Preklady fanfiction Harryho Pottera

Preklad: Jimmi

Beta-read: soraki, Manaea

Kapitola 9. Šalvia

Na ďalšie popoludnie Hermiona ležala vo svojej obrovskej baldachýnovej posteli a kopala do jedného stĺpika nohou v pančuche. Jej najstaršia slúžka, Mary, sedela pri nej a plátala spodničku.

"Milady..." hrešila ju potichu Mary, "keby vás vaša matka videla..."

"Kretén," povedala Hermiona. 

"Čo je to 'kretén' milady?" Mary sa tvárila prekvapene. Slovník jej pani sa za posledné dva týždne stal čudným a cudzím. Musí to byť všetkými tými knihami, ktoré lord Granger dovolí svojej dcére čítať. Každý vie, že dámy by mali čítať len Písmo sväté, ale lord Granger bol zhovievavý a dal svojej dcére obrovské množstvá poézie, filozofie a náuky.  

Hermiona venovala stĺpiku postele ďalšie kopnutie. Premýšľala nad tým, ako jej otec včera večer vynadal. Lord Granger hrozitánsky pokarhal svoju dcéru za jej nehanebný výbuch na lorda Camvila...

"Ale otče, je to nečestný darebák!"  

"Možno je, ale to ti nedáva právo zahanbiť ho pred celým naším služobníctvom."

"Ale otče..."

"A kedy sa naučíš, dcéra, že dámy nekričia takým neladyovským spôsobom? To je najneslušnejšie."

Hermiona našpúlila ústa.

Jej otec si vzdychol a prešiel si rukami cez belejúce sa vlasy. Bol to čin tak veľmi podobný jej otcovi v budúcnosti, že Hermiona mala zrazu silný nával déjà vu.

"Dcéra, nemôžem vyhadzovať všetkých tých pytačov jedného po druhom. Musíš si čoskoro vybrať, inak budeš príliš stará na vydaj. Meno Granger bude odsúdené k záhube." 

"Vyberiem si čoskoro, otče," klamala Hermiona. "Ale lord Camvile bol totálny hlupák."

"Vidíš, takéto reči  ťa dostanú do problémov. Musíš sa naučiť, kde je tvoje miesto." Jej otec si v rozrušení žmolil ruky. "Pohovorím si s otcom Lorenzom, aby ti prichystal prepisovanie. Bude pre teba dobré, keď budeš premýšľať o Písme svätom aspoň dve hodiny denne."  

A tak sa v to ráno Hermiona ocitla v spoločnosti otca Lorenza namáhavo kopírujúc rôzne biblické pasáže, ktoré jej otec vybral na štúdium. Zo všetkým pasáži, čo opisovala, jej jedna uviazla v mysli... "Ephesians 5:22-24…mulieres viris suis subditae sint sicut Domino. Quoniam vir caput est mulieris sicut Christus caput est ecclesiae ipse salvator corporis sed ut ecclesia subiecta est Christo ita et mulieres viris suis in omnibus..."  

(Soraki: „Ženy mužům svým poddány buďte, jako Pánu. Nebo muž jest hlava ženy, jako i Kristus hlava církve, a onť jest spasitel těla. A protož jako církev poddána jest Kristu, tak i ženy mužům svým ve všem.“ Zdroj: posledního vydání Biblí Kralické  z roku 1613)  

Aaaargh! Túto bibliu očividne napísali muži!  

Venovala stĺpiku postele ďalší kop. Budúci mesiac bude musieť stráviť každé ráno memorovaním takýchto pasáží. Otec jej povedal, že ju vyskúša, keď sa on a jej matka vrátia na budúci mesiac z návštevy Lancashiru.

Hermiona sa posadila na posteli a Mary sa nad svojím šitím na ňu prekvapene pozrela.

"Čo je dnes za deň, Mary?"

"Utorok, milady."

