Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Príšera

Kapitola č.6

Príšera
Vložené: Jimmi - 28.05. 2017 Téma: Príšera
Jimmi nám napísal:

Všetko najlepšie k narodeninám

Alebo netradičná hlavička poviedky

 

Calwen, všetko najlepšie  

 

Pre ostatných. Kapitolovka, ku ktorej ešte stále nemám banner ani úvod. Kto si to nepamätá, tak klasický preklad z rýchlika, ale poviedka, vďaka ktorej znova prekladám. Nič výnimočné, len taký malý darček pre májové a júnové čarodejnice.

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

Kapitola č. 6

 

Draco vypleštil na Hermionu oči, snažil sa stráviť, čo práve povedala. Harry Potter nemohol byť mŕtvy. To nebolo možné.

“Nechápem,” povedal, pretože na toto sa nedalo povedať nič iného.

“Harry je mŕtvy. Zomrel nešťastnou náhodou pred dvoma rokmi… Odrazilo sa nejaké náhodné kúzlo. Bolo to v boji v Rokville, ktorý sme nečakali. V zime. Bola brutálna zima. Prevážali sme jedného zraneného, keď nás objavili smrťožrúti.

“Ach bože, Grangerová, spomínam si na to. Bol som tam.”

“Jediné, čo vidíme, sú masky,” riekla s pokrčením pliec. “Nikdy neviem, kto je za nimi. Stalo sa to tak rýchlo, že sme si ani neuvedomili, čo sa deje. Ron mu nakoniec skontroloval pulz, myslel si, že ho len omráčili. Bol to náhodný zásah - ani nevieme, čí prútik bol za to zodpovedný. Podľa všetkého to mohol byť jeden z našich vlastných. Do istej miery nás zachránila snehová víchrica. Dokázali sme vás rozptýliť a dostali sme stadiaľ jeho telo.”

Draco si spomenul, že tým rozptýlením bol satanský oheň. Určite zafungoval; jeho oddiel okamžite zdúchol. Vtedy príšerne zúril. Neuvedomil si, že je tam Harry - jeho cieľom bol Weasley.

“Ale ak je Harry mŕtvy…” Takmer svoju vlastnú myšlienku nechcel dokončiť.

“Ak je Harry mŕtvy, tvoja strana vyhrala,” dopovedala. “Vojna skončila pred dvoma rokmi, minimálne tá, v ktorej sme si mysleli, že bojujeme. Prácou Rádu bolo zamaskovať to, až kým neprídeme na to, čo urobíme.”

Dracovi poklesla sánka. To nebolo možné. Mať manor pod vládou Temného pána bolo dostatočne desivé, ale prenechať mu všetko? Aké hlúpe, že toto bolo tak dlho Dracovým cieľom a teraz s tým nechcel mať nič spoločné.

“Ale čo môžeme urobiť?” spýtal sa v snahe zabrániť, aby bolo v jeho hlase počuť zúfalstvo. “Chcem povedať, že Temný pán… nemôže zomrieť.”

“Nie bez Harryho,” prikývla.

“Takže…  ten elixír?” riekol, ukázal rukou na tmavý, sladko voniacu tekutinu, ktorá bubľala v rohu. “Na čo je?”

“Je to najlepšie riešenie, s ktorým sme dokázali prísť,” vysvetlila vyhýbavo. “Zoslabí Voldemorta, takže sa nakoniec bude dať zabiť.”

Prižmúril oči. Stále zadržiavala informácie.

Očividne si nebola istá, či je úplne dôveryhodný - pochopiteľné vzhľadom na to ako nové ich partnerstvo bolo - ale jednako. Hnevalo ho to. Prečo mu jednoducho nemohla povedať všetko?

“Dobre, ak budeme ignorovať fakt, že stále nemáme Harryho, tak zabitie Temného pána je stále nemožné,” riekol, snažil sa udržať svoju náladu pod kontrolou. “Ako ten elixír použijete? Jediní dvaja ľudia, ktorí k nemu majú prístup, sú starší smrťožrúti s najvyšším postavením. Skôr by ste presvedčili levicu, aby si zožrala mláďatá.”

“Viem…  Je to tak trochu výzva.”

