Preklady fanfiction Harryho Pottera

6. kapitola 

Nasledujúce ráno dorazili Severus s Hermionou na ministerstvo so sobášnym listom v ruke. Dievčina sa cítila trochu vyľakane pri vyhliadke, že sa stretne s Fudgeom bez prútika, no napriek tomu ho odovzdala. Bola si celkom istá, že sa vo svojej kancelárii nepokúsi o žiadnu frašku. Zámerne kráčala niekoľko krokov pred Severusom. Zdalo sa, že na nich zízajú všetci čarodejníci a čarodejnice v budove a nechcela v nich zanechať dojem, že situáciu nemá úplne pod kontrolou.

Tichý šepot, ktorý jej prenikol k ušiam, keď spurne zodvihla bradu nahor a mašírovala po chodbách, ju nenechal na pochybách, že zajtrajšie ranné vydanie Denného Proroka bude vskutku hanlivé. Premýšľala nad tým, koľko zamestnancov ministerstva už v tejto chvíli telefonovalo, snažiac sa byť prvými, ktorí podajú správu, že sa objavila Hermiona Grangerová s manželom v závese. Polohlasne sa zasmiala, Severusov otec musí byť úplne senilný, ak sa domnieva, že bude jeho synovi poslušnou ženou vzhľadom na titulky v Proroku, v ktorých jej meno zvyčajne figurovalo.

„Niečo ťa rozveselilo?“ Zavrčanie za chrbtom ju prinútilo sa upokojiť.

„Vôbec nie,“ odvetila ľahkomyseľne a zastavila sa pred dverami Fudgeovej kancelárie. Zhlboka sa nadýchla a dvakrát zaklopala.

„Prepáčte, madam, ale nemôžete len tak – slečna Grangerová!“

Hermiona sa otočila čelom k sekretárke, ktorá pri pohľade na ňu v úžase zaspätkovala. Snape si pobavene odfrkol a ona si zahryzla do jazyka, aby sa nerozosmiala nahlas. Človek by si myslel, že tá chuderka sa práve stretla tvárou v tvár so samotným Voldemortom.

„Teraz už pani Grangerová,“ opravila ju stroho a dúfala, že sekretárka prejde jej poznámku bez toho, aby musela zachádzať do detailov. Priečilo sa jej nazývať sa niečou „pani“, no mohla by ten dočasný titul používať, dokiaľ sa bude hodiť.

„Och!“ hlesla sekretárka nervózne, vzhliadla na Severusa a oči sa jej rozšírili. „OCH! Tak potom dobre. Dúfal, že sa s vami porozpráva.“

„Áno, som si toho vedomá,“ kývla hlavou a potom rázne otvorila dvere.

„Slečna Grangerová!“ Cornelius Fudge skoro vyskočil z kresla, keď vstúpili do miestnosti. Severusovi preblesklo hlavou, že obaja z nich dokázali vyvolať v čarodejníckom svete väčší chaos ako ktorýkoľvek temný čarodej.

„Zostaňte tam, kde ste!“ zvolal minister a namieril na ňu prútik. „Čo nevidieť sa tu objavia aurori, aby vás zatkli.“

„Nemyslím, že to môžete urobiť,“ povedala pokojne, prešla k jeho stolu a hodila naň sobášny list. „Neporušila som žiadne zákony.“

Fudge zodvihol doklad a pozorne si ho prezrel. Potom ho znovu položil, prešiel pohľadom z Hermiony na Severusa a prehovoril hlbokým hlasom: „Neviem, čo vy dvaja máte za lubom...“ odmlčal sa zamyslene. „Zrejme pani Snapová...“

„Grangerová,“ ozval sa Severus rozhodne a Hermiona potlačila úsmev.

