Preklady fanfiction Harryho Pottera

****

Draco nemal čas premýšľať, ako dlho ho chcú v tej malej izbe nechať zavretého. Prebudil sa na zvuk odomykania zámku.

Dvere otvoril Potter. Draco sa pretočil na bok, aby bol tvárou k nemu.  Pretrel si ospalky z očí a pokúsil sa nemračiť nad Potterovým vzhľadom.

"Čauko, zjazvenec."

"Čauko, hlodavec."

Chlapcove zdravie sa znova dalo na útek. Pod očami mal kruhy a pokožku mal popolavú. Draco sa pozrel na svoj kalendár. Áno, pravidelný ako Grangerovej krámy.

Vstal a nasledoval Harryho do Dracovej ‘obývačky’. Harry sa zarazil, zostal stáť chrbtom otočený k Dracovi.

"Ani sa na mňa nepokúsiš zaútočiť?"

Zmätený Draco takmer zakopol.

"Čože?"

Harry sa stále neobrátil.

"Stojím tu sám otočený chrbtom k tebe a prútik mám vo vrecku."

Šokovaný Draco si uvedomil, že ho to vôbec nenapadlo. Bola to zlatá príležitosť.

Až na to, že teraz bol bezdomovcom.

"Omráč ma, vezmi mi prútik a budeš slobodný. Nikto tu nie je, nikto, kto by ťa zastavil."

"Nezahrávaj sa so mnou, Potter!" vykríkol Draco, pocítiac bodnutie pri tom, aké to bolo kruté. "Povedala ti, že sa ma zriekli, však? Som kriminálnik, nemám domov, nemám peniaze, kam do pekla by som šiel?"

"Kamkoľvek chceš," odpovedal Harry vyrovnane, stále sa neotočil.

Draco mlčal.

"Nechápeš to? Čo Lucius..." vyšplechol to meno. "Čo pre teba urobil? Zvráteným, skurveným spôsobom ti dal svoje požehnanie. Tvoj osud je teraz v tvojich rukách. Dáva ti na výber, či sa ochotne vrátiš späť do stáda, k nemu a Temnému pánovi. Alebo odídeš a urobíš čokoľvek, čo do pekla chceš so svojím životom. Chápeš to?" Potterove päste boli zaťaté, hlas pridusený.

Tie slová mu pomaly dochádzali a Draco mohol len zízať s ústami dokorán.

Zrazu vedel, že má Potter pravdu.

Lucius bol oddaný cieľu Temného pána. Slepo oddaný a odhodlaný každým vláknom svojej bytosti doviesť ho až do úplného konca. Chcel moc, ktorú Temný pán ponúkal, tak strašne, že by sa zriekol vlastnej rodiny a všetkého na svete, aby dosiahol svoje ciele.

Ale miloval svojho syna.

Dosť na to, aby prerušil všetky svoje väzby s ním. Mohol vychovať Draca ako nejaký nástroj, ako prostriedok pre svoje vlastné ciele. Mohol Draca ovládať, manipulovať s ním ako s bábkou.

Namiesto toho ho nechal ísť.

Aby urobil svoje vlastné rozhodnutia.

A aby žil s dôsledkami.

Slizolinčan hľadel na Harryho strapaté čierne vlasy a zhrbené plecia a jeho výraz sa zjemnil.

"Nemôžem uveriť, že žiarlim," zamrmlal Potter robiac si posmech sám zo seba, tak ticho, že ho Draco takmer nepočul.

"Aké je to mať nejakého otca, Draco? Aké je to mať niekoho, kto ťa miluje bez ohľadu na to, aký si hlúpy? Alebo koľko chýb urobíš?"

Draco sa usmial na svoje nohy a utrel si oči, pretože Potter sa na neho nepozeral a nebolo tam nikoho, kto by to videl.

"Je to tá najúžasnejšia vec na svete," dostal zo seba.

"Nenávidím ťa," zavrčal Potter. "Vážne, skutočne ťa nenávidím."

Draco si nebol istý, čo na to odpovedať. Namiesto toho sa načiahol, aby položil ruku na Harryho plece. Potter to vzal na vedomie tým, že stál nehybne, dovolil ten dotyk na úder srdca, než odkráčal z cely.

****

Keď sa začalo stmievať, Grangerová sa vrátila z bohviekde, kam utiekla. Zastala, aby sa na neho pozrela, prekvapená, že ho vidí pusteného z tej malej izby. Uškrnul sa na ňu a ukázal jej prostredník, keďže sa Weasley nepozeral. Potter to zachytil, ale len si odfrkol. Zamračila sa na nich oboch.

