadla a prichytila ho zízať. Vyzrel z okna.

“Je to čudné považovať Lunu za veštkyňu,” odkašľal si Draco. “Vždy som si myslel, že je šialená.”

To vyvolalo priškrtený smiech. “Rovnako ako ja! Veštenie a súvisiaca mágia ma vždy rozzúrila - také nespoľahlivé odvetvie!”

“Absolútne. 'Otvorte svoje mysle!'” úboho napodobňoval profesorku Trelawneyovú, aby odľahčil atmosféru. “Kopa nezmyslov.”

“Bože, ja viem. Tú ženskú som neznášala,” povedala Hermiona, keď potiahla nosom a utrela si líca rukávom.

“Grangerová? A neznášala učiteľku?” žartoval. “Čo ďalšie?  Smrťožrút jazdiaci metrom?”

Obaja sa na seba usmiali, ale potom si spomenuli, prečo tam boli a ich úsmevy zmizli.

To bola prekvapujúco ľahká výmena, pomyslel si Draco. Možno neboli úplne beznádejní. Len sa musel vynasnažiť.

Tá myšlienka ho spravila na chvíľku statočným.

“Nenávidím to, že som musel byť tým, kto to ukončil. Kto ju… Kto ju zabil,” prehovoril. “Bolo to oveľa ťažšie než to zvyklo bývať...  pre mňa.” Nemalo zmysel dlhšie to tajiť. Ak Hermiona proti nemu neskôr tento rozhovor využije, tak budiž.

“Viem si to predstaviť. Hlavne preto, že ste boli priateľmi.”
“Ledva sme sa poznali.”

“To je v poriadku, Malfoy. Ona bola tvojou priateľkou tak či tak. Viem, aké to je.”
“Ako by si mohla vedieť?” spýtal sa rozrušený. “Ako by si ty mohla vedieť, aké je niečo také?”
Otvorený výraz v jej tvári sa uzavrel a odvrátila od neho pohľad, žula si spodnú peru. Nejaký čas strávil v tichu, sledovali, ako míňajú stanice.

Nakoniec Draco povedal: “Povedz mi o tom triku s vlakom. Viem, že chceš.”

Hermiona vydýchla, očividne sa jej pri takejto otázke uľavilo.

“Zrkadlíme vozne… Vrstva prázdneho magického nad muklovským. V skutočnosti je to geniálne kúzlo. Zdvojené vlaky. Celkom strhujúca mágia. McGonnagalová ho vymyslela. V každom prípade nám umožnilo pomôcť rodinám ujsť. Nastúpili na metro a my sme ich našli. Dostali do bezpečia. Ukryli ich. Našli medicínsku starostlivosť.”

“Ale kam šli? Hranice sú zatvorené. Britániu bez prestania kontrolujú. Nedá sa odtiaľto dostať.”

Hermionine oči zaiskrili spôsobom, ktorý si pamätal zo školy, keď bola výnimočne bystrá. “Odpoveď na to už poznáš. Metro má viac než stovku nepoužívaných staníc. Niektoré sú zatvorené, niektoré nikdy neotvorili. Vo všetkých sme vytvorili v istom okamihu niečo ako základňu. Ani tvoji ľudia nás tam nemohli nájsť. Je tu na nich príliš muklov. Príliš úkrytov. Okrem toho sú všetky silno chránené a často ich presúvame. Z niektorých sa stali malé dediny. To je dôvod, prečo sme tak dlho vydržali.”

Draco si nemohol pomôcť, aby nezapískal, hlboko a dlho. Tá sieť bola oveľa rozsiahlejšia než si uvedomil. Blbé, že nemohol povedať svojej matke, ako veľmi sa mýlila, keď povedala, že je všetko opustené. Bolo by to po prvý krát. “Impozantné.”

“To si určite myslím aj ja.”
“Chvastúnka.”

Pokrčila plecami, usmiala sa nad doberaním v jeho hlase.