„Prosím?“

„Nezmenila som si meno. Je to tam na liste. Som stále Hermiona Grangerová.“

„Iste,“ prisvedčil pomaly Fudge. „Predpokladám, že ste tu kvôli vašim priateľom Weasleyovcom?“

„Áno, som. Nemôžem uveriť, že ste mali tú drzosť zatknúť syna ministerského úradníka, keď neurobil nič zlé.“

„Pán a pani Weasleyovci zjavne porušili nový zákon o manželstve, keď uzavreli čistokrvný manželský zväzok. Bolo to jasne protizákonné.“

„Pán minister, som presvedčená, že ste si vedomý toho, že oba páry mali vážny vzťah skôr, než zákon nadobudol účinnosť. Preto vás odkazujem na paragraf 301a, odsek 1, ktorý hovorí, že ak sa preukáže nepretržitý vzťah trvajúci dlhšie ako dvanásť mesiacov, pár je zbavený zodpovednosti pokiaľ ide o tento zákon.“

„Hmm,“ riekol Fudge, nedbanlivo listujúc v hromade papierov na stole. „Zdá sa, že máte pravdu, slečna Grangerová. Asi to budeme musieť okamžite napraviť.“

„Dosť bolo pretvárky, Fudge. Je nám úplne jasné, že ste Weasleyovcov zatkli v nádeji, že sa Hermiona vráti,“ povedal Severus.

„V skutočnosti som netušil, či sa vráti a rozhodne som si nemyslel, že to urobí týmto spôsobom. Povedzte mi, slečna Grangerová, ako myslíte, že vaši verní prívrženci zareagujú na novinu, že ste podľahli nátlaku a obrátili sa po podporu na vášho oddaného snúbenca a bývalého profesora elixírov? Asi by sa neradi dozvedeli, že ste sa nedokázali vyrovnať s tlakom z práve prehraného boja a rozhodli sa podriadiť a dodržiavať zákon?“

„Nebolo to tak,“ zasyčala Hermiona cez zaťaté zuby.

„No v priebehu niekoľkých minút môžem rozhlásiť na uliciach, že to bolo presne tak.“

„Neodvážili by ste sa,“ riekol Severus a uvedomil si, prečo im boli na recepcii zabavené prútiky.

„Máte, čo ste chceli, slečna Grangerová,“ pokračoval Fudge, ignorujúc Snapa. „Vaši priatelia sú voľní. A ja som taktiež dostal, čo som chcel. Nebudete mi viac tŕňom v oku.“

„Ak si myslíte, že nás to zastaví, pán minister, musíte prísť s niečím iným...“

„Kto k vám teraz bude vzhliadať ako k vodkyni, slečna Grangerová? Zriekli ste sa svojich vysokých ideálov a rozhodli usadiť, vydať, možno mať zopár detí?“

Prižmúrila oči a otočila sa k Severusovi.

„Musíme okamžite odísť!“ vyštekla a bez ďalších slov sa predrala k dverám. Severus vrhol na ministra posledný zatrpknutý pohľad a nasledoval ju.

Hermiona sa na tak drobnú ženu pohybovala úžasne rýchlo, ak chcela. Severus mal čo robiť, aby s ňou udržal krok. Len čo im vrátili prútiky a vyšli z ministerstva, schmatla ho za ruku.

„Teraz sa premiestnime k môjmu bytu!“

„Hermiona...“

„Musím sa dostať k stúpencom PAROMu skôr ako Fudge.“

Prikývol, keď si uvedomil, že by bolo vhodné držať svoj ostrý jazyk za zubami. Namiesto toho sa len spýtal: „Si schopná prípojne sa premiestniť?“

Nahnevane naňho zazrela, švihla prútikom a oboch ich premiestnila do uličky vedľa budovy, kde bývala. Ulica bola zaplnená davom rozzúrených čarodejníc. Skôr, než sa stihli premiestniť priamo do bytu, jedna z nich si ich všimla.

„Tam je! Je to pravda! Je s ním!“

„Dokelu!“ zahrešila Hermiona potichu a vstúpila do ich zorného poľa.

