Preklady fanfiction Harryho Pottera

****

V polovici februára obrátila Grangerová pozornosť na jeho väzenskú celu. Draca dva týždne miatlo, keď kráčala sem a tam po tom malom priestore, robila si všetky možné poznámky a merania. Odmietala mu povedať, čo má za lubom, zastavila sa len, aby zadumane zahmkala pod nosom, čo ho začínalo privádzať do šialenstva. Zdalo sa, že sa Grangerová nudí a potrebuje nejaký projekt. Po celý čas si z nej robil žarty, ale potom mu to bolo takmer ľúto, keď si nakoniec uvedomil, čo si zaumienila.

Konečný výsledok bol veľkolepý.

Strhla takmer každú stenu na druhom poschodí a preskupila jeho väzenský blok. Teraz cela namiesto tri krát štyri metre zaberala takmer polovicu druhého poschodia a mala samostatnú miestnosť oddelenú stenou, takže sa do nej mohol uchýliť, keď potreboval súkromie.

To bolo úžasné, že nemusel vravieť svojim návštevníkom, aby ho opustili, zakaždým, keď potreboval ísť na záchod.

Predná časť bola otvorená, teda s výnimkou mreží, samozrejme, a druhá polovica druhého poschodia sa zmenila na niečo ako obrovský brloh pre chrabromilskú trojicu. Bolo to takmer, ako keby ich štvorica zdieľala veľké apartmán. Až na to, že jeden z nich bol nastálo v klietke. Weasley nové usporiadanie nenávidel a začal Draca označovať ako ich rodinného psa.

"Je nesprávne držať ho zamknutého v tej maličkej miestnosti!" kričala Hermiona.

"Je to zločinec, Hermiona, VOJNOVÝ zločinec!" zareval Ron na oplátku. "Mali ho okamžite popraviť bez súdu a vyšetrovania!" nepohodlne sa obzrel cez pleca na Draca, ktorý sa opieral o mreže a počúval. "Bez urážky, Malfoy."

"Samozrejme. V pohode," odpálkoval ho Malfoy. "Ozembuch."

Bolo neuveriteľnou úľavou nebyť násilne obmedzený na samoväzbu. Miloval ten priestor navyše, hoci občas, keď sa Hermiona s Ronom hádali, stiahol sa do svojej súkromnej izby a všimol si, že Harry robieval to isté.

Nejaký čas mu trvalo, kým začal byť kvôli ich novému usporiadaniu podozrievavý a dokonca ešte dlhšie, než si uvedomil Hermionine skutočné motívy. Ukázalo sa, že nemali vôbec nič spoločné s jeho pohodlím a úplne všetko spoločné s Harrym.

Grangerová s Weasleym sa nadmerne starali o Potterove zdravie, šťastie a miesto pobytu. To vedel. Len si neuvedomil rozsah, kam sú schopní zájsť. Menej miestností v budove zanechalo Harrymu menej miest, kam sa stratiť a rozjímať, v zásade to tým druhým dvom umožňovalo po celý čas vedieť, kde je.

Každý z nich mal samostatnú izbu, ale trojica obvykle rada spala spoločne v hlavnej izbe pred Dracovou celou. Občas spali na oddelených lôžkach, ale oveľa častejšie sa rozťahovali spoločne na gauči či na zemi.

"Harry spí ľahšie, keď sme v izbe s ním," nenútene odpovedal Weasley, keď sa ho Draco na to spýtal. Bolo by to bývalo príliš nepohodlné a preplnené pre troch ľudí spať v malých kanceláriách, takže Hermiona strhla steny a napravila situáciu.

Potter mával veľmi často nočné mory, ako Draco zistil. Bol presvedčený, že by ich druhý chlapec výkrikmi každú noc možno všetkých zobudil, keby Grangerová s Weasleym nespali nablízku. Jediné, čo musel jeden z nich urobiť, bolo načiahnuť sa a dotknúť sa Harryho, keď začal sebou pohadzovať a kňučať, a on sa upokojil.