“Nesťažujem sa alebo niečo také… Ale prečo si v pohode s tým, že sa so mnou delíš o takýto typ informácie?”

Pomerne vážne sa na neho pozrela. “Luna ti verila. Snažím sa ti veriť tiež.”

“Je to múdre?”

Pokrčila plecami. “Nie som si istá. Neviem, koľko ti môžem povedať, ale som ochotná vyvinúť úsilie.”

“Čo ak ťa udám? Čo ak zmením názor?”

Draco sa pýtal kvôli sebe rovnako ako kvôli čomukoľvek inému. Stále si nebol istý, aká je v tomto jeho úloha. Menil oficiálne strany? Vyzeralo to tak. Bohovia, pomyslenie, že sa otáča chrbtom k svojej matke bola na jeho žalúdok takmer príliš.”

“V tejto vojne pravdepodobne aj tak zomriem, Malfoy. Mohla by som to risknúť.”

Draco sa zamračil, tá predstava mu vadila. “Radšej by som, keby si to nerobila.”

“Neriskovala?”

“Nezomrela.”

Pokrčila plecami. “Uvidíme. Úprimne, nečakám, že ťa to veľmi zlomí, keď sa to stane.”

“Ak sa to stane, Grangerová. A nápodobne, ale radšej by som, keby nikto v mojej prítomnosti nezmizol.” Nechcel vysvetľovať, že si myslel, že to ona je lapená v žalároch. Nechcel vysvetľovať, ako spanikárene sa cítil, ako previnilo. Aj tak by mu neverila. A určite nechcel spomínať, že jej spoločnosť, napriek tomu, že mala ďaleko od bezproblémovej, bolo niečo, čo práve teraz potreboval. Blaise bol tým najbližším, koho mal ku priateľovi, a Draco už plánoval v príšerných detailoch jeho koniec.

“Počúvaj,” povedal, keď si oblízal pery v snahe prísť na to, ako sa priblížiť k ďalšej téme. “Luna povedala, že existuje proroctvo. Povedala, že som v ňom spomenutý. Musím sa domnievať, že je to dôvod, prečo si mi zachránila život.” Pozrel sa na ňu, či to nepoprie, ale okrem prekvapeného  zažmurkania sa nič nestalo.

“Dobre, v poriadku. Takže zjavne pracujeme v tandeme, ty a ja, a ja som jediný, kto nepozná koncovku.”

Predklonil sa. “Grangerová, dovoľ mi pomôcť. Povedz mi to proroctvo. Povedz mi plán. Možno dokážem byť skutočne užitočný.”

Hermiona si vzdychla. “Došlo mi, že sa ma na to spýtaš.”

“A odpoveď?”

“Nemôžem ti povedať všetko, ale poviem ti aspoň to proroctvo. Hoci najprv ti musím niečo ukázať. Blíži sa naša zastávka.”

****

Hermiona vystúpila na nástupišti a cieľavedomo kráčala davom. Draco ju tesne nasledoval. Dostali sa k nenápadným dverám, zjavne používanými ako sklad pre upratovačov a ktoré sa potichu pod Hermioniným prútikom otvorili. Draco to sledoval, zaujímalo ho, ako sa tu pohybovala tak dlho nevidená.

Nikto z muklov si nič nevšimol. Musí sa jej na to spýtať neskôr.

Vo vnútri dlhého tunela, evidentne magického, keďže žiadnemu muklovi by takéto prekopanie sa stenami metra neprešlo. Všetko by sa zrútilo.

“Čo muklovia vidia, keď prejdú týmito dverami?” spýtal sa, keď vkročil do otvoru.

“Len kumbál. Hrdzavé rúry. A staré mopy. Hoci ich začne strašne všetko svrbieť, takže sa nikto neodváži dnu. Aj tak musia byť sprevádzaní členom Rádu, aby mali prístup do tunelov.”

“Geniálne,” vydýchol.

Bol by prisahal, že sa pri tej pochvale začervenala.