Draco potlačil nutkanie kričať. Ak je pravda, čo hovorí, situácia je beznádejná. Skutočne beznádejná. Nikto nepodá Voldemortovi jed, nech by bol akokoľvek účinný. Vylákať ho von bolo možné, ale potom čo? Nakoniec Temný pán zistí, že je jeho nepriateľ preč a potom sa mu podrobí celá magická Británia. Z tejto nočnej mory sa nikdy neprebudia.

“Zadrž. Kde do tohto vstupuje Lunino proroctvo?”

“To proroctvo je jediný dôvod, prečo máme vôbec nádej,” odpovedala. “Boli sme takí stratení. Nedokážem ti ani opísať tú paniku… Trúchlenie… A nemohli sme sa o to ani s nikým podeliť. Každý deň strávený pripravovaním plánom, ktoré nakoniec nikam neviedli. Medzitým už Luna začínala mať videnia. Spočiatku maličkosti, ale všetky sa ukázali ako pravdivé. Nevedeli sme, kam ju jej schopnosti zavedú. Jedného večera, keď sme všetci sedeli v klubovni, Luna stuhla. Myslela som, že má záchvat, ale Molly trvala na tom, aby som sa jej nedotýkala. Nakoniec začala hovoriť. Najprv bľabotala, ale potom neskôr to začalo byť zreteľnejšie a nakoniec sme mohli počuť ako hovorí 'Temný pán, Temný pán' znova a znova.”

Draco sa priklonil k Hermione. Ich ruky sa dotkli a mohol cítiť, ako jej rýchlo bije srdce. “Dokončila to?”

“Áno. Nakoniec ho vyslovila celé.” Úzkostlivo sa na neho pozrela.

“Povedz mi to, Hermiona. Len mi povedz, čo povedala.”
“Nemyslím si, že sa ti to bude páčiť.”

“Povedz mi to.” Jeho trpezlivosť už visela na vlásočku.

Osoba, ktorá zabije Temného pána, bude patriť do rodiny Malfoyovcov.”

Padla mu sánka.

“Malfoyovcov? Ako…?

“Také je proroctvo.”

“Nemožné.”

“Ale je to možné,” naliehala. “Luna bola skutočná, vieš to. Keď tvoj otec zomrel, zostal si nám ty a tvoja matka ako naše jediné možnosti. Tvoja matka trávi väčšinu času na manore… Zjavne je dobre chránená a mimoriadne oddaná, takže to nie je dobrá voľba.”

Draco v súhlase odfrkol.

“Ty, na druhej strane, si začal navštevovať naše územie bez toho, aby si si to uvedomil. Vyzeral si rozrušený, rozčarovaný. Začali sme na teba dávať pozor, báli sme sa, že skončíš v problémoch. Ty a tvoja matka ste našou jedinou šancou vyhrať túto vojnu, Draco. Musí to byť jeden z vás. Ten, kto ho musí zabiť.”

“Myslím, že nechápeš, o čo žiadaš,” prehovoril Draco, ktorému pri tej predstave už skrúcalo žalúdok.

“Myslím, že chápem.”

“Nie,” nahlas vyhlásil, panika sa mu dvíhala v hrudi. Spomenul si na Timothyho Randalla po tom, čo ho chytili. Spomenul si na to, ako dýchal, telo jedna veľká krvavá kaša, zanechaný žiť v takomto stave, najkrutejšia existencia, akú si dokázal predstaviť. “Zrejme nerozumieš. Moja matka by s týmto nikdy nesúhlasila. Nenávidí vás za to, že ste mi zabili otca. Všetkých by vás zabila, keby mala tú šancu. Takže to ostáva na mne. Musel by som prísť na to, ako podať ten elixír bez toho, aby ma zmasakrovali, pravdepodobne moja teta alebo moja vlastná matka a potom čo? Len použijem vražedné zaklínadlo? Stále je to Temný pán! Už som videl, čo urobil služobníkom, ktorí ho neposlúchli. Úprimne nemôžeš veriť, že toto vyjde!”

“Draco, je toho viac, len počúvaj…”

“Nie, ty počúvaj, Grangerová. Tento plán je šialený. Ako vieš, že tvoj elixír uspeje? Nemám potuchy, čo tu varíš. Myslíš si, že fušovanie do Temnej mágie zabije diabolského čarodejníka?”

Stiahla sa dozadu, ako keby jej vrazili. “Vážne si myslíš, že som taká naivná?”