Utorok! To bol večer, keď súhlasila, že sa s Malfoyom stretne v stodole. Ale samozrejme, Malfoy chvíľu nebude v stave niekam ísť. Jej otcovi sa zdalo vhodné dať mu tri dni plateného voľna, ale keď si spomenula na tú ohavnú masu krvavých rezov na jeho chrbte, ťažko si mohla myslieť, že to bude stačiť. Pocítila náhle nevysloviteľné nutkanie zistiť, ako sa má.

Hermiona si nazula topánky a vyrovnala svoje šaty.

"Idete niekam, milady?"

"Idem sa poprechádzať po záhrade."

Mary odložila šitie, ale Hermiona ju zastavila.

"Nie, Mary, drahá. Dokonči svoje šitie, chcela by som byť chvíľu sama, aby som premýšľala o Písme svätom, ktoré mi dnes ráno nachystal môj otec."  

Mary súhlasne prikývla. "Ako si želáte." Zdvihla svoje vyšívanie, keď Hermiona opustila izbu.

Hermiona poskakovala po stále viac dôverne známych chodbách obrovského zámku. Začínala mať pocit, že tu žije celý svoj život. Poskakovala a hmkala si, mieriac k vnútornému nádvoriu a záhradám. Bolo to dávno, čo niekam poskakovala. Ale cítila takú ľahkosť pri srdci, keď už vyrazili lorda Camvila a jej rodičia odišli na návštevu do Lancashiru.

Audley a Fanhope mali teraz na starosti panstvo, ale Hermiona sa ich vôbec nebála. Zistila, že jediné, čo musí robiť, je sladko sa na nich usmievať a oni by sa pretrhli, aby ju potešili. Keby bolo také ľahké pre dámy dostať to, čo chcú, pri chlapcoch na Rokforte... počkať chvíľu, možno bolo. Pomyslela si, ako bol Harry úplne zbláznený do Cho Chang v piatom ročníku. A Hannah Abbottová musela len mrknúť na Justina Fincha Fletcheya, aby jej cupital za pätami.

Možno sa niektoré veci nemenia.

Jej kroky ju zaviedli von do slnečného neskorého májového dňa. Za posledný týždeň sa počasie zlepšilo a mohla cítiť prísľub leta v teplom popoludňajšom vzduchu. Niektoré zo skorých letných kvetín začínali klíčiť v záhonoch a Hermiona bola rada, keď si všimla, že tam sú kríky ruží - boli jej najobľúbenejšími kvetinami.

Prešla cez kuchyne, kde sa znovu služobníctvo tvárilo prekvapene a nepohodlne, že ju vidí, ale rýchlo prešla k bočným dverám smerom k záhonom s bylinkami. Keď otvorila dvere a vyšla znova do slnka, pomyslela si, že uvidí Malfoya zohnutého nad záhonom či upravujúc riadky tak, ako ho videla, že to robí minulý týždeň. Ale samozrejme, dnes nad záhonom nebola zohnutá žiadna striebornoplavá hlava. Namiesto toho tam bol muž s hnedými vlasmi, ktorý si pískal pri práci.

"Ahoj!" zavolala.

Muž vzhliadol v prekvapení a okamžite sa znova uklonil, "Milady."

"Poď sem."

S úctou prešiel k nej, dal si záležať, aby sa jej nepozrel do očí.

"Vieš, kde je Malfoy?" spýtala sa, nestrácajúc čas.

Muž si poškrabal hlavu. "Neni v práci. On doma, odpočíva."

"Kde býva?"

"Neviem. Každý večer chodí popri potoku domov. Takže musí žiť medzi stromami pri potoku."

"Ako je to ďaleko?"

"Nie príliš ďaleko, pani. Nedá sa tam dovidieť, ale to je možno kvôli tomu, že potok zatáča doprava, tamto."

"Ako sa voláš?"

"Thomas."

"Veľmi pekne ti ďakujem, Thomas. Bol si mi veľmi nápomocný."