Potter mal tiež čudný zvyk prebudiť sa uprostred noci a pozerať sa na Draca alebo prejsť ku mrežiam a uistiť sa, že je Draco vo svojej posteli.

Weasley sa Dracovi vysmial, keď to spomenul.

"V budove je smrťožrút," vysvetľoval, trochu sarkasticky. "Harry rád vie, kde po celý čas si. Vážne ho znepokojovalo, keď sme spali na prvom poschodí a nemohol ťa vidieť."

Tak preto ho Potter chodil tak často navštevovať uprostred noci, uvedomil si Draco. Aby sa uistil, že je stále v klietke.

Nech boli Grangerovej motívy akékoľvek, jeho život začať byť trošku znesiteľnejší. Draco mal miesto v prvom rade na "chrabromilskú sledovačku" a bola to zaujímavá zábava.

Dni plynuli jeden za druhým, v niečom ako v rutine. Spoločne sa naraňajkovali, Rona obvykle vytiahla z postele Hermiona, než sa s ním trojica rozlúčila a odišla na väčšinu dopoludnia preč. Vrátili sa po obede a Hermiona ho informovala o novinkách a niekedy mu priniesla darček, ‘keď bol dobrý’. Nazval ju zasranou mrchou, keď bol Weasley z dosluchu.

Presunuli gauč a muklovskú televíziu, aby ju mohol sledovať s nimi. Nemalo to iný dôsledok, len ďalšie problémy, pretože trojica sa nikdy nevedela zhodnúť, čo pozerať a Draco len pridal ďalší protichodný názor.

Hermionin názor bol obvykle: "Vypnite tú prekliatu vec." Draco s ňou rád súhlasil len, aby naštval Weasleyho a ona sa víťazoslávne prišla posadiť blízko neho, aby sa učila. Vždy to počítal za malé víťazstvo nad Weasleym. Hermiona zúrila, že Draco nedržal krok so svojím štúdiom, hoci skutočne nemal na výber. Weasley sa na ňu oboril, že ‘vojnový zločinec sa nemá čo vzdelávať’, ale ona ho len odmávla.

****

Trvalo mu najmenej týždeň, kým si uvedomil, že normálnosť celej situácie, trojice šťastne žijúcej pospolu, je len maska. (Ako keby chlapík v klietke nebol dostatočne veľkým vodítkom).

Už na začiatku mal podozrenie, že sa tam deje ešte niečo iné, ale po chvíli na to zabudol a bral malé nezrovnalosti v ich správaní ako chrabromilské výstrednosti. Ale teraz sa stali očividnými všetky veci, ktoré boli len náznakmi, keď bol zamknutý za uzatvorenými dverami. Totálne ho to zaskočilo.

Fascinovaný sledoval dynamiku medzi nimi.

Často sa vracali z kdekoľvek, kde boli, počas dňa, tichí, zádumčiví alebo nahnevaní. Nikdy mu nepovedali, čo sa deje a ak sa spýtal, zatvorili ústa a opustili miestnosť. Naučil sa sledovať ich mlčky.

Potter bol obvykle tichý a vyčerpaný. Vklopýtal dnu, úplne vybitý a poskladal sa na gauč, ako keby nemal kosti. Sedel tam a zízal do prázdna s pohľadom uštvaného, prázdneho smútku. Hermiona sa posadila k nemu, pritúlila sa, až kým nezaspal. Len potom sa rozplakala. Keď Potter nebol uťahaný, bol naštvaný. Občas kričal, občas plakal. Grangerová s Weasleym tam bezmocne stáli, keď zúril, jednoducho to znášali.

Draco všetko sledoval bez toho, aby to chápal.

