Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

2017 Zlatý fond

Vianočný zázrak

2017 Zlatý fond
Vložené: solace - 14.12. 2017 Téma: 2017 Zlatý fond
solace nám napísal:

14. december 2017



Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

Vianočný zázrak

Autor: Arevik

Preklad: solace

Originál: http://severushermione.clan.su/forum/22-4229-1

Rating: PG-15

Romanca, Humor

Hovorí sa, že v čase Vianoc sa splní všetko, čo si želáte...

 

Upozornenie: Poviedka obsahuje slashové scény, ale nejde o slash.

 

 

Harry bol nahnevaný. Vietor ho prinútil zababušiť sa do šálu až takmer po oči. Okuliare si musel zložiť, lebo aj tak nič nevidel. No napriek tomu šiel ďalej.

Dnes večer dostal správu, v ktorej sa hovorilo, že sa má okamžite vypraviť do hostinca U kančej hlavy v Rokville. Správa bola napísaná úradným a ultimatívnym tónom a Harry sa zamyslel. Blížili sa Vianoce, väčšina študentov už odišla domov, nevyučovalo sa. Napadlo ho, prečo by sa nemohol prejsť? Prinajmenšom to stálo za pokus. Veď bolo dosť zvláštne získať v strede týždňa súhlas a povolenie opustiť hrad. Keď podstrčil správu Filchovi, samozrejme trochu zapochyboval, či sa nestretne so školníkovým hnevom, no ten len očervenel od zlosti a nechal ho prejsť.

A tak Harry neúnavne kráčal dolu po zasneženej ceste, skláňajúc hlavu, aby mu vietor nešľahal priamo do tváre. Lampáš nad dverami hostinca U kančej hlavy bol preňho záchranným svetlom.

Majiteľ a jediný zamestnanec krčmy sa naňho zamračene zadíval a Harrymu sa dokonca zazdalo, že ho v tej minúte vyženie späť na ulicu, avšak Aberforth nič nepovedal, len zamrmlal niečo, čo znelo ako pozdrav a objednávaj alebo padaj.

Harry prešiel pomaly a opatrne k barovému pultu. V hostinci bolo málo návštevníkov. Presnejšie dvaja: jeden za stolíkom v rohu a druhý v čiernom habite s kapucňou pri bare.

„Objednávaj,“ ešte raz naňho zavrčal hostinský.

Harry sa strhol, rýchlo sa vyškriabal na stoličku a zahľadel na ponuku, ktorá visela nad pultom. Výber bol neveľký... Nie, bol vlastne normálny – pod podmienkou, že už máte dvadsaťjeden a kašlete na svoju pečeň. Obsahoval len tri jedlá.

„Dám si...“ Harry prižmúril oči. „Nie, radšej... Nie, tak... hubové ragú...“

Aberforth po celý čas uprene sledoval jeho snahu zorientovať sa v ponuke. Prijal objednávku, zaškľabil sa a na chvíľu zmizol v kuchyni.

Keď Harry dostal plný tanier s dosť nedbanlivo naservírovaným jedlom, zreteľne pocítil, že je strašne hladný...

„Však ste sa ani nestihli navečerať?“ tajomne sa ozval chlap v habite, sediaci o dve stoličky ďalej.

Harrymu skoro zabehlo.

„Prosím?“ spýtal sa.

„Nehovorte s plnými ústami, pán Potter.“ Chlap v habite si stiahol kapucňu a Harry zmeravel.

Vedľa neho sedel profesor Snape.

„Prečo nie ste na hrade?“ spýtal sa Harry stuhnutými perami.

„A vy?“ Severus spýtavo povytiahol obočie.

„Pozval ma sem niekto z učiteľov...“

„A ja čakám na niekoho zo študentov.“

Niekoľko sekúnd na seba mlčky hľadeli.

„Veľa šťastia,“ zamumlal Harry, lebo jednoducho nevedel, čo má ešte povedať a nabral si na vidličku ďalšiu porciu ragú.

