Preklady fanfiction Harryho Pottera

Čarodejníci sa na seba mlčky pozerali, s výrazmi v rozsahu od neviery, cez hrôzu až k pobavenému povýšeniu.

„Toto je absurdné,“ zatiahol nízky, zavalitý čarodej. „Príšery z hviezd? To je rozprávka na dobrú noc pre deti! U Nikodéma, prečo tu stojíme a plytváme naším časom tým, že počúvame zaostalých muklov?“

Jeden zo starších čarodejníkov zdvihol ruku, aby ho umlčal, a potom pomaly a neochvejne prehovoril: „Čarodejníci sú najvyššou formou života. Tieto príšery musia byť démonmi, ktorých privolal nejaký mág alebo možno dáka príšerná chiméra vytvorená Temným čarodejom.“

„Očividne je to nejaká šialená pomsta humusákov!“ vložila sa vyčerpane vyzerajúca žena vysokým, rozochveným hlasom. „Bez čistokrvných budú môcť vládnuť magickému svetu!“

„Vidím, že sa všetci chystáme byť veľmi rozumní a kooperatívni,“ sucho prehlásil generálporučík, keď si pretrel oči. Odkašľal si. „Aby som pokračoval. Asi pred dvomi a pol rokmi sme začali zachytávať pohyb; stabilnú hmotu, ktorá oblietala našu planétu a mizla a objavovala sa v dosahu našich prístrojov. Po nejakom čase sa priblížila oveľa bližšie a nakoniec, pred niekoľkými mesiacmi, to pristálo. Nanešťastie, nech sme sa akokoľvek snažili, nedokázali sme to nájsť. Mali sme čo do činenia s mágiou, ktorá sa nepodobala ničomu, čo sa nachádza na tejto planéte – hoci vďaka tomu bolo ľahké utajiť to pred zbytkom populácie. Keď zlyhala všetka naša technika, privolali sme do vedenia motáckych a muklorodených expertov.“

Niekto na čarodejníckej strane si posmešne odfrkol.

„Začali sme dostávať správy, že niekoľko kamenných štruktúr historického významu začalo rezonovať. Mal to byť varovný signál? Mimozemský signál? Netušíme. Približne v čase, kedy boli ohlásené prvé únosy čistokrvných, sa nám podarilo skutočne uvidieť jednu z tých bytostí. Okamžite nastala panika. Čo ak k tým únosom dochádza aj v muklovskom svete, ale pretože nám chýba mágia, tak to kúzlo všetky naše spomienky na zmiznutú osobu vymaže? Desaťtisíce ľudí mohli chýbať a ani by sme to nevedeli. V tejto chvíli sme si poriadne istí, že tie stvorenia berú len magických ľudí, konkrétnejšie akéhokoľvek čistokrvného, ktorí sa im dostane, ehm, do rúk a asi polovicu nečistokrvných, na ktorých doposiaľ narazili.“

„Takže muklorodení majú nejakú vrodenú ochranu?“ spýtala sa Hermiona.

Ďalšie posmešky od čarodejníkov nasledované hvízdnutím od Troya. Určite muklorodený. Bola prekvapená, že dokázal tak dlho zostať ticho, ale odhadovala ho za vojaka, takže musel mať nejakú disciplínu.

„Nenazval by som to ochranou. Povedal by som, že mágia muklorodených jednoducho nie je pre tieto stvorenia kompatibilným jedlom. A táto nekompatibilita je genetická. Tí, ktorí ju zdedili, sú ignorovaní.“

„Začali s magickými bytosťami,“ vložila sa Hermiona, čím sa dožadovala vysvetlenia bez toho, aby v skutočnosti položila otázku.

Generálporučík prikývol. „Doteraz zožrali čokoľvek, čo im mohlo poskytnúť správnu magickú výživu. Vrátane kentaurov, obrov, vodných ľudí, sfíng…“

„Čokoľvek humanoidné,“ došlo Hermione.

„Áno. Máme dôkazy, že testovali drakov, jednorožcov, dokonca dementorov a museli zistiť, že sú nevhodní, pretože odvtedy tieto populácie neobťažovali.“

„A už prestali s kentaurmi a inými humanoidnými bytosťami?“

„Myslím,  že sa vedome snažili zanechať dostatočne početnú populáciu, možno aby sa mohli ďalej rozmnožovať, alebo možno aby ich neskôr pozbierali. Či majú v úmysle zanechať aj nejakého čistokrvného čarodejníka je úplne iná otázka.“

„Vedome snažili?“ prehovoril Draco.

„Očividne sú tieto beštie inteligentné. Možno inteligentnejšie, než sme my.“

„A čo tie deti?“ spýtala sa Hermiona. „Požierajú dospelých, ale videla som ich, ako kradnú deti.“

Muž sa na ňu dlho zadíval. „Na začiatku ľudskej histórie sme aktívne lovili našu korisť. A potom sme ich domestikovali a chovali ako našu potravu.“

Hermione prišlo nevoľno, následne ju ale zrazu zaplavila príšerná úľava. „Takže sú teda nažive? Tie deti sú nažive?“

Čarodejníci prepukli do vzrušeného šepotu.

„Nezmysel!“ uisťoval jeden ostatných. „Videli ste tie dravé bytosti. Pochybujem, že majú rozum, aby brali živých zajatcov.“

Generálporučík venoval Hermione odhodlaný úsmev.

„Určite sa nezastavíme, pokiaľ to nezistíme.“

„Och nie,“ vystrela sa Hermiona. „Rokfort! Drahý Godrik, nepočuli ste niečo o Rokforte? Všetky tie deti…“

Muž zdvihol ruku, aby ju prerušil.

„Komunikácia nie je v najlepšom stave. Votrelci nechcú, aby sme medzi sebou komunikovali. Do oblastí, kde nefungujú naše mobily a počítače, vysielame muklorodených. Nanešťastie, hoci votrelci muklorodených nezjedia, nemajú problém napadnúť ich a zabiť. Útočia na kohokoľvek, kto sa premiestni a ku komu sa dostanú. Vieme dve veci: v tú noc, čo napadli Malfoy manor, napadli aj niekoľko ďalších miest, ale Rokfort, z dôvodov, ktoré zatiaľ nepoznáme, medzi nimi nebol. Hrad je aktuálne pod dohľadom.“

Hermiona ochabla úľavou. „Vďaka bohu. Ale je to dosť čudné, však? Že naň nezaútočili.“

Draco prikývol, ale inak nevyzeral, že by ho tento nával šťastia ohromil. Hermiona mala chuť mu jednu streliť.

Generálporučík si znova odkašľal. „Takže ako ste videli, mágia nemá na tieto bytosti absolútne žiaden vplyv. Hovoríme im jotnarovia, po trojhlavom obrovi. Dokonca si myslíme, že ich posilňuje.