Weasley sa staral o druhých dvoch s cieľavedomým odhodlaním. Nechal Pottera kričať, keď chcel a keď to skončilo, vzal ho do náručia a objímal ho. Viac než raz Draco videl, ako chytil menšieho chlapca za tvár a pobozkal ho. Potter sa buď na neho zrútil alebo, horšie, schmatol ho a bozk mu opätoval. Weasley bol k Hermione rovnako nežný a pozorný. Nechal ju vyplakať sa mu na ramene, bozkával ju, až kým neprestala, objímal ju, až kým nezaspala. Fyzická náklonnosť, o ktorej existencii mal podozrenie už na Rokforte, bola teraz ľahko viditeľná.

Bolo mu z toho zle.

Raz sa tie bozky prehlbovali a stávali vášnivejšími, až kým Weasley nepritlačil Hermionu svojím telom o stenu a nezačal jej nadvihovať sukňu. Draco rýchlo utiekol do svojej súkromnej izby, zatínal zuby a snažil sa vytlačiť z mysle tie slabé stony, ktoré nasledovali. Zahryzol si do pery a pokúsil sa nekričať od nenávisti.

Raz Weasley nebol nablízku a on sledoval, ako Hermiona bozkáva Harryho, až kým dvojica neskončila roztiahnutá na gauči v pletenci nôh a rúk, vyzliekajúc si oblečenie a nestarajúc sa, že tam je. Sedel tam a sledoval to, ukladal si do pamäte krivky ich tiel a spôsob, ako sa spoločne pohybovali.

Neskôr sa Weasley vrátil a prebudil ich, aby ich zaviedol oboch, nahých a poslušných, do kúpeľne, aby sa umyli. Draco prehltol svoju náhle neracionálnu zúrivosť a urputne si prial, aby Weasleyho postihol každý možný druh bolestivej smrti, ktorý si dokázal predstaviť.

Nechápal, prečo mohol sledovať Harryho sexovať s Hermionou, ale sledovať, ako sa Ron čo i len dotýka niektorého z nich, mu spôsobovalo príšernú nevoľnosť. Nepokúšal sa to zistiť, len obrátil všetku svoju pozornosť na Rona a nechal svoju nenávisť rásť.

Harry ho stále prichádzal často v noci pozrieť. Predstieral, že spí, aby sa uistil, že Hermiona s Ronom zaspia, než sa prišiel posadiť k Dracovej cele, aby sa s ním porozprával. Rozprávali sa o Rokforte alebo o vojne. Hádali sa, ale obvykle preto, že bol Harry krajne napätý.

Potter bol často ‘pod množstvom stresu’, ale nikto mu nepovedal, čo to znamenalo. Draco len vedel, že Harry funguje týždne stále silnejší a šťastnejší a potom jeho zdravie naberie dramatický obrat. Bolo desivé to sledovať a keďže sa to stávalo stále častejšie, Draco takmer dokázal odpočítať dni, kedy sa to stane znova.

Obzrel sa takmer víťazoslávne na kalendár, keď najbližšie Hermiona s Ronom vtiahli dnu takmer nezrozumiteľného Harryho cez dvere a nechali ho zrútiť sa na gauči. Čiernovlasý chlapec mrmlal, blúznil a druhí dvaja k nemu pokojne rozprávali, hladili ho po vlasoch a bozkávali ho, až kým nezaspal. Hermiona potom trpko plakala a Weasley ju objímal.

Dvojica ešte chvíľu stála nad bezvedomým chlapcom, potom sa prišla posadiť k Dracovej cele.

"Čo sa deje?" zašepkal Draco Hermione.

"Včera zomrel môj priateľ." Nepozrela sa mu do očí.

Weasley chladne bez okolkov vysvetlil. "Jej bývalého priateľa, Carlosa Erkena, zajali a umučili smrťožrúti. Pravdepodobne tvoji kamoši."

