Preklady fanfiction Harryho Pottera

7. kapitola

„Emily Potterová.“

V miestnosti zavládlo ťaživé ticho.

„Ach! Už chápem, prečo by to pre teba bol problém.“

„Iste.“

„Ale bolo by to naozaj také zlé?“

„Počula si, čo som práve povedal?“

„Pravdaže počula. Tvoja prastará mama bola Potterová. Viem, že si nenávidel Jamesa a stále nenávidíš Harryho, ale prečo by to malo byť dôležité? Myslela som, že sa skrátka predpokladá, že všetci čistokrvní sú tak či onak príbuzní.“

Ako sa opovažuje? pomyslel si. Tá malá žaba nemala právo rozhodovať o tom, čo v jeho rodinnej histórii malo alebo nemalo byť dôležité.

„Počkaj!“ hlesla a oči sa jej rozšírili. „Ak máš potterovskú krv, znamená to, že Harry má v čarodejníckom svete žijúceho príbuzného – teda dvoch, ak započítaš aj svojho otca.“ Pohŕdavo naňho pozrela. „A napriek tomu si dovolil, aby ho odviezli k tým príšerným muklom! Ako si mohol?“

„Preboha, už mlč!“ oboril sa na ňu, pohár jeho trpezlivosti pretiekol. Typická Hermiona Grangerová, hneď tú informáciu použije, aby ho z niečoho obvinila. „Emily Potterová bola dcérou bratranca Jamesovho Potterovho pradeda z druhého kolena. Nie som blízky príbuzný Jamesa Pottera ani jeho úžasne otravného syna!“

„Tak prečo si z toho taký podráždený?“

„Lebo sa v mojom rodokmeni vyskytuje Potter!“ zreval, až sklo na okne zarinčalo.

„Ale veď skoro nie ste príbuzní. Sám si to povedal. Nie si veľmi racionálny, Severus.“

„Racionálny? Spochybňoval som niekedy racionalitu tvojej nenávisti voči... voči... Millicent Bulstrodovej?“

„Nie je pravda, že nenávidím Millicent. Vôbec nie. Okrem toho je to hlúpa otázka. My dvaja sme sa vlastne nikdy poriadne nerozprávali, než sa celá táto patália začala.“ Očervenel ako cvikla a znovu začal pripomínať nakokošeného papagája.

„Si tá najneznesiteľnejšia čarodejnica, akú som kedy videl!“ Trochu pokyvoval hlavou, aby zdôraznil každé slovo a Hermiona si uvedomila, že vyzerá skôr ako moriak než papagáj.

„Patrí sa takto rozprávať so svojou ženou?“ Nechala si pre seba slová „ty moja napajedená vianočná večera“, lebo vedela, že by to prirovnanie ani zďaleka neocenil tak ako ona.

Pochytil ju taký záchvat smiechu, že takmer spadla z gauča. Severus prudko vstal, habit za ním povieval, keď odchádzal z izby. Narovnala sa a utrela si slzy, ktoré mala v očiach. Musela uznať, že ten jeho výbušný temperament bol tak trošku sexi... dokiaľ to nepreháňal s kývaním hlavou.

„Severus! Počkaj! Prepáč, to len... vyzeráš dosť komicky, keď si rozčúlený. Prestať na mňa zazerať a poď sem, aby sme dokončili rozhovor. Pokiaľ si nezabudol, sme stále zosobášení a musíme nájsť spôsob, ako sa z toho dostať.“

Premýšľal, či bolo možné byť ešte viacej ponížený, než už bol. Spochybnila jeho právo na, podľa jeho mienky, veľmi oprávnenú zášť voči celej rodine Potterovcov, zabávala sa na jeho hneve a počas každej zmeny témy rozhovoru sa k nemu jednostaj správala povýšene. Jediné, o čo sa snažil, bolo, aby sa po tom hroznom nezdare jej „záležitosti“ cítila lepšie a zrazu zareagovala... nuž, rovnako ako on, no bez záchvatu smiechu, prirodzene. Tá má ale nervy! Prekrížil si ruky na hrudi, oprel sa o stenu a nadvihol obočie.