Jedna zo starších čarodejníc sa postavila. „Tieto beštie majú silnú mágiu, jediná možnosť, ako ich poraziť, je urobiť to s ešte silnejšou mágiou.“

„Omyl,“ milo prehlásil generál. „Spôsobmi, ako ich premôcť, sú horúce olovo a studená oceľ.“

Žena zhíkla. „Ako si dovoľuješ prerušiť vyššie postaveného, ty špinavý mukel! Niekto by ti mal ukázať, kde je tvoje miesto!“

„Tvojím miesto bude cesta von tými dvermi a to po zadku, ak nezavrieš zobák, Elsebeth!“ Draco k nej hrozivo vykročil a starší čarodejníci sa pred jeho hnevom stúlili k sebe. „Tu už nie si grófkou z Bruneshiru. Si tu nešťastná stará mrcha a potrava pre vlkov pred naším prahom. A to platí aj pre vás ostatných! Ak ste príliš dobrí pre toto oblečenie, príliš dobrí na toto jedlo a príliš dobrí na túto spoločnosť, potom tam sú dvere! Vypadnite! A nie že sa priplazíte späť, keď vám tie beštie odtrhnú končatiny a vysajú z vás mágiu.“

Čarodejníci sa nepokojne pohli, niektorí červení zúrivosťou, niektorí k smrti vydesení.

„Pokračujte, prosím, generálporučík Sheldon,“ priateľsky povedal Draco.

Muž nadvihol obočie, ale pokračoval. „Fyzické útoky sú jedinou vecou, ktorá doteraz odradila jotnarov od ich náletov. Guľky, nože, granáty. Nanešťastie to má množstvo nevýhod. Prvou je, že musíme útočiť z diaľky, inak nás ľahko premôžu mágiou. Po druhé, tie bytosti sa vždy stiahli, než sme mohli jediného zabiť. Po tretie, fyzické útoky sú menej kontrolovateľné a deštruktívnejšie než mágia. Nechceme zrovnať mesto so zemou, aby sme porazili jedného z tých bastardov, ale začína to vyzerať ako jediná možnosť, ktorá ostáva. Naším najlepším plánom je dať dole loď aj s nimi vo vnútri, ale nevieme, koľko ich je, a naozaj nechceme zničiť loď a o desať rokov zistiť, že nám jeden alebo tucet ušiel.“

„Čo sa teraz stane?“ spýtal sa Draco.

„Rozdelili sme sa na päť skupín. Nechceme, aby sa všetko 'jedlo' koncentrovalo na jednom mieste, obávali sme sa, že by sa nás pokúsili premôcť. Sú pozoruhodne vnímaví na našu technológiu, kebyže niet faktu, že pri mágii prestane fungovať naša elektronika. Začali sme ju proti nim používať najviac, ako dokážeme. Vieme, že sú nablízku, keď sa naše prístroje vypnú. Chceme sa sústrediť na zničenie týchto vecí alebo ich zahnanie späť na loď, ale nemôžeme robiť toto a popri tom aj strážiť 'jedlo'. Nemáme dosť ľudí.“ Pozrel sa na Hermionu. „Naše sily sú dobrovoľníci, väčšinou motáci, muklorodení a rodiny muklorodených. My, čo sme z armády, si u tých hore vyberáme veľa službičiek a klameme, až sa práši. Presvedčili sme britského ministerského predsedu, že keď bude po magickej komunite, tieto veci začnú poľovať na normálnych ľudí.“

„Takže potrebujeme domovskú základňu,“  zamrmlala Hermiona. „Niekde, kde sa dá ľahko brániť.“

Generál prikývol. „Áno, ale ako sa brániť pred niečím, čo môže preplávať cez steny a magické ochrany? Momentálne sa len snažíme zhromaždiť magickú komunitu.“

Hermiona sa strhla. „A to sa im nebude páčiť. Bude im to priveľmi pripomínať Voldermorta.“ K jej naprostému zhnuseniu sa postaršie čarodejnice a čarodejníci strhli a zhíkli.

„Takže v podstate hovoríte, že nemáte žiaden plán,“ obvinil ho Draco.

Generál sa na neho dlho zadíval. „Práve teraz je naším plánom udržať vás nažive.“

****

„Som rada, že si v poriadku.“ Hermiona znova objala Jeremyho, priveľmi k Troyovmu zhnuseniu.

Draco opodiaľ počúval Scorpiusa,  ktorý odriekaval to, čo sa dozvedel z rozprávky, a každú chvíľu vážne prikyvoval. Scorpius vyzeral oveľa lepšie a plný energie, líca červené, kopal nôžkami a rukami robil široké gestá, aj keď potom sa spamätal a pokúsil sa pokračovať s dôstojnosťou a sebaistotou.

„Mrzí ma, že nemôžem zostať,“ potichu jej povedal Jeremy, ale nepozrel sa jej do očí. „Ale nedokážem sa prinútiť obetovať im viac, než už som odovzdal.“ Trpkosť v jeho hlase jej zraňovala srdce. „Mohol by som kvôli nim zomrieť, chrániť ich a ich deti, a neboli by vďační. Očakávali by, že vďačný budem ja. Mysleli by si, že je povinnosťou 'nižších bytostí' zomrieť namiesto nich. Z pomyslenia na to je mi fyzicky zle.“ Vzhliadol dohora, aby pokrútil nahnevane hlavou. „Nemyslel som si, že budeš dosť hlúpa na to, aby si sklonila hlavu a vrhla sa na jotnara ako prekliaty…  ako prekliaty chrabromilčan.“

„Sme takýto hlúpi.“

„Vznešení, myslíš, alebo niečo také.“ Poškriabal sa na briadke, vyzeral nesvoj. „Možno kvôli tomu vyzerám ako zlý človek, ale ja by som taký nedokázal byť… dokonca ani kvôli záchrane detí.“

Dôkladne skúmala jeho tvár. „Teba nikto nezachránil, však?“

„Hej, ja som sa zachránil sám,“ odsekol dramaticky, znepokojený a trochu podráždený súcitom v jej tvári. „Všetka tá mágia, s ktorou som sa narodil, rozšírila naozaj obrovsky kapacitu môjho mozgu, takže som pri každej príležitosti šrotoval. Chcem povedať, že som sa toho naučil pekelne veľa, ale prišiel som o zvyšky mágie a zostal som háklivý, slabý a nahovno.“ Poťapkal si na vypasené bruško.

Keď uvidel výraz v jej tvári, jeho úsmev pohasol.

„Čo je?“

„Ja…  hm…“ Zaváhala, až sa odmlčala, dýchanie zrazu priškrtené a vlhké. „Náhodou nevieš, či Harry Potter a Ron Weasley… hm…  Chcem povedať, pamätala by som si ich vôbec? Nie sú so mnou príbuzní a spomínam si na deti, ale ja… skrátka neviem. Stále myslím na to, čo ak…  a ani by som to nijako nepoznala…“

Jeremy zbledol. „Och, dokelu. Nikto ti nepovedal.“ Keď jej tvári spopolavela, rýchlo pokračoval. „Sakra, chcem povedať, že sú v poriadku. Sú nažive. Sú v pohode. Harry bol trochu dobitý, ale… počkaj!“ Chytil ju, keď sa jej podlomili kolená; dokonca ten blbec Troy pribehol, vyzeral znepokojene.

„Sú v poriadku? Sú v poriadku?“ opakovala.

„Sú v poriadku,“ nežne ju uisťoval Jeremy. S Troyom jej pomohli vstať.

