Preklady fanfiction Harryho Pottera

****

Príchod Zlatého tria ho rýchlo uvrhol do depresie, jeho dušu požierala izolácia. Ticho sa zdalo byť desaťkrát horšie než predtým.

Draco sám seba presvedčil, že Potter, Grangerová a Weasley sa mu teraz smejú za chrbtom a že ho otec opustil a že každú chvíľu sem nabehnú aurori, aby to s ním skoncovali.

Zvažoval, že na stenu napíše poslednú vôľu, no jediným atramentom, ktorý mal k dispozícii, bola jeho vlastná krv. Tá predstava ho priťahovala, ale nepodarilo sa mu ju realizovať, pretože ho prišiel pár dní po Zlatom triu navštíviť Snape.

"Profesor." Sotva sa dokázal pozrieť tomu mužovi do očí a opäť zvádzal vnútorný boj medzi pocitmi úľavy a odporu.

"Draco," chladno odvetil ten muž a chlapec sa prikrčil. "Za daných okolností nemôžem povedať, že ťa rád vidím." Snape prešiel rukou po mrežiach. "Nemôžem ani povedať, že máš šťastie, že si nažive. Prežiť a skončiť tu... nuž také je už väzenie."

Draco si oprel hlavu o mreže, možno podvedomá prosba o útechu, ale Snape ho ignoroval. Ten chlapec si predtým želal, aby sa k nemu správali ako k mužovi. To znamená, že sa k nemu tak správať bude. Bude s ním jednať ako s idiotom, ale dospelým idiotom.

Nasledujúce slová prehovoril so sotva ovládanou zúrivosťou. "Čo si si v mene pekla myslel, ty sprostý malý idiot!"

"Je mi to ľúto, pane. Spravil som príšernú chybu," zašepkal Draco. Snape mu nikdy predtým nenadával.

"A čo to bolo za chybu?" spýtal sa navádzajúco Snape.

"Ja... ja neviem. Myslel som si, že som spravil všetko, čo bolo treba, ale potom niekde cestou sa niečo príšerne pokazilo a Crabbe s Goylom..." odmlčal sa, ústa sa mu skrútili.

"Ty nevieš, čo za chybu si spravil? Ako to je možné? Čo tak, keď si tak nehanebne ignoroval moje varovania? Alebo keď si šiel proti vôli svojho otca? Ako sa opovažuješ tvrdiť niečo o nevedomosti! Ako sa teraz opovažuješ sedieť tu a nariekať nad tým?!"

"Prosím, nehovorte ‘vravel som ti to’, pane. Prosím, nehovorte to," šeptal slabúčko.

Snape mlčal.

"Ani neviem, kto ich zabil. Ani ich nemôžem pomstiť."

"Draco..."

"Myslel som si, že robím správnu vec!" vykríkol. "A zdalo sa, že už to lepšie ani nemôže byť . Nechápem, kedy sa to všetko rozsypalo!"

Majster elixírov si vzdychol. "Hlúpe chlapčisko, ani na chvíľku si sa nezastavil a nezamyslel sa, čo všetko je v tejto hre v stávke. Ale ja sám som tiež spravil príšerné chyby," dodal zdráhavo. "V skutočnosti veľa chýb. Viem, že ťa táto chyba bude trápiť do konca tvojich dní. A to mi je ľúto. Je mi ľúto, že som nemohol povedať viac, aby som ťa odradil od tvojho kurzu."

"Profesor, a čo môj otec?"

Snape sa znova zarazil a Dracovi bolo jasné, že nech sa chystá povedať čokoľvek, dobré správy to nebudú.

"Lucius bol o celej situácii upovedomený," opatrne vyslovil Snape. "Nanešťastie si nikto nie je istý, ako presne sa ju chystá napraviť. Ešte nič k celej záležitosti nepovedal."

Draco sa striasol. "Myslíte si, že ma tu len tak nechá?"

"Možné by to bolo," popravde odpovedal majster elixírov. "Tvoj otec bude postupovať tak, aby to bolo pre neho výhodné. Cena za tvoje vydanie sa môže ukázať ako vysoká. Možno ju nebude ochotný zaplatiť."

"Čo sa mi potom stane? Zabijú ma?"