„Čím rýchlejšie skoncujeme s týmto absurdným manželstvom, tým lepšie. Myslím, že si spomínala, že zrušenie muklovského zväzku trvá niekoľko mesiacov?“

„Nuž, áno. Budeme musieť ihneď začať s vybavovaním dokumentov. Predpokladám...“

Severus nepočul zvyšok vety, lebo mu v tej chvíli skrsla v hlave geniálna myšlienka. Naraz to všetko dávalo zmysel. Tá diera v zákone bola tak prekliato nápadná! Pravdaže Fudge s jeho obmedzenými znalosťami o muklovskom svete by na to nepomyslel. Bez jediného slova sa prehnal cez miestnosť a vzal zo stolíka sobášny list.

„Prečo mi to nenapadlo skôr?“

„Čo to robíš?“ Bola si istá, že sa chystá urobiť niečo neuvážené, napríklad podpáliť doklad, a premýšľala, či ho svojím podpichovaním nezahnala priďaleko.

„Čoskoro sa vrátim.“ Predtým, než sa premiestnil, spokojne kývol hlavou, pretože vedel, že ju zanecháva zmätenú a možno aj nahnevanú.

* * * * *

Hermiona neohrabane klopkala nechtami po povrchu stola, hoci to považovala za otravné. Nevedela, či má byť na Severusa nazúrená, alebo sa báť, že prišiel o rozum a teraz sa túla niekde po uliciach so sobášnymi listom v ruke. Akoby sa doposiaľ chýr o jej manželstve nerozniesol dosť ďaleko. Zastonala, keď si uvedomila, že si ho nemala doberať takým spôsobom. No odviedlo to jej pozornosť od bezútešného stavu jej mysle a bolo ťažké tomu odolať. Po všetkých tých rokoch, čo mu bola vydaná na milosť a nemilosť na elixíroch, si zaslúžil aspoň drobnú odplatu.

Pomaly zodvihla šálku s čajom a poriadne si z nej odpila. Pred niekoľkými dňami jej hnutie odporu zaznamenalo mierny úspech a bolo na dobrej ceste k zrušeniu toho zákona a teraz bola vydatá za Severusa Snapa a bez práce. Pochybovala, že ju u svätého Munga vezmú späť po tom, čo takto zmizla. Kde sa to všetko tak príšerne pokašľalo? Hlasné puknutie odvrátilo jej pozornosť od čaju. Severus stál v obývačke s hromadou papierov v ruke a prefíkaným úškrnom na tvári.

„Prečo mi tvoj výraz pripadá taký znepokojivý?“

„Lebo znamená, že teraz ste mojou doživotnou dlžníčkou, slečna Grangerová.“

Hermiona zavrčala: „Pani.“

„Už nie.“ Zodvihol štós papierov.

Šálka klepla o stolík, keď vyštartovala cez izbu, aby si ich od neho vzala.

„To sú rozvodové dokumenty! Je koniec? Ako sa ti to podarilo vybaviť za jedno popoludnie?!“

„Mám svoje metódy!

„Severus?“ Bolo to skôr varovanie než otázka. „Spýtam sa ťa ešte raz... Ako. Si. To. Vybavil?“

„Trochu Imperia dokáže výrazne pomôcť.“

„Ako si mohol? Je to Neodpustiteľná! Vieš, že kvôli tomu budeš mať veľké problémy.“

„Neregistrovaný prútik.“

Hermiona nemohla zadržať úsmev, ktorý jej rozžiaril tvár. „Zrejme preto ti Dumbledore odmieta dať miesto učiteľa obrany.“

Zamračil sa. „Nechápem.“

„Nuž, evidentne si čarodejníkom s pochybnou morálkou.“

„Mal som dojem, že potrebuješ pomoc. Myslím, že som pre teba urobil niečo celkom morálne.“

„Iste, sme už rozvedení, avšak svoj najväčší problém mám stále pred očami. Zničila som PAROM.“

„Hermiona, bola si najbystrejšou študentkou, akú kedy Rokfort pamätal od... odkedy som dokončil školu...“