"Čuš, Ron," zasyčala Hermiona. Neochotne sa mu pozrela do očí. "Stretol si sa s ním," zamrmlala a líca jej zružoveli. "Pri tej razii. Mal ťa popraviť."

Dracove oči sa rozšírili.

"TEN chlapík? Ty si s ním chodila?" nedôverčivo sa pozrel na Rona. "A ty si ju nechal? Ten chlap bol nafúkanec, manipulatívny blbec!"

"Nebol," zavzlykala Hermiona. "Hovoríš to len preto, že ťa chcel zabiť."

"Rozprával sa s tebou, ako keby si bola neposlušným psom!"

Ron sa nadýchol, neisto hľadel medzi nimi dvoma. "Nerozprával, však?"

"Ale áno!" Draco nasadil snobský nosový hlas. "‘Musíš odísť, aby som mohol robiť svoju prácu.’ Ten chlap bol kretén."

Ron na Hermionu zazeral. "Ty si ho nechala, aby sa s tebou takto rozprával?"

"Ach, obaja skrátka prestaňte."

"Hermiona," začal Draco, tváril sa vážne a načiahol sa pomedzi mreže. Potiahla nosom a  jeho ruku prijala. "Som vážne neskutočne rád, že je ten blbec mŕtvy."

Začala sa cez slzy hystericky smiať.

"Nemala by som sa smiať," zafňukala, ale aj tak sa smiala.

Harry sa vzpriamene posadil na gauči a zjačal.

Draco šokovaný stuhol.

"Má víziu!" vykríkla Hermiona, spolu s Ronom sa hnali za kričiacim, pohadzujúcim sa chlapcom.

Draco v omráčenej hrôze sledoval, ako sa Harry zmieta a drží sa za hlavu, zúrivo si škriabe jazvu a trhane zavíja.

"Harry, prebuď sa!" vykríkol Ron, chytil ho za plecia a triasol ním.

"Potrebuje uzavrieť svoju myseľ!" Hermiona sa prehŕňala skrinkou s elixírmi. "OKAMŽITE ho prebuď!"

Harryho výkriky sa zrazu prehĺbili na rev a prudko sa prehol, zhodil pri tom Rona na zem. Draco cítil, ako mu zmrazilo vnútornosti. Harryho tvár bola znetvorená do démonickej masky zúrivosti, ako keby do nej niekto vyryl hlboké vrásky. Zuby mal vycerené, oči mu planuli, až na to, že sa cez tie oči nepozeral Harry.

Draco sa roztriasol, cúval preč od tých zrazu dočervena sfarbených očí a tie na neho pri tom pohybe zažiarili. Stuhol.

Harryho tvár sa skrútila ešte viac.

"Maaalfoooyyy!" zasyčal zrazu vysokým jedovatým hlasom.

Krucinál. Do skurvenej prdele!

Občas sa pokúša zmocniť mojej mysle.

"Stupefy!"

Ronovo kúzlo zasiahlo Harryho a on sa prevalil na zem. Hermiona priskočila k  ochabnutému telu a vnútila mu do krku elixír.

"Prehltni. Prehltni. Dobrý chlapec," šepkala naliehavo, masírujúc Harryho hrdlo, aby prinútila svaly pracovať.

Potter sa trhane mykol.

"Upokoj sa. Upokoj sa, bejby. Šššš. Ron, má horúčku a srdce mu bije príliš rýchlo."

Weasley jej podal ďalší elixír a ona prinútila Harryho vypiť ho.

"Budeme s ním musieť zostať, až kým sa neprebudí. U Merlina. Sakra! Dýchaj. Nie! Dýchaj, Harry!"

Weasley ju prakticky odstrčil z cesty a začal s oživovaním. Draco bol neužitočný, len tam mohol sedieť v hrôze a zmätení. O pár sekúnd neskôr Potterom trhlo, rozkašľal sa a začal namáhavo lapať po dychu.

Grangerová s Weasleym si vydýchli úľavou.