"Draco, myslím si, že jednoduché možnosti, ktoré si si doteraz v živote vyberal, sa naprosto obrátili v prach," vyhlásil bez obalu. "Bez ohľadu na to, čo sa odteraz stane, či ťa tvoj otec oslobodí alebo nie, tvoj osud bude tvrdý a bolestivý. Máš veľké šťastie, že si doteraz unikal vypočúvaniu Rádu, no než to skončí, bude ti hroziť vypočúvanie od oboch strán. Mám nejaké nápady, ako ti pomôcť, kebyže sa tvojmu otcovi nepodarí oslobodiť ťa, ale nemôžem sľúbiť, že sa pretrhnem, aby som ťa udržal nažive."

"Čo-čože?" roztrasene sa spýtal Draco, ktorý neveril svojim ušiam.

"Crabbe s Goylom mali šťastie. Unikli vypočúvaniu, bozku a akejkoľvek nevôli zo strany Temného pána, ktorá teraz dopadne výhradne na teba. Och áno, môj chlapče, vždy existuje šanca, že skončíš u neho v nemilosti. A úprimne povedané, môže to dospieť do bodu, kedy bude smrť tvojou najlepšou voľbou."

Draco namáhavo prehltol.

Snape rýchlo pokračoval. "Keď ten okamih nastane, ukončím tvoj život tak rýchlo, potichu a bezbolestne, ako len bude možné."

"Ďakujem vám, pane," zašepkal Draco, nevedel, čo iné povedať. Vedel, že je Snape smrťožrút, len mu skrátka nikdy nedošlo, že ten muž je rovnakým vrahom ako Bella.

"Povedz mi, Draco, prečo si toto urobil? Čo bolo také dôležité, že si riskoval tak veľa bez toho, že by si sa vôbec zastavil a zvážil následky?" A ten muž znel skutočne zmätene.

Draco nič nepovedal.

"Snažil si sa jednoducho dokázať, že si dosť chlap, aby si to zvládol?"

"Ja.... som nemohol viac zostať na Rokforte vediac... vediac..."

"Vediac čo?"

Že som úplná nicka.

"Že svet si ani nevšimne, keď nasledujúcu sekundu zomriem. Ako Crabbe s Goylom. Svet sa stále bude točiť. Nikto ani nevie, že sú preč. To je nanič," odfrkol si.

"Pravdepodobne sa len snažím dlhým egoistickým spôsobom povedať, že som chcel dokázať, že za niečo stojím."

Im. Jemu. Jej.

"Nezdá sa mi, že by si sa staral, ako to urobíš," postrehol Snape.

"Nie, myslím, že sa vážne nestarám."

"Potom na teba nalieham, aby si si našiel smer, zvolil si cestu. Môj chlapče, to že spôsobíš náhodný chaos, ťa nikam nedostane. Už si aj tak na seba pritiahol priveľa nechcenej pozornosti. Nič si nedokázal okrem toho, že sa pletieš pod nohami a budú si ťa pamätať z nesprávnych dôvodov."

Pletieš sa pod nohami.

Mal sa stať víťazom. Považoval sa za Potterovho úhlavného nepriateľa, temnú stranu Harryho chrabromilskej mince. Ale ukázalo sa, že sa mýlil. Temný lord bol Potterov úhlavný nepriateľ.

Potter bol pre neho taký nedosiahnuteľný, až mu z toho bolo nevoľno. Potter sa chystal zachrániť svet. Potter bojoval voči neuveriteľne mocným a legendárnym čarodejníkom. Prečo by mal strácať čas a energiu na slabého, nedôležitého Draca Malfoya, ktorý nedokáže zachrániť pravdepodobne nič, ani svoj vlastný zadok.

"Tu máš, priniesol som ti nejaké veci."

Snape mu priniesol dlhý a znepokojený list od jeho matky, ktorý všetko len zhoršil, keď si ho prečítal, ďalšiu kôpku sladkostí na jeho hromádku, nejaké učebnice a pár hier, ktoré mohol hrať sám.

"Ďakujem vám, profesor."

"Merlin vie, že si nič z toho nezaslúžiš, ale očividne mi zostal ešte nejaký súcit." Vyzeral zhnusený sám sebou. "Obávam sa, že mi nedovolia ťa znova navštíviť, kým tu budeš. Nechcú... aby sa náš druh... stýkal."

"Profesor." Dracovo zavolanie ho zastavilo vo dverách. Blondiak zaváhal, ale potom to vyhŕkol. "Chcem znova hovoriť s Potterom. Pošlite ho späť, ak môžete."