Thomas sa šťastne usmial. "Ste ku mne taká láskavá."  

Hermiona sa dívala, ako sa vrátil ku práci. Uprene hľadela na vonkajšie hranice nádvorí panstva. Čo za nimi leží? Už našla cestu von zo zámku, nabudúce musí nájsť cestu von z pozemkov panstva. Obloha bola nádherne modrá, ale na pozadí videla vrcholky zalesneného kopca a dym zdvíhajúci sa z komínov naľavo. Na pravej strane potôčik, ktorý si predtým nevšimla, tiekol popri hradu. Drobné,  trblietajúce sa svetielka tancovali vo vlniacej sa vode, keď potok supel popri nej a vravel jej... nasleduj ma, nasleduj ma, nasleduj ma. Naozaj ho chcela vidieť.

******************************************

Draco ležal na bruchu po celú tú noc, jeho myseľ plávala v mračnách bolesti sem a tam. Nedokázal sa sústrediť na žiadnu konkrétnu myšlienku. Tá bolesť z počiatočného bičovania nebola taká rozdielna od kliatob, ktoré predtým zvykol používať Lucius, aby ho naučil disciplíne, ale tie sa rýchlo rozptýlili, alebo ich magicky vyliečila jeho matka. Utrpenie z tohto bičovania pretrvávalo. Cítil sa ako korytnačka, ktorú prinútili nosiť pancier plný horiaceho uhlia.

Možno viac než fyzické rany bolelo to poníženie, ktoré cítil, keď ho hodili na špinavú zem pred všetkými tými mužmi. Bola to pre neho nová skúsenosť, keď ho nikto nepočúval a bol vydaný napospas tým, ktorý mali vyššie postavenie ako on. Zúrivosť a hanba, ktorá ním prešla s každým šľahnutím biča, pridávala k jeho utrpeniu až vyvrcholilo, keď v jeho prospech zasiahla Grangerová. Humusáčka! Zachránila ho! Ako hlboko ešte bude musieť klesnúť? Iste nemohlo byť nič horšie než toto.

Napokon upadol do nepokojného spánku a keď opäť otvoril oči, bolo ráno.

Okamžite si znova uvedomil bolesť vo svojom chrbte, ale vydýchol si, keď zistil, že podstatne ustúpila.

Bolo šťastie, že Malfoy nemohol vidieť, čo bičovanie narobilo s jeho chrbtom. Z toho pohľadu by asi začal zvracať.  Napuchnuté, červené rezné rany sa tiahli naprieč jeho kožou od hornej časti jeho ľavého ramena nadol k drieku. Jeho rozťaté mäso sa len začínalo hojiť: odporná, vlhká kôra žltastej chrasty (cz: strupy) sa formovala ponad každým rez. Medzi rezmi trauma spôsobila, že nedotknuté mäso zmodralo a teraz sa menilo na tmavofialové.  

Draco sa pokusne posadil na svoj slamník a natiahol končatiny. Cítil sa v poriadku, možno mal trochu horúčku, ale inak v poriadku. Uvažoval, že si navlečie košeľu, ale bolesť v jeho chrbte na neho kričala, aby tak nerobil.

Na stole bola v džbáne voda a on pomaly vstal a pohol sa smerom k nemu. Naľavo bol dosť veľký kus chleba a trochu syra, čo mu nechali muži, ktorí ho včera priniesli domov a on bol tak hladný, že všetko zjedol potom, čo vypil tú vodu.

Každý krok bolel. Aspoň že mohol kráčať. Prenikavo si bol vedomý, že jediný dôvod, prečo stále kráča, bolo kvôli Hermione Grangerovej, humusáčke, ktorá sa postavila svojmu otcovi a lordovi Camvilovi. Povedala, že sa jej uľútostilo jeho špinavého stavu. Ľútosť! On, ľutovaný ňou?