"Čo..." zastonal Potter, malátne sa posunul a chytil sa za hlavu. Jazva mu krvácala, tmavočervená tekutina mu stekala do očí.

"Pštt," Weasley mu pomohol posadiť sa. "Si v poriadku, Harry?"

Opito prikývol. "Už je lepšie. Ten mrchavec zase niekoho mučil, neviem koho."

Zamrmlal, potom zanariekal. "Všimol si, že som tu a ako som slabý. Prinesieš mi životabudič, že? Musím zostať až do rána hore."

"Harry, musíš si pospať," nežne naliehala Grangerová.

Harry pokrútil hlavou. "Čaká, Miona. Vie, že sa niečo chystá."

Hermiona zaváhala, ale potom prikývla a šla po elixír.

"To..." Draco sa ledva dokázal prinútiť, aby to vyslovil. "To bol on, že?" dostal zo seba, takmer šeptal.

Harry sa unavene na neho pozrel, zdalo sa, že ho trochu prekvapilo, keď ho tam našiel a pomaly prikývol.

"Videl ma," zašepkal Draco, viac pre seba než pre nich.

Pottera to neohromilo.

"Áno. Ale aj tak vedel, že ťa máme, takže na tom nezáleží."

"Myslel som, že si vravel, že sa ťa nemôže zmocniť." Zuby mu cvakali.

"Nemôže. Nie naozaj. Videl si, že som sa veľa nehýbal, keď bol vo mne. Mal len čiastočnú kontrolu, dokáže vidieť mojimi očami, trochu použiť moje zmysly, ale nedokáže mnou hýbať alebo vrhať nejaké kúzla."

"Inak by sme už boli mŕtvi, há?" zasmial sa trošku privysokým smiechom.

Harryho výraz bol nečitateľný. "Pravdepodobne."

"Bol by so mnou skoncoval. Len za to, že som tu." Draco si uvedomil, že je trošku hysterický.

"Pravdepodobne," zopakoval Harry. "Nemaj obavy. Stalo sa to len preto, že som dnes večer taký unavený."

"Si unavený často," obvinil Draco. "Myslím pravidelne, ako hodinky, pravidelný ako Grangerovej krámy." Dievčina zjačala. "Odchádzaš z domu svieži ako rybička a vraciaš sa ako hromada sračiek. Prečo si taký unavený?"

Harry neodpovedal. Tí druhí dvaja na neho zízali, ako keby ich šokovalo, že si všimol a vtedy mu došlo, že sa niečo naozaj dialo.

Potter pokrčil plecami. "Trénujú ma."

"Trénujú ťa?" zvraštil čelo. "A čo Weasley s Grangerovou? Ich netrénujú?"

Harry sa oprel chrbtom o vankúše.

"Ja som jedinečný. Som ich zbraňou." Bolo to vyslovené apaticky, všetka trpkosť bola viditeľná v jeho tvári.

"Čože? To čo doriti malo znamenať?"

"Myslia si, že som jediný, kto môže zabiť Voldemorta." Ignoroval Dracovo trhnutie. "Ale nemajú absolútne potuchy ako, takže v podstate mi dávajú rýchlokurz vo všetkom, čo ich napadne, než ma vykopnú na bojové pole a zaželajú mi veľa šťastia."

Draco ešte nikdy vo svojom živote nepočul väčšiu hlúposť. "Prečo? Prečo ty by si bol tým jedným jediným? Nútia ťa to urobiť samého? Čo to má dofaka byť? To preto si sa vyhol odpovedi, keď som sa ťa spýtal, či si už zabíjal ľudí? Pretože robíš to, čo ti povedia? Hovoria ti, aby si zabíjal ľudí?" hlas sa mu triasol, pobúrenie rástlo  a stále málo nádych hystérie.

"Je to skrátka tak, ako sa veci majú. Zmieril som sa s tým," jeho pohľad bol hrozivo pokojný.