Dychtivo prikývla, kým si utierala slzy z očí. „Tak som sa bála. Tak som sa bála čo i len sa spýtať…“ Trhane sa nadýchla a len tak vyhŕkla. „Mimochodom, nevidel niekto môj prútik?“

„Má ho henten čurák,“ zavrčal Jeremy a vrhol pohľad na Draca, ktorý ich už obozretne sledoval. Jeremy zaváhal, rozpoltený. „Pozri, to je jedna z vecí, o ktorých som s tebou chcel hovoriť,“ zašepkal. „Vážne ťa nepoznám a neviem, aká dobrá kamarátka si s kapitánom Korunovaným blbcom tamto, ale chcel som ti pár vecí povedať… len pre istotu.“

Hermiona pomaly prikývla, trochu zmätená.

Jeremy sa znova obzrel po Dracovi a priklonil sa bližšie k nej, keď zašepkal: „Po bitke na manore si bola úplne mimo. Fešáčik tamto bol menej zranený. Jotnarovia sa snažia, aby ich jedlo nevykrvácalo či nezomrelo, než ho zjedia, aby si vedela. Vyliečil sa rýchlejšie než ty a prvá vec, čo urobil, bola, že ťa našiel a postaral sa, že ťa oddelia od Harryho Pottera s Ronom Weasleym, keď sa vytvárali skupiny. Harry je s druhou skupinu. Než sa vyliečil, bola si preč, pýtal sa na teba cez rádio. Znel skutočne znepokojene, keď sme mu povedali, s kým si. Ron Weasley je v normálnom svete a verbuje pomoc.“

Čudné, že vedela, čo myslel. Po všetkom tom čase bol muklovský svet v jej hlave stále 'normálnym svetom'.

Draco ich stále sledoval, trošičku sa uškŕňal.

Troy sa pohol tak, aby mu Draco nemohol vidieť do tváre. Keď znova prehovoril, bola to úpenlivá prosba. „Neviem, aký je tvoj vzťah s čistokrvnou vládou, ale skutočne viem, že nech dostávaš čokoľvek za to, že im pomáhaš, nebude to stáť za to. Využívajú ťa.“

„O čom to rozprávate?“ spýtala sa druhého muklorodeného, zmätená a už trochu nahnevaná. „Nepomáham v ničom žiadnemu čistokrvnému.“

Troy otvoril ústa, ale Jeremy ho silno štuchol lakťom. Vojak si vzdychol a zmenil to, čo chcel povedať. „Myslím, že by si pri tom malfoyovskom chlapíkovi mala byť opatrnejšia. To je všetko, čo hovorím. Všetci vedia, že je to čistokrvný rasista, ale keď sme s našimi informáciami prišli na ministerstvo, bol jediným z čistokrvných, ktorý nás vypočul. Vo všetkom vychádza v ústrety. Dokonca sa háda s ostatnými čistokrvnými, aby nás počúvali, zastrašuje ich, vyhráža sa. A to je všetko fajn, až na to, že toto je chlapík, ktorý bol za posledných päť rokov zapletený v troch nepriamych pokusoch o prevzatie ministerstva mágie.“

„Má niečo za lubom,“ zamrmlal Jeremy. „A vie viac, než by mal. Nasadili sme mu za zadok celú jednotku so zvláštnym poverením po tom, čo sme ho prichytili, ako na niekoľkých vojakov použil Obliviate. Boli to muklovia, takže nikdy nezistíme, čo tají.“

Hermiona mala pocit, že jej niečo uniká. Áno, Malfoy budil hrôzu, ale nebol nebezpečný alebo niečo také.

Jeremy pokračoval. „Odkedy sme sa dali do pohybu, dvakrát zmizol. Nemôžeme nič dokázať, ale myslíme si, že niekoľko ľudí zmizlo, keď bol na stráži on. Chcem povedať, kto by na to upozornil, ‚chýba pár ďalších čistokrvných, museli ich dostať jotnarovia.‛ Hlavne prvé dni po bitke na manore sme nemali potuchy, kto je kto a kto je s nami. Nikto nevie, čo robil v tie prvé dni.“

Draco ich stále sledoval so slabým úškrnom.

Hermiona si navlhčila pery. „Od začiatku som vedela, že má niečo za lubom. Nemala som potuchy, ako ďaleko zašiel; len že sa snažil udržať ma v blízkosti Scorpiusa. Stále som neprišla na to prečo… a myslím, že práve teraz používa odpočúvacie kúzlo.“

Dracov úsmev sa rozšíril.

Hlavy Troya a Jeremyho vyleteli dohora, aby vyplašene na Draca vyvalili oči.

Hermiona si vzdychla. „Môžem vidieť informácie, ktoré ste o jotnaroch zhromaždili? Alebo je to tajné?“

Troy si odkašľal a venoval jej takmer presný výraz Percyho Weasleyho, ale Jeremy prikývol. „V tejto chvíli sú akékoľvek nápady dobrými nápadmi.“

*****

Hermiona strávila zvyšok dňa listovaním hromadami poznámok, prechádzaním počítačových záznamov a pravidelne si robila poznámky vlastné. Keďže ho prichytili, Draco jej vrátil prútik skôr, než odišiel kamkoľvek, kde mal čo riešiť. Hermiona dúfala, že to nezahŕňalo zabíjanie ľudí.

Generálporučík Sheldon, Jeremy a Troy chodili väčšinou dnu a von zo stanu a organizovali svoje vlastné veci. Keď si Jeremy našiel čas, posadil sa k nej, aby s ňou niečo prebral. Troy neochotne akceptoval jej prítomnosť a čím viac sa s Jeremym rozprávala, tým viac ho to ohromovalo, zjavne nedokázal udržať krok s ich technickými diskusiami.

Hermiona s Jeremym sa tiež rozprávali o tom, čo sa stalo na manore. Hermiona ho informovala o tom, čo mu ušlo, a o kliatbe, ktorú na ňu umiestnil Draco.

Bola tma a ona zapálila jeden z propánových lampášov, keď ju prišiel Draco 'vyzdvihnúť na večeru'.

„Scorpiusovi si chýbala,“ nevzrušene jej oznámil. „Posledné štyri hodiny sa po tebe pýta.“

Zívla, zakryla si ústa rukávom a odložila kopu papierov, ktoré organizovala. Skutočne, títo chlapíci potrebovali niekoho s trochou archivačných schopností. „Aj Malfoy sa musí naučiť trpezlivosti.“

„To som mu povedal.“ A skutočne znel trochu rozmrzene.

Zachichotala sa, potom sa na neho ostro pozrela. „Je to kúzlo aj na Scorpiusovi?“

Draco samoľúbo pokrútil hlavou.

„Vieš, že ma nemusíš držať pod kliatbou,“ pomaly prehovorila. „Scorpius je rozkošný chlapček. Chránila by som ho bez toho, aby ma k tomu nútila mágia.“

„Nemyslím, že to budem riskovať,“ bola strohá odpoveď. Väčšinu cesty mlčali.

„Malfoy, neviem, ako sa na toto spýtať…  Ale sú tvoji rodičia v poriadku?“

Viditeľne zovrel pery a ona rýchlo zistila, že je horizont pomerne zaujímavý.

