All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu Arrogance and Ignorance: Anne M. Oliver.
Romanca zasadená do čias románov Jane Austenovej. Toto je príbeh ženy a muža. Muž si myslí, že je lepší než ostatní a žena vie, že je chytrejšia. Bez ohľadu na ich rozdiely majú jednu vec spoločnú, obaja sú zamilovaní do toho druhého.
Túto poviedku čítajú: Anayuy, Anynka, Carma, barunka159, ivana, JSark, Kaya_Mew, Hanellka, Kalien, ladyF, Lucka, Lucy18, Maenea, maginy, Monie, Monika, petty002, Tez , soraki, sss, 32jennifer2.
Túto kapitolu pre vás znova preložila 32jennifer2. Beta-read: Jimmi
Preklad: 32jennifer2.
Beta-read: Jimmi
Kapitola 29 - Naivita a pokora
Odtiahla ruku z jeho tváre, „Dnes bude naším cieľom lekcia v láske.“ Obišla ho, výraz jeho tváre bol kombináciou jeho zvyčajného úškľabku, ktorý bol znakom jeho pobavenia.
Zvliekla si krajkové rukavice, pretože k ničomu neposlúžili a hodila ich na zem spolu s predtým obdivovaným klobúkom. Odstránila zo svojich vlasov zostávajúce sponky. Jemné hnedé kučery jej spadli na ramená.
Bol očarený. Tiež bol zahanbený. Čo majú jej krásne, dlhé holé ramená a jej vlasy spoločné s lekciou v láske? Ak by to bola lekcia o túžbe, pochopil by. Klobúky a ihlice do vlasov nič neznamenali, keď ona sama stelesňovala lásku vo svojej najčistejšej podobe. Dal si dolu klobúk (ktorý spadol skôr, než sa zohol a on ho len premiestnil), svoje biele kožené rukavice a jemne ich položil na zem vedľa jej vecí. Vyrovnal sa a so zdvihnutým obočím prehovoril, „Zhodli sme sa v stave nášho oblečenia, teraz pokračujme v lekcii.“
Uškrnula sa. „Boli mi na príťaž, pane.“ Sklonila sa a zdvihla dlhé listy trávy, stojac dva kroky od neho a s oduševneným výrazom na svojej peknej tvári riekla, „Láska je najdôležitejšia lekcia na svete. Bez lásky, by deti neprosperovali, na rozdiel od listu trávy, dieťa potrebuje viac ako slnečný svit a dážď alebo výživu na rast. Potrebuje lásku.“
„Ale, slečna,“ prerušil ju, „z lásky človek nevyžije. Potrebuje iné veci. Potrebuje oblečenie, jedlo do žalúdka a peniaze do vrecka.“
„V skutočnosti nikto peniaze nepotrebuje, len ich chce,“ riekla s prstom namiereným na neho.
„Mám iný názor; človek potrebuje peniaze na nákup jedla pre svoj žalúdok a na strechu nad hlavou. Nemôže žiť bez týchto vecí. Vie žiť bez lásky,“ odvetil, „peniaze dokonca môžu kúpiť lásku v niektorých jej formách.“
„Môžu kúpiť len odtieň lásky, nie lásku ako takú,“ riekla.
„Mýlite sa,“ usmial sa. Mala pravdu a on to vedel.
„Ste horší ako ja,“ zaškerila sa. Vedela, že on to vedel.
„Človek môže žiť život bez lásky, ale nemôže žiť bez iných vecí,“ poznamenal.
“Ale aký život?“ Spýtala sa.
„Smutný, nenaplnený život, ale stále život,“ odpovedal vážne. Chcel sa tých vecí vzdať pre lásku. Nemyslel si, že bude, ale teraz vedel, že je to pravda. Hľadel na ňu a pohľadom prosil, aby pokračovala.
„Je láska tak bezvýznamná, že si človek vyberie bohatstvo pred potešením z nej?“ Spýtala sa.