“Áno!” odsekol, náhle sa postavil, aby sa prechádzal hore dolu po izbe. “Samozrejme, že si. Túto vojnu by si vyhrala so srdiečkami a dúhami, keby si mohla!  Existuje milión možností, kde toto môže zlyhať! Potrebuješ niečo lepšie!”

“To sa ti snažím povedať,” precedila pomedzi zuby. “Mám niečo lepšie. Toto nie je len nejaký nedopečený plán… Nikdy by som s ním nesúhlasila, kebyže som si nie istá, že vyjde. Nemáš potuchy, čo ma stálo pokračovať v ňom.”

“Stálo? Prestaneš hovoriť v zasraných kódoch?”

“Tak ma neprerušuj! Snažím sa ti povedať zvyšok! Neskončilo to len pri proroctve. Už som získala pomoc.”

“Skutočne,” zavrčal. “Tak ma prosím osvieť. Ako sa tvoj absurdný plán uskutoční sám? Akého úbohého blázna si presvedčila, aby prijal túto samovražednú misiu!”

“Máme nového vodcu,” riekla a postavila sa, viditeľne nazúrená. “Doručí ten elixír. Dúfala som, že by si na samotnom konci mohol pomôcť, pretože očividne sa chceš zapojiť, ale ak ťa príliš zamestnáva hovoriť so mnou, ako keby som bola malé decko…”

“Nehovor o tom takto, nehovor, ako keby som menil názor… Samozrejme, že chcem pomôcť. Bože Grangerová, posledné, čo chcem, je, aby Temný pán zostal pri moci. Len chcem vedieť, aké je šanca, že ma kvôli tomu pokusu stiahnu z kože!”

“Všetci na seba berieme obrovské riziko, Draco.”

Draco sa nadýchol, aby odsekol, ale prerušila ho žiariaca guľa, ktorá sa katapultovala do miestnosti, tajuplné bielo-modré svetlo ožarovalo klenuté steny. Okolo gule sa vznášali siluety ľudí. Pohybovali sa… Bežali… Kričali. Draco zdvihol prútik, neistý, či nie je pod útokom.

“Hermiona Grangerová,” povedal McGonagallovej hlas, duniaci a vážny. “V Balnesmore došlo k útoku. Skaza je rozsiahla. Obe strany utrpeli obrovské straty. Okamžite požadujeme tvoju pomoc.”

“Neville,” zašepkala Hermiona. “Na tom mieste mal Neville svoju základňu. Musím ísť!”

Žiariaca guľa sa rozplynula, zanechala ich oboch šokovaných, než Hermiona začala jednať.

“Grangerová, ešte sme tu neskončili!”

“Draco, tentoraz počúvaj,” odvetila, keď pobehávala po malej izbe, pchala zásoby do malej tašky, do ktorej sa naozaj nemohla zmestiť viac než jedna kniha. “Je toho veľa, čo som ti chcela povedať, ale rozhovor sme vyplytvali na detinské hašterenie. Zase.”

Draco sa začervenal, v rozpakoch. Samozrejme, že mala pravdu.

“Pozri, mrzí ma to, vieš, že sa rozčúlim…”

“Áno, ty sa vždy rozčúliš,” podráždene odsekla, keď nabrala červený elixír do fľaštičiek a zazátkovala ich. “Ale tu sa dejú väčšie veci, než tvoje ego.”

Draco s pocitom bezmocnosti sledoval, ako hodila dve fľaštičky Dittany do tašky. Zase všetko pokašľal? Spraví toto niekedy správne? Prečo len nemohol čušať a nenechal ju dokončiť?

“Draco, prosím dávaj pozor,” pokračovala Hermiona, keď sa postavila vedľa neho, nosy sa im takmer dotýkali.

“Povedz mi, kde zabili tvojho otca.”

“Čo… čože?”

“Povedz mi, kde ho zabili.”

“V bitke pri Fronders, samozrejme. Zabil ho Rád.”

“Čo keď ti poviem, že sa tvoj otec tej bitky vôbec nezúčastnil?”

“Čože? Nebuď hlúpa… Samozrejme, že zúčastnil.”
Musel sa.

Všakže?

“Počkaj… Čo tým myslíš?”