Draco preklial lorda Camvila všetkými najodpornejšími kliatbami, ktoré sa kedy vo svojom živote naučil.  Spomenul si matne na niekoľko slov, ktoré mu preleteli ponad hlavou, keď ležal na zemi... "Vy nazývate moju dcéru klamárom?" ... .... "Ospravedlňte sa mu, vy klamár!" ... ... "To STAČÍ!"

Draco vsunul ruku do vrecka, aby sa uistil, že je tam jeho prsteň a strieborná minca. Prekvapilo ho, že Grangerová bola presvedčená, že je prsteň naozaj jeho, musela ho vidieť už na Rokforte, ale nikdy predtým ho nespomenula. Točila sa mu hlava a posadil sa znova na posteľ.

Lepšie ísť na to pomaly. Mal tri dni voľna, to vedel. Muži, ktorí ho sem priniesli, mu tak povedali. V žalúdku mu zavrčalo. Tri dni... doteraz vždy jedol na obed a večer na statku, ale tri dni zostať doma... čo mal jesť? Prial si, aby nezjedol celý chlieb, ktorý mu tí chlapi nechali, mal si ho rozdeliť.

Nevadí, niečo sa vyskytne, pomyslel si. Aspoň mal stále svoj život a končatiny. Znova si ľahol na brucho a zachvel sa. Niekoľko ďalších hodín ho unášalo do a zo spánku.

Nevedel, ako dlho ležal, ale keď znova otvoril poriadne oči, z okien prichádzalo veľmi málo svetla.

Pohol sa v polovičnom bdení a jeho odkrytý chrbát začal znova bolieť. Vďaka, že to bolo lepšie než ráno, ale extrémne stuhnuté. Na ranách sa vytvorili tvrdé chrasty a spôsobovali, že mal pocit, že na chrbte nosí akúsi neohybnú kovovú dosku.

Vtedy si uvedomil, čo ho prebudilo.

Niekto klopal na jeho dvere.

Najprv si myslel, že je to Thomas. Draco mu jedinému povedal, kde asi leží jeho chatrč. Možno Thomas priniesol jedlo. Znova mu zavrčalo v žalúdku.

Keby len dokázal prejsť k dverám.

"Minútku," zavolal.

Osoba vonku zavolala jeho meno.

"Malfoy, si to ty?"

Draco stuhol. Dobre poznal ten hlas. Čo do pekla tu ona robí? Rýchlo sa poobzeral po chatrči a pocítil nával hanby. Dlážka bola špinavá - neobťažoval sa udržiavať ju čistú, jeho kozub bol naplnený starým popolom a v izbe nebol ani jediný kus nábytku, ktorý by nebol obvešaný handrami. Bolo dosť zlé, že ho Grangerová videla ako poddaného, bolo horšie, že ho zachránila pred bičovaním, ale to, čo by spečatilo jeho definitívne poníženie, by bolo to, keby videla, ako práve teraz žije.

Hermiona znova zaklopala. "Malfoy? To som ja, Hermiona. Si v poriadku?"

Už nebola možnosť, že vypadne, vedel, že ho začula. Neochotne sa dovliekol k dverám a prudko ich otvoril.

"Čo tu robíš?"

Hermiona vydýchla vzduch, o ktorom nevedela, že zadržala. Malfoy bol v poriadku! Keď hneď neodpovedal na jej zaklopanie, predstavovala si to najhoršie. Všimla si, že nemá oblečenú košeľu a pocítila trochu studu. Zdvihla lampu a ožiarila jeho tvár. Jeho výraz bol zmesou nevôle a nervozity.

"Prišla si ma poľutovať?"

To nebolo uvítanie, ktoré očakávala.

"Ja..." koktala Hermiona, keď uvažovala ako vysvetliť svoju prítomnosť. Asi to bola hrozná chyba! Bola si tak istá, že Malfoy bude rád, keď ju uvidí. Nepovedal minulý týždeň, že sú skoro priatelia? Požiadal ju, aby sa stretli a požiadal ju, aby nemeškala.