“Nevyhnutnosť,” odpovedala. “Rád má teraz tak málo členov, ale naša práca je tajná, takže musíme zostať v utajení. A, ako iste vieš, pomáhame odboju každým možným spôsobom, takže to muselo byť dômyselné, aby to vyšlo.”

„Takže v skutočnosti riadite odboj?“

Pokrútila hlavou, keď sa vydali do tunela. „Riadia sa sami. Vlastne ich vedie Neville. Poskytujeme rady, pomáhame, ale oni sú tí v prednej línií. Máme odlišné poslania.“

Draco sa pokúsil predstaviť Nevilla Longbottoma ako vedie armádu podobnú odboju. Striasol ten obraz z hlavy. Existovalo len obmedzené množstvo vecí, ktoré dokázal prijať naraz.

„Luna povedala, že Potter sa podieľa na svojej poslednej misii. Čo tým myslela?“

Hermiona zakopla a Draco vystrel ruku, aby ju zachytil a vyrovnal. Odkašľala si a zamrmlala „vďaka“ než pokračovala. Na jeho otázku neodpovedala.

Draco nebol úplne slepý. Hermiona sa prakticky vyhýbala téme Pottera, odkedy sa prvýkrát stretli. Niečo sa jasne dialo. Nakoniec bude musieť zistiť, čo sa stalo, hlavne ak majú pracovať spoločne. Bolo náročne vedieť, na čo sa má dovolené v tejto etape spýtať. Posledné, čo chcel, bolo ju znova rozrušiť. Budú na sebe vzájomne závislí.

Domnieval sa, že to je len ďalší dôvod, prečo to zistiť.

„Grangerová.“

„Už nie dlho,“ odpovedala, hlas nervózny a vysoký.

„Grangerová, povedz mi to.“

 

Kráčali hlbšie do podzemia, priechody boli drsnejšie a užšie než predtým. Vďaka Merlinovi, že netrpel klaustrofóbiou.

„Grangerová, čo sa stalo Potterovi?“

Zrazu zastala a on zakopol, rukami ju pritom chytil okolo pása, keď sa pokúšal vyrovnať.

„Prepáč, prepáč,“ zamrmlal, keď stiahol ruky tak rýchlo ako mohol. Bohovia, bola pod tým voľným oblečením samá kosť. Jedla vôbec?

„To je v poriadku,“ riekla. „Len že sme už tu.“

S cvaknutím kľučky a škripotom dverí vkročili do série vzájomne prepojených izieb, ktoré sa podobali jeho provizórnej nemocnici z minula. Všade bolo staré potrubie metra, na niektorých miestach popraskané, s oválnymi klenbami, na ktorých miestami chýbali tehly. Tento priestor bol očividne trvalejší ten posledný. Steny lemovali police s knihami a to škaredé muklovské osvetlenie nad hlavou bolo nahradené starými lampami. V rohu stál otlčený gauč a oproti stará piecka. V strede miestnosti bol vratký stôl, ktorý obklopovalo päť stoličiek.

„To je to, čo zostalo z veliteľstva Rádu,“ nervózne oznámila Hermiona. „Hm, toto je spoločný priestor. Ešte je to zopár izieb, ktoré ti môžem ukázať.“

Poslušne ju nasledoval, užasnutý tým, do akej krajnosti zašla, aby zostala v utajení. Niet divu, že toto smrťožrúti nedokázali nájsť. Bolo to pod Londýnom samotným.

„Toto je jedna zo spoločných spální... Len kopa lôžok, v skutočnosti. Je to pár podobných izieb ako táto.“ Viedla ho ďalším klenutým priechodom po ďalšej chodbe. „Tu je záchod. Tu je ošetrovňa, hoci sem zo zrejmých dôvodov neprinášajú veľa zranených. Väčšinu ľudí nechávame na tých staniciach.“

Zabočili ostro doprava do malej izby, ktorá bola naplnená knihami až po strop. Draco pri jednej stene zbadal malú posteľ a dlhý drevený stôl pokrytý kotlíkmi. Jeden obsahoval bublajúcu tmavočervenú tekutinu.