So smutným úsmevom Hermiona zdvihla ruku a jemne pohladila prstami Draca po líci. Boli studené a prekvapujúco nežné. Draca ten pohyb ochromil, a ani nemrkol, aby to zarážajúce gesto neprerušil. Zadržal dych, myšlienky mu uháňali. Niečo mu ušlo? Toto bolo prakticky… Nuž… Bolo to láskyplné. Nebolo na to iné slovo. Snažila sa ho len utešiť? Alebo v tom bolo niečo viac?

Čakal, kým si uvedomí svoj omyl, strhne ruku preč a na niečo sa vyhovorí, urobí čokoľvek, čo by zastavilo výhonky nádeje, aby sa zapustili v jeho hrudi.

Nič také neurobila.

Pomaly sa Draco začal opierať do toho dotyku, túžiac po teple jej ruky, chcejúc ju vziať do svojej. Oh bože, prečo je to taký dobrý pocit? Lačnel po dotyku? Keď vám niekto pohladí tvár, nemali by ste z toho mať asi takýto pocit, a predsa…

“Ty to večne komplikuješ,” zašepkala.

“Čo komplikujem?” zamrmlal, každý nerv v tele mu vibroval potláčanou reakciou. Chcel sa ku nej pritlačiť. Chcel ukryť tvár v jej krku a zostať tak niekoľko hodín, vdychovať ju.

Ježiši, kurník, čo mu to urobila?

“Všetko,” trasľavo odvetila. “Pozri, poskytla som ti všetky informácie, ktoré potrebuješ, aby si na to prišiel. Si bystrý… Asi som ti to nikdy nepovedala, ale vždy som si to myslela. Neznesiteľne arogantný, ale rovnako chytrý.”

“Teraz to priznávaš,” povedal, otočil líce plne do jej ruky, oči sa mu nakrátko zavreli. Teraz nemohla odísť. Len púhy dotyk a bol totálne nahovno. “Nechoď.”

“Musím,” odpovedala viditeľne rozpoltená. “Naozaj musím. Ľudia potrebujú moju pomoc.” To uvedomenie ju zjavne vytrhlo z tejto chvíle a ona ukročila, spustila ruku.

Draco tú stratu značne pociťoval na svojej pokožke.

“Premýšľaj o tom, čo som ti povedala, a ak túto bitku prežijem, čoskoro sa uvidíme.”

Ak prežiješ? To malo čo znamenať? U Merlina, Grangerka, nemôžeš to na mňa takto vybaliť a odísť.”

“Je mi to ľúto. Nemám na výber.”

“Očakávam, že sa vrátiš v jednom kuse.” Pocítil úzkosť, keď prehodila tašku cez plece. “Stále musím na teba najačať za to, že ma opúšťaš v tomto chaose.”

“Maximálne sa vynasnažím,” odvetila s úsmevom. “Takže teraz použi svoj rozum, pretože musíš prísť na to, kde stojíš a musíš to urobiť čoskoro.”

Potom sa načiahla za najbližšiu policu s knihami, dotkla sa chrbta knihy bez popisu a v mžiku bola preč.

 

****

Nebolo čo robiť. Draco sa vyvliekol z hlavného stanu, hlava sa mu točila, pomaly kráčal tunelom a nakoniec vykĺzol z miestnosti pre upratovačov.  Bolo zavčasu ráno…  Do metra začínali prichádzať ľudia. Prázdne hľadiac na zem si prešiel prstami po líci.

Hermiona mu prikázala, aby premýšľal. Očividne urobí, ako mu bolo povedané.

Keď kráčal k nástupišťu, v duchu si nadával, že sa znova prestal ovládať - nedokázal spočítať koľkokrát posral jednoduchý rozhovor len preto, že jeho ústa prevzali vládu nad mysľou. Úprimne povedané, keď mu povedala, kto musí zabiť Temného pána, spanikáril. Bodka.

 

Aká zbabelá reakcia? A predovšetkým prečo k nej vôbec došlo? Nie tak dávno si želal zomrieť, dokonca dúfal v smrť. Potom prišla tá kliatba a Draco samozrejme spanikáril znova, prakticky žobronil Hermionu, aby zasiahla.

Bol zbabelcom, toľko bolo zrejmé. Ale tiež tu bolo niečo iné. Niečo, čo začínalo byť čoraz viac nepopierateľné. Draco sa zamračil, keď sa natlačil do preplneného vozňa. Tentoraz žiadne miesto. Vzdychol si a chytil sa tyče, snažil sa zostať sústredený.