Cítil, že ho obvinila. „Toto má byť diskusia alebo lekcia?“ Spýtal sa. Kráčal k nej, ona ustupovala, aby medzi nimi udržala rovnakú vzdialenosť, ale čoskoro mala chrbát opäť opretý o ten istý nádherný dub ako predtým.
„Dobre, nebudem sa hádať, že človek nepotrebuje iné veci rovnako ako lásku, ale láska je najdôležitejšia. V prvom rade je láska dôvodom pre život človeka. Láska vedie k svadbe, ktorá vedie k vášni a tá vedie k zrodeniu života,“ vysvetlila.
Bol tak blízko, že cítila jeho dych na svojej tvári. „Vy ste buď naivná alebo ignorujete fakty života. Človek nepotrebuje ani lásku, ani manželstvo, aby splodil dieťa. Jediné, čo potrebuje je vášeň.“
„Ja nie som ani naivná, ani ignorantská a ubezpečujem vás, že som si vedomá skutočnosti, že vášeň môže viesť k dieťaťu, s láskou alebo bez lásky,“ riekla pevne. Myslela tým seba, pretože vedela, že ona bola zrejme nemanželská.
„Nebudeme mať ďalšiu lekciu o vášni? Som odborník na túto tému,“ usmial sa. Natiahol sa po dlhom pramienku jej vlasov a prešiel po celej jeho dĺžke. Keď ho pustil, pristál na jej hrudi. Zámerne naň hľadel.
Zatlačila na jeho hruď a odsunula ho preč. Otočila sa. „Láska je viac než emócia. Je viac než vášeň či túžba. Spája všetko do jedného. Obišla ho, čím bol nútený obrátiť sa a ďalej sa na ňu pozerať. Podišla vpred, s rukami stále na jeho hrudi ho tlačila tak, že sa chrbtom oprel o strom. Nemohol si pomôcť, ale usmieval sa na ňu. Natiahol sa po tom istom pramienku, ktorého sa dotkol aj predtým. Chcel sa dotknúť viac ako len jej vlasov, ale udržal svoju vášeň na uzde, pretože to bola lekcia o láske a nie o túžbe.
Pohladil ju po vlasoch. „Pokračujte.“
“Láska je myšlienka,“ riekla, dotýkajúc sa hlavou jeho, jej prsty v jeho vlasoch. Uvažovala, aké boli jemné. „Láska je hmatateľný pocit,“ vyslovila, držiac jeho ruku vo svojej. „A ako už bolo povedané predtým, je to emócia zobrazená mnohými spôsobmi.“ Priložila si jeho ruku k ústam a pobozkala ho blízko palca. Pustila mu ruku a pokračovala, „vašu lásku vykresľujete prostredníctvom vašich očí, vášho úsmevu a dýchania.“
Oboma rukami zašla k jeho hnedej veste a prstami ju uchopila. Oprela si čelo o jeho hruď a keďže sa jeho hruď dvíhala a klesala podľa jeho dýchania, tak aj jej hlava sa jemne posúvala s každým nadýchnutím.
„Pozrite sa na mňa, prosím,“ riekol. Rukou ju chytil okolo pása a ona na neho pozrela.
„Vaše oči sú očami ženy, ktorá ma miluje. Prezrádzajú vás. Viem, že to je pravda. Viem, že moje očí rozprávajú rovnaký príbeh. Ja vás milujem. Dúfam, že ste pochopili, ako veľmi. Nikdy predtým som tak ženu nemiloval. Ste prvá,“ pobozkal ju na bok hlavy a cítil spokojnosť, keď ju držal v náručí.
„Našiel si váš bratranec čas, aby vám povedal, prečo vám pán Lupin upravil pamäť?“ Spýtal sa nakoniec. Odtiahla sa od neho a kráčala cez vresové pole, popri zlatistom poli. Zničil túto chvíľu. Nebol to jeho zámer, ale stalo sa.
Pozoroval ju, ako odchádza. Pozrel sa späť na kone, uistil sa svojim prútikom, že sú zabezpečené a potom ju nasledoval.