„Nechaj ma hádať,“ ozval sa. „Pretože je to z osemdesiatich percent knižnica, je to asi tvoja izba.“

„Správne,“ odpovedala, hoci teraz vyzerala ešte nervóznejšie, podvedome sa hrala s rukami.

Dôkladnejšie sa po tom laboratóriu poobzeral. Nebolo amatérsky zostavené. Ingrediencie, ktoré videl uložené na policiach, boli veľmi kontrolované, a v niektorých prípadoch ilegálne. Kniha elixírov, ktorá vyzerala, že ju pravidelne používajú, bola tiež pomerne vzácna. V skutočnosti...

Kniha vedľa hlavného kotlíka bola knihou, ktorú poznal mimoriadne dobre. Oldeho elixíry bol zväzok, ktorý jeho otec vždy držal pod zámkom a neustále opakoval, že existovali iba tri kópie a že elixíry, ktoré obsahovali, boli záležitosťou nočných morí.

Niečo v Dracovej hlave docvaklo.

„To je Čierna mágia, Grangerová.“

Jej jedinou odpoveďou bolo  namáhavé prehltnutie.

Prešiel k stolu, prezeral si, čo tam bolo vystavené. „Väčšinu týchto prísad poznám. Mávame ich na manore, ako som si istý, že vieš odhadnúť. Elixíry boli vždy mojou špecialitou.“ Tmavočervený elixír, ktorý sa mierne varil v kotlíku, nedokázal identifikovať, ale silno voňal po mede. Hermionine nevyrovnané dýchanie sa odrážalo od preplnených stien. Znela, ako keby mala odpadnúť.

Otočil sa, starostlivo si ju prezeral. „Čo tu pripravuješ?  To takto si si popálila ruky? Táto vecička je vážne nebezpečná. Povedz mi, že toto nerobíš úplne sama.“

Zapotácala sa na mieste, kde stála.

„Posaď sa, Grangerová.“

Tvrdohlavo pokrútila hlavou.

„Hermiona. Prosím, sadni si. Môžeme sa o tomto porozprávať.“

Zaváhala, vyzerala neiste, ale nakoniec sa posadila na posteľ.

Draco sa dlho zadíval na knihu vedľa kotlíka. Všetko nevysvetľovala, ale vysvetľovala veľa. Zaujal miesto vedľa Hermiony na posteli a v duchu sa dohadoval, ako sa jej spýta na to, čo potreboval vedieť.

„Počúvaj, viem odhadnúť, čo sa tu deje, ale radšej by som to počul od teba. Si očividne zapletená v niečom vážnom, a si v tom poriadne hlboko. Nežartoval som, keď som povedal, že musíme pracovať spoločne. A chcem pomôcť, ale musíš byť ku mne úprimná.“

Prikývla vedľa neho, ale stále hľadela na zem.

„Kde sú ostatní členovia Rádu?“

„Nezostalo nás veľa. Len päť, keď je Luna preč. Nikto tu okrem mňa nebýva.“

„Ty tu žiješ úplne sama?“

„Áno,“ riekla. „Ale to je v poriadku. Aj tak mám veľa práce. Som v pohode.“

Evidentne v pohode nebola. Draco sa pokúsil predstaviť, aká izolovaná musela byť, aká osamelá. Pochopiteľné, prečo ju Lunina smrť zasiahla mimoriadne silne. Luna bola asi jediná pravidelná spoločnosť, ktorú mala. Nielen to. Ale musela tu žiť s Weasleym, než zomrel. Aké to muselo byť, po tomto pokračovať ďalej? To ho priviedlo k náročnejšej otázke a položil ju tak jemne, ako len dokázal.

„Hermiona, kde je Harry?“

Slzy jej stekali po lícach, keď sa otočila, aby sa mu pozrela do očí. Vyzerala taká malá, taká unavená. Zhlboka sa nadýchla.