„Musia byť. Spomínam si na nich.“ Chvíľu mlčal. „Naposledy, čo som videl otca, stále bojoval, kým okolo nás horel manor. Vždy býval takto bláznivý. Hlavne keď skončil s lordstvom.“ Odmlčal sa. „Príšery vôbec nechceli ustúpiť. V skutočnosti vyzerali pomerne zúfalo. Moja matka… Neopustila by ho. Bez neho by neprežila.“

„Ďalšia kliatba malfoyovskej rodiny?“ spýtala sa chladne.

„Nie.“ Pousmial sa. „Je pravda, že mali dohodnuté manželstvo, ale v čarodejníckom svete je ich vzájomná náklonnosť legendárna. Som prekvapený, že si ten príbeh ešte nepočula. Pôvodne zamýšľali môjho otca oženiť s najstaršou zo sestier, ale moja matka bola ambicióznou ženou, ktorá chcela veľmi bohatého manžela. Vydierala môjho otca a všetkým za chrbtom uzavreli dohodu. Údajne moja matka porazila Bellatrix v súboji a môj otec ju uniesol noc predtým, než sa mal oženiť s Bellatrix. Môjmu starému otcovi to neprekážalo, pretože bol radšej, že sa jeho syn ožení s blondínou.“

„To ma neprekvapuje,“ sucho prehlásila Hermiona. „Tá záležitosť s blond vlasmi pretrváva niekoľko generácii, však?“

„Áno, ale pôvodne to bola zlatá blond s modrými očami. Počas generácií zlatá vybledla a modrá sa stala sivou, údajne kvôli našim čiernym srdciam a chladnej povahe.“  Dramaticky pohodil hlavou a prižmúril oči. „Rodina sa snaží sobášmi priviesť tú farbu späť. Scorpius je za desať generácii prvý Malfoy s čisto modrými očami a to prvý mesiac po narodení škúlil.“

„To si vymýšľaš.“

„Myslím to smrteľne vážne.“ Chvíľu mlčal. „Héj, čo robí Potter?“

„Čo tým myslíš?“

„Ako zamestnanie. Viem, že každý deň chodí do práce. Pokúšal som sa zistiť kde, ale nikto z mojich zdrojov nemal ani potuchy. Hľadal som všade. Dvakrát.“

Hermiona uškrnula. „Neuhádneš.“

„Ehm, je Nedotknuteľný?“

„Nieeee.“

„Profesionálny hráč metlobalu v prestrojení? Profesionálny hľadač prísad do elixírov? Kydač dračieho hnoja? No tak, povedz mi to.“

Nadvihla obočie. „Je pediatrom.“

„Je čím?“

„Lieči deti. V muklovskom svete.“

Draco na ňu nedôverčivo vyvalil oči a ona sa len usmiala.

*****

Scorpius bol vo vedľajšom stane, čerstvo umytý a hral sa s ďalšími troma malými deťmi, kým sa niekoľko čarodejníc striedalo, keď odnášali deti na miesto na kúpanie: magický stan s plnou výbavou.

Malý Malfoy nadšene zapišťal, keď zbadal Hermionu, a prihnal sa k nej bľabotajúc, veľmi spisovne, o svojich nových priateľoch a o tom, čo celý deň robil.

Hermiona ho ochotne zdvihla do náručia, kým Draco zaželal čarodejniciam dobrú noc.

„Myslela som, že nemáme používať mágiu,“ povedala počas prestávky v Scorpiusovom žvatlaní.

„Tie priestory na kúpanie?“

„Áno, a ten hlavný stan.“

„Čiastočne je to ústupok kvôli pohodliu a ďalším dôvodom je, že malá očarovaná oblasť na kúpanie sa nestane veľkým cieľom v porovnaní s dokonca priemerným magickým domom, kde je očarované všetko. Hlavným cieľom pravidla žiadna mágia je zabrániť, aby sa čarodejnice a čarodejníci nezmenili na chodiace ciele. Možno nás jotnarovia vedia vycítiť jednoducho preto, že sme magickí, a všetko toto je zbytočné, ale druhou možnosťou je, že navrstvením mágie na seba by sme sami zo seba urobili majáky v noci.“

„Takže si nemyslíš, že by niekto mohol vrhnúť neviditeľné alebo splývacie kúzlo a jotnarovia ho nezbadajú. Namiesto toho si myslíš, že použitie mágie by ich privolalo.“

„To nie je to, čo si myslím ja, je to len to, k čomu dospeli naši milí muklovskí priatelia. V tomto prípade sa skláňam pred ich skúsenosťou.“

„Áno, jasne.“

Trojica zjedla večeru v stane, kde sa Hermiona prebudila. Domnievala sa, že je to Dracov stan, keďže tam aj so Scorpiusom spal.  Draco sa zjavne strácal v tom, ako uložiť päťročné dieťa do postele, a Hermiona s pohŕdavým pohľadom na Draca prezliekla chlapca do čistého oblečenia na spanie a uložila ho na lehátko.

„Prrečítaš mi prrosím túto rrozprrávku?“ požiadal Hermionu svojim opatrným šušľaním a strčil jej knihu Rozprávky barda Beedla, ktorú jej Draco ukradol. „Túto jednu nepoznám.“

Hermiona položila ruku na stránku, aby videla, ktorú rozprávku myslí, a pocítila bodnutie. S povzdychom sa presunula na lôžku a dovolila Scorpiusovi, aby sa jej usadil do lona.

„Dávno pradávno žila jedna prekrásna princezná. Bola tou najvznešenejšou a najnádhernejšou čarodejnicou v celej zemi, a bola veľmi láskavá a čestná a vždy veľmi múdra v ovládaní mágie. Princezná snívala o tom, že sa vydá za driečneho princa a zažije veľa úžasných dobrodružstiev.“ Pozrela sa na Scorpiusa, či ho taký babský príbeh neodradí, ale zjavne bol v jednej zo svojich hyper sústredených nálad.

„Jedného dňa stretla princa a zistila, že jeho kráľovstvo je ešte krajšie než akékoľvek kráľovstvo, ktoré kedy navštívila, jeho poddaní sú láskavejší a jeho mudrci múdrejší než ktokoľvek, koho kedy poznala. Princ ju požiadal o ruku a princezná okamžite súhlasila, že sa za neho vydá. V deň ich svadby princ venoval princeznej nádherné svadobné šaty ušité zo svitu hviezd a piesne fénixa, ale keď si ich obliekla, škriabali ju ako tá najhrubšia vrecovina. Princ jej venoval hostinu, ktorá by stačila siedmym kráľom, ale keď princezná ochutnala delikatesy, chutili v jej ústach ako popol.  Princ jej venoval sladký bozk, ale princezná cítila, že jej srdce v hrudi puká, pretože nech boli jeho pery akokoľvek nežné, v tom okamihu pochopila, že by ju nikdy nemohol milovať.