Našla zvetraný starý plot a oprela sa oň. Prekážal jej v prechádzaní a ona sa cítila tak unavená. Nepotreboval si oddýchnuť, tak sa neoprel vedľa nej, ale stál pred ňou. „Mali by ste mi povedať, čo viete,“ riekla nakoniec.
„Poviem vám to. Môj krstný očividne povedal pánovi Lupinovi klamstvo. Povedal, že vám odhalil niečo, ale neodhalil. Od pána Flinta zistil, že vás uniesol Zabini, tak Lupin šiel do malého domu, kde ste bola zviazaná na podlahe. Lupin povedal, že to určite Zabini na vás použil Cruciatus. Tiež sa obával, že Snape vám odhalil jedno tajomstvo. Tak vymazal vaše spomienky na prekliatia a príbeh, o ktorom si myslel, že vám Snape prezradil.“
Vyzerala zmätene. „To nie je celá pravda. Ja si pamätám, že som bola prekliata Cruciatom tesne pred úpravou pamäte. Obe kúzla pochádzali z rovnakej ruky, on urobil oboje.“
„Musíte sa mýliť,“ riekol Draco.
„Nemýlim sa, prosím a prestaňte predpokladať, že áno,“ odvetila nahnevane. „Pamätám si, ako sa niekto vrátil do tej miestnosti. Osoba si pokľakla vedľa mňa a posadila ma. Potom na mňa vrhla rovnaké kúzlo, ktoré aj predtým a ja som cítila neuveriteľnú bolesť. Spomínam si, že som kričala. Keď bolesť ustúpila, rozviazala mi oči a ja som videla pána Lupina, ktorý povedal presne tieto slová ´Pán Potter práve zistil, že ste nezvestná a takisto aj lord Malfoy. Nemáme veľa času. Spomeňte si na neho naposledy, než pre vás prestane existovať´, postavil ma, namieril na mňa prútik a vymazal mi pamäť.“
Spomienka sa zdala byť tak podrobná, tak úplná, že by to ťažko mohol vyvrátiť, ale prečo by Remus Lupin použil Crucio pred úpravou pamäte? Draco ju chytil za ramená a zatriasol ňou. „Premýšľajte. Boli ste tam so zaviazanými očami, keď vás znova zasiahla kliatba. Bol to Lupin?“
„Na nikoho iného v miestnosti si nepamätám,“ odpovedala hĺbavo.
„Ako sa správal? Hovoril zlomyseľne alebo dokonca svojím temperamentom?“ Spýtal sa Draco.
Zavrela oči, aby si spomenula. Rýchlo ich znova otvorila, keď nová spomienka ožiarila jej myseľ. „Spomínam si, ako som si myslela, že osoba, ktorá tam chodila takým ťažkým krokom bol muž,“ zavrela oči a zrazu ich znovu otvorila! „Spomínam si na niečo iné!“ Šokovane na ňu pozrel. Vystrela ruky pred seba, tak ako to urobila vtedy v kostole, keď ju uniesli a prvýkrát sa dozvedela, kto bola a prečo tam bola. Odstúpila od neho a on k nej natiahol ruky.
„Bojíte sa ma?“ Spýtal sa, stále naťahujúc sa za ňou.
"Nie," odvetila.
„Tak prečo sa tak chránite? Prečo sa odťahujete?“ Spýtal sa. Opatrne o krok ustúpila, aby nezakopla a nespadla. Natiahol k nej pravú ruku, naznačujúc jej, aby zostala. „Na čo ste si spomenula?“
„ Teraz som si spomenula, že keď Lupin vošiel do miestnosti, bol tam už so mnou aj niekto iný. Keď mi Lupin rozviazal oči, on spustil prútik. Stál vedľa Lupina. On bol ten, kto ma preklial len pár sekúnd predtým, než mi Lupin upravil pamäť.“
„Ak si spomínate, tak mi povedzte, kto to bol!“ Vyhŕkol Draco zúfalo.