"Ja..."

"Prehltla si si jazyk?“  

Čo sa to so mnou deje! pomyslela si Hermiona. Nikdy predtým mi nechýbali slová, hlavne nie pri Dracovi Malfoyovi. K svojej hrôze zistila, že je bezdôvodne nervózna, srdce jej bije o závod a cíti sa strašne dotknutá. Dotknutá! Malfoyom! Ach môj Bože, cítila ako sa jej trasú ruky a oči ju začali páliť, nechystám sa plakať, že nie?

"Chcela som len vidieť ako sa máš! Bola som... taká... znepokojená... kvôli tebe." Hermiona cítila ako sa jej hlas zlomil v hrdle. Veľmi sa snažila zadržať slzy. Hermiona Grangerová, daj sa dokopy. Mala by si byť na Malfoya nahnevaná, nie nad ním plakať!

Draco bol prekvapený. Nemohol si pomôcť, ale všimol si zaváhanie v Hermioninom hlase. Chystala sa plakať? Kvôli čomu, hlúpe dievčisko? Aaagh, ženské. A čo to bolo s ním... cítil sa kvôli tomu zle!

"Nuž, ak nedokážeš rozprávať, možno sa dokážeš pohnúť. Poď dnu," povedal nevrhlo, otočiac sa a vystaviac jej svoj chrbát.

Hermiona zalapala po dychu. "Tvoj chrbát! Ach, Merlin!"

Dracom šklblo, cítil jej zdesený pohľad na svojom chrbte. Ignoroval ju a posadil sa na posteľ.

"Vitaj v mojom paláci," povedal nevrlo zízajúc na ňu. Čakal, že sa mu bude smiať alebo začne poukazovať na to, aký mizerný je jeho domov v porovnaní s tým, čo mala ona. Lucius v ňom vždy povzbudzoval takéto správanie sa.

Ale Hermiona nič také neurobila. Zdalo sa, že dokonca ani nepočula, čo povedal. Bola zaneprázdnená vybaľovaním niečoho z košíka, čo priniesla a treskla niečím na stôl.

"Nuž, Grangerová, stratila si svoj hlas alebo niečo podobné? Nechystáš sa ma ľutovať? Úbohý, dobitý, fňukajúci chudák, žijúci v prasačom chlievku..."

Pohľad, ktorý mu Hermiona venovala, keď sa k nemu otočila, ho úplne umlčal. Ak si myslel, že na prahu vyzerala nerozhodná a uslzená, teraz sa tvárila nazúrene.

"Ako ti to mohli urobiť!" zvolala.

"Há?"

"Bolo to hrozné... všetci počúvali toho prekliateho blba Camvila a on sa ti ani neospravedlnil!" Oči jej nahnevane žiarili.

"Grangerová..." Teraz sa Draco nezmohol na slovo.

"A tvoj chrbát... ach, milý Merlin, tvoj chrbát. Myslela som, že včera vyzeral zle, ale nemala som tušenia...  a tá nespravodlivosť! Vďakabohu, že som priniesla toto." Otočila sa a podala mu malú fľaštičku.

"Čo je to?"

"Šalvia. Na tvoj chrbát. Je mi ľúto, že som priniesla tak málo... keby som vedela, aké sú tvoje zranenia, bola by som priniesla viac."

"Ty si mi priniesla šalviu?"

Hermiona si vyzliekla plášť. Pod ním mala šedé hodvábne šaty. Draco ich už poznal, uložil si do pamäte všetko z ich schôdzky minulý týždeň v stodole. Tie staromódne šaty Hermione pasovali. Zdôrazňovali jej ženskú postavu bez toho, aby vyzerala lacno - dôsledok dobrého vkusu, ktorý sa zdalo, že si nedokázali Pansy a Millicent nikdy zadovážiť.

Treskla päsťou po stole a otočila sa tvárou k nemu. Pery mala zovreté do tenkej línie a tvárila sa veľmi rozrušene. "Tí bastardi... všetci..."