"Zmieril si sa?" tupo zopakoval Draco.

"Z tejto vojny nevyjdem živý."

"Čo ti to robia?" zašepkal v tichej zúrivosti, hľadel do tých očí z čierneho skla.

"To, čo musia, aby vyhrali."

"U Merlina, Potter, nech robia čokoľvek... zabíja ťa to!"

"Pravdepodobne."

"ČO TI KURVA ROBIA?"

"Draco!" okríkla ho Hermiona.

Očami preletel k nej a ona rýchlo pokrútila hlavou, varovne. Hľadel na ňu, ale pomaly sa upokojil, vražedný pohľad v jeho očiach jej sľuboval, že mu to bude musieť vysvetliť neskôr.

Zvyšok hodín do svitania strávili rozhovorom o bezvýznamných veciach a sledovaním čiernobielych repríz v telke. Hermiona pobozkala Rona a Harryho na líce, než šla spať a, potom ako dodatočný nápad, pobozkala na líce aj jeho. Ron sa tváril pobúrene. Harry pobavene.

Nasledujúcich niekoľko dní ho ignorovala a jemu bolo jasné, že sa vyhýba svojmu ‘vysvetľovaniu’.

****

Ani nie o dva týždne neskôr sa dnu vrútil Harry s výrazom, že je pripravený zabíjať. Draco sa posadil dozadu, aby ten ohňostroj sledoval. Chlapec Ktorý Prežil bol vo vzácnej forme, pravdepodobne naštvanejší viac, než ho kedy Draco videl. Zdemoloval celú izbu.

Dracovo obočie sa nadvihlo, keď hodil telku o stenu a na chvíľu ho zamrzelo, že už nedopozerá Vášeň. Trvalo mu niekoľko minút, kým si všimol, že vo dverách stoja ďalší ľudia.

Remus Lupin a Severus Snape.

"Profesor," prekvapene pozdravil Draco a obaja muži sa na neho pozreli s rovnakými výrazmi zmätenia.

"Čo do pekla?" zamrmlal Snape, keď uvidel rozšírenú celu, potom pretočil očami, očividne mu došla Hermionina ruka v tej zmene.

"Tá malá sopľanda..." vzdychol si a priblížil sa k Dracovej cele.

"Čo sa deje, profesor? Čo tak vytočilo Pottera?" spýtal sa potichu, nechcel, aby ho teraz tichý a zadumaný chlapec počul. Lupin kľačal vedľa Pottera, utešujúco ho ťapkal po chrbte.

Draca napadla príšerná myšlienka.

"Kde je Grangerová?" spýtal sa potichu.

Snape sa na neho ostro zadíval. "Slečna Grangerová tu zakrátko bude." Odhalil zuby. "Prečo?"

"Tá mrcha povedala, že mi prinesie nejaké sladkosti. Už nemám nič v zásobe," zamrmlal nevrlo.

Snape sa tváril menej než pobavene a stíšil hlas. "Obávam sa, že zásoba sladkostí je najmenším z tvojich problémov, Draco."

"Prečo?"

"Ako vieš, pred nejakým časom sme tvojho otca upovedomili o tvojej situácii." Draco si odfrkol. Snape sa odmlčal, ale pokračoval, keď Draco nič nepovedal. "Ale zdá sa, že len nedávno zistil, že v tom bola zapletená tvoja teta Bellatrix. Včera v noci zabil Bellatrix, jej manžela a švagra."

Draco pocítil nával vrelej, pomstychtivej radosti. To znamená, že jeho otcovi nebol ukradnutý.

"Problém je, že mohol použiť tých troch ako platbu z tvoje vydanie. Neurobil to. V skutočnosti sa obávam, že mám zlé správy." Vytiahol z habitu obálku a podal ju Dracovi. "Veľmi ma to mrzí, Draco."