„Viete, pán Potter,“ pokračoval Snape vtieravým hlasom, „že pravé huby nerastú na povrchu, ale pod zemou? Tá časť, ktorá sa zbiera a používa na jedenie, v skutočnosti slúži hubám na reprodukciu?“

Harry si nevložil vidličku do úst a podozrievavo zazrel na profesora.

Ten medzitým zo seba pôsobivo zhodil habit.

„Myslím, že by som sa mal priznať, pán Potter,“ povedal, „že som to bol ja, kto vás sem pozval. Nesmierne ma znepokojuje váš...“ skĺzol po mladíkovi pohľadom, „váš prospech.“

Harry nemohol odtrhnúť pohľad od úzkeho bieleho pásika, sotva vytŕčajúceho sponad čierneho goliera kabátca.

„Mali by sme ísť hore a prediskutovať váš problém v lepších... pracovných podmienkach.“

„A čím vám to tu nevyhovuje?“ mierne sa začudoval Harry.

„Toto je hostinec, kam každý deň prichádzajú dospelí muži iba s jediným cieľom – vypiť si.“

Ako na potvrdenie jeho slov, osamelý návštevník pri odľahlom stole niečo opito zamrmlal a zmietol z neho fľašu.

„Hej, vyrazím ťa odtiaľto!“ zreval výhražne majiteľ vychádzajúci spoza barového pultu.

„Vidíte?“

„No... dobre,“ Harry pokrčil plecami a zliezol z vysokej stoličky.

„Choďte dopredu,“ Severus kývol smerom ku schodisku a starostlivo si zvinul habit.

Harry poslúchol a ukradomky sa obzrel na podivne sa správajúceho profesora.

Deje sa niečo čudné, pomyslel si, keď mu Snape povedal, pri ktorých dverách sa má zastaviť. Len čo položil ruku na kľučku, spravil, podľa Harryho mienky, niečo veľmi zvláštne – prudko ho chytil za plece, otočil tvárou k sebe a pritlačil k stene.

„Čo to robíte, profesor?“ takmer vystrašene a pobúrene zapišťal.

„Si chápavý chlapec, Harry,“ zasyčal mu priamo do tváre. „Nechcel som s tebou hovoriť o tvojom prospechu.“

„A... o čom teda?“ snažil sa odstúpiť, ale nemal kam, iba ak by sa rozplynul v stene.

„O tvojom správaní,“ uškrnul sa Snape. „Veľmi dobre viem, čo si o mne myslíš.“

Harry pocítil, že sa červená.

„Vy... ma zabijete?“ neisto zamrmlal.

„Nie, prečo by som ťa mal zabíjať?“

„Myslel som si, že budete naštvaný, keď zistíte, ako veľmi vás nenávidím...“

Snape sa od neho odtiahol a nahlas rozosmial.

„Múdry chlapec,“ povedal a dlhými, elegantnými prstami prešiel po Harryho líci. „Šikovný chlapec...“ prsty sa mu zastavili na ušnom lalôčiku. „Nejde mi o to.“

„A... o čo?“ opäť zamrmlal Harry a pozrel bokom na profesorovu ruku.

„Som veľmi bystrý človek, Harry, a chápem, že nie všetko, čo ľudia hovoria a robia, je pravda,“ riekol zaliečavo a znovu sa k nemu naklonil. „Nemyslím si, že ma až tak veľmi nenávidíš. Nenávidíš ma príliš demonštratívne. A to je podozrivé, nie?“

Harrymu chvíľu trvalo, kým popremýšľal o profesorových slovách. Nesúhlasne pokrútil hlavou, no Snape sa len uškrnul.

„Som k jediný, ku komu prechovávaš také silné city,“ šepol mu priamo do ucha. „Ani k sestre svojho najlepšieho priateľa, s ktorou sa objímaš po kútoch, sa tak nesprávaš.“

„Hovoríte o Ginny?“ dovtípil sa Harry.