Skupinka na ňu okamžite začala dorážať, vykrikovať otázky a obvinenia. Severus radšej zostal v pomerne temnej uličke, bolo jasné, že poslednou vecou, ktorú si Hermiona želá, je, aby sa ukázalo, že ho potrebuje.

„Počkať!“ zvolala a zodvihla ruky nad hlavu. „Prosím, chvíľu ma všetky počúvajte!“

Húf sa trochu utíšil a Hermiona sa zhlboka nadýchla.

„Nič sa nezmenilo. PAROM bude aj naďalej pokračovať vo svojej práci. Zrušenie tohto zákona je stále našou hlavnou prioritou. Je ešte potrebné vykonať veľa dôležitej práce.“

„Prečo si sa teda vydala v súlade so zákonom?“ spýtala sa jedna mladá čarodejnica stojaca v prvom rade.

„Ron a Luna Weasleyovci boli zatknutí... potrebovali moju pomoc... m-musela som sa vrátiť...“

„Spreneverila si sa svojim zásadám, aby si sa ochránila!“ oborila sa na ňu ďalšia čarodejnica a Hermiona ustúpila o krok dozadu. „Vravela si nám, aby sme ti verili a porušila si svoj sľub.“

„Farizejka!“

„Ako máme vedieť, či ti teraz môžeme veriť?“

„Nuž, asi mi skrátka budete musieť veriť,“ odvetila neochvejne.

Vysoká čarodejnica s blond vlasmi napravo od Hermiony zavrtela hlavou. „Ja ti už viac neverím,“ skonštatovala. Mala smutné oči, chýbal v nich hnev, ktorý, ako sa zdalo, ovládol zvyšok skupiny. „Neexistuje žiaden spôsob, ako pred týmto zákonom uniknúť a ty si to práve potvrdila. Všetky budeme vydražené ako majetok.“ Z hrdla sa jej vydral trpký smiech, potom sa obrátila a odišla. Dav sa pozvoľna odlepil z miesta a nasledoval príklad prvej čarodejnice. Hermiona tam len stála a sledovala ich. Nejestvovalo nič, čo by mohla povedať, aby sa ešte viacej nestrápnila. Mali pravdu, myslela len na to, aby sa nedostala do Azkabanu. Mala prísť na inú možnosť, ako dostať Rona s Lunou z väzenia. Otočila sa a vystúpila na obrubník. Iba nejasne si uvedomovala, že Severus za ňou mlčky kráča k jej bytu.

Len čo sa ocitli vo vnútri, znechutene sa vrhla na gauč a zaborila si tvár do dlaní.

„Zdá sa, že dokonalá slečna Grangerová konečne urobila chybu,“ prehovoril dostatočne škodoradostne, aby zakryl rozpaky, ktoré v ňom daná situácia vyvolala.

„Teraz na to nie je čas, Severus,“ riekla rozhodne. „Som si úplne vedomá svojich zlyhaní.“

Zastonal. Bolo zrejmé, že jej bude musieť niečo povedať, aby sa cítila lepšie. Priečilo sa mu premýšľať o moci, ktorú nad ním mala: o muklovskom rozvodovom konaní toho vedela neporovnateľne viac ako on, a ak bude deprimovaná, môže stratiť záujem, aby tým prešli čo najskôr. Sadol si vedľa nej.

