Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Zlodej a žobrák

*Kapitola 5*: Časť 5 zo 7 (3/3)

Zlodej a žobrák
Vložené: Jimmi - 01.10. 2017 Téma: Zlodej a žobrák
Jimmi nám napísal:

Autor: Gravidy     Preklad: Jimmi     Beta: kapitola neprešla betovaním   Banner: Jimmi

Originál: nie je k dispozícii

 

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

*****

"Hmm. Myslíš, že to vyšlo?" spýtala sa Hermiona zmätene, neiste sa opierala o Dracovo rameno, keď jej pomáhal do ich izieb.

"Čoskoro to otestujeme, ale môžeš sa staviť, že ak to funguje, jotnarovia budú poriadne naštvaní."

Trochu pripito sa zasmiala, považovala situáciu za podivne vtipnú. Prestal kráčať a dlho sa na ňu zadíval.

"Ďakujem ti za tvoju ochranu," povedal potichu a zľahka ju pobozkal na čelo.

"Pchá. To si nemal urobiť," odmávla ho. "Mohla by som si myslieť, že sa ti páčim."

Pobavenie zvraštilo jeho čelo, keď pomohol jej ochabujúcemu telu do vzpriamenej polohy a pokračovali po chodbe.

"Vieš, na čo myslím?"

"Hmm?"

"Možno by mohol chodiť Scorpius do muklovskej základnej školy."

Odfrkla si.

"Myslím to vážne. Nič obyčajné samozrejme. Pekná súkromná škola. Niečo elitné."

"Snobská škola," posmievala sa.

"Ty si mala do takej chodiť."

Premýšľala nad tým. "Mohla som, ale myslím, že moji rodičia chceli, aby som popracovala na svojich sociálnych schopnostiach."

"Ale to nevyšlo," hrubo ju prerušil Draco.

"Dopekla, správne, nevyšlo to. Na druhej strane súkromná škola neprospela ani tvojim sociálnym schopnostiam."

"Dobrý postreh," zamračil sa. "Ale ja nepotrebujem veci ako sociálne schopnosti či spôsoby. Ja mám peniaze!"

"U Merlina, ty si ale bastard." Zachichotala sa a jej myseľ zrazu skočila späť k začiatku ich rozhovoru. "Hej! Čo zrazu ten náhly záujem o poslanie Scorpiusa do muklovskej školy?"

Jeho tvár nemala žiaden výraz. "Očividne kvôli ďalším vzťahom s muklami," odpovedal neutrálne.

"Och, von s tým. Nečakaj, že ti na toto skočím." Otočila sa tvárou k nemu, vážne sa mu pozrela do očí a zamávala mu prstom pred nosom. "Povedz mi pravdu."

Venoval jej rozhodne uličnícky úškrn. "Niektoré z tých muklovských zbraní sú... poriadne impozantné."

"U Merlina, stvorili sme netvora," zakryla si s povzdychom tvár. "Mala som to vedieť. Najprv Ron s obrovskou zbraňou a potom ty." Objal ju rukou a začal ju viesť do ich spální. "Tiež by som rád riadil jeden z tých tankov."

Prepukla do chichotu. "Niečo si kompenzuješ?"

"Čože?" spýtal sa bezradne.

Len sa rozosmiala ešte viac.

"Idem sa okúpať," zamrmlala, keď konečne dosiahli svoje útulné obydlie.

"Oh, nejdeš." Malfoy ju viedol preč od kúpeľne smerom k jej izbe. "Utopíš sa. Pokiaľ nechceš, aby som ti pomohol okúpať sa." Žiadostivo sa na ňu pozrel a za svoju námahu dostal v prudkej otočke ranu do oka.

"Au, au, au!" Prehol sa, kým si zvieral tvár.

"Och. Prepáč! Nie, počkať, chcela som to!" Zakryla si rukami ústa, potom sa váhavo načiahla za ním, na to sa zarazila a žmolila si ruky. "Och, ale nechcela som ťa trafiť do oka!"

"Som v poriadku. Som v poriadku. Au! Sakra."

"Si v poriadku? Máš oko v poriadku?"

"Áno," hrubo odsekol, potiahol nosom, pretože oko sa mu reflexívne zalialo slzami. "Som v poriadku. Na." Švihol prútikom a premenil jej oblečenie na flanelové pyžamo.