„Bol to Blaise Zabini. Ale v miestnosti bol tiež niekto ďalší. Bol tam predtým, než vstúpil Lupin. Bol tam so Zabinim, a to je dôvod, preč si spomínam len na jedny kroky, pretože tento muž tam v skutočnosti bol pred Lupinom. Keď Zabini zrušil kliatbu Crucio, druhý muž ho preklial. Nevidela som, čo sa stalo, len som to počula, ale keď mi Lupin rozviazal oči, uvidela som toho druhého muža. Bol to pán Flint. Spomínam si, ako pán Zabini ležal vedľa mňa, keď som sedela na podlahe tesne predtým, než mi bola upravená pamäť. Spadol mŕtvy v dôsledku kliatby.“ Nezdala sa byť rozrušená zo svojich spomienok, miesto toho sa zdalo, že sa snaží spomenúť si na viac.
Vzal jej ruky do svojich, dosť hrubo, „ste si istá? Musíte si byť istá!“
„Som si istá!“ Zakričala späť. Vytrhla sa z jeho uchopenia. „Spomínam si aj na niečo iné. Potom, čo moja pamäť bola upravená, začala som padať, ale pán Lupin ma chytil a jemne ma položil na podlahu a povedal, že všetko bude dobré. Obrátil sa k Marcusovi Flintovi: „Prečo ste zabil Blaisa Zabiniho? Teraz sa nikdy nedozvieme, prečo ju uniesol.“ Marcus povedal „Zabil som ho a to na vysvetlenie stačí. Nemusíte vedieť všetko, Vlk.“ Potom pán Lupin povedal ešte jedno slovo: „Prečo?“ a Flint mu odpovedal „Viete prečo, priateľu. Zoberte ju odtiaľto preč, skôr, než si to rozmyslím,“ pán Lupin sa sklonil, vzal ma a odmiestnil sa.“
„Spomínam si, ako ma postavil na cestu, ktorá vedie do dediny. Pobozkal ma na čelo a povedal, že mu je to ľúto. Povedal, že vykonal hroznú prácu, aby ma ochránil. Povedal mi, aby som šla rovno smerom k dedine a niekoho našla, komu mám povedať, aby ma zaviedol k lordovi Harrymu Potterovi.“ Nevyzerala rozrušená z nových spomienok, skôr sa jej uľavilo.
"Znamená to, že Zabini je mŕtvy?" Spýtal sa.
„Áno a keďže je mŕtvy, už sa nikdy nemusíme dozvedieť, prečo ma uniesol. To nemôže byť len tým, že od Snapea zistil, že som dcéra Jamesa Pottera. Nemohlo to byť preto, lebo sa obával, že sa vezmeme.“
Draco zdesene o krok ustúpil. Jeho ústa vytvárali iba tenkú čiarku. „Kde ste prišli k tejto myšlienke? Prečo ste povedala, že James Potter je váš otec?“
Bola zo seba sklamaná! Ešte nechcela odhaliť skutočnosť, že vedela o tom tajomstve. Všetky spomienky sa rútili smerom k nej a tieto slová len tak vyslovila. „Počula som pána Lupina, ako to povedal vám a Harrymu včera v salóniku na poschodí.“
Nevedel, čo má urobiť alebo povedať. Ona počula nesprávnu vec! Uverila nesprávnej veci! Mal by ju nechať, nech si to myslí aj naďalej? „Slečna, to, čo ste počula, je lož, v tej chvíli to povedal všetkým! Nie ste dcéra Jamesa Pottera.“
„Ale dáva to zmysel,“ riekla.