„Aký skromný!“

„Necháš ma dohovoriť?“

„Netreba byť bezočivý. Budem ticho.“

„Uverím, až keď uvidím. Ako som povedal, som šokovaný, že si ešte neprišla na tú medzeru v zákone, ktorá povedie k tvojej spáse.“

„Medzera v zákone? Našiel si nejakú medzeru v zákone?“

„Presne tak.“

Dlho naňho uprene hľadela, potom jej poklesla sánka a zalapala po dychu. „Sme rozvedení! To je tá medzera, však? V tom zákone nie je klauzula o dĺžke manželstva, ani o následných manželstvách. Ak dokážeme presvedčiť ostatných muklorodených, aby súhlasili s muklovským manželstvom, môžu okamžite začať s rozvodovým konaním. Zmeníme celý ten Fudgeov zákon na frašku!“

„Rozhodne ti trvalo dosť dlho, kým si k tomu záveru dospela.“

„Severus, ty si génius!“

Skočila mu do náručia a než stihol zareagovať, pobozkala ho rovno na ústa. S rozžiarenými očami zamávala dokladmi nad hlavou a potom otvorila vchodové dvere.

„Vrátim sa za pár hodín. Myslím, že mám nejakú prácu na ministerstve.“

Hneď ako sa dvere zabuchli, Severus si znepokojene upravil prednú stranu nohavíc. Bol rád, že si nevšimla hrču, ktorá sa objavila hneď, ako ho pobozkala. Bolo to príliš dávno, čo mal akýkoľvek fyzický kontakt so ženou, nieto aby ho pobozkala na ústa a pritisla svoje bujné poprsie na... no, radšej nad tým teraz nepremýšľať. Rozpačito si sadol na gauč a usúdil, že by bolo neslušné odísť bez rozlúčky. Okrem toho bol zvedavý na výsledok jej stretnutia s Fudgeom.

* * * * *

„Tak som mu povedala, že mám minimálne tristo párov muklorodených a čistokrvných čarodejníkov, ktoré čakajú na to, aby sa mohli čo najskôr zosobášiť. Uistila som ho, že je len otázkou pár hodín, než bude všetkým na smiech!“

Hermiona sa mierne knísala zo strany na stranu, keď rozprávala príbeh, pohár so šampanským zodvihla nad hlavu, napodobniac prípitok. Trvala na oslave rozvodu tým istým lacným šampanským, ktoré kúpila na oslavu svadby. Už vypili dve fľašky a príhodu rozprávala po tretíkrát.

„A vieš, čo ten diletant urobil potom?“ Naklonila sa bližšie k Severusovi, stále sa klátiac zboka na bok.

„Zbledol ako stena, zavolal sekretárku a prikázal jej nech ihneď začne pracovať na zrušení zákona!“ Kývol hlavou na zdôraznenie svojich slov a potom zistil, že sa drží gauča, aby sa izba prestala točiť.

„Presne tak!“ Silno ho buchla do hrude. „Ty si ten príbeh už počul, že?“

„N-nepamätám sa.“ Dopil šampanské a pustil sa do otvárania tretej fľaše.

„Vieš, Severus, ani zďaleka nie si taký opitý, ako keď si netopier. Počkať, to nie je správne. Ani zďaleka taký netopier... netopier...“ snažila sa zaostriť pohľad, „takto si oveľa milší.“

„Potom je fajn, že nepijem pravidelne, však?“

Zafunela. „Si zábavný. Kto by si pomyslel, že budeš zábavný?“

„A ty, Hermiona, si oveľa znesiteľnejšia opitá.“

Našpúlila ústa. „Zvyčajne ma považuješ za neznesiteľnú?“

„Si tá najneznesiteľnejšia bytosť, akú som kedy stretol.“

„Aspoň v niečom sa zhodneme.“

„Hovorila si so svojimi vernými prívržencami?“

„Myslíš stúpenkyňami PAROMu? Áno, opäť ma zbožňujú. Som ich hrdinka. Ach... Ach, drahé Paromove stúpenkyne! Teraz už chápem, prečo sa uškrnieš zakaždým, keď to poviem! Paromove stúpenkyne! Ako dámsky suspenzor! Je to oveľa horšie ako sopľoš.“ Z hrdla sa jej vydralo bizarné odfrknutie, keď sa rozosmiala.