„Možno... je to len dočasný nezdar.“

„Nie, majú pravdu.“ Trochu potiahla nosom a pokúsila sa narovnať plecia. Zľahka jej položil ruku na chrbát. „Chcela som spraviť nemožné a zlyhala som. Odhryzla som si priveľké sústo. A teraz, keď som sa vydala... som jednoducho zahodila... všetko, čo som obhajovala. Majú pravdu, nedá sa mi viac veriť. Nemám poňatia, čo robím.“

„Prestaň počúvať Corneliusa Fudgea aj tie hlupane s kuracím rozumom tam vonku!“ riekol a končekmi prstov jej nadvihol bradu, aby sa mu pozrela do očí. „Zvíťazíš nad nimi, to ti sľubujem. Nikdy som nevidel Hermionu Grangerovú vzdať sa bez boja a neverím, že to urobíš práve teraz.“

„Robím to tak dlho sama. Harry s Ginny mi boli spočiatku nápomocní, no napokon to všetko zostalo na mne. A všetci očakávajú, že si s tým poradím sama. Som taká unavená.“

Oprela sa mu o ruku a zavrela oči. Utešovanie nikdy nepatrilo k Severusovým silným stránkam, nešikovne ju potľapkal po ramene. Hermiona sa rozosmiala.

„Ach, áno, to je oveľa lepšie, ďakujem.“

Zahanbil sa a začal sa odťahovať, no ona sa náhle posadila a chytila ho za ruku.

„Nie! Neodchádzaj! Prepáč, nechcela som byť hrubá. Viem, že si sa len snažil, aby som sa cítila lepšie.“

Pozrel na ňu a sadol si späť na gauč.

„Môžem sa ťa niečo opýtať?“

„Áno,“ odvetil.“

„Prečo si utiekol?“

„Myslím, že som sa vyjadril dosť jasne, že sa nechcem ženiť.“

„Je za tým niečo viac. Viem, že je.“

„Keby som sa s tebou odmietol zasnúbiť, Hermiona, vieš, čo by sa stalo?“

„Vybral by si si muklorodenú čarodejnicu z hlavného zoznamu, je tak?“

„Aby... človek vstúpil do toho procesu... musel poskytnúť ministerstvu určité informácie. Väčšinou sa to považuje za rutinný postup, ale...“

„Vypĺňajú sa formuláre o pôvode rodiny, však?“

„Áno.“

„A sú uverejnené v Dennom Proroku. Minulý rok som v ňom videla vytlačených zopár škandalóznych rodokmeňov. To je to, pred čím si zutekal?“

„Svojím spôsobom.“

„Takže skrývaš niečo zo svojej minulosti?“

„Hlavička.“

Hermiona v mysli rýchlo odriekala otázky z formulárov, ktoré mala veľmi dobre preštudované. „Je to teda niečo z histórie vašej rodiny. Musíš preukázať, že tvoj čistokrvný pôvod siaha tri generácie dozadu. To je ono?“

Bol ticho a ona sa zaškerila, na okamih zabudla na svoje vlastné nedostatky. „To je ono! Čo máte v rodinnej histórii, Severus? Čo skrývaš?“

Vážne sa na ňu zadíval a ona pokrútila hlavou. „Nepoviem to ani živej duši,“ uistila ho. „To dobre vieš.“

„Môj otec sa volá Maxentius Snape. Jeho rodičmi boli Arcadius Snape a Fausta Willowwindová. Niečo ťa rozveselilo?“

Na tvári sa jej objavil pokorný úsmev. „Všetci muži vo vašej rodine sú pomenovaní po rímskych cisároch?“

„Snobské, že?“ spýtal sa s pobaveným úškrnom.

Nenútene sa usmiala. „Pomerne. Teraz, prosím, pokračuj.“

„Dobre.“ Na chvíľu sa odmlčal a uvažoval nad tým, komu sa túto informáciu chystá poskytnúť. Možno nebol až taký dobrý nápad, podeliť sa o ňu s najlepšou priateľkou toho truľka. Na druhej strane, nemal dôvod neveriť, že nedodrží slovo. Chrabromilčania boli údajne čestní. „Faustinými rodičmi boli Starkley Willowwind a... Emily...“ Hlas sa mu mimovoľne zadrhol. Nebol si istý, či sa dokáže prinútiť vysloviť to.

„Áno?“

„Emily Potterová.“