„Nie, nie. V tú noc Harrymu a mne odhalil pravdu, ale lož, že ste dcéra Jamesa Pottera bola iba klamstvom, ktorým Lupin zmanipuloval môjho a Harryho krstného otca. Je mi ľúto, ale Potter nebol váš otec.“
Vyzerala, že sa asi rozplače. Natiahol k nej ruku, ale ona sa znova odtiahla. „Potom aká je pravda?“
„Pravda je príliš zložitá a v tejto chvíli nie ste v bezpečí, tak vám ju nesmiem povedať. Ani nepoznám celú pravdu. Myslím, že by sme sa mali vrátiť na Manor. Musím povedať Theovi a Harrymu o vašej spomienke na Marcusa. Neviem, prečo to Lupin nikomu nepovedal.“
Rukou jej naznačil, aby k nemu prišla, ale ona váhala. „Musíme sa premiestniť späť na Manor a ja pošlem paholka po voz a kone. Prosím vás, chyťte ma za ruku.“ Usmial sa na ňu, aby si získal jej dôveru. „Okrem toho, nedokončili sme našu lekciu. Taktiež mám lekciu, ktorú by som vás neskôr chcel naučiť ako darček pre vás. Prosím, poďme domov,“ potreboval ju rozptýliť z jej ťažkostí.
„Ja už viac nemám domov,“ odvetila pokorne.
„Domov je subjektívne slovo.“ Pristúpil bližšie, nech je prekliata ruka, čo držala vpredu, pretože takto nemala žiadny význam. Nemohla ho zastaviť v približovaní sa k nej, ak nechcel, aby ho zastavila. „Domov je tu,“ ukázal na jej hlavu, „a tu,“ ukázal na svoju vlastnú. „Ak dokončíte vašu lekciu o láske ku mne, možno by som tiež mohol povedať, že je tu,“ ukázal na svoje srdce, „a tu,“ ukázal na jej. Pristúpil bližšie k nej a tentoraz sa neodtiahla. Špičkou prsta sa dotkol výstrihu jej šiat, dotkol sa jej hrude. Cítila ťažkosť na hrudi, hoci bol jeho dotyk jemný a netrval dlho.
Dotkla sa jeho tváre, rovnako ako na začiatku lekcie. Ten pocit jeho tváre pod jej rukami spôsobil, že sa chcela rozplakať, nie však zo smútku, ale z čistej, neovládanej blaženosti. Chcela mu ukázať, ako veľmi ho miluje a verí mu. Hermiona odtiahla ruky od jeho tváre a pozrela do jeho bridlicovo šedých očí. Nadýchla sa, aby si zachovala rozvahu. „Ako povedať čo cíti moje srdce? Moje srdce je v tejto chvíli preplnené emóciami k vám."
XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX
Nazad na trhu už ostatní členovia ich skupiny odišli. Ginny Weasleyová povedala bratovi Ronovi, že rada by šla domov sama. Ľutoval ju. Chcel, aby ona a lord Potter boli spolu, ale vedel, že jej sebectvo mohlo mať trvalé následky na ich lásku, a toto bola cena, ktorú musela zaplatiť. So všetkým sa mu zverila, pomyslel si, že bolo obdivuhodné, ako sa starala o svoju rodinu, problémy jej brata Georgea sa však nevyriešili. Navyše, ak slečna Grangerová bola Harryho sestra, aj tak by sa to dostalo na verejnosť. Bez ohľadu na to, Ginny by nemala do toho zasahovať. Jediná vec, ktorú Ronovi nepovedala, bola, kto ju vydieral.
Kráčala po ceste, aby si našla bezpečné miesto na premiestnenie, keď sa k nej priblížil muž. Vykročil zo šera. „Slečna Weasleyová.“
“Lord Potter, myslela som, že ste niekto iný,“ riekla. Myslela, že to bol jej vydierač. Celý deň sa snažila vyhnúť mu.
„Koho ste čakala?“ Spýtal sa.
Popravde, nebolo nikoho, koho by čakala. Niekoho sa bála. Pozrela nadol a odvetila. „Vy a lady Pansy ste sa zdali byť spolu šťastní. Nahradila ma vo vašom srdci?“
“Nenechám sa prinútiť cítiť sa vinný za to, že som vám neodpustil,“ riekol.
„Nechcem, aby ste sa cítil vinný. Vykonala som zlý skutok a budem čeliť dôsledkom mojej nerozvážnosti.“
„Prečo ste sa snažila ublížiť Hermione? Čo vám urobila?“ Spýtal sa.