Hermiona vykríkla v šoku, rukami sa zakryla, ako keby vôbec nebola oblečená. "Ty beťár! To je vážne osobné!"

"To je to, čo schytáš. Udri ma do oka a ja ti premením oblečenie. Ber to ako chlap, mohol som ho nechať zmiznúť."

Stále prskala, keď ju dostrkal do spálne a švihol prútikom, aby odtiahol prikrývky a pomohol jej pod ne vliezť.

"Pospi si. Si unavená."

"Hm." Ospalosť bola späť. Taká presvedčivá. Vankúš pod jej hlavou a mäkké prikrývky na tele jej nikdy nepripadali také strašne úžasné. Takmer už zaspávala, keď sa posteľ prehla a k nej sa pritúlilo teplé telo.

"Čo ro-íš?" zamrmlala, znepokojene sa posunula a mlhavo premýšľala, či má silu odstrčiť ho z postele.

"Len spím," odšepkal, teplo a blízko pri jej uchu. Akási ruka vkĺzla okolo jej brucha. "Nerob si starosti. Zavraždiť ma môžeš ráno."

*****

Keď sa prebudila, bol preč, presne ako vedela, že bude. V žiadnom prípade by nezostal nablízku a neznášal nápor jej nálady.

V rozhodne pohrebnej nálade napochodovala Hermiona do kúpeľne a dala si načas, kým sa upravila. Potom vpálila do malého spoločného priestoru, kde stuhla pri pohľade na nádhernú blondínu, ktorá upäto sedela na gauči a popíjala čaj.

"Nar... pani... Lady Malfoyová!" vykríkla Hermiona, jej myseľ skákala od šoku k úľave k ďalšiemu šoku... pretože, prečo by jej záležalo na tom, že Narcissa prežila?

"Nie je to tak, ako to vyzerá!" vyhŕkla hlúpo.

Nespala som s vaším synom! Prisahám!

Narcissa chladne nadvihla obočie štýlom, ktorý používali všetky čistokrvné rodiny jednoducho preto - ako si bola Hermiona istá - aby dokázali, že sú všetci vzájomne spojení.

Vystrela chrbát, vedomá si, že má vlasy mimoriadne rozlietané a nemá žiaden make-up. Nebola v práci. Napokon, prepustili ju. Nemusela byť milá či zdvorilá, ale prečo sa jej uľavilo, keď tú ženu uvidela? Predsa Narcissu Malfoyovú nenávidela.

Hermiona si odkašľala. "Ehm. Ako vám môžem pomôcť?"

"Taká úslužná." Tá žena potiahla nosom. "To ti vážne nesedí."

Hermiona zaťala čeľusť. "Tak čo potom toto: 'Čo sakra robíte v mojej obývačke, ženská?'"

Och doriti, dúfam, že to Draco nepočul.

"Hrubosť," podráždene zatiahla tá žena a znova si odpila. "Prejavuje sa tvoj pôvod."

Hermionina tvár zbledla a potom očervenela. "Och. Fajn. Som rada, že ste nažive. Myslím." Prezerala si dokonale uhladené vlasy a šaty bez chybičky. "Hoci nechápem, ako sa vám podarilo udržať v tomto stave pri všetkom tom bývaní v stanoch a bytí na úteku."

"Prišla som sa s tebou porozprávať." Narcissa ignorovala tú neotázku. "Chcela som si byť istá, že vieš, do čoho sa dostávaš." Hermiona podišla pár krokov dopredu, založila si ruky. "Nechápem."

"Očividne." O jeden úškrn neskôr tá žena odložila šálku a elegantne naznačila, aby sa posadila do kresla oproti nej.

"Ehm, ako sa má Lucius?" spýtala sa Hermiona, keď sa posadila.

"Vedie si skvele. Vážne si užíva chaos a vraždenie." Hermiona oľutovala, že sa spýtala.

"Moja drahá, pár rokov pred tým, než sa narodil Scorpius, môj syn ti napísal a požiadal ťa, aby si bola jeho náhradníčka. Čo presne to pre teba znamenalo?"

Hermiona cítila, že jej opäť zružoveli líca, trochu ju tá zvláštna téma rozhodila. "Neviem. Mala som pocit, že žiada nižšiu bytosť, aby vynosila jeho dieťa a robila mu pestúnku."

"Pestúnku?"

"Niečo ako domový škriatok výhradne pre vaše dieťa."