S obavami, netušiaci, že ho teraz Potter sleduje, roztvoril list a potichu si ho prečítal. Keď skončil, prečítal si ho znova. Cítil podivný chlad a prázdnotu. Trasľavo podal list späť Snapovi a odkráčal preč. Snape na neho nezavolal. Draco potichu vkĺzol do svojej súkromnej izby a zatvoril dvere.

Ľahol si na posteľ, tvár schoval do vankúša a triasol sa. Pozrel sa na kalendár a zistil, že je koniec marca. Bol vo väzení štyri mesiace. Pridusil chichot, zrazu sa cítil smiešne za to, že stále dúfal, že ho jeho otec zamýšľa oslobodiť.

Pri tej myšlienke niečo v jeho vnútri prudko prasklo a on bezmocne zanariekal, kričal svoju zúrivosť a slzy do vankúša. Cítil sa zhnusený a zradený a menej a bezcennejší, než sa cítil od smrti svojich dvoch priateľov. Prial si, aby - ako Potter - mal niečo, čo rozbiť. Treskol päsťou do postele a do steny. Chcel do tej steny búchať, až kým mu nepraskne koža na hánkach a nezačne tiecť krv, ale hoci to bolelo a on stále búchal, žiadna krv sa neobjavila. Bol príliš slabý.

Zrútil sa na posteľ, schúlený a zavíjajúci svoje trápenie.

O neznáme množstvo hodín neskôr ho prebudila ruka na pleci a trvalo mu dezorientovanú chvíľku, kým si uvedomil, že je stále vo svojej cele a že nikto iný by tam s ním nemal byť.

Na kraji jeho lôžka sedela Hermiona. Hladila ho po vlasoch.

"Mohol by som ťa okamžite zobrať ako rukojemníka," zamrmlal do vankúša. Hlas mal zachrípnutý, nos zapchatý. "Alebo by som ti mohol zlomiť väzy a pomstiť sa tým Svetlu za to, že ma uväznili."

Stále ho neprestala hladiť po vlasoch.

Chytil ju za ruku. "Prišla si rovno z utešovania Pottera?" spýtal sa zlomyseľne, zúfalo premýšľal, či jej telo bolo vlhké potom a či by dokázal na jej pokožke vycítiť sex, kebyže sa nakloní bližšie.

"S Ronom sme sa rozhodli rozdeliť si úlohy," sucho odpovedala. Nenávidel, že v jej hlase znelo pobavenie.

"Och, cítim sa tak výnimočne," zamrmlal. "Ty zasraná kurva."

"Hm," predklonila sa, až kým sa perami neobtrela o jeho ucho. "Ešte niekedy ma nazvi kurvou a ja ti zlomím čeľusť a nechám ju zahojiť sa prirodzene. Potom ťa zamknem v tejto izbe a postarám sa, že sa odtiaľto nikdy nedostaneš." Napäl sa. Chcel ju udrieť, ale ona ho stále hladila po vlasoch. "Chápem, že si naštvaný a že sa potrebuješ odreagovať. Dokonca akceptujem trochu kričania a preklínania, ale neopováž sa som mnou hovoriť zvysoka, ty čubčí syn."

Podoprel sa na rukách, dostal sa do sediacej pozície, aby ju mohol prebodávať svojou nenávisťou v očiach. Zazeranie mu okamžite opätovala.

"Mohol by som ťa vziať za rukojemníka," zopakoval.

"Harry, Ron, Lupin a Snape sú vedľajšej miestnosti  a čakajú s vytiahnutými prútikmi a Kingsley je dole. Nedostal by si sa z budovy, Draco."

Mlčal, rozmýšľal o nej. " Ty si... veď vieš," povedal jej potichu. "Spíš s Weasleym a Potterom a stavím sa, že občas to robíte aj všetci traja spolu. S kým ešte spíš?"

S temným výrazom bez obalu odsekla. "Nie je to tvoja prekliata vec, s kým spím."