Začala plakať. Všetko mu povedala. Aj to, ako jej stará čarodejnica povedala, že má očistiť svoju dušu a všetko mu povedať. Povedala mu, že George mal veľa dlhov z hazardných hier, stratil celý zisk z podnikania, ale dlhy nesplatil. Povedala Harrymu, kto zachránil Georgea pred trestným stíhaním, a že tento muž ju požiadal, aby mu urobila službu. Povedala, že ten muž bol Blaise Zabini. On bol tým, komu bol jej brat dlžný. Zabini jej povedal, že Snape riekol slečne Clearwaterovej, že Hermiona je dcéra Jamesa Pottera a Andromedy Tonksovej. Pán Snape sa bál toho, že Lord Malfoy sa ožení so slečnou Grangerovou, keď zistí, že teraz bola čistokrvná. To je dôvod, prečo sa slečna Clearwaterová a pán Zabini rozhodli uniesť Hermionu.
Priznala sa, že na začiatku mala zabezpečiť, aby medzi Hermionu a Harryho a Draca a Hermionu vrazila klin a pokúsila sa presvedčiť Hermionu, aby opustila Godricovu úžľabinu. To bol jej zámer v noci plesu. Nestalo sa to však.
Ďalej mala zabezpečiť, aby Hermiona zostala s profesorom Snapeom sama, ale len s tým, že sa ju bude snažiť presvedčiť, aby opustila Godricovu úžľabinu. Povedala, že ona bola tá, ktorá v ten deň zaplatila slúžke, takže Snape mal čas byť sám s Hermionou. Povedala, že nevie kto uniesol Hermionu. Harrymu to prisahala.
Prezradila Harrymu, že Zabini zomrel, bol zabitý tou istou osobou, ktorá zabila Harryho slúžku. Aj keď bola Ginny z ich smrti vydesená, myslela si, že vydieranie skončilo. Myslela si, že bola slobodná. Nemala žiaden dôvod pokúsiť sa sabotovať Hermionu, aspoň si to myslela. Začala plakať a Harry ju prosil, aby pokračovala.
„Iný muž prevzal Zabiniho prípad. On bol ten, kto zabil Zabiniho a to dievča. Povedal, že on je ten, kto mal dôkaz Georgeovej nezodpovednosti a nie Zabini. Povedal, že mám novú úlohu. Oznámil mi, že mám zabezpečiť, aby sa Hermiona a lord Malfoy zamilovali. To bol taký zvrat udalostí. Zabini ich chcel rozdeliť, tento nový muž chcel, aby boli spolu. Ale ja som sa bála. Priznávam, viac som sa bála tohto nového muža, než Zabiniho, ale napriek tomu si myslím, že som konala vo vlastnej sebeckosti. Pokúsila som sa presvedčiť Hermionu, že ona a lord Malfoy pre seba nič neznamenali. Myslela som, že si to aj tak nepamätá, tak som nevidela škodu.“
"Prečo, Ginny? Prečo ste jej to urobila? "Spýtal sa.
„Pretože Blaise Zabini mi povedal, že ona bola vaša staršia sestra. Povedal, že bola dcérou Jamesa Pottera. Chcela som, aby odišla, pretože som si myslela, že vás pripraví o dedičstvo, pretože čarodejnícky zákon uprednostňuje najstaršieho súrodenca, bez ohľadu na pohlavie, aby zdedil majetok, titul a pozemok.“
„Mali ste za mnou prísť hneď na začiatku, keď sa ukázal Zabini a ten druhý muž a o všetko by som sa postaral. V jednej veci sa mýlite, Hermionin otec nie je môj otec.“
„Ale Snape povedal...“ začala.
„Snapa celé roky klamali. Lupin nám povedal, kto je jej otec, nebol to môj otec a jej matka nebola Andromeda Tonksová. A teraz mi povedzte, kto vás vydiera. Pôjdem za veliteľom milície a on ho okamžite zastaví,“ riekol Harry.