"Ach. Takže si mala pocit, že od teba žiada niečo ponižujúce?"

Hermiona pomaly prikývla, starostlivo triediac svoje emócie ohľadne tejto témy. V tom čase sa nezastavila, aby o tom uvažovala. Rovno mu napísala hrubý list, že sa môže dať vypchať, pretože jej to bolo srdečne ukradnuté. "Bola som pracujúca žena a on ma žiadal, aby som toho vzdala a zostala bosonohá a tehotná."

"Moja drahá," pohoršila sa Narcissa, s nie malým nesúhlasom. "Môj syn by vám poskytol obuv."

"Nie, prepáčte." Hermiona pokrútila hlavou, trochu sa zachichotala. "To je muklovský termín na to, ako pánovití a despotickí manželia ovládajú svoje manželky tým, že ich držia v dome bosé a tehotné."

"Bosé, takže nemôžu utiecť," zadumane vyslovila Narcisa a zatstkala nad hrubosťou muklov.

"A pochopte, je tu ďalšia vec. Nechcela som, aby mi niečo 'poskytol'. Dokážem sa o seba postarať."

"Také hrdé dievča." A na chvíľu tá žena vyzerala takmer milo. "Mala som dojem, že sa niečo stratilo v preklade, ale môj syn mi odmietol dovoliť, aby som sa do toho zamiešala. V tom čase povedal, že je to tvoja voľba a že ťa nebude nútiť." Zaváhala. "Obávam sa, že ten čas už uplynul."

"Aký čas?" spýtala sa Hermiona potichu s pocitom vyčerpania.

"Ten čas, kedy ťa nebude nútiť." Narcissa elegantne naliala Hermione čaj.

"Nechápem." Hermiona roztiahla ruky, ani si vôbec nevšimla šálky, ktorú zdvihla. "Poskytla som mu magickú ochranu. Som ochotná rozšíriť ju na Scorpiusa, keď ho privedieme späť. Čo ešte iné môže odo mňa chcieť?"

Narcissa sa na ňu dlho zadívala. "Je to mladý Lord a jeho žena je mŕtva. Potrebuje novú."

Hermiona stuhla, ruka zastala so šálkou takmer pri perách. Prudko ju odložila. Dobre vedela, že nemá piť nič, čo jej nejaký Malfoy ponúkne. "Nemohla by som.... Nemôžem... som neplodná," vykoktala.

Tá nádherná žena si povzdychla. "Najprv mi dovoľ vysvetliť ti záležitosť náhradníčky. Pre čistokrvných je to obrovská česť, niečo, čo sa robí jedine s niekým maximálne dôveryhodným a rešpektovaným. Nevložili by koniec-koncov svojho dediča do rúk niekoho, komu nemôžu veriť. Doteraz bola náhradníčkou vždy čistokrvná žena." Venovala Hermione významný pohľad. "Mať náhradníčku kedysi bývalo veľmi módne. Čistokrvná žena s radosťou mala deti, keď si nemusela robiť starosti o svoju postavu. Tie časy skončili, keď žiarlivé manželky začali náhradníčky zabíjať po tom, čo sa dieťa narodilo."

"Prečo by tie ženy žiarlili?"

"Pretože náhradníčka nie je len tou, čo vynosí dieťa. Táto žena je, po všetkých stránkach, matkou dieťaťa. Vychováva to dieťa podľa svojho uváženia, jej slovo je posledný zákon. Náhradníčka je tiež považovaná za člena rodiny a je držaná v hlbokej úcte. Je priateľkou a spoločníčkou. V podstate je druhou manželkou."

Hermiona pokrútila hlavou, trochu šokovaná. "Je mi to jedno. Možno to nebolo také zlé, ako som si myslela, ale je to niečo, čo by som si sama nezvolila." Druhá manželka, Hermiona sa uškrnula. Musela si robiť žarty.

"Len vysvetľujem, že Dracova ponuka bola zamýšľaná ako pocta. V tom čase sa sám za seba veľmi hanbil, pretože sa za neho hanbil Lucius. Zobral pád v úcte svojho otca veľmi ťažko. Chcel mu dokázať, že dorástol do muža, ktorý zvládne robiť múdre rozhodnutia pre potreby rodiny. Chcel mu dokázať, že nie je len neužitočný, záhaľčivý mladík. Chcel to dokázať Luciusovi a z nejakého čudného dôvodu si vzal do hlavy, že to chce dokázať aj tebe."