Pravda bola, že možno našiel niečo, prečo žiť. Nejasnú nádej pre budúcnosť. Osobu, s ktorou bolo zaujímavé sa rozprávať, ktorá bola osamelá ako on a ktorá videla to najhoršie z ľudstva a predsa stále kládla nohu pred nohu.

Možno bolo absurdné byť kvôli jeho čudnému vzťahu s Hermionou sentimentálnym - ledva sa dokázali päť minút rozprávať, než si skočili po hrdlách - ale s ňou si aspoň nepripadal ako podvodník. Vedela, čo je zač, už ho poznala v jeho najodpornejšom, a predsa tu bola. Snažila sa ho zapojiť. Snažila sa vyhrať vojnu napriek neprekonateľným problémom.

“Nemohol si si vyvinúť záujem o prežitie kvôli Grangerovej,” zamrmlal pod nosom. “Asi ťa vôbec nemá rada.”

Mukel vedľa neho sa na neho úkosom pozrel a potom sa mierne odvrátil, nechcel si robiť starosti s bláznivým chlapom so strapatými blonďavými vlasmi.

“A ani ty ju vôbec nemáš rád.” Nastala pauza. Draco pretočil očami a podráždene vydýchol. Ani samého seba nedokázal presvedčil o svojej vlastnej fikcii.

Hermiona Grangerová bola inteligentná, nebezpečná a mala zlomené srdce. Bola rovnako zničená ako on. Bola zjazvená, unavená a zúfala. Bola nevypočítateľná.

Ale pravda bola, že sa mu celkom páčila.

Bohovia, aké trápne. Aj keby toto zvládol prežiť, matka by ho vydedila.

Vlak zatiahol do jednej z väčších staníc, kde sa jeho vozeň dočasne vyprázdnil, než sa začal plniť znova. Draco sa pretlačil k sedadlu v rohu, sťažka sa posadil a zatváril sa tak nepriateľsky, ako bolo možné, aby si muklovia od neho držali odstup.

Fajn. Mohol sa priznať k absurdnej náklonnosti k Hermione, ale to tu nebola tá najväčšia hádanka. Draco cítil, ako mu mierne sčerveneli líca, keď si spomenul, čo povedala, ako ho nazvala bystrým, dotkla sa jeho tváre. Ak si myslela, že je bystrý, tak ju krucinál nesklame. Možno, ak to urobí správne, mohla by sa ho dokonca dotknúť znova.

Mysli.

Fakt. Rád mal nového vodcu, ktorý nejako súhlasil, že podá jed Temnému pánovi. Absurdné, ale v tomto vezme Hermionu za slovu.

Fakt. Lunine proroctvo bolo presné, pretože Luna bola veštkyňou a všetko, čo predvídala, sa ukázalo ako pravdivé. To znamenalo, že buď Draco alebo jeho matka zabijú otráveného Temného pána.

Fakt: Narcissa bola oddaný, vrchný smrťožrút. Bola dôverníčkou Temného pána. Nikdy by ho nezradila. Vlastne bola tak pekelne sústredená na pomstu za Luciusovu smrť, že pravdepodobnosť, že spojí sily s Rádom bola naprosto k smiechu.

Niečo cvaklo v Dracovej mysli, keď sa steny metra začali odrážať na skle.

Počkať. Čo to povedala o svojich inštinktoch?

‚Hovoria mi, aby som pomstila tvojho otca a potrestala ľudí, ktorí nám ho vzali. Hovoria mi, aby som nemilosrdne rozdrvila svojich nepriateľov.‘ 

Ale Hermiona povedala, že Luciusa nemuseli zabiť pri Fronders. Vravela Hermiona pravdu? Spravidla bola brutálne úprimná. To znamenalo…

Ak sa Lucius nikdy k tej bitke nedostal, bol už mŕtvy, keď začala.

Ak bol mŕtvy, než začala…

Ak bol mŕtvy, než začala, pravdepodobne ho zabili na manore.

Niekto z jeho vlastných.

‚Avšak verím, že po istom sebapozorovaní dospeješ k rovnakému záveru, k akému som dospela ja a podľa toho sa zachováš. ‘ 

Draco sa podstavil tak rýchlo, že sa mu rozmazalo pred očami.