„Áno... veď som povedal, že si chápavý...“

„Ľúbim Ginny,“ ozval sa Harry a snažil sa nakloniť hlavu tak, aby necítil profesorov horúci a vlhký dych.

„Len si predstavte!“ šepol s predstieraným prekvapením. „Lenže ja si to nemyslím... presnejšie povedané, vy si to nemyslíte, pán Potter. Vari ste už zabudli, že mám v zálohe jeden prostriedok, ktorým viem zistiť vaše myšlienky?“

„Pustite ma, lebo budem kričať,“ povedal Harry namiesto odpovede. Chápal, že tento rozhovor nepovedie k ničomu dobrému.

„Budeš kričať,“ Severus ho chytil za bradu a stisol, „ale neskôr...“ A zlomyseľne sa usmial.

Harry zalapal po dychu. Nemal žiadne východisko! Nemohol sa premiestniť, do Rokfortu sa ani nedalo priamo premiestňovať. Možno by sa mohol pokúsiť ujsť, no... profesor ho držal príliš pevne.

Snape medzitým natiahol ruku, stlačil kľučku a dvere sa s tichým vrzgotom otvorili.

„Prosím, pán Potter,“ zachechtal sa a pootočil ho za plece ku dverám.

To, čo Harry uvidel vo vnútri, ho šokovalo. Takmer minútu sa nemohol ani pohnúť, ani prehovoriť.

Profesor Snape ho pevne držal za plece a ticho sa kochal pohľadom na šokovaného mladíka.

„Pán profesor, chcem len zopakovať...“ zamumlal Harry a oblizol si suché pery, „že...“

„Čo?“ Snape sa k nemu naklonil. Jednou rukou mu aj naďalej stláčal plece, zatiaľ čo druhou skĺzol k drieku.

„Ľúbim Ginny,“ zopakoval Harry bez osobitnej nádeje.

„Ty odporné chlapčisko, znovu mi klameš...“

Harry spanikáril.

Uprostred malej izbičky, ktorú Aberforth prenajímal hosťom, stála veľká manželská posteľ. Ležal na nej Draco Malfoy. Nahý. Zviazaný. So zapchatými ústami.

„Čo to všetko znamená?“ Harry konečne dokázal sformulovať otázku, ktorá sa mu drala na jazyk.

„Chlapče môj, znamená to, že sa dnes v noci skvele pobavíme.“ Severus mu prešiel rukou po vlasoch a potom mu olizol ucho.

Harry len tak podskočil na mieste. V jeho hlave akoby niečo zacvaklo. Len teraz úplne pochopil, kde sa nachádza a čo sa s ním deje.

„Pán profesor, ja nemôžem!“ zanariekal a oboma rukami sa zúfalo snažil roztiahnuť Snapove prsty.

„Prečo nie?“ riekol jemne.

A vtom v Harryho hlave znovu niečo zacvaklo. Pomaly sa otočil a pozorne zahľadel na zviazaného Draca. A prečo nie? pomyslel si nečakane. Aká skvelá príležitosť pomstiť sa tomu podliakovi... jeho samoľúbosť takmer s pôžitkom zastonala. Draco, ktorý ho v tej chvíli sústredene pozoroval, postrehol, ako sa mu v očiach surovo zablyslo. Niečo zamumlal a začal sa zúrivo mykať. Snažil sa pretrhnúť hodvábne popruhy, ktoré mu obopínali ruky a nohy.

„Vidíš...“ Severus ho objal a pritiahol k sebe. Harry na chrbte zacítil, ako sa profesorovi pod odevom dvíha hruď.

„Nie!“

Srdce mu bláznivo búšilo. Mal pocit, že omdlie. Jeho myseľ sa v každom prípade odmietala na tom podieľať.

„Nemôžem...“

„Neboj sa, chlapče,“ Severus ho láskavo pohladil po brade.

„Chcem, ale nemôžem,“ šepol veľmi potichu. Čo to táram? pomyslel si zúfalo.

„Ale prečo?“ začudoval sa profesor.