Natiahol sa a vzal jej pohár.

„Myslím, že si nadnes toho vypila už dosť.“

„Áno, myslím, že vypila. Ďakujem, Severus.“

„Len som sa ťa nažil uchrániť od pocitu trápnosti z vracania do lona.“

„Nie, chcem povedať ďakujem... za všetko. Dnes si mi zachránil zadok.“

„Iba som sa riadil tvojimi pokynmi.“

„Počujem dobre? Je to skromnosť? A pochádza od Severusa Snapa? To je veľmi... netypické.“

„Možno keby si si tak rýchlo nerobila úsudok...“

„Ahoj, šálka. Som čajník, rád ťa spoznávam.“ Natiahla ruku, ale skoro spadla dopredu.

„Myslím, že by si mala ísť do postele. Zdá sa, že to, čo sa hovorí o chrabromiskej znášanlivosti alkoholu, je pravda.“

Pomaly vstala a presúvala sa cez miestnosť opierajúc sa o nábytok.

„Predpokladám, že ťa ráno uvidím.“

„Istotne neočakávaš, že zostanem?“

„Nuž, v takom stave sa nepremiestniš.“

„V akom stave?“

„Si rovnako nacenganý ako ja. Len to vieš lepšie skrývať.“

„Kde presne očakávaš, že budem spať?“

„Samozrejme v izbe pre hostí. Pokiaľ si nečakal, že ťa pozvem do svojej postele.“

Šokovaný výraz na jeho tvári hovoril jasnou rečou a ona nejako dokázala byť škodoradostná aj v alkoholovom opojení.

„No teda, Severus, myslím, že som ťa priviedla do rozpakov.“

„Choď si ľahnúť, Hermiona!“

„Si do mňa zaľúbený?“

„Choď si ľahnúť, Hermiona!“

„Vieš, kedysi som bola tebou úplne pobláznená.“

Zrazu bol úplne triezvy. Uchopil ju za ruku a odviedol po chodbe.

„Áno! Bol si celý taký temný, záhadný a zlý. Ach, bol si veľmi zlý! No aj tak som sa do teba zaľúbila. Bola som pochabá, veľmi pochabá školáčka. Vieš, o čom som zvykla fantazírovať?“

„Choď si ľahnúť, Hermiona!“ Vtlačil ju do spálne. Keď za ňou zavrel dvere, zamrmlal si pod nos: „Som presvedčený, že ráno budeme obaja vďační, že som ten rozhovor ukončil skôr, než začal.

* * * * *

Ráno sa Hermiona vpotácala do kuchyne a našla Severusa sedieť za stolom so šálkou kávy a listovať v Dennom Proroku.

„Dobré ráno,“ pozdravila a nakrčila nos, potom zagánila na tri prázdne fľaše od šampanského na linke.

„Dobré popoludnie.“

„Hm, predpokladám, že je.“

„Budeš spokojná, keď uvidíš novinové titulky.“ Zodvihol noviny. Na úvodnej strane bol obrázok Hermiony triumfálne vychádzajúcej z Fudgeovej kancelárie. Titulok hlásal: „Grangerová bez pomoci ruší manželský zákon: Minister Fudge zvoláva mimoriadne hlasovanie o stopnutí zákona.“

Vzala si denník a začala ho pomaly čítať.

„Preboha!“ zvolala. „Toto sa vôbec nestalo! Nechajte to na Skeeterku a napíše si vlastnú verziu príbehu. Je tam ešte káva?“

Kývol hlavou smerom k pultu. „Nazdával som sa, že ti ten výsledok bude vyhovovať. Veď všetka pozornosť verejnosti je stále obrátená na teba.“ Posledné slová povedal dosť jedovato.

„Exituje nejaké obdobie, kedy si sa necítil byť tak či onak perzekvovaný, Severus? Vážne ťa neomrzelo každú chvíľu sa dožadovať pozornosti? Povedala som jej, že si bol tým, kto tú dieru v zákone našiel. Nemôžem za to, že ten drobný detail neuverejnila.“

„Drobný detail?“ Buchol päsťou po stole. „Včera som ti vďaka svojej všímavosti voči „drobným detailom“ zachránil reputáciu aj tú tvoju žalostnú organizáciu!“

„Au! Prestaň kričať, prosím,“ zastonala a končeky prstov si pritlačila na spánky.