Stále plakala. „Nemôžem. Ublíži mojej rodine. Nemôžem to povedať, ani vám. Prosím, nechoďte k nikomu, najmä nie po milíciu. Dajte mi čas premyslieť si veci.“
Vzal ju do náručia. „Ak ma milujete, budete mi veriť. Povedzte mi pravdu.“
Pozrela do jeho zelených očí. „Vy začnite. Povedzte mi pravdu ako prvý. Kto je jej otec?“
"Sirius Black," odvetil Harry.
Muž, stojaci v tieni, ktorý sledoval slečnu Weasleyovú, počul ich rozhovor a chcel skríknuť. No, to zmenilo situáciu, nie je tak? Premiestnil sa preč, chvíľu po lordovi Potterovi a slečne Weasleyovej.
XXXXXXXXXXXXXXXXXXXX
Hermiona zavrela oči a znova sa dotkla jeho tváre. Dotkla sa jeho pier. „Moje srdce je otvorené a preplnené láskou k vám. Nemôžem poprieť to, čo cítim.“ Otvorila oči a slnečné svetlo preniklo k jej zmyslom, rýchlo zase zatvorila oči a čelo si oprela o jeho hruď. Rukou jej uchopil tvár. Pohladil jej vlasy od hora až k ramenám. Prinútil ju pozrieť sa na neho. „Neviem, ako pokračovať v našej lekcii. Práve teraz toho veľa cítim.“
„Mali ste ma učiť o láske a začala ste úžasne. Prosím, ešte sa nevzdávajte. Som šikovný študent. Možno nie tak šikovný a schopný ako vy, keď ste sa učili premiestňovať,“ odvetil s úsmevom. Palcami jej pohladil tvár. „Ale mám v úmysle mať svoju lekciu. Sľúbili ste mi lekciu.“
„Ja už nemôžem myslieť, nieto ešte učiť,“ riekla hlasom, ktorý bol sotva počuteľný. Odtiahol ruky preč od jej tváre, od jej štíhleho krku, jej ramien. Jeho oči dopadli na sladkú oblinu jej pŕs. Teraz zavrel oči on, snažiac si navždy uchovať v pamäti tento okamih. S odvahou a bravúrnosťou, ktorú nikdy necítil, sa dotkol rukou pokožky v hlbokom výstrihu jej šiat. Cítil, ako jej bije srdce. Ruky mala ochabnuto popri tele. Musel ju nechať ísť, inak by ich oboch zradil, cítil, akoby jej teplá pokožka pod jeho dotykom horela. Rýchlo od nej odstúpil a ona A ona klesla k zemi ako list a zostala v sediacej pozícii. Pre oboch to bolo jemné a šokujúce. Bol v úžase a nedokázal jej ani pomôcť postaviť sa.
Znova o krok ustúpil, ona stále sedela na zemi, ľavú ruku mala pred sebou a pravú položenú v lone. Padol pred ňou na kolená. „Žiadam vás, aby ste pokračovali v mojej lekcii.“
Bez upozornenia si kľakla a rukami sa mu hodila okolo krku. Tento čin prekvapil oboch, druhýkrát v ten deň spadol na chrbát a ona na neho. Položila hlavu na jeho hruď a začala plakať.
Pochopil jej slzy. Ani sa nedalo povedať ako bola sužovaná láskou k nemu, ale aj kvôli nedávnemu zvratu udalostí. Toto bola najlepšia lekcia, ktorú dostal. Pozrela mu uprene do očí a videla, že je rozpačitý a skľúčený tak ako ona. Premožený láskou k nej ju prevalil na chrbát. Pobozkal jej krk a pobozkal ju na kľúčnu kosť.
Oboma rukami si zakryla tvár, akoby sa hanbila. Začala trhane dýchať. Prevalil sa na chrbát vedľa nej, zaplavený láskou, čo k nej cítil. Ak by pokračoval v dotýkaní sa jej, nebol by schopný zastaviť sa.
„Toto už nebude dlho trvať, viete,“ riekol, posadiac sa ďalej od nej. Prstami si frustrovane prebehol cez vlasy. Tak veľa myslel tým vyhlásením. Cítil jej ruku na svojom chrbte. Posadila sa vedľa neho a oprela svoju svižné, ohybné telo proti jeho silnému telu. Tvár si uložila pod jeho rameno. Stisol obe jej ruky vo svojom lone. „Vyjde to.“ Nevie, či sa pokúša presvedčiť ju alebo seba. Ale bolo potrebné povedať to.