Bolo neskoro, Weasley s Potterom spali, prepletení na gauči, priveľa k jeho zhnuseniu, keď sa s ním konečne prišla porozprávať. Pritiahla si podušku a posadila sa pred jeho celu.

"Nejdeš dnu?" lákal ju sladko.

"Neopustím kvôli tebe svojich chlapcov. Potrebujú ma."

Očami švihol k spiacemu mopu červených vlasov. "Dnes si mu nedala bozk na dobrú noc."

Zahryzla si do pery, očami zaletela k Dracovým ústam.

Posmešne sa usmial. "Chceš namiesto toho pobozkať na dobrú noc mňa?"

"Ja ťa využívam."

Stuhol.

"Čože?"

Prekrížila si ruky, pošúchala ramená v obrannom geste a uslzene povedala:

"Mám pocit, že sa rozpadám. Musím byť pokojná a prijať čokoľvek, čo chalani rozhodnú, ale mám pocit, že vybuchnem a začnem kričať a už nikdy neprestanem. Tak veľmi toto nenávidím a len chcem, aby ma niekto objímal, ale neznášam pripravovať Harryho o Ronovu pozornosť. Musím byť silná. Harry potrebuje, aby som bola silná."

"Poď dnu."

Vzhliadla na neho, na dlhých mihalniciach sa leskli slzy.

"Poď sakra dnu," zopakoval.

Zaváhala, uvažovala o tom. Prižmúrila oči a on vedel, že sa chystá hodiť opatrnosť za hlavu. Jej "Alahomora" otvorilo dvere a potom ju za ňou zamklo. Zostal na zemi, aby neurobil žiaden ohrozujúci pohyb a vyplašilo ho, keď vyhodila prútik cez dvere smerom k spiacim chalanom.

"Aby ťa niečo nenapadlo," vysvetľovala, keď zbadala jeho výraz.

Zamračil sa.

"Teraz si tu uviazla," varoval, ale chytil ju za ruku a naviedol tak, aby sa mu posadila do lona. Vzdychla si a schúlila sa voči nemu.

Jej pokožka bola teplá, takmer horúca, líca mala vlhké od sĺz. Cítil ich na krku, keď si tam položila hlavu, ruka ochabnuto na jeho hrudi. Voňala po jahodovom šampóne. Objal ju okolo pliec jednou rukou, druhú položil na jej brucho.

"Myslíš, že ma Weasley zabije, keď nás takto uvidí?" spýtal sa.

"Možno." Neznela, že by jej na jeho blahu nejako záležalo.

Pokúsil sa nereagovať na dych na svojom krku, ale jeho mozog si nemilosrdne vyvolal tie zvuky, ktoré vydávala, keď ju nahú objímal Potter v náruči. Nepohodlne sa posunul.

"Povedz mi, čo robia Potterovi."

Zdalo sa, že sa s malým vzlyknutím zmenšila sama do seba a on si dovolil objať ju mocnejšie.

"Zabíjajú ho."

Chrbát mu stuhol.

"Čože?"

"Povedal ti to, chcú, aby zabil Voldemorta. Nuž, je poriadne jasné, že on je tým, kto to môže urobiť, ale stále nevedia ako. Dumbledore si myslí, že by mohol Harry mať nejaký špeciálny talent alebo moc. Existuje dôvod takému niečomu veriť. Až na to, že Harry je stále dieťaťom. Čarodejníci nadobúdajú plnú silu medzi osemnástym a tridsiatym piatym rokom."

Draco pomaly prikývol, spracovával to.

"Nemáme čas." Hermiona začala plakať a nahnevane si utrela slzy. "Nemáme čas čakať, kým Harry dospeje. Voldemortova sila rastie. Tak rýchlo získava prevahu. Takže... takže sa snažia prinútiť Harryho, aby dospel. Používajú tie divné kúzla a techniky, aby Harryho mágia dospela rýchlejšie, ale je to... nie je to prirodzené. Harryho telo to nedokáže zvládnuť. Jeho myseľ na to nie je pripravená."

"To preto býva taký chorý."

"To... a práve zistili, že dozrievanie Harryho mágie ho pripravuje o roky života. Zabíjajú ho, Draco." Jej hlas sa zmenil na nárek a ona ho ukryla v jeho rameni.

Kolísal ju, kým vzlykala.

"U Merlina, po celý čas má také príšerné bolesti a je taký unavený a to ho robí pred Voldemortovými útokmi zraniteľným. Ale stále ich necháva, aby mu to robili."

"Prečo? Prečo im to dovolí?" spýtal sa ostro. "Dospeje k svojej moci prirodzene, ak jednoducho počkajú."