Uškrnul sa nad jej trápením. „Mierne poopicové dozvuky?“

„Iba také drobné.“ Odpila poriadny dúšok kávy. „Ne... nepovedala som včera večer niečo nerozumné, však? Nespomínam si celkom. Nezvyknem často piť. Obávam sa, že vôbec netuším, či to zvládam.“

Uvažoval, či jej má prezradiť, čo povedala predtým, než ju poslal do postele, len aby ju trochu zahanbil. Nervózne si zahryzla do pery a čakala na odpoveď.

„Nie, Hermiona. Správala si sa dokonale ako dáma.“

„Viem, že teraz klameš. Musela som urobiť niečo veľmi hlúpe.“

„Len ak považuješ za hlúpe náležite mi poďakovať.“

„Čo myslíš tým náležite?“

Prižmúril oči, už nedokázal dlhšie odolávať, aby ju nepodpichol. Príliš mu to zjednodušila.

„Ponúkla si sa, že ostaneš verná svojej niekdajšej povesti hlavnej utešiteľky.“

„Čože? Och... Och! Vážne?“

„Iste. Ja som to, samozrejme, odmietol. Ani by mi nenapadlo zneužiť ťa v takom stave.“

Zbledla ako stena a siahla po najbližšej stoličke. „Urobila som... ešte niečo?“

„Ale áno.“ Teraz bol na koni. „Pustila si sa do zvádzania. Bol som prekvapený, že muklorodená čarodejnica vie, ako sa to tancuje.“

„Tancuje?“

„Myslím, že muklovia to nazývajú triptych.“

„S-striptíz?“

„Áno, to je ono! Striptíz. Pod tým nevkusným oblečením sa skrýva rozkošné telo.“

„Vyzliekla som sa priamo pred tebou?“

„Nie úplne.“

„No aspoňže to.“

„Nechala si si ponožky.“

„Čože?“

„Môžem ti odporučiť chvíľu sa vyhýbať alkoholu?“

Buchla čelom o stôl. Severus ďalej popíjal kávu a premýšľal, ako dlho potrvá, kým jej to v tomto zmätenom stave dôjde. Nemusel čakať dlho.

„Počkaj! Stále mám na sebe včerajšie šaty. Nikdy som ti nerobila striptíz!“

Nadvihol obočie.

„A nikdy som ti ani nenavrhla orál, však?“

„Si taká dôverčivá ako bifľomorčanka, Hermiona.“

„Si odporný, chlipný starý chlap.“

„A ty si nevďačná, namyslená čarodejnica.

Povzdychla si, lebo vedela, že mu asi mala poďakovať, kým bola triezva.“

„Dobre. Pripúšťam. Tentoraz. Ale nezvykaj si na to.“

„Neviem, ako by si ktokoľvek dokázal na teba zvyknúť.“

„Ďakujem.“ Ignorovala jeho uštipačnú poznámku.

„Za čo?“

„Prečo to tak komplikuješ?“

„Iba som požiadal o vysvetlenie.“

„Ďakujem, že si tú medzeru objavil a pomohol mi ten zákon zrušiť. Bez tvojej pomoci by som to nedokázala. Už si spokojný?“

„Nie, ale asi budem musieť byť.“

„To áno.“ Zodvihla bradu a vzala do rúk hrnček.

„Mal by som ísť,“ povedal a vstal.

„Nenechaj sa zdržiavať.“

„To by mi ani vo sne nenapadlo. Pekný deň, Hermiona.“

„Dovidenia, Severus. Možno si v budúcnosti zasa budeme schopní pomôcť.“

„Budem sa na to tešiť.“

Po jeho slovách rýchlo zodvihla pohľad od šálky s kávou, ale bol už preč. Pokrútila hlavou a obrátila pozornosť na inzeráty v novinách hľadajúce niekoho na výpomoc. Pokiaľ sa nemýlila, možno mohol byť úprimný.