Takže nádherná princezná opustila princove kráľovstvo, aby sa vrátila domov. Jedného dňa ju s jej sluhami na cestách zaskočili zlodeji a vodca zlodejov jej z prstov ukradol prstene. Tie šperky boli pre ňu veľmi drahé a tak ich prosila, aby jej ich vrátili, ale zlodeji boli veľmi úbohí muži a sami žobrákmi a nevrátili by ich. Nakoniec ich vodca, dojatý jej slzami, súhlasil, že jej ich vráti, ak sľúbi, že sa za neho vydá. Princezná s ťažkým srdcom súhlasila. V deň ich svadby jej zlodej venoval svadobné šaty utkané z bavlny, ale keď si ich obliekla, vznášali sa na nej ako mraky a hodváb. Zlodej jej venoval žobrácke jedlo z tvrdého chleba a riedkej polievky, ale keď ho princezná skúsila, bola si istá, že jej pery nikdy nič také chutné nezakúsili. Zlodej jej potom venoval bozk a princeznino srdce vyletelo do výšin, pretože nech boli jeho pery akokoľvek hrubé, vedela, že ju ten žobrák a zlodej bude navždy milovať. Koniec.“

Scorpius sa na Hermioninu a knihu díval s takmer komickým skepticizmom. Potom sa bezmocne pozrel na svojho otca.

Draco sa zjavne veľmi snažil, aby sa na Scopiusovi nezasmial. „Ospravedlň môjho syna, myslím, že je trochu šokovaný tým, že by si princezná čistej krvi vzala obyčajného zlodeja radšej než princa. Je to proti každučkému zmyslu pre dobré spôsoby, ktorý má.“

Hermiona mlčala, keď zastrkávala Scorpiusa do lôžka. Pobozkala ho na čielko a Scorpius zalapal po dychu, priložil si rúčku na miesto, kde sa ho dotkla a potom sa na ňu šťastne rozžiaril a ona rozmýšľala, či ho niekedy niekto v jeho živote pobozkal na dobrú noc. Hermiona zdvihla knihu, keď Draco vrhol umlčovacie kúzlo okolo Scorpiusovej postele, a presunula sa na svoje vlastné lôžko, kde sa posadila.

„Čo sa deje?“

„Nikdy som nepochopila, čo mi má ten príbeh povedať,“ zamrmlala, unavenými prstami si prechádzala vlasmi.

„Na rovinu, nikdy predtým som ho nepočul a to som počul všetky bájky barda Beedla. Ale na druhej strane to určite nie je typ príbehu, ktorý by čistokrvní rozprávali svojim deťom.“

„Nie, to nie.“ Uškrnula sa. „A ani si nemyslím, že je to rozprávka. Neviem, kto ju napísal alebo skadiaľ pochádza, ale viem naisto, že ju do mojej knihy pridal sám Dumbledore.“ Hermiona sa dotkla podpisu na spodku stránky, ktorý nasledovala kresba citrónového cukríka, ktorý poskakoval hore a dolu. „Albus Dumbledore mi zanechal túto knihu vo svojej poslednej vôli. Aktualizuje sa sama veľmi často, zvyčajne, keď som v novej krajine.“

Draco hvízdol. „Takže originálne príbehy barda Beedla. Tie sú vzácne.“

„Čo tým myslíš?“

„Nuž, bard cestuje kade tade a zbiera a rozpráva príbehy, ktoré počul. Originálne knihy robia to isté.“

Hermiona sa zamračila. „Príbeh o žobrákovi a zlodejovi sa objavil po tom, čo som za rozišla s Ronom, ale nemohla som prísť na to prečo. Čo sa mi snažil povedať? Aby som dala Ronovi druhú šancu? Nefungovalo to medzi nami a ešte stále nefunguje.“

Chvíľu mlčala. „Je to len… trochu skľučujúce myslieť si, že ten úbohý žobrák bol tým jediným, kto dokázal urobiť tú princeznú šťastnou.“

„Keď tvoj vlastný žobrák bol v tom taký zlý, princezná?“ doberal si ju Draco.

„Och, čuš,“ zamrmlala, ale potom takmer pre seba dodala: „Dumbledore bol skvelý muž, ale nebol všemocný. Občas dokonca nebol ani úplne dobrý. V tomto prípade sa tiež mýlil.“

Draco ju zvedavo sledoval, vyložene nesúcitne. „Prečo ste sa s Lasičiakom rozišli? Spomínam si, že som čítal o vašom zasnúbení a potom nič viac.“ Venoval jej šibalský pohľad, ktorý nasledovalo predstierané trucovanie. „Dokonca som mal vybratý pekný darček.“

Hermiona na neho zazrela, ale uspokojila sa s pretočením očí, keď sa len uškrnul. „Existovalo veľa maličkostí, o ktorých som si myslela, že dokážeme vyriešiť.“ Odfrkla si. „Teraz viem, že to bolo odo mňa hlúpe, keď som očakávala, že sa zmení. Strávila som sedem rokov tým, že som sa ho snažila naučiť, aby nebol zabednený. Prečo by manželstvo niečo zmenilo? Potom… potom sme zistili, že nemôžem mať deti.“

Draco rozptýlená pozornosť sa okamžite vrátila k nej, ale nič nepovedal, ani keď zostala ticho dosť dlho na to, aby mu dala šancu.

„Myslím, že ty rozumieš lepšie,“ pokračovala, smutne a trochu zatrpknuto. „Čistokrvnému tvojho formátu by nedovolili mať neplodnú ženu. A Ron, nuž, bolo prirodzené, že ho to rozrušilo; nás všetkých. Ani nebol rozrušený tým čistokrvným spôsobom. Myslím, že to bolo tým, že vyrastal vo veľkej rodine a napriek tomu, že sme sa o tom vlastne nikdy nerozprávali, obaja sme tak dajako očakávali, že jedného dňa budeme mať veľa detí.“

„To kvôli tomu ste sa rozišli?“

„Nie, to nebolo tým.“ Mrzuto sa zasmiala. „Prekonal to. Len ja som mu nedokázala odpustiť za to, že bol taký naštvaný, keď to prvý raz zistil. Občas povie niečo, veď vieš. Niečo, čo nemyslí vážne a niečo, čo by nepovedal, keby mal ústa nejako spojené s mozgom. Sklamala som sa v ňom a sklamala som sa v sebe. Zostala som paranoidná, že všetko, čo povedal a urobil, bolo nejako pohŕdaním a znevažovaním a potom som si bola istá, že bude mať po krk neplodnej ženy a bude hľadať niekoho, s kým by mohol deti naozaj mať, a potom sa všetko tak dajako rozpadlo. Po nejakom čase sme nedokázali vystáť byť s tým druhým v jednej miestnosti.“

„Na manore sa zdalo, že ste spolu v pohode.“

Odmávla ho rukou. „Bolo to pred rokmi. Sme znova najlepšími priateľmi. Len nie sme a nikdy nebudeme pár.“

„Myslím, že som bol dosť krutý,“ zamrmlal zadumane Draco, „keď som ti nanútil Scorpiusa a ty nemôžeš byť sama matkou.“ Pokýval hlavou a potom sa zdalo, že sa napriamil a rozhodol. „Pretože si mi povedala takú osobnú vec, myslím, že ti opätujem láskavosť a dodržím svoj sľub, že ti porozprávam o Scorpiusovi.“

Hermiona sa predklonila. „Povedal si, že je chorý.“

Draco dlho mlčal. „Nemyslím, že sa to dá jednoducho vysvetliť,“ povedal pomaly. „Domnievam sa, že by som ti mal povedať to, čo už vieš. Po návrate na Rokfort a dokončení záverečného ročníka som šiel na prázdniny a žil záhaľčivý život rozmaznaného, bohatého playboya. Možno by som stále tento život žil, kebyže moja rodina nie je v problémoch. Môjho otca omilostili, ako vieš, ale meno Malfoy bolo očiernené, naši spojenci sa rozpŕchli a naše peniaze použili na náhradu škôd. Bolo mi to ukradnuté, pokiaľ som mal dosť peňazí, aby som žil ľahký život, na ktorý som bol zvyknutý. Môj otec začínal byť na mňa nahnevaný a požadoval, aby som sa oženil. Synnove som stretol v Gothenburgu a okamžite sme sa zamilovali. Bola čistokrvnou z údajne bohatej a mocnej rodiny, ale môj otec po svadbe zistil, že jej rodina je vo finančnej tiesni, takže naše manželstvo nemalo takmer žiadnu cenu. Minimálne z našej strany.