„Draco...  Harry pred dvoma rokmi zomrel.“

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
 0 komentárov
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: Kapitola č.5 Od: sisi - 17.06. 2017
Tak Londýnské metro je teda výbornou volbou pro ukrytí. Těch chodeb, těch pater! A to nepočítám všechny vchody do výtahů,strojoven, skladišť, depo, nadzemní část, nebo systém ventilace. Hermiona je hrozně statečná,vytrvale pracuje na svém úkolu a nedokáže se odtrhnout od aktuální situace. Vrstvení prostoru je jedinečný nápad profesorky McGonnagallové. Vypadá to, že Draco mění kabát a stranu. Přitom nechce zradit matku, ale to ona mu poradila, aby se řídil hlasem svého srdce, takže je všechno ok. Děkuji za krásný překlad

Re: Kapitola č.5 Od: larkinh - 27.05. 2017
Páni, to se to zamotává... jsem napnutá jak gumička před prasknutím, jak to bude dál. Díky za překlad.

Re: Kapitola č.5 Od: grepik03 - 27.05. 2017
Jimmy, všechno nejlepší k narozeninám ♡ Děkuji za úžasný překlad další kapitoly ♡ Smrt Luny a způsob jakým zemřela Draca velmi zasáhla. Celá kapitola byla dost bolestiva. Hermiona si musí připadat jako jediná na světě, osamělá v podzemí, přátelé mrtví...ach jo. Draco překvapil- nakonec ho nejvíc ovlivnila bláznivá dívka z Havrasparu. Budu doufat ve šťastný konec.

Re: Kapitola č.5 Od: silrien - 26.05. 2017
Hermiono, ani si nedokážu představit, jak osamělá musíš být. Bylas to ty, kdo musel pomoci Harrymu se smrtí? Co to vůbec vaříš za dryják? Jakou pomoc očekáváš od Draca? Jsem nesmírně napnutá. Děkuji

Re: Kapitola č.5 Od: JSark - 26.05. 2017
Aha, teraz som pochopila ten komentár, že sa všetko vyjasní v ďalšej kapitole. Sakra, prečo nie je originál, keď ho človek najviac chce? :D

Re: Kapitola č.5 Od: denice - 26.05. 2017
Ta bomba na závěr mi vzala dech. No, tak to je hodně zlé - jak můžou vyhrát bez Harryho? Něco se mi rýsuje - z jedné anglické věty, kterou jsi napsala včera nebo předevčírem... Zajímalo by mě, co Hermiona vaří - černá magie tak děsivá, že se jí bál i Lucius? Ta tedy musí mít pořádný důvod k něčemu takovému. Nedochází mi ale žádná souvislost. Bude ten lektvar muset vypít Draco? Tohle je ale šíleně napínavé a ta atmosféra je přímo sugestivní. Havran a vrabec - od jistého černého pírka, zachyceného na hábitu, mám určitá podezření, kdo by to asi tak mohl být. Narcisa je úžasně tajemná a moc ráda bych znala její pravý postoj. Napadla mě jedna šílenost, ale není logická. A ta Dracova hůlka, zničehonic ležící na parapetu. No prostě, je to fantastická povídka a jsem strašně zvědavá na pokračování. Děkuji a ještě jednou přeji krásné narozeniny, čarodějko!

Re: Kapitola č.5 Od: Gabux - 26.05. 2017
Já sice furt doufám, že Narcissa bude nakonec ta dobrá, ale teď mám podezření, že ona vede Smrtijedy a Voldemort už je taky dva roky mrtvý. Jsem smutná. Kvůli Hermioně. Má tak málo naděje, její dva nejlepší přátelé jsou již mrtví. Teď i Lenka. A ona přesto bojuje dál. Kde bere tu sílu? V této povídce má Hermiona můj respekt. Velký respekt. Jsem šťastná ze začátku míru mezi Dracem a Hermionou. Budu se očividně potřebovat navzájem. A je to další naděje. Pro oba.