„Ja... ťa ľúbim,“ Harry vyslovil ešte jednu vetu, ktorá uňho vyvolala ďalší záchvat hystérie a paniky.

„Tak potom, o čo ide?“ spýtal sa Severus a od prekvapenia pustil Harryho plece.

Musím utiecť! pomyslel si Harry, ale ostal stáť na mieste. „Zložil som prísahu...“ ozval sa skleslým hlasom. „Prisahal som Ginny, že sa s ňou ožením, sľúbil som jej večnú lásku... nedúfal som, že moje city budú niekedy opätované tým, ktorý ich vo mne prebudil ako prvý,“ vrhol na Severusa prenikavý pohľad.

„Och...“ zamrmlal Snape.

„Som šťastný, že už viem, že moja láska nezostala neopätovaná, ale strašne ma bolí, že nemôžeme byť spolu...“ vzlykol Harry. Ani sám od seba neočakával takú vynaliezavosť. Jeho podvedomie v spojení s pudom sebazáchovy pracovalo na plné obrátky. „Nemôžem porušiť svoj sľub a tajne ťa ľúbiť, lebo by to moje srdce neunieslo!“ zvolal a padol na kolená. „Zabi ma, aby som viac netrpel!“

Draco na posteli zúril ešte väčšmi ako predtým. Zdalo sa, že si buď odtrhne ruky, alebo vytrhne kus čela z úbohej postele.

Harry ukradomky sledoval profesora v nádeji, že upadne do rozpakov, odíde od dverí a jemu sa podarí utiecť. Lenže Snape urobil niečo, čím ho šokoval ešte väčšmi, než pozvaním na orgie s Malfoyom.

Tiež padol na kolená.

„Tvoje muky mi trhajú srdce!“ vykríkol zalamujúc rukami. „Si taký nádherný a čestný, môj milovaný,“ obrátil oči k stropu, ktorý symbolizoval oblohu. „Nemôžem ti už viac spôsobovať bolesť! Choď a dodrž slovo, ktoré si dal mojej sokyni!“

Harryho srdce sa pod rebrami natešene zatrepotalo.

„No,“ Severus prestal horekovať a podozrievavo sa zadíval na Harryho, „ak ma klameš, od žiaľu mi pukne srdce a teba čaká krutá odplata.“

Harry nervózne prehltol, prikývol, zdvihol sa z kolien a čo najrýchlejšie opustil miestnosť. Vrhol posledný kradmý pohľad na zmĺknutého Draca. Aká skvelá šanca to bola! šeplo jeho podvedomie...

O malú chvíľu zišiel Severus dole.

„Čože ste tak kričali?“ sarkasticky sa spýtal hostinský.

„Ach, to je nová výchovná metóda...“ povzdychol si Snape naťahujúc si rukavice; habit mal už oblečený. „Dal som ti dosť peňazí, aby si sa obzvlášť nerozširoval o jeho návšteve, však, Aberforth?

Hostinský prikývol.

„A tebe?“ otočil sa k opilcovi v rohu.

„Úplne,“ odvetil mu. „No ešte za pohárik by neuškodilo.“

„Nalej mu!“ prikázal Severus a vytiahol striebornú mincu.

Aberforth sa prefíkane usmial.

„A čo mám urobiť s druhým chlapcom?“ spýtal sa zlomyseľne, levitujúc ďalší pohár od pultu k stolíku. „S mladým Malfoyom?“

„Och...“ Snape sa na chvíľu zamyslel. „Nerozväzuj ho. Skontaktuj sa s jeho otcom a povedz mu... niečo ponižujúce. Myslím, že si to užiješ. Považuj to za darček k Vianociam.“

Aberforth sa zachechtal, nahol sa cez pult a niekoľkokrát potľapkal Severusa po pleci.

„Zbohom,“ povedal mu Severus na oplátku. „A veselé Vianoce.“ A potom sa premiestnil z hostinca.