Nezáležalo mi na tom. Boli sme zamilovaní a jediné, čo sme robili, bolo cestovanie a organizovanie skvelých večierkov a boli celé týždne mimo, závislí na Kentaurom kvete.“ Hermiona už o tej droge počula; bolo to niečo, čo pestovali kentaurovia a používali pri svojich obradoch. Pre čarodejníkov bola vysoko návykovým halucinogénom. „Potom Synnove otehotnela a ja som ju okamžite priviedol domov na manor. Čo som si nikdy neuvedomil, bolo, že Synnove nikdy neprestala s ohnivou whisky alebo s drogami.“ Ignoroval Hermionine pobúrené zalapanie po dychu. „Tiež brala špeciálny druh liekov. Rodina Synnove mala ďalšie malé tajomstvo a to, že veľmi často produkovali motákov. Synnove brala špeciálny rodinný elixír a vykonávala rituály, aby sa uistila, že plod sa magicky vyvinie.“

Hermiona mala ruku na krku a príšerne zbledla. „Ale to je…“

„Pššt. Keď sa Scorpius narodil, neuvedomili sme si, že je niečo zle. Kým Scorpiusovi neboli dva, stále som si nevšimol, že niečo nie je v poriadku.“ Pošúchal si koreň nosa. „Neuvedomil som si, že hoci ja som bol svojím synom uchvátený, Synnove nebola. Vždy som vedel, že nechce deti. Ja som o tom rozmýšľal, ale nebolo to tak, že som v tom čase vážne chcel dieťa, ale bol som tak zamilovaný do svojho syna, že som veril, že musí byť aj ona. Neuvedomil som si, že ho porodila a potom sa vrátila k svojim večierkom. Sotva ho videla raz do mesiaca, možno ani to nie. Pre ňu bol povinnosťou, nie dieťaťom.

O Scorpiusa sa starala moja matka a to bolo šťastie, pretože bez mojej matky by za neho väčšinou zodpovedali domoví škriatkovia. V dvoch rokoch ešte nevedel rozprávať. Nedokázal komunikovať s inými ľuďmi. Neuvedomil som si, že je niečo zle. Napokon, čo som vedel o deťoch? Vedel chodiť, vedel sa hrať, tak čo, ak zízal do ničoty a neobjímal sa či nebozkával alebo zjavne nepočul nič, čo som povedal? Moja matka posielala po jedného liečiteľa za druhým a nakoniec poslala po jedného z mesta, z ktorého pochádzala Synnove.

Ten doktor okamžite poznal, čo je zle. Lieky, ktoré brala Synnove, sa postarali o to, že Scorpius má mágiu. A má jej toľko veľa, že to jeho telo ledva dokáže zvládnuť. Je to defekt. Choroba. Deti, ktoré sa s ňou narodia, vidia veci, ktoré my vidieť nedokážeme, počujú a zažívajú veci, ktoré nedokážu pochopiť. Sú ovládaní svojou mágiou. Žijú v inom svete a sotva existujú v našom. Nevedia rozprávať, sotva s nami komunikujú, ich kúzla nikdy nefungujú tak, ako by mali, a väčšinou počas dospievania úplne zošalejú. Bol som zničený. Veril som, že v tej chvíli som stratil svojho syna.

Ale ten liečiteľ prišiel len taktak včas. Zdá sa, že počas najskoršieho vývinu dieťaťa existuje malé okno, kedy sa to dieťa dá vytiahnuť z bdelého sna, v ktorom žije. Keď sa vytiahne z tranzu, musí sa po celý čas neustále sústrediť na tento svet. Liečiteľ nám pomohol z toho tranzu Scorpiusa vytiahnuť a po celý rok, najťažší rok môjho života, bol niekto ustavične Scorpiusovi pri boku, každú bdelú chvíľku strávil tým, že sa učil rozprávať, učil sa čítať, nútili sme ho recitovať pravidlá a históriu a čokoľvek, aby sme ho donútili zostať s nami. Spoznal som svojho syna po prvý raz v živote a nemohol som uveriť, že existuje nejaký Malfoy, jeden z tých Bad Faith, tak milujúci a sladký. Poznal ma, dokonca po dvoch rokoch života lapený v jeho tele, lapený medzi svetmi, vedel, kto som.“ Draco mal kamenný výraz, ale mohla vidieť úžas v jeho očiach. „Ako rástol, začínal upadať do tranzu menej a menej, ale zakaždým, keď sa tak stalo, bol jediným riešením fyzický šok.“

Hermina nad tým dôkladne rozmýšľala, dávala si dokopy to, čo videla a zažila. „Nikdy som o takej chorobe nepočula.“

„Volá sa Vigilio-Somnium, bdelý sen, a je mimoriadne vzácna. Telo čarodejníka sa formuje normálne, ale rozvíja nadbytok mágie. Normálne môže byť čarodejník mimoriadne mocný, ale jeho telo sa vyvíja spolu s mágiou, aby ju zvládlo. Pacienti s Vigilio-Somnium nevytvárajú žiadne fyzické spojenia či vzťahy s ich mágiou, ktoré by mali, pretože prirodzene nemali byť takí mocní. Keď sa to stane, je to vždy spôsobené neprirodzene, cez nejaké kúzlo alebo rituál alebo manipuláciou našej mágie.“ Uškrnul sa. „Vážne poznáš niekoho okrem Scorpiusa s touto chorobou.“

„Koho?“ spýtala sa Hermiona, úplne zaskočená.

„Lunu Lovegoodovú.“

Hermiona sa sprudka nadýchla.

„Liečitelia ju z toho vytiahli, keď bola malá, ale smrť jej matky ju vrhla späť do tranzu a z času na čas do neho čiastočne upadá. S dostatočným sústredením a keď sú dosť starí, aby spoznali, kedy do tranzu upadajú, dokážu sa vytiahnuť sami…“

„Nikdy nespomenula…“

„Prečo by mala? Hej, som supermocná čarodejnica, ale nemôžem použiť všetku svoju mágiu, takže žijem čiastočne v tom svete a nerealite, ktorú nedokážete vidieť. Nikto neveril ani tým najpríčetnejším veciam, čo rozprávala.“

Hermionu to trochu pobavilo. Draco znel takmer ako keby Lunu bránil, teraz, keď veril, že jeho syn bude  jedného dňa zdieľať posmech, aký tá čarodejnica zažila. Premýšľala, koľkokrát sa mladý Draco Lune posmieval. Ako veľmi to teraz ľutoval?