“Dorikinčíc,” zamrmlal, pretlačil sa k dverám a v dohľade sa objavila ďalšia stanica. Vlak so škripotom zastavil a Draco sa vrhol z dverí, utekal po schodoch von z podzemia. Potreboval sa vrátiť na manor. Bude pravdepodobne prázdny, keď prebiehala aktívna bitka, všetko uľahčené, aby…

U Merlina, tá bitka. Bola tiež dopredu pripravená? Bol taký slepý! Ako lepšie uviesť plán do pohybu, než sa zbaviť prípadných svedkov. Udržať všetkých smrťožrútov zaneprázdnených, udržať ich niekde inde než tam, kde sa dejú skutočné udalosti.

Draco uháňal ulicami Londýna, hľadal tichý roh, zúfalo sa snažil upokojiť svoj mozog. Scenár, ktorý sa zasunul na miesto, naznačoval plán tak nepravdepodobný, tak bizarný, že bol v pokušení zasmiať sa nad jeho absurdnosťou.

Až na to, že si začínal byť čím ďalej tým viac istý, že na to prišiel. Už pochopil, k čomu sa Hermiona dostávala. Došlo mu to.

Vbehol do vlhkej uličky, siahol do vrecka po prútiku. Keď ho vytiahol, niečo páperové sa znieslo k zemi. Draco sa sklonil a zdvihol to.

Pierko. Malé pierko, svetlohnedé.

Posledný kúsok skladačky zapadol na miesto.

****

Manor bol skutočne opustený a Draco mal silný pocit deja-vu. Rozbehol sa v tú sekundu, čo sa primiestnil, mieril rovno do komnát svojej matky.

Nevítalo ho okrem prázdnych chodieb a vrčiacich portrétov nič, keď uháňal starým domom, istejší každým krokom, ktorý urobil.

Nakoniec sa dostal k matkiným dverám.

Využil chvíľku, aby upokojil svoje dýchanie a sústredil sa. Potom zdvihol ruku a zaklopal.

Dvere sa otvorili.

Narcissa sedela vo svojom obľúbenom hojdacom kresle, čierna koža a strieborné zdobenie. Vyzerala každým kúskom mocnou čarodejkou - čierne krajkové šaty s jednoduchým zamatovým golierom, blonďavé vlasy stiahnuté úhľadne dozadu, krvavočervené pery. Vďaka tomu vyzerala mimoriadne zastrašujúco. Zachovávala tvár dôkladne neutrálnu, ale Draco vedel viac. Jasne na neho čakala.

“Matka,” pozdravil s prikývnutím.

“Ahoj, drahý,” odvetila, usmiala sa a postavila sa, aby ho pozdravila. Dala mu božtek na líce a potom ustúpila.

“Nejaké šťastie v tvojej misii?”

“Myslím, že áno,” odpovedal, dal si ruky za chrbát a začal chodiť okolo nej. “Veľa vecí je už teraz jasnejších.”

“V akom zmysle, drahý?” Sledovala ho s nadvihnutým obočím.

“Nuž,” zastavil sa. “Dozvedel som sa, že som chybne prisudzoval zásluhy za skon môjho otca, rovnako ako jeho schopnosť strategizovať a plánovať. Vždy som si myslel, že on bol plánovačom v našej rodine.”

Narcissa stále nehybne, pokojne ho pozorovala.

“A prečo to hovoríš, Draco?”

“Pretože si to ty, však?” spýtal sa. “Ty si tým kľúčom. Ty si ten plánovač. Vytváraš alebo ničíš túto vojnu.”

Mierne pohla bradou, vyzývala ho, aby dokončil svoju myšlienku.

“Si najbližším spojencom Temného pána,” zašepkal. “A matka, si tiež tým, kto teraz vedie Rád.”

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
 0 komentárov
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: Kapitola č.6 Od: mami - 22.06. 2017
To by dávalo zmysel.

Re: Kapitola č.6 Od: Gabux - 30.05. 2017
Narcissa vede Řád, nebo se Draco netrefil? Nejspíš se trefil, to by znamenalo, že Narcissa je výborná herečka. Ale trochu jsem doufala, že Lucius žije. Mám ho docela ráda. No nevadí ^^ Ale stejně se mi v této kapitole nejvíc líbil rozhovor Hermiony a Draca. A ten dotyk a vyvolané pocity. Jsem z toho na větvi a už se těším na další kapitolu! :)

Re: Kapitola č.6 Od: larkinh - 29.05. 2017
Páni, to se nám to zamotává... těším se na pokráčko. Díky za překlad.