 

*****

 

Ráno dvadsiateho piateho decembra bolo tiché. Všetci, ktorí zostali na sviatky v Rokforte, vyspávali po príjemne strávenom večere.

Okrem Severusa. Stál pred kotlom nainštalovanom v jeho súkromnom laboratóriu a širokými zábermi keramickej lyžice niečo rozmiešaval.

Dvere potichu vrzli.

„Si sám?“ začul hlasný šepot.

Prikývol na odpoveď.

„Takže si sám?“ znovu ktosi zašepkal.

Severus sa otočil. Do neveľkého otvoru mierne pootvorených dverí sa vsunula čiasi hlava.

„Vojdi,“ mimovoľne sa usmial.

Do laboratória vkĺzla Hermiona Grangerová.

„Ahoj,“ usmiala sa, keď sa Severus opäť uškrnul.

„Nikto ťa nesledoval?“ spýtal sa ostražito.

„Nie,“ pokrútila hlavou. „Všetci spia.“

Severus sa po tých slovách tiež usmial. Hermiona podišla bližšie a položila mu ruku na plece. „Musím sa ti poďakovať,“ povedala láskavo a pohládzala ho po ramene. „Harry včera konečne požiadal Ginny o ruku! Svadba bude už v lete!“ postavila sa na špičky a pobozkala ho na líce. „Ďakujem,“ šepla, keď ho pobozkala druhý raz. Pootočila si jeho tvár k sebe. „No nezdá sa ti spôsob, ktorý si zvolil, trochu... nesprávny?“ prísne sa mu zadívala do očí.

„Podľa mňa... ale áno, nesprávny,“ neochotne pripustil. „Avšak dôležitý je – výsledok, nie?“

Hermiona si prekrížila ruky na hrudi a povzdychla si.

„Myslela som si, že si s ním skrátka pohovoríš,“ povedala. „Tak po chlapsky, rozumieš? Ako muž s mužom. Chápeš?“

Severus sa zamračil.

„Domnievala si sa, že si pre Pottera pripravím scénku Tatkov rozhovor so synom?“ spýtal sa opovržlivo. „S tým si počítala?“

„V každom prípade by to bolo lepšie než to divadielko, ktoré si zorganizoval,“ povedala vyčítavo.

„Počúvaj, ja ti nerozumiem,“ vykríkol Severus a mávol voľnou rukou (druhou pokračoval v miešaní obsahu kotla). „Najskôr za mnou prídeš, dobre že nie so slzami v očiach a vykladáš mi, ako tvoja ryšavá priateľka trpí, pretože „on nechce urobiť ďalší krok a ja mám už šestnásť a čoskoro bude neskoro“. Ja po dlhom prehováraní súhlasím – a toto je tvoja vďačnosť?! Vyčítaš mi, že som to neurobil tak, ako by sa ti to páčilo?“

„Ale choď!“ vybuchla. „Ty sa vôbec počúvaš, čo hovoríš? Mohol si si pokojne s Harrym sadnúť a povedať mu, že v živote každého muža nadíde okamih, kedy musí prijať zodpovedné rozhodnutie pokiaľ ide o ženu, ktorú miluje. Namiesto toho si sa rozhodol predstierať, že si zabuchnutý, násilnícky gay.“

„Dajte si pozor na jazyk, slečna Grangerová!“ zavrčal na ňu.

Hermiona si rozhorčene odfrkla a odvrátila sa.

„A okrem toho som sa ti poďakovala,“ zamumlala o chvíľu.

Severus mlčal a pokračoval v miešaní.

„Priznaj sa,“ dodala. „Si skrátka starý intrigán...“

„Ó, áno!“ Severus sa neovládol, vytiahol z kotla lyžicu a šmaril ju o zem. Hermiona sa zachvela. „Som starý intrigán! A čo ďalej?!“

S rozpačitým úsmevom sa k nemu otočila a zahľadela sa mu priamo do očí.

„To je dôvod, prečo ťa milujem,“ povedala nesmelo.

Severus cítil, že sa tiež čochvíľa usmeje.

