„Asi sa balamutíme,“ šepla mu Hermiona do ucha. „Naozaj nemáme nič spoločné.“
Severus ju pohladil po vlasoch a povzdychol si. „Beznádejné. Celá tá situácia je beznádejná.“
„Mali by sme hneď prestať,“ povedala a perami sa mu obtrela o líce. „Malo by to zmysel.“
„Veľmi rozumné,“ odvetil, keď jej prešiel rukami po chrbte. Pritiahol si ju bližšie. „Inak sa zavádzame.“
„Samozrejme,“ pritakala. Dlaň jej spočívala na jeho hrudi, priamo nad srdcom. „Takže by sme mali byť rozumní a okamžite s tým skončiť.“
Pery mu viseli nad jej ústami. „Ale nie hneď teraz. Možno neskôr.“