Re: Kapitola č.6 Od: grepik03 - 29.05. 2017
Jimmy, díky za super překlad další kapitoly ♡ Tohle jsem teda nečekala! Chvíli jsem si dokonce myslela, že Lucius není mrtvý a vede Řád on.... Ufff tahle kapitola mě dostala, Narcissa svojí roli hraje opravdu dobře, snad jen škoda, že to trvá tak dlouho, Luny třeba mohla žít...chjo stejně je to zamotane a já se těším na rozšmodrchání: )

Re: Kapitola č.6 Od: Coretta - 28.05. 2017
Hm, celou kapitolu jsem si myslela, že když Lucius nezemřel v bitce, nezemřel vůbec a tím pádem je to on, kdo Řád vede. Narcisa si to vydedukovala a protože je na straně svého manžela, tajně vynáší informace. Poslední věty ale naznačují, že Lucius možná skutečně zemřel (v tom případě Narcisinou rukou) a Narcisa je vůdcem Řádu, jak jsem hádala po minulé kapitole... Jsem moc zvědavá, která z možností bude ta správná. Děkuji za překlad.

Re: Kapitola č.6 Od: denice - 28.05. 2017
No, Harry měl tedy opravdu hloupou smrt - odražené kouzlo, a možná ještě od jeho spolubojovníků. To je beznaděj. Ještě že Lenka začala věštit. A Lucius nezemřel v bitvě, ale zabili ho na Manoru - to je chybějící článek, teď je jasné, kdo je ten havran. To je tedy ženská jako meč! Skvělá. Dracovi se vůbec nedivím, že ho postihl ten záchvat paniky, jen co pomyslel na to, že on by měl podat Voldemortovi ten jedovatý lektvar, na jeho místě taky chytím hysterák. A teď se dozvěděl, že lektvar podstrčí Narcisa. Jsem z toho úplně vedle, a on zřejmě taky. “Dorikinčíc,” - to je paráda! Díky.

Re: Kapitola č.6 Od: silrien - 28.05. 2017
Ah, tohle jsem nečekala. Narcissa vede řád. To překvapení mi téměř vymazalo obrázek Draca tisknoucího se k Hermionině dlani. Úžasná povídka. Děkuji

Re: Kapitola č.6 Od: JSark - 28.05. 2017
Mne tie jej dvojznačné vyjadrednia prišli divné už pri minulej kapitole. :) Čo pre pána je Dorikinčíc? 8o

Re: Kapitola č.6 Od: luisakralickova - 28.05. 2017
Peříčka už jsou dávno podezřelá, paráda. Díky za kapitolu a těším se, co bude dál.

Re: Kapitola č.6 Od: Lupina - 28.05. 2017
Fíha, to jsou zvraty. Vůbec bych nepodezřívala Narcisu z vedení Řádu, spíš naopak. Takže je dokonalá. Super. Těším se na pokračování. Děkuji!

Re: Kapitola č.6 Od: Jacomo - 28.05. 2017
Ach Merline, Narcisa vede Řád? Tak tohle jsem tedy nečekala ani v nejmenším. Prostě - všichni jsme kroužili okolo, ale netrefil se nikdo. Pecka! Díky za překlad úchvatné povídky, Jimmi. Jsem napnutá, jak tohle skončí.

Prehľad článkov k tejto téme:

galfoy: ( Jimmi )22.06. 2017Kapitola č.9
galfoy: ( Jimmi )12.06. 2017Kapitola č.8
galfoy: ( Jimmi )31.05. 2017Kapitola č.7
galfoy: ( Jimmi )28.05. 2017Kapitola č.6
galfoy: ( Jimmi )26.05. 2017Kapitola č.5
galfoy: ( Jimmi )25.05. 2017Kapitola č.4
galfoy: ( Jimmi )18.05. 2017Kapitola č.3
galfoy: ( Jimmi )14.05. 2017Kapitola č. 2
galfoy: ( Jimmi )11.05. 2017Kapitola č.1
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )11.05. 2017Úvod k poviedke