Re: Kapitola č.5 Od: martik - 26.05. 2017
To, že je Harry mrtvý, jsem už tušila, ale ta doba 2 roky je šílená. A mám dojem, že s Voldemortem to bude stejné. Jen mě děsí, jestli v Harryho smrti nehrála Hermiona podobnou nebo stejnou úlohu jako Draco v Lunině případě. Jestlipak to o Harrym ta naše podezřelá Narcissa ví? Až to všechno praskne nejspíš Draco sehraje klíčovou roli. Hermionina samota a podmínky jejího života mi až vehnaly slzy do očí. Achjo, není divu, že hledá porozumění u Draca - vždyť on, ačkoli obklopen lidmi, je taky sám. Jimmi, všechno nejlepší k narozeninám a velké objetí :-)

Re: Kapitola č.5 Od: makyboris - 26.05. 2017
Oh můj bože! Ten příběh, ta myšlenka... neuvěřitelné! Jsem tak nadšená, že ani nevím jak to vyjádřit. Přesně v ten okamžik, kdy jsem přečetla "... Harry před dvoma rokmi zomrel", se mi zastavil dech a já se nemůžu dočkat další kapitoly a odhalení všech tajemství téhle povídky. Moc děkuji!

Re: Kapitola č.5 Od: gleti - 26.05. 2017
nádech... výdech, nádech ... výdech! Jimmi, co mi to děláš? Jedině skutečnost, že máš narozeniny (btw vše nejlepší) mi brání napsat něco nepěkného, například ty vačice jedna. Ale určitě mi to nezabrání v tom zaslat ti účet za papírové kapesníky. Kecám ve skutečnosti moc pěkná povídka. (i když si myslím, že Smrtijedy vede Narcissa a mstí se za Luciusovu smrt, protože Voldemort je už dva roky mrtvý)

Re: Kapitola č.5 Od: Jacomo - 26.05. 2017
Jimmi, říkáš, že nepřekládáš špatné konce - můžu tedy věřit v trochu naděje? Přiznám se, že momentálně jí tam moc nevidím. A z Hermiony mě bolí srdce, musí být strašně osamělá... Je dobře, že teď "má" Draca. Ale k zápletce - Harry je dva roky mrtvý? Kdy se stáhl Voldemort z hlavní scény? Nesouvisí to spolu? Kdo ve skutečnosti vede Řád a kdo Smrtijedy? Je v tom cosi podivného... Uff, fakt silná povídka. Nedivím se, že tě přitáhla zase k překladům. Neskutečně si ji vychutnávám. Děkuju a do třetice přeju všechno nejlepší!

Re: Kapitola č.5 Od: Lupina - 26.05. 2017
A dopr... Tohle je ještě větší průšvih, než jsem si myslela. Běhá mi mráz po zádech z představy, jak spousta rodin žije v podzemí, v neustálém strachu. A Harry je mrtvý. A Hermiona sama na velitelství. Opravdu jsem zvědavá, jak toto bude pokračovat. Děkuju! A vše nejlepší :-)

Re: Kapitola č.5 Od: Coretta - 26.05. 2017
No, tak to jsem moc zvědavá, jak se tohle bude odvíjet. Děkuji a přeji vše nejlepší k narozeninám :)

Prehľad článkov k tejto téme:

galfoy: ( Jimmi )22.06. 2017Kapitola č.9
galfoy: ( Jimmi )12.06. 2017Kapitola č.8
galfoy: ( Jimmi )31.05. 2017Kapitola č.7
galfoy: ( Jimmi )28.05. 2017Kapitola č.6
galfoy: ( Jimmi )26.05. 2017Kapitola č.5
galfoy: ( Jimmi )25.05. 2017Kapitola č.4
galfoy: ( Jimmi )18.05. 2017Kapitola č.3
galfoy: ( Jimmi )14.05. 2017Kapitola č. 2
galfoy: ( Jimmi )11.05. 2017Kapitola č.1
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )11.05. 2017Úvod k poviedke