„Nepozeraj sa tak na mňa,“ povedal a odvrátil pohľad. „Nemôžem sa na teba hnevať, keď sa na mňa tak pozeráš.“

Hermiona sa usmiala ešte širšie a objala ho.

„Priznaj sa, že si zašiel priďaleko,“ zašepkala.

Severus ju tiež objal.

„Myslíš, že som z toho mal nadpozemský pôžitok?“

„Nuž... podľa mňa áno,“ podotkla sarkasticky. „Nemôžeš žiť bez intríg. A môcť si uťahovať z Harryho...“

„Radšej sám vypijem obsah tohto kotla, než ešte raz olízať Potterovo ucho!“

Hermiona sa rozosmiala.

„Preboha, Severus! Povedz, že to nie je pravda!“ prosila ho, pridŕžajúc sa jeho habitu, aby nespadla.

Zachmúril sa a prekrížil si ruky na hrudi.

Hermiona sa nakoniec prestala smiať.

„To je hrôza!“ usúdila. „Mimochodom, čo je to za elixír? Prečo je taký... žltý?“

„To nie je elixír. Je to vaječný likér,“ odvetil Severus. „Dumbledore povedal, že vaječný likér je povinnou súčasťou vianočného rána... Prestaň sa smiať, Hermiona!“

Dokonca dupol nohou, keď sa od smiechu zviezla na podlahu.

„To je hrôza, Severus!“ zaúpela.

„Tebe človek nevyhovie...“ zavrčal.

„Prepáč,“ utrela si slzy a vstala zo zeme.

Severus si ju privinul k sebe a vášnivo pobozkal.

„Si mi dlžná za ten večer,“ povedal. „Nevieš si ani predstaviť, čo som kvôli tebe podstúpil...“

„Pouvažujem nad tvojimi slovami,“ šibalsky naňho žmurkla. Potom sa mu rýchlo vyšmykla a rozbehla ku dverám.

„Svadba v lete, hovoríš?“ zavolal za ňou.

„Áno, v júli.“

„Ale veď Ginny bude ešte chodiť do školy, či nie?“

„Ó, nepochybujem, že za to budeš pani Potterovej stŕhať body na každej hodine,“ sarkasticky si odfrkla a otvorila dvere.

„Už viem, čo chcem...“

„Áno? Čo teda chcete, pán Snape?“ Hermiona sa otočila a zdvihla obočie, ako by ho napodobňovala.

„Sľúb mi, že na svadbe chytíš kyticu.“

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Re: Vianočný zázrak (Hodnotenie: 1)
Od: Libbi - 23.02. 2024
|
Nádherná, propracovaná pleticha ! Jenom Draco asi ostrouhal... Ale Severus Snape je tu ve vyjímečné formě, intrikující, škodolibý, stojící u kotlíku (byť ne s lektvarem)... a vášnivý.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: Vianočný zázrak Od: zuzule - 14.12. 2017
Tak to neeeee! :D To me zabilo dneska :D :D

Re: Vianočný zázrak Od: martik - 14.12. 2017
Vzpomněla jsem si hned, jak jsem přečetla upozornění, že navzdory slashu to není slash :-) Všichni nade mnou obdivují vtip a mě dostaly ty dokonalé detaily, které celý příběh dokreslují a dotváří atmosféru. Harry je na začátku krásně nechápavý, ale jistě si teď myslí, jak z toho zmijozelsky vyklouzl. Moc by mě zajímalo, jak se bude tvářit a co si bude myslet, až uvidí Severuse s Hermionou. Jestlipak se dozví pravdu a nebo si bude navěky myslet, že ta chudinka se provdala za násilnického gaye. Úžasná povídka - snarry, drarry a nakonec tak jak to má podle mě být snamione ;-) Děkuji

Re: Vianočný zázrak Od: gleti - 14.12. 2017
To je dokonalé! dnes to čtu potřetí a pokaždé se chechtám jak blázen.