"Lenže toto sa zmenilo," vložila sa Hermiona.

Narcissa ohrnula pery. "Je zúfalý. Obáva sa o budúcnosť svojej rodiny. Obáva sa o budúcnosť o čistokrvných a má pocit, že nás musí sám bez pomoci ochrániť všetkých. Odkedy sme rozoznali Slizolinove znamenia, je celý bez seba z plánovania. Keď nás zachránili motáci a muklorodení, zúfal si. Vie, že MR prevezme moc, ak bude môcť a ja sa bojím, že veľa z nás zmizne, keď sa tak stane. Je odhodlaný mať navrch, keď k tomu dôjde."

"Čo to má čo robiť so mnou?"

"Po prvé, po tom, čo videl muklov v akcii, je viac než odhodlaný, aby si vychovávala Scorpiusa. A po druhé, napriek tomu, že ťa MR odmietlo, si hlasom muklorodených. Ľudia poznajú tvoje meno. Poznajú ho v spojení s Harrym Potterom. Dôverujú ti. Ty si tá dobrá a čistá Hermiona Grangerová. Bojovníčka spravodlivosti." Narcissa vyzerala, ako keby jej tie slová spôsobovali nevoľnosť. "To predstavenie, čo si predviedla vo Veľkej sieni, bolo nádherné. Odvážne si pred očami všetkých navrhla spravodlivé zákony. Usmiala si sa a prijala čistokrvnú rodinu za svoju vlastnú. Dokonca práve teraz MR znovu zvažuje svoju pozíciu, pokiaľ ide o tvoje miesto medzi nimi. Môj syn vidí zmenu na obzore a želá si, opäť, byť na víťaznej strane."

"U Merlina, on mi dal Scorpiusa, však." Trasľavo sa nadýchla, urobilo sa jej nevoľno, žalúdok jej zvieralo. "Vedel, že som neplodná.... Prečo mi toto všetko hovoríte?"

Narcissa dlho mlčala, odpíjala si z čaju. "Sú prípady, ojedinelé, keď ženy držia spolu. Nevedela by si, ako jednať s intrigami čistokrvného muža. Mňa vychovávali s vedomím, že moje manželstvo bude dohodnuté, že budem pokojná a zdržanlivá čistokrvná manželka, a bolo mi povedané, že sa mám takou usilovať byť." Jej nádherné ústa sa stočili do niečoho, čo sa podobalo takmer zavrčaniu. "Poznám tie príbehy, čo hovoria, ale nemilovala som Luciusa, keď som s ním utiekla. Obaja sme neboli spokojní s tým, koho nám vybrali naši rodičia; kvôli našej slobode sme handlovali a vyjednávali. Vytvorili sme spojenectvo a potom sme si vzali, čo sme chceli. To, že sme sa do seba zamilovali, bolo... víťazstvom, ale tiež to bolo niečo, čo som neočakávala."

Zadumane si zamiešala čaj. "Bola som taká šťastná, keď sa Draco zamiloval do Synnove a tak veľmi mi bolo ľúto to, čo sa medzi nimi stalo. Bol prinútený dospieť, kým ona zostala dieťaťom. Začali sa neznášať. To, čo urobila Scorpiusovi, ho takmer zničilo."

"Povedal mi, že to bolo tým lordstvom," potichu prerušila Hermiona. "Povedal mi, že to lordstvo zabilo jeho lásku k nej."

"A nie?" Narcissa trochu naklonila hlavu. "V každom prípade som ťa prišla varovať. Myslím, že ty a môj syn budete oveľa šťastnejší, ak sa nedáš slepo vohnať do ambícii môjho syna. Viem, že Draco ti dá čokoľvek, po čom tvoje srdce zatúži. Mysli na to, aké máš vyhliadky. Moc. Vplyv. Šperky. Deti, ktoré môžeš nazývať vlastnými. Považuj to za partnerstvo, ak chceš, ale naozaj si myslím, že môj syn ti už začal prejavovať náklonnosť. Svojím spôsobom to, čo obaja chcete, nie je také odlišné."

"Ale on bude kvôli tomu zabíjať," zamrmlala Hermiona.

"Áno. Áno, bude." Narcissa odložila šálku a náhle sa postavila. "Tiež si prajem, aby si vedela, že dôvodom, prečo som neodovzdala postavenie pani domu, bolo to, že som si ho nechávala pre teba. Muklorodenú." Delikátne potiahla nosom. "Veď na čo je dobrá krv bez moci?"