Hermiona sa zrazu zarazila v listovaní knižkou. „Aha, super, je tu nový príbeh!“

„Hmm?“

„Moja kniha Príbehov barda Beedla má nový príbeh.“ Nedočkavo sa usadila, aby si ho prečítala. „Ale je to zvláštne, obvykle sa aktualizuje, len keď čítam alebo počujem nový príbeh v inej krajine.“ Príbeh bol napísaný tučným, ozdobným písmom, ktoré nikdy predtým nevidela. Prelistovala na jeho koniec, ale Dumbledorov podpis chýbal.

Odkašľala si. „Mnoho rokov po tom, čo založili Rokfort, ale veľa rokov pred vojnou goblinov, Salazar Slizolin, čarodejník vysokého veku a veľkej slávy, sa vydal na cestu, aby navštívil svojich študentov a zúčastnil sa pohrebu slávneho Godrika Chrabromila. Keď cestoval krajinou, vítalo ho množstvo veľkých aj malých hadov a všetci tvrdili, že na zem prišli mágiežrúti…“

Hermiona sa odmlčala, aby pozrela, oči dokorán, na Draca. Ale Malfoy len prikývol, aby pokračovala, tvár zmrazená v neutrálnom výraze. „Salazar Slizolin bol veľmi znepokojený a spýtal sa, kto títo mágiežrúti sú a ako vyzerajú. 'Ako žena v smrteľnom rubáši,' odpovedali hadi. „Ako orlovia z dymu. Ako Trojhlavec majú tvár pre každú sudičku.'“ Hermiona sa zarazila. „Každú sudičku?“

„Tri sudičky,“ úsečne odpovedal Draco.

„Len kontrolujem,“ neprítomne prikývla Hermiona a pokračovala v čítaní. „'Skadiaľ pochádzajú?' spýtal sa Salazar a hadi odpovedali s ďalším zasyčaním. 'Prišli ako orli a sovy a zatriasli zemou, kde sme sa skrývali.' 'Čo mám urobiť?' spýtal sa Salazar. 'Ukry svoje vajíčka, inak ich zničia. Útoč nie so svojím talentom, inak si na ňom pochutia. Vycer svoje tesáky a zaútoč.' Salazar rýchlo prijal túto radu a náhlil sa do Rokvillu, kde mu v ústrety pribehli jeho študenti, vyobliekaní na pohreb, ale žiariaci talentom.

'Moje deti,' pozdravil Salazar, pretože niektorí z nich boli jeho potomkami, 'musíte sa ponáhľať späť do hradu.' Ale deti odpovedali: 'Veľký pane, musíme ísť s Godrikovými deťmi odniesť jeho telo na Rokfort.' Godrikovi študenti stáli opodiaľ a mnohí z nich sa narodili muklom. Salazar sa znova a znova pokúšal ich presvedčiť, no hoci mal obrovský talent, telesne už zostarel a keď hovoril a mágiežrútoch, mysleli si, že je slabomyseľný a tak odišli. Salazar mohol zostať len v Rokville, pretože z toho veľkého hradu bol vykázaný, a čakať na návrat svojich študentov.

Ale čakal zbytočne, pretože keď dopadla noc, len tí, ktorí sa narodili muklom, sa vrátili, plakali kvôli tomu, čo videli. 'Pane, pane!'  kričali. 'Obrovská bytosť ako žena v rubáši na nás na planine zaútočila a bola ako orol z dymu a ako Trojhlavec mala tvár pre každú sudičku; zaútočila a boli sme bezmocní. Pohltila našich bratov, každého jedného a nás nechala len preto, aby sme ten príbeh odniesli domov.' 'Úbožiaci!' vykríkol Salazar, pretože veril, že utiekli a nechali svojich bratov zomrieť. 'Hanební priatelia! Opustili ste svojich blížnych a nepriniesli ste mi ani ich telá, ktoré by som mohol pochovať.' A vo svojej zúrivosti zaútočil na tých narodených z muklov. Na každého jedného.

A potom si k svojej hrôze Salazar uvedomil, že medzi tými, ktorých zabil, bolo dieťa čistej krvi, jedno z jeho vlastných, a to dieťa zvierala v náručí žena narodená muklom. Šialený zármutkom Salazar vzal telá muklorodených a zviazal ich mágiu s hradom Rokfort, prinútil ich talent, aby odohnal mágiežrútov. A v Tajomnej komnate vytvoril príšeru z kovu a vdýchol jej svoj posledný dych, prikázal jej, keď umieral, aby zničila mágiežrútov a zahnala ich späť na oblohu.

Príšera sa zdvihla a bola mocná a desivá a mágiežrúti prišli, pretože ich privolala, ale keď sa pokúsili pochutnať si na kovovej príšere, tá do nich zaťala tesáky a pazúre a úplne ich zničila. Príšera postupne zosilnela, dychtila po krvi, a keď odohnala posledného mágiežrúta späť na oblohu, obrátila sa na tých s talentom, pretože nemala žiadneho pána. Keď Rowena Bystrohlavová videla tú obrovskú tragédiu, ktorá mala dopadnúť na tých, ktorých milovala, privolala Salazarovho ducha a prosila ho, aby tú príšeru zničil, ale Salazar ju len uložil k spánku a vrátil sa do svojej komnaty.

Rowena, v obavách, čo by sa stalo, kebyže sa tá príšera znova prebudí, cestovala po krajine a očarovala zem, aby sa zatriasla strachom, ak sa tá príšera znova prebudí.

Koniec.“

Hermiona sedela veľmi nehybne, srdce jej uháňalo míľu za minútu, myseľ preskakovala z jednej témy na druhú.  Stonehenge. Rokfort. Scorpius. Tajomná komnata. Tri nepriame pokusy o prevzatie moci. Triasť sa strachom. Synnove. Orlovia z dymu. Žena narodená muklom. Tvár pre každú sudičku.

„Myslíš, že je to pravdivý príbeh?“ spýtala sa veľmi obozretne, jazyk mala ako z olova. „Popis bol príliš dokonalý. Pasovalo to.“

Draco si zamyslene poťapkal po spodnej pere, jej bledú tvár vôbec nepustil z očí. „Po celý tento čas brali deti. Zamyslela si sa vôbec, prečo nikdy nezaútočili na Rokfort? Vieš, že sú nablízku dosť dlho.“

„Stonehenge, aveburský komplex a Calanais a kamenný kruh Machrie Moor. Triasli sa strachom,“ zašepkala. „Synnove. Povedal si mi, že Synnove spôsobila Scorpiusovu chorobu, ale ty by si si nemal na Synnove pamätať.“

Doširoka sa usmial. „Už dávno som podnikol kroky, aby som zrušil akékoľvek magické spojenie, ktoré ku mne mala. Ale Scorpius si na ňu skutočne nespomína.“