Re: Vianočný zázrak Od: Jacomo - 14.12. 2017
Pro Merlina! Ježkovy voči! To bylo geniální. Geniálně intrikánské! Ať Severus nekecá, jistý sadistickým způsobem si to užil, ucho, neucho ;-) Ovšem ta žádost o ruku, ta je na špici, korunuje dílo :-)) Navzdory úchvatnosti této povídky, milý Zlatý advente, zvyšuješ výsledek na 8:6.

Re: Vianočný zázrak Od: Lupina - 14.12. 2017
Tak na tuto jsem si vzpomněla. Ta je nezapomenutelná. Děkuji!

Re: Vianočný zázrak Od: denice - 14.12. 2017
Merline, jak je možné, že jsem na tuhle povídku zapomněla? Začala jsem se chytat až při olizování ucha :-D Dokonalá sranda, Severus je prostě ten nejlepší, zabil hodně much jednou ranou. Zvlášť si cením jeho naprosto neotřelého a krajně decentního způsobu, jak Hermionu požádat o ruku. Díky.

Re: Vianočný zázrak Od: margareta - 14.12. 2017
Jedna z nejhezčích povídek, co znám! Moc děkuji, že jste ji zařadily, milé čarodějky! Ze začátku jednoho donutí brečet smíchy a potom zasněně slzet...a slintat a slintat! Pro Severuse muselo mít to Potterovo ucho děsivý šmak, když si pro spravení chuti musel vařit vajčák v kotli! Doufám, že se o něj potom s Hermionou podělil, jinak by asi z toho rande nic neměl. Viděl by ji dvakrát a určitě by se pak snažil obejmout tu druhou. Hermiona by si ale naopak mohla krásně užívat sladkých a ohnivých polibků, jenže by ho musela vždycky správně nasměrovat, chichi! Ještě jednou děkuji za parádní čtení! Asi si teď půjdu dát taky stopečku. Chladím vajčák v lednici na vánoce a chytla mě z toho čtení chuť. Máte mě na svědomí, čertice!!

Prehľad článkov k tejto téme:

luckei1: ( Jimmi )24.12. 2017Začarovaný les
GinnyW: ( solace )23.12. 2017Do tretice všetko dobré
Alisanne: ( gleti )22.12. 2017Pudding Combat
scarlettcat: ( Jacomo )21.12. 2017Perníčková patálie
ZukoLuver: ( Lupina )20.12. 2017Blondýnka
Alisanne: ( gleti )19.12. 2017Vřelé rodinné uvítání
Čerešňa: ( solace )18.12. 2017Prvýkrát
Atiana Gray: ( larkinh )17.12. 2017Pod rouškou noci
YenGirl: ( Patolozka )16.12. 2017Otočte se, abyste mohl dostat svůj dárek
AkashaTheKitty: ( Jimmi )15.12. 2017Keď niekto uhlie dostane
Arevik: ( solace )14.12. 2017Vianočný zázrak
Torino10154: ( tiberia )13.12. 2017Předvánoční šílenství
Marmalade Fever: ( Rapidez )12.12. 2017OTRAVOVAT NEPŘESTANU, BRNKNI MI
Imhilien: ( marci )11.12. 2017Ne tak docela šťastné Vánoce
Barkeeper: ( kopapaka )10.12. 2017Trest
eevilalice: ( denice )09.12. 2017Kdy nastane zítřek?
MomoDesu: ( Lupina )08.12. 2017Jen vzhlédni
Faerie Princess Of D: ( tiberia )07.12. 2017Vánoční blues
Ningloreth: ( holloway )06.12. 2017Dobře připravené Plány
SouthernWich69: ( Florence )05.12. 2017Návštěva sirotčince
alliekatgal: ( tiberia )04.12. 2017To se mohlo stát jen tobě
draco-severus-mmm: ( Jacomo )03.12. 2017Veselé Vánoce, Draco
WatchersGoddess: ( larkinh )02.12. 2017Samomluva bývalé studentky
Cheryl Dyson: ( marci )01.12. 2017Týmový duch