******

Hermiona takmer úplne zabudla na škvŕkanie v bruchu a urobila presne to, čo vždy robievala, keď chodila na Rokfort a potrebovala premýšľať. Vydala sa do knižnice, poskakovala po schodoch a obchádzala náladovejšie dvere, ako keby od jej detstva neuplynul ani deň.

Stále bolo veľmi zavčasu a knižnica bola prázdna. Prezerala si knihy metodicky, ale ako u krvných rituáloch bolo informácii o náhradníčkach veľmi poskromne. Ďalšia informácia, ktorú si čistokrvní žiarlivo strážili.

Draco Malfoy sa s ňou chcel oženiť?

Nebola si istá, či má Narcisse veriť. Vyzeralo to ako úplne absurdná predstava... pokiaľ Draco nechcel byť v dobrom postavení s akýmkoľvek novým režimom, o ktorom sa strachoval, že prevezme vládu. Toto dávalo oveľa väčší zmysel. Svojím spôsobom boli čistokrvní porazeným národom. Mocní elitní čarodejníci sa krčili na Rokforte, ich mágia bola pre nich zbytočná, sami sa nedokázali ochrániť a ani nikam ísť bez sprievodu muklov.

Pochybovala, že by muklovia a motáci dovolili, aby sa všetko vrátilo späť k normálu, teraz, keď mali v magickom svete pevnú pôdu pod nohami. To prenikanie ju rozrušovalo a mala z toho pocit, že nie je lojálna k svojím muklovským koreňom. Áno, chcela, aby magický svet jednal so všetkými ľuďmi rovnako a mal dobré vzťahy s muklami, ale nechcela, aby sa nevyhnutne zmenilo aj niečo iné.

Nechcela, aby sa nevyhnutne muklovia prisťahovali, prevzali moc, zarobili na všetkom, čo by našli.

U Merlina, bolo to od nej sebecké? Izolacionalistické? Elitárske?

Pomaly listovala knihou o umiernených čistokrvných tradíciách bez toho, aby niečo prečítala.

Bolo by dať Dracovi to, čo chce, naozaj také zlé? Narcissa povedala, aby o tom uvažovala ako o partnerstve a bola to pravdepodobne jediná možnosť, ako ho nakoniec udržať pod kontrolou. Striaslo ju pri predstave, čo vyvádzal, keď sa nikto nepozeral.

Určite jej mazal med okolo úst. Takmer ho mala rada a Scorpiusa k smrti milovala. Draco jej už ukázal tak veľa svojich stránok. Ale bola niektorá z nich skutočná? Boli všetky skutočné? Niekoľkokrát ju pobozkal, ale nemykalo ho vo vnútri odporom?

Narcissa mala pravdu, že Hermiona mala vyhliadky na to získať toho veľmi veľa. Meno Malfoy by určite prinieslo viac moci a vplyvu, než ktorú by mala sama a oni dvaja spolu by pokrývali aj čistokrvných aj muklorodených. S takou mocou by mohla dokázať úžasné veci.

Až na to, že Draco k nej nebol úprimný. Ani jediný raz.

Podobne ako keď z toho obvinil MR, aj on starostlivo tajil svoje zámery a motívy, pravdepodobne z rovnakého dôvodu ako oni: niekedy v budúcnosti chcel skompromitovať jej morálku.

Ospravedlňovali ciele prostriedky? Na to zabudnite! Mohla sa vydať za niekoho, koho sotva poznala? Frustrovane sa nadurdila.

Bola hlboko v sekcii so zakázaným prístupom, keď zachytila nejaký pohyb.

"Harry?" vykríkla Hermiona prekvapene.

Harry Potter sedel zhrbený na jednej z lavíc medzi vysokými radami kníh.

Prihnala sa k nemu a objala ho. "Kde si bol? Bola som chorá obavami!"

Zovrel ju, telo chudšie a tvrdšie, než si kedy pamätala a triaslo sa.

"Harry?" zamrmľala znepokojene. Potom zbadala, čo zviera v rukách.
"Oh, Harry!" Mocne ho zovrela, nechala ho nemo sa vyplakať na jej pleci. "Bude to v poriadku! Nájdeme ju..."

"NIE!" zúrivo vykríkol Harry, hlas tlmený jej habitom. "Nie. Nedávaj mi nádej. Prosím."