Snape mu venoval podivný pohľad. "Tú správu odovzdám," pomaly súhlasil.

"Ďakujem vám, pane."

Dvere sa s cvaknutím zavreli a tiché vrčanie muklovskej klimatizácie zaplnilo jeho uši.

****

Potter sa vrátil, hoci mu to trvalo ďalší týždeň, takmer dva a Draco si už začínal myslieť, že nikto znova nepríde.

Chlapec Ktorý Prežil sa ukázal sám, priveľmi k Dracovmu prekvapeniu a radosti. Keď boli všetci traja spolu, bolo oveľa ťažšie zlomiť ich. Ale pri jednom na jedného mal Draco vždy pocit, že je výhoda na jeho strane.

Chlapci sa vzájomne študovali. Draco si všimol Harryho zmenený vzhľad, tiene pod očami, tvrdosť v príliš hlbokých vráskach okolo jeho úst a pokúsil sa určiť, čo ho tak rozrušilo.

Potešila ho zúrivosť, ktorá divoko praskala v očiach tmavovlasého chlapca. Aspoň Potter nebude otupený a tichý ako naposledy. Vtedy to vyzeralo, ako keby si Potter sotva všimol, že tam je.

Teraz si ho všimol.

"Nechaj ma pozrieť sa," prikázal Harry potichu, bez úvodu.

Draco sa nemusel pýtať, čo tým myslí. Zaváhal, potom vzdorne zaťal čeľusť a vyhrnul si rukáv, s úškrnom, keď pocítil nával ponurej pýchy. Harry prešiel k mrežiam, aby mal lepší výhľad a prekvapil ho tým, že sa načiahol cez ne. Blondiak držal ruku nehybne a dovolil druhému chlapcovi, aby prešiel po jeho znamení prstami.

Potter sa okamžite strhol so zasyčaním späť, jednou rukou si pritisol na čelo, šúchal si jazvu.

Vyplašený Draco tiež cúval späť. "Čo si urobil?" koktal, mierne nervózny.

Potter len pokrútil hlavou, oči uprené na znamenie, kútiky sa mu stiahli ešte nižšie. Draco si pomaly stiahol rukáv nadol, ruka ochranne nad znamením.

Potter sa mu pozrel do očí. "Takže si vážne jeden z nich." Znel trošku sklamane.

"Áno, som."

Zazerali na seba.

Myslím, že teraz som už nezabudnuteľný, však? spokojne si pomyslel.

Viditeľne zbadal okamih, kedy sa Potter rozhodol zaútočiť. Jeho postoj sa nepatrne zmenil a oči zľadoveli. "Nuž, gratulujem," posmieval sa. "Vystavil si svojho otca na posmech pred celou temnou elitou."

Draco zbledol, úplne zaskočený. "Čože?"

"Zajali ťa pri prvej razii. Prišiel si o oboch svojich poskokov." Bolesť zovrela Dracovu hruď. "Vďaka tebe nevyzerá Voldemort veľmi dobre." Potter sa slabo zachichotal.

Nazúrený Draco chcel jedovato odpovedať, ale Potter takmer nežne pokračoval. "Mučil tvojho otca tú noc, čo to zistil. Vedel si to? Niečo o vychovaní neschopného."

Draco sa strhol, zdesený. Stál tam bez pohybu, pokúšal sa dýchať, vina mu drvila pľúca. Pokúsil sa odpovedať, ale len mu zabehlo.

Potterove oči sa prižmúrili. "Voldermort nie je ani z teba nadšený," zašepkal.

"Čože... Ako..."

Potter sa dotkol svojej jazvy. Takmer zmyselne po nej prešiel. "Toto je jeho znamenie, dokážem ho cezeň cítiť. Šepká ku mne. Klame mi. Občas ma nechá, aby som videl, čo robí. Videl som tvojho otca, ako leží pred ním na bruchu a povedal mi, aby som ti odkázal, že ty si ďalší."

Draco na neho zízal v absolútnej hrôze.

"Už si sa s ním stretol?" spýtal sa Potter konverzačne.

Draco pokrútil hlavou, nemo.

"Tak to máš potom šťastie."

"Prečo?" dostal zo seba.

Potter si ho prezeral. "Cítil si niekedy Cruciatus?"

Draco pomaly prikývol. Pottera to trochu prekvapilo. "Oh áno? Kto ho na teba použil?"

"Bellatrix," zamrmlal.