Vide,l ako zhlboka dýcha zachvátená hnevom. Opäť si bol prenikavo vedomý, že jej poriadne dlhuje za to, že sa do toho zamiešala; nemusela mu vôbec pomôcť, ale nasadila za neho svoj krk. A čo viac, teraz si uvedomil, že sa mýlil, keď si myslel, že sa bude nad ním povyšovať kvôli jeho skromnému postaveniu.

Skvelé.

V ďalších pár okamihoch klesne ešte na nižšiu úroveň, než si kedy predstavoval, že klesne. Po prvé, bude musieť poďakovať mudrcovi Grangerovej za to, že mu zachránila zadok. Po druhé, bude sa jej musieť ospravedlniť za to, že bol pri dverách taký idiot. Nuž, lepšie na to ísť hneď.

"Upokoj sa, Grangerová," povedal, stretnúc sa s jej pohľadom. "Mohlo to byť oveľa horšie. Teraz ti idem povedať niečo, čo som nikdy predtým nepovedal a ak to nepoviem hneď, mohol by som si to rozmyslieť. Takže... ďakujemtižesimivčerazachránilazadokaprepáčžesomboltakýchumajpredchvíľoupridverách."

Hermiona sa uškrnula. "Mohol by si to zopakovať, Malfoy? Nemyslím, že som okrem 'taký chumaj' priveľa zachytila."

"Nenaliehaj."

"Dobre, po takom nádhernom uvítaní..." otočila sa a vytiahla z košíka chlieb, "... čo takto trochu jedla?"

"Ty si priniesla jedlo?!" Mal šťastie, že Hermiona Grangerová bola najbystrejšia čarodejnica na Rokforte. "Kde sú tvoji rodičia? Nechytia ťa?"

"Nepravdepodobné. Lord a Lady Grangerovci sú na dva mesiace v Lancashire. A nerob si starosti, nechytia ma. Zvykla som si vykrádať sa s Harrym a Ronom. Na Rokforte sme to robili po celý čas."

"Slečna Grangerová," povedal Draco. "Toto jedlo vám vyhráva milión bodov pre Chrabromil."

Podala Dracovi chlieb a dívala sa, ako je.

"Hneval sa na teba tvoj otec? Myslel som si, že možno bude... na to, ako si včera odpálkovala Camsráča."

Hermiona pohodila vlasmi a on bol zhypnotizovaný žiarou lampáša na jej pokožke. "Dostala som kvapky," riekla namrzene Hermiona. "Musím prepisovať a naučiť sa naspamäť pasáže z biblie po dve hodiny každý deň s otcom Lorenzom."

"To si vyviazla dobre," hovoril Draco s plnými ústami. "Radšej by si tu nemala skúšať všetok ten ŠPOZÚS. Ľudia si budú myslieť, že si divná. Len nechaj nás nižšiu triedu svojim vlastným sračkám."

"Áno, ale to je tak nespravodlivé."

"Grangerová... daj si povedať. Nikdy nedokážeš čokoľvek zmeniť... Som poddaný. Ty si lady. Pre lorda Grangera a lorda Camsráča mám menšiu cenu než chlp na opičom zadku."

Hermiona sa zachichotala. Nikdy, vôbec nikdy si nepomyslela, že začuje Draca "ja-som-tak-skvelý-a-bývam-na-zámku" Malfoya prirovnať sa k chlpu na opičej prdeli.

"Prestaň sa smiať. Myslel som to obrazne."

Nastalo priateľské mlčanie, keď tam tak spolu sedeli. Aké zvláštne... mala pocit, že sa s ním priatelí roky... nielen pár dní. Kto by si bol pomyslel, že existovala dobrá stránka Malfoya - bol džentlmenský, bystrý a húževnatejší než kedy predpokladala. A napriek samej sebe zisťovala, že sa teší z jeho spoločnosti...