„Žena zrodená z muklov zvierajúca dieťa čistokrvných. Muklorodení povedali, že mágiežrúti ich nechali na pokoji, prečo by dovolili nejakému čistokrvnému dieťaťu odísť?“ Pozrela mu priamo do tváre. „Toto je tvoj príbeh. Objavil sa, pretože si sa dotkol mojej knihy. Dva roky si ma prakticky sledoval. Stále si ma žiadal, aby som bola Scorpiusovou opatrovateľkou, podplácal si, vyhrážal sa. Vedel si o tomto. Vedel si, že prídu jotnarovia skôr, než tie príšery vôbec zaútočil.“

Nenamáhal sa to poprieť. „Rodina Malfoyov má veľa príbehov a legiend a medzi nimi je sekcia o magických varovaniach. O veciach, ktoré vždy vyhľadávame, aj keď si vôbec nespomíname, pred čím nás varujú.“

„Prečo si to nikomu NEPOVEDAL? Prečo… nie, počkať,“ vydýchla, myseľ jej zúfalo docvakávala veci na správne miesto. „Zhorší sa to, však.“

„Nemal som žiaden dôkaz,“ odsekol Draco. „Bol by som ako Salazar, rozprával by som príbeh, ktorému by nikto neveril.“

„Nie, to ti neberiem. Niekto by počúval a keď by tie únosy začali, boli by sa ti plazili pri nohách a žobrali o tvoju pomoc. Musí tu byť niečo iné…“  Zrazu vyskočila na nohy, prútik vytiahnutý len, aby jej ho vyrazil z ruky skôr, než ho stihla zdvihnúť. Pohol sa tesne predtým než ona.

Vrhla sa po prútiku, ale Malfoy ju zadržal, takmer bodyčekom, a hodil ju na jej lôžko, pritlačil svojou váhou. So zajačaním ho odstrčila.

„Pššt, zobudíš Scorpiusa,“ zašepkal náhlivo, chytil ju za ruky a prišpendlil jej ich nad hlavou. Nebola taká hlúpa, vedela, že umiestnil umlčovacie kúzlo v tej sekunde, ako si dala veci dohromady.

„Ty netvor! Čo si urobil?“

„Ty mi povedz.“ Uškrnul sa na ňu, dych horúci na jej tvári. „Ty si to bystré dievča.“

Zavrčala nad tou výzvou. „Povedal si to sám! Tvoja rodina mala problémy. Nemali ste vplyv ani moc, ako ste kedysi mávali. Presunul si Samhain na Malfoy manor, kde si mal priamu kontrolu nad každým, kto tam bol. Nepozval si svojich spojencov, pravdepodobne si ich varoval, aby sa mu vyhli. U Merlina, ty si pre nich pripravil takmer bufet, však? Jeremy mal pravdu! Zbavoval si sa opozície a ľudia si na nich ani nespomínali!“

Pokúsila sa ho odtlačiť, ale bol jednoducho príliš ťažký. Ako Lucius pred ním, aj bol Draco samý sval. Zadychčaná od tej snahy pokračovala: „Ale niečo sa pokazilo, však.“

„Ty si sa pokazila,“ zasyčal Draco, prsty bolestivo zvierali jej zápästie. „Deti vôbec nemali byť v nebezpečenstve. Uháňala si za Potterom, keď si mala zostať s mojím synom! Ja by som ťa vzal k deťom a tie by boli v bezpečí! Je to tvoja chyba!“

„Si šialený!“ zakričala na neho. „Ako som ich mala ochrániť? Všetky? Vážne si myslíš, že Scorpiusa ochráni, keď je so mnou? Bola som zranená a zomierala som na manore kvôli nemu a oni mi ho jednoducho vytiahli z náručia! Prečo si ich nevzal na Rokfort? Vedel si to! Vedel si to, ty bastard, a nevzal si ich tam!“
„Nemohol som…  boli návnadou!“

„Návnadou! NÁVNADOU! Ty zasraný bastard!“

Mačkal jej ruky, až kým nevykríkla. „Vieš, čo to znamená byť lord Malfoy?“ vykríkol pomedzi zaťaté zuby. „Je to trest. Byť lordom Malfoyom je obeť. Lordstvo vylepšuje magickú moc a schopnosti, zaostruje zmysly a napodiv, intenzívne rozširuje intuíciu, to všetko v mene ochrany rodiny. Cenou za to je to, že lord Malfoy je magicky zviazaný, aby jednal len v najlepšom záujme malfoyovského klanu.“

„Tak čo?“ dychčala, snažila sa mu vykrútiť.

„Takže strávim zvyšok svojho života ako služobník svojho mena, až kým nenastane čas a ja si nevyberiem nasledovníka.“
„Úbožiatko,“ zasyčala, prakticky mu napľula do tváre, nie celkom istá, čo naznačuje. Pustil jej jednu ruku a chytil ju za hrdlo. Okamžite mu zaútočila na oči a on ju musiel znova stisnúť.

„Znamená to, že nič a nikto, bez ohľadu na to, čo cítim, nebude dôležitejšie než rodinná česť. Znamená to, že urobím čokoľvek, ČOKOĽVEK, bez ohľadu na to, že je to proti mojim názorom a mojej prirodzenosti, ak je to v najlepšom záujme mojej rodiny. Kvôli moci. Kvôli vplyvu. Kvôli víťazstvu. Podplácal som, vyhrážal sa, vraždil som. Urobil som zo seba kurvu, ak to bola jediná možnosť. Znamená to, že som zviazal ženu proti jej vôli, aby som chránil svojho syna. Znamená to, že som pripravil nepriamu vraždu ženy, ktorá bola mojou manželkou. A tiež to znamená, že budem magicky povinný zabiť svojho milovaného syna, ak nevyrastie zo svojej 'nedokonalosti'.“

Hermiona ho počúvala s rastúcou hrôzou. „Ty by si… Scorpiusa…“

Dracova tvár bola chladná. „Dal som príkazy otcovi, aby vzal Scorpiusa a utiekol, keby niekedy táto potreba nastala.“

„A Synnove?“

„Nič som necítil. Lordstvo zabilo všetky moje city k nej. Bola bezcenná.“ Postavil sa, drsne ju potiahol so sebou. Zdvihol jej knihu a strčil jej ju. „Dobrá práca, Hermiona. Poskytla si mi dôkaz, ktorý som potreboval, aby som prinútil zvyšok tých starých bláznov, aby nasledovali muklov. Tí starí nespochybnia originálne Príbehy barda Beedla či príbeh o Slizolinovi. Teraz zamierime na Rokfort, a ak cestou zmiznú jeden či dvaja čarodejníci, pochybujem, že si to niekto všimne.“

„Myslíš, že dovolíme, aby ti niečo takéto prešlo?“

Usmial sa na ňu, pomaly a  zlovestne. „Spôsobíš mi problémy a ja ti vezmem Scorpiusa.“

Hermiona v hrôze stuhla, hruď jej zovrelo a s cvaknutím zaťala zuby skôr, než mohla začať prosiť, ako ju k tomu nútil jej mozog. Stála tam, sťažka dýchala. Malfoyov úsmev sa rozšíril a obmotal si jednu kučeru okolo prsta, potiahol a pustil. „To je moje dievčatko.“

So zúrivým zasyčaním pri pohľadu na víťazstvo v jeho tvári sa mu vykrútila. Náhodne pozberala svoje poznámky a utiekla zo stanu.