Niečo zažiarilo za Potterovými očami a na chvíľu bol jeho pohľad veľmi vzdialený. "Áno, je v ňom poriadne dobrá. Jedna z najlepších. Ale v porovnaní s ním je ničím," zamyslene hovoril, zloba presakovala spod tých slov. "Lestrangeová ťa dokáže priviesť do šialenstva. Voldermort dokáže roztrhať tvoje svaly a spretrhať ti vnútorné orgány, prinútiť ťa želať si, aby si bol mŕtvy skôr, než vykrvácaš na smrť z každého telesného otvoru alebo sa zadusíš vlastným roztavenými pľúcami."

Draco na neho dokázal len zízať, omráčene. Potter bol vážne pre neho tak nedosiahnuteľný, až mu z toho bolo zle.

"Stálo to za to?" spýtal sa Potter a zdalo sa, že sa usmial, keď sa Draco musel odvrátiť kvôli ostrému bodnutiu bolesti, zaseknutému dychu v hrdle.

"Získal si z toho aspoň to, čo si chcel? Potom by ich smrť za niečo stála."

To bolo kruté. A prečo ho šokovalo, že Potter dokáže byť taký krutý?

Dostal, čo chcel? Začínal sa obávať, či to, čo chcel, bolo vôbec dosiahnuteľné. Pokúšal sa uvažovať skrz boľavé utrpenie a spaľujúcu túžbu udrieť na svojho nepriateľa.

"Ešte nie, ale získam," vyhlásil nakoniec, vystrel sa. "Temný pán je mi ukradnutý, Potter. Je mi ukradnuté znamenie alebo muklovia či Bella. Využívam ich, aby som získal to, čo chcem." Ústa sa mu vytočili. "Dokonca Crabba a Goyla. Máš pravdu. Ak mi ich smrť zabezpečí to, čo chcem, potom stála za to!"

Potter si ho prezeral. "A čo je to, čo chceš?"

"Teba, Potter. Teba a Grangerovú a Weasleyho. Dokonca ani Temný pán sa ťa nemôže dotknúť. Takže to urobím za neho."

"O čom to dopekla rozprávaš?"

"Vy bastardi ste zmizli zo školy!" vybuchol Draco. "Jednoducho ste odišli. A zničili všetky moje plány, ktoré som s vami mal. Dúfal som, že ťa dostanem pri ukončení školy. Chceli sme ju zrovnať so zemou. Ale potom si sa rozhodol odísť a ja som sa rozhodol, že ťa jednoducho budem musieť chytiť sám. Lenže jediná možnosť ako získať informácie o tom, kde si, bola cez smrťožrútov." Jeho úškrn sa vracal späť, poháňaný rastúcou zúrivosťou na Potterovej tvári."Len počkaj, Potter. Môj otec ma odtiaľto dostane a potom ťa zložím."

Potter očervenel a potom veľmi zbledol. "Ty si plánoval zaútočiť na Rokfort?" spýtal sa potichu.

Draco sa pritlačil o mreže a zasyčal: "Spolu so všetkými slizolinčanmi zvnútra."

Potter sa trasľavo nadýchol a na sekundu si Draco pomyslel, že sa rozplače.

Namiesto toho zaútočil.

Schmatol ho tak rýchlo, že Draco nemal čas odskočiť, než ho Potter chytil za límec a trhol k sebe. Draco vrazil lícom do mreží, raz, dvakrát. Pri treťom potiahnutí sa mreží zachytil, zaškrípal zubami pri tej bolesti, keď sa napínal, aby zabránil, že s ním bude pohadzovať.

Potter ho držal pri mrežiach, rukou skrúcal látku na Dracovom hrdle, až kým sa nedusil. Vždy býval malý, ale bol prekvapujúco silný. Tvár mal veľmi blízko a hlas veľmi mierny. "Ty bezcenný kus hovna. Vraveli, že očakávajú útok. Neveril som im. Nemôžem uveriť, že to bola pravda. Ty si tým dôvodom, prečo som musel opustiť Rokfort. Ty si tým dôvodom, prečo som musel opustiť svoj domov!" Poslednú časť zakričal a odstrčil Draca preč, vyslal ho zakopávajúceho a kašľajúceho dozadu. "Seď si tu, kým zaživa nezhniješ, ty malý zbabelec. Nikdy sa odtiaľto nedostaneš von!"

Draco sedel na zemi, lapal po dychu. Nevzhliadol, keď sa dvere zatreskli.

****