"Je to moja vec, keď ma pobozkáš so špinou po Weasleym na ústach."

Čudne sa na neho pozrela. "Weasleym? Nie Potterom?"

Pokrčil plecami.

"Harry to potrebuje."

"Harry má Weasleyho, ktorý ho šuká do zadku ako pes v lete. Je to choré, mimochodom. Kedy sa stali buzerantami?"

Na chvíľu si myslel, že mu dá facku. Namiesto toho na neho chladne pozrela. "To je ďalšie slovo, ktoré pridávame na zoznam," napäto povedala. "Povedz to znova a budeš mať čo do činenia s Ronom."

"Je od teba nesprávne, že ma cenzuruješ," zavrčal. "Už som vo väzení. Nemôžeš mi nechať tú trošku slobody, ktorá mi zostala?"

"Och, sklapni," znela nahnevane.

"Takže čo Pottera tak naštvalo, že musel zničiť telku?"

Hermiona opatrne zvažovala svoje slová. "Bellatrix. Spravila veľa naozaj príšerných vecí. A zabila niekoho pre Harryho veľmi dôležitého. Harry chcel byť tým, kto ju zabije."

Takmer si odfrkol. Zdalo sa, ako keby každý z nich prenasledoval niekoho iného. "Nuž som rád, že je tá mrcha mŕtva."

"Bola to tvoja teta, nie?" opatrne sa spýtala Hermiona.

"To je to, čo je také absurdné. Celá táto vojna je spojená s krvou, vieš že? Čistokrvní, nečistokrvní, humusáci." A úprimne to povedal len preto, aby zistil, či mu to prejde. Nechala to tak a on v duchu zajasal. "Ale keď príde k boju, krv nič neznamená. Človek by si myslel, že všetka tá drahocenná krv zdieľaná medzi rodinou, niečo znamená, že bojujeme, aby sme ju ochránili. Ničíme inú krv v mene vyššieho cieľa, ale tým cieľom je naša krv, ktorú potom obetujeme pre náš cieľ. Brat voči sestre, otec voči dieťaťu, vraždíme  príbuzných, prelievame krv, aby sme krv zachránili. Je to nekonečný kruh." Nepozrel sa jej do očí.

"Presne ako môj otec."

Hermiona mlčky čakala.

"Zriekol sa ma," priznal Draco a zlomene sa zasmial. "Stal som pre ich vec príťažou, napriek tomu, že tou vecou je moja krv. Takže odvrhol mňa a moju krv v mene ich veci, legálne sa ma zriekol. Zbavili ma môjho mena a majetku. Pre neho som mŕtvy. Ale aspoň ma pomstil, vieš? Zabil Bellatrix. Muselo mu na mne aspoň trochu záležať, však?"

Hermiona sa prisunula k nemu, váhavo sa dotkla jeho pleca. Strhol sa.

Chytil ju za ruku. "Si špinavá," zašepkal.

Rýchlo sa stiahla, dotknutá, ale on ju stále držal za ruku.

"Naprosto páchneš po Weasleym. Neznesiem to." Zdvihol jej dlaň k svojmu lícu, pobozkal ju, opätoval bozk, ktorý mu predtým dala. "Môžeš sa ma dotknúť. Ale ak to urobíš, radšej by si sa nemala dotýkať jeho. Je čistokrvný, dokonale krížený, čarodejník s modrou krvou. Ale pre mňa je to špina."

Pomaly stiahla svoju ruku a on ju nechal vykĺznuť zo svojho zovreta, nie istý, čo vidí v jej tvári. Bez slova vstala, ruka, za ktorú ju držal, pritlačená ochranne na hrudi a odišla z miestnosti. Pozrel sa na dvere, zatrpknuto sa zaškeril, keď začul, ako ťažká zámka zapadla na miesto.

Mal ju vziať ako rukojemníka.

Schúlil sa na lôžku a zaspal.

****