"Harry."

"Ona je... ona je m-mŕtva," vzlykal, v jeho pästi zhúžvaná fotografia Ginny z ročenky.

"Nie!" Teraz už plakala aj ona, zranená jeho slzami, pomyslením na to, že je jej červenovlasá priateľka preč, niečím, čo si predtým nedovolila ani len pripustiť.

Pretože tá predstava bola desivá. Poburujúca. Hlavne po scéne na Malfoy Manore. Nemohla si dovoliť, aby o tom premýšľala. Skrátka nemohla.

"U Godrica. U Merlina. U zasranej Morgany, ona je mŕtva!" Jeho hlas bol chrapľavým nárekom, niečím, čo nikdy predtým od neho nepočula. Nútilo ju to chcieť kričať zármutkom a zúrivosťou nad nespravodlivosťou toho všetkého. Kolísal sa sem a tam a vzlykal. "Nie moja žena. Nie Ginny. Prosím, nie Ginny."

"Nemôžeme..." Zastreto začala Hermiona, ale Harry sa odtiahol a chytil jej slzami zmáčanú tvár svojimi rukami, jeho vlastná tvár červená a prúžkovaná od sĺz.

"Nenechávaj ma dúfať, Hermiona," prehovoril zlomene. "Berú deti, ale zabíjajú dospelých. Zabíjajú ich, Hermiona. Moja žena je... ona je... je mŕtva."

Niečo hlboko v jej vnútri, čo až doteraz zostávalo pevné, sa zjavne práve roztrieštilo a ona vypustila zranený, bezmocný výkrik. Harry si ju pritiahol k sebe a plakal na jej krku, kým ona vzlykala a vyplakávala svoj zármutok nad hrôzami, ktoré videla a nad Scorpiusom, Jimmym a Albusom a nad Harrym.

Nad úbohým Harrym, ktorý znova stratil svoju rodinu, zatiaľ čo všetci ostatní do neho vkladali svoje nádeje, očakávali od neho, že nad tým mávne rukou a zachráni ich.

"Bol som dole v Tajomnej komnate," zašepkal po dlhom čase do jej ramena. "Rozprával som sa s Lunou o tom, ako vzkriesiť tú príšeru."

"Tá príšera je reálna?"

"Áááno." Bolo to vyslovené v takmer bolestivom zasyčaní. "Skvelý odkaz Salazara Slizolina. Vieš, že všetko nenávidel. Nenávidel všetko čudné alebo iné alebo nové, čo je vážne podivné vzhľadom na to, kým bol. Za svoj životný cieľ si určil zničiť všetko, čo neschvaľoval, odovzdať svoju nenávisť svojim študentom a deťom." Rozstrasene vydýchol. "Dumbledore večne rozprával o tom, ako je láska mocnou mágiou. Nuž, Slizolinovou mocnou mágiou bola nenávisť. To je to, čo jeho Príšera je; čistá, nefalšovaná nenávisť."

Hermiona ho objala silnejšie, roztrasená a emočne vyčerpaná a neistá, ako ho utešiť. Bola bezmocná, neužitočná.

"Tá beštia chce zabiť jotnarov, ale necháp ma zle, je jej jedno, čo zabije, pokiaľ tým niečo zničí."

"Potom by sme ju možno nemali použiť. Sme teraz chránení."

"Nemáme na výber, Hermiona. Keď jotnarovia zistia, že ich zdroj potravy je teraz chránený, budú nazúrení a naštvaní. Začnú brať čistokrvných, aby sa pokúsili tú ochranu prelomiť a potom nás začnú v pomste zabíjať."

Hermiona si zahryzla do pery. "Si si istý, že to dokážeš ovládať? Už viac nehovoríš hadím jazykom..."

"Nie je to had."

Zacvakla ústa a zažmurkala na neho. "Čo-čože?"

Oči mal bez života. "Nie je to had. Ani zďaleka."

Hermionu striaslo.