Keď sa ich oči stretli, vydržala jeho pohľad oveľa dlhšie než zamýšľala. Bolo to, ako keby sa mohol pozrieť priamo cez ňu. Dostal ju. Nie, nie, nie, toto sa nemôže stať mne. Hermiona sa poriadne začervenala a rýchlo vstala na nohy.

"Zvečerieva sa," povedala. Hermiona, ako si mohla dovoliť, aby sa ti toto stalo! Práve to robíš... okamžite prestaň... Rýchly tlkot jej srdca, horkosť, ktorú cítila prúdiť v nej, napätie, ktoré cítila medzi ňou a Malfoyom... jej telo vzdorovalo rozumu. Prestaň s tým, prestaň s tým, Hermiona. Vypadni odtiaľto, vieš dosť dobre, čo sa ti deje, prečo túžiš po jeho spoločnosti, prinášaš mu šalviu a jedlo... "Radšej pôjdem. Pánabeka, kde mám plášť..." narazila do stoličky a súčasne prevrátila džbán na vodu.

Dracovo srdce búšilo v jeho hrudi. Niečo sa stalo. Niečo ohromné. Mal pocit, ako by bol totálne rozhádzaný. No tak, Draco, pohni sa, povedz niečo... prial si, ale jediné, čo dokázal urobiť, bolo sedieť tam ako paralyzovaný nervozitou. Všetko sa to stalo tak rýchlo, v jednom strašnom momente. Pre nich oboch to bolo príliš, aby sa s tým zaoberali a ona to vedela tiež... preto odchádzala, vyľakaná, rozrušená... a on stuhol na mieste ako hlúpa socha...

"Ach a tu je ten košík. Nechám tu syr a jablká..." Hermiona všetko rýchlo vybalila a unikala ku dverám.

Sledoval ako zastala vo dverách a otočila sa tvárou k nemu. Letné slnko zoslablo a dokázal len ťažko rozoznať jej postavu vo dverách. Vyzeralo to, že chce tiež prehovoriť, ale tie slová nikdy neprišli.

Potvrď túto chvíľu, Draco. Povedz jej, aby nebola vystrašená, že si to cítil tiež a že je to v poriadku...

V tom bola preč.

Draco sedel v rastúcej temnote po dlhý čas, lapený vo svojich protichodných pocitoch. Zúrivý na vlastnú nemotu a predsa s úľavou, že sa v skutočnosti nič nepovedalo.

Ako to mohlo byť možné? Bola žijúcou urážkou pre jeho čistokrvné názory - bezcenná, u muklov narodená, povýšenecká. Ale na počudovanie - tie isté veci, ktoré hnali jeho opovrhovanie ňou, mali za následok, že bol ňou skoro nezdravo posadnutý. Sledoval ju stále častejšie, nahováral si, že ju sleduje kvôli jej nedostatkom a chybám... ale chyby nenachádzal. Jediné, čo minulý rok našiel, bolo zvyšujúce sa potešenie zo sledovania gaštanových vlasov a hnedých očí.

Ak bolo ťažké popierať svoje pocity vtedy na Rokforte, bolo to skoro nemožné tu - s Grangerovou, ktorá sa mu nasúkala do spoločnosti, nasadila za neho krk, zobrala na seba riziko, aby mu priniesla jedlo, pozerala sa na neho tak... Mohlo by sa stať, že mu už viacej nezáležalo na jeho predchádzajúcich názoroch? Chystal sa konečne sám sebe priznať pravdu o tom, čo cítil? Bolo by to vôbec také zlé?

Draco si pomaly ľahol na brucho, fľaštička šalvie v jeho ruke. Uvedomil si, že si nedokáže dočiahnuť na chrbát, aby ju správne použil. Upadol do spánku predstavujúc si jemné, skvelé chladivé ruky, ktoré mu natierajú tú šalviu na jeho zranenia, chlácholia jeho páliacu pokožku, liečia...