„Učíte sa veľmi rýchlo,“ odvetila nakoniec, postaviac sa na kolená.
Pozrel sa cez rameno a usmial sa na ňu. „Ste zvláštna žena, slečna.“
„To o mne hovoria. A ja to viem.“ Postavil sa a bez zámienky sa sklonil a postavil ju tiež.
„Aká zaujímavá lekcia. Prakticky ste nič nepovedala a k tomu ste ma ešte zhodila. Myslím, že ma máte veľmi rada, ako ste predtým podotkla. Ja sa už k vám nemôžem správať arogantne, tak ako predtým. Naučila ste ma láske a pokore.“
Zasmiala sa jeho sarkazmu. „Musíte ma naučiť niečo hneď teraz.“ Bolo treba každý kúsok jej rozhodnosti, aby odíšla od neho preč. Tušila, že keby sa k nemu otočila chrbtom, načiahol by sa po nej. Dobrá vec pre ňu bola rýchlosť, pretože keby ju chytil, prinútila by ho naučiť ju lekciu o neslušnosti. Musel by ju pobozkať, dlho, tvrdo a s vášňou. Vášeň bola ich lekciu a túžba ich cieľom.
„Mohol by som vás naučiť vyčarovať patrona,“ riekol náhle. Cítil sa nesvoj a nebol si istý, prečo. Opäť, tak ako včera, cítil, akoby ich niekto sledoval. Teraz ju potreboval dostať späť na panstvo, do bezpečia.
Obrátila sa mu čelom. „Čítala som o tom, dokonca som sa o vlastný aj pokúsila, ale podarilo sa mi vyčarovať len obláčik bieleho dymu.“
„Potom ma potrebujete ako učiteľa,“ riekol s namysleným úsmevom. „Tiež potrebujete najšťastnejšiu spomienku, akú ste mali. Po dnešnej lekcii ste ich zhromaždili niekoľko.“
Usmiala sa. Mal pravdu. Hociktorú chvíľu z dneška by mohla považovať za svoju najšťastnejšiu spomienku. Pritisla sa k nemu. „Zajtra budeme mať ďalšiu lekciu. Budete ma učiť kúzlo Patronus a ja vás naučím tiež niečo iné, súhlasíte?“
Pozrel na ňu s falošnou neistotou a natiahol ruku. „Túto tému ešte preberieme.“
Vložila svoju ruku do jeho. Premiestnil ich na to isté úbočie vpravo od Manoru.
Vytiahla si ruku z jeho. „Dáma sa nikdy premiestňuje bez jej výslovného súhlasu, pane.“
„V budúcnosti na to budem pamätať,“ vyhlásil s úsmevom. „Bola to ďalšie lekcia?“
"Bola," odvetila. "Čo naše veci, môj klobúk a rukavice?" Spýtala sa.
„Paholok ich môže vyzdvihnúť aj s koňmi. Verte mi, páči sa mi ten klobúk a bol by som smutný tak ako vy, keby ste ho stratila.“ Bol by dvakrát tak smutný, keby ho stratila. „Tento deň pre nás ešte neskončil, nechajte nás naobedovať a hneď potom začneme s našou lekciou.“ Ponúkol jej ruku a ona ju bez váhania prijala. Dnes sa naučili veľa o láske, dozvedela sa, že nebol len arogantný ale tiež mal pokoru, takže sa nestarala , kto ich vidí, keď sa držia za ruky. On sa dozvedel, že nebola taká naivná a neignorovala isté spôsoby lásky, tak ako sa domnieval a úprimne povedané, už mal po krk skrývania svojich citov k nej. Ukázať svetu ich radosť lásky a ak svet nimi bude pohŕdať, tak ten svet môže ísť do pekla.
(Nabudúce: Expecto Patronum.)