*****

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
 0 komentárov
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: *Kapitola 5*: Časť 5 zo 7 (3/3) Od: denice - 02.10. 2017
No vážně, při každé kapitole si říkám, že už přestávám spekulovat, a zase se nechám chytit... Obávám se, že pokud je Draco na něčí straně, tak pouze a jenom na té své. To, co provedl Hermioně v minulé kapitole, nemohlo být dílem milujícího muže. Prostě nevěřím. On chce jen vlastnit a každý prostředek je mu dobrý. Teď má alianci s čistokrevnými, ale běda, jak se mu nebudou hodit do krámu. Narcisa zněla tak nádherně upřímně, že bych jí snad i věřila, kdybych nevěděla, čí je matka. A Hermiona si klidně nechá tykat, to mě zklamala, měla jí to oplatit hned v první větě. Náhradnice - no to už je vrchol. Nehoráznost. Pěkně bych se poděkovala za čest být půjčená děloha, i když bych při tom byla téměř druhou manželkou - jaká čest pro kteroukoli ženu! Harryho je mi velice líto a moc doufám, že Ginny nějak přežila. Nádherná povídka, vážně jedna z těch, na něž se nezapomíná. Díky.

Re: *Kapitola 5*: Časť 5 zo 7 (3/3) Od: Lupina - 02.10. 2017
Tak nejdřív jsem se musela vrátit k minulé kapitole. Zapomněla jsem, že Blaise na Hermionu použil Obliviate. Čímž se vysvětluje, proč je tak v pohodě. Mno, je to sice hezké, že být náhradničkou je čest, ale na to bych z vysoka ... kašlala. Otázkou je jestli Draco dokáže milovat. Nějak si to nemyslím. Má prostě svůj cíl a jde přes mrtvoly. A Hermiona s vymaznou pamětí teď hraje Dracovi do karet. Bojím se té Zmijozelovy zbraně. Ach jo, to je tak temná povídka... Ale úžasná. Děkuji!

Re: *Kapitola 5*: Časť 5 zo 7 (3/3) Od: Gift - 02.10. 2017
Nemuzu si pomoct, ale uz od posledni kapitoly mam pocit, jako bych najednou cetla jinou povidku. Draco je jiny, Hermiona je nestabilni a co zbytku kouzelnicke spolecnosti tyce... Vse dava (k memu vlasnimu prekvapeni :-)) stale smysl, ale ma to jiny nadech, ktery zatim nedokazu popsat. Presto je to i nadale nesmirne ctive a zajimave! Dekuji, Jimmi.

Re: *Kapitola 5*: Časť 5 zo 7 (3/3) Od: silrien - 01.10. 2017
Takový milý Draco. Nevědět, co udělal předtím, myslela bych, jak se mu Hermiona líbí. Takhle si to sice myslím také, ale zároveň je z toho i pocit, k čemu ji potřebuje, nač ji využije. Zaujalo mě, co říkala Narcissa. Takže Draco opravdu chtěl, aby Hermiona byla matkou jeho dítěte a byla to skoro pocta (alespoň podle Narcissy). Už v minulosti s ní tedy měl nějaké plány. Zůstaly stejné? A co znamenalo to s tou mudlovskou školou? Draco je tu pro mne stále velký otazník. Příšera existuje a není had (takže ji může ovládat kdokoliv?), co je to tedy? Po téhle povídce mám vždy plnou hlavu myšlenek a hlavně otázek. Je naprosto úžasná. Velmi děkuji

Re: *Kapitola 5*: Časť 5 zo 7 (3/3) Od: margareta - 01.10. 2017
No jo. Vypadá to, že s tím poslušenstvím Hermiony to není tak hrozné. Nebo se Draco při rituálu zapomněl zmínit, aby ho nebila a aby s ním ve všem bezpodmínečně souhlasila. Teď se navíc připojila Narcissa, která je zjevně na Hermionině straně, co se týče nadvlády v rodině Malfoyů. Jestli se ty dvě skutečně spojí, běda mužům! Draco ani Lucius si potom bez nich ani neškrtnou! Myslím, že Draco chtěl Hermionu už dřív, ještě než potkal Synnove, ale tehdy si nemohl dovolit dát jí přednost. Dělal jí nabídky, což ona samozřejmě musela považovat za urážku. Musel vědět, že to tak bude vnímat a že ji neumluví ani výhodami. Jestli to nevěděl, byl buď silně omezený, nebo moc pyšný na to, aby si udělal průzkum, nebo prostě chtěl jenom ji; protože jiné mudlorozené by mu na to určitě skočily všemi čtyřmi! Jsem pekelně zvědavá, co bude to kovové monstrum a co bude dělat, až ho probudí. Děkuji za krásnou kapitolu a moc se těším na další! Děkuji!!