"Pretože čím dlhšie čaká, tým viac ľudí zahynie. Ak mu bude trvať desať rokov, kým dospeje, predstav si koľko ľudí za ten čas zomrie. Harry by každú jednu z tých smrtí bral ako svoju chybu. Už to robí. Tá vina ho trhá na kusy."

"Vina? Oni jatria jeho vinu, aby bol ich pokusným morčaťom? Vedia naisto, že to bude fungovať?"

"Nakoniec to vyjde...  len nevieme, aké budú dôsledky. Desím sa, že sa jeho telo vyčerpá skôr, než bude na niečo v boji s Voldemortom použiteľné. Harry je pre nich nástrojom, pomôckou, ktorá sa dá skrátka využiť v boji."

"Tak srať na nich!"

"Chcem ho od toho tak strašne odhovoriť, ale všetci vravia, že je to naša najlepšia šanca. Je to správna vec, nie?" odtiahla sa a jej oči prosili. "Jeden život obetovaný za tisícku iných je malou cenou, nie? To je to, čo Harry stále hovorí, ale ako mu toto môžu robiť? Ako to, že ich nechávam?"

"Prečo toto Weasley dovolí?" zamračil sa zúrivo. "Ten blbec sa má starať o vás oboch."

Pokrútila hlavou. "Pravdepodobne z toho istého dôvodu ako ja. Je to Harryho voľba."

"Všetci ste tak zasrane sprostí a to je niečo, s čím vám pomôcť nedokážem, takže sa vyplač."

Ukryl tvár v jej vlasoch, vkĺzol strategicky položenou rukou pod jej košeľu, preletel po jej bruchu. Pocítil nával spokojnosti, keď sa nadýchla, svaly pod jeho prstami sa napli.

Pokúsil sa ruku presunúť pod jej nohavičky, ale zachytila mu ju s varovným stisnutím. Pobozkal ju na líce, aby ju rozptýlil, potom na ústa, keď otočila hlavu.

Na tri údery srdca neodpovedala, ale potom sa jemné pery oddelili a on prenikol dnu. Sústredil sa na tú chuť, mapoval ju jazykom, chcel si byť istý, že nikde nenájde ani stopu po Weasleym. Chcel ísť hlbšie.

Odtlačila ho, odvrátila hlavu. "Čo robíš?" znela zachrípnuto.

Stále sa s prstami hral na jej bruchu. Triasol sa. U Merlina, on sa triasol. "Povedala si, že ma chceš využiť. Vedela si, čo robíš, keď si prišla sem dnu. Zriekla si sa tých hnusných Weasleyho bozkov. Myslel som, že chceš, aby som ťa bozkával ja."

Otočila sa v jeho náručí, aby bola tvárou k nemu, obkročila ho.

"Prečo?"

"Čo prečo? Teraz z toho budeš robiť viac, než to je?" posmieval sa, rukami prechádzal hore a dolu po jej chrbte.

"Nie som hlúpa, Malfoy," zasyčala, a skôr než ju mohol zastaviť, jej ruka bola v jeho vrecku, zvierala odznak hlavnej prefektky.

Vyzývajúco na neho hľadela, ale on jej len ten pohľad spurne opätoval.

"Nechápem ťa," vyšplechla, prešla mu prstami po tvári. Pritisol sa k jej ruke. "Občas si myslím, že si človek. A inokedy si myslím, že si toto príšerné, sebecké, vypočítavé monštrum bez svedomia."

Priklonil sa bližšie a zašepkal voči jej ústam. "Ale to je to, čo ma robí človekom."

Zvraštila tvár.

"Potom by som chcela, aby si bol menej ľudský."

"Ja tiež."

Pobozkal ju na čele, na viečkach a potom na ústach, pritlačil si ju k sebe. Dokázal by byť ľudskejší. To je to, čo potrebovala. Nie zasraného Weasleyho, ktorý ju a Pottera necháva zničiť samých seba. Toto potrebovala, či to vedela alebo nie.

Jej bozky boli váhavé, hoci si nedokázal predstaviť, prečo teraz hrá plachú, keď vedela, že ju tak dlho chcel. Otvorila sa mu, jej bozky stále hladovejšie, chytila mu tvár, aby krúžila jazykom okolo jeho. Spomenul si na bozky, ktoré ju videl dávať Harrymu s Ronom vo Veľkej sieni a zrazu premýšľal, či by teraz bolo všetko iné, keby ju vtedy požiadal, aby pobozkala aj jeho.

Zakňučala voči jeho ústam a on prestal rozmýšľať o tom, čo by bolo keby. Uvedomoval si bozkávanie a prisatie sa na jej krk, lízanie šľachy na jej krku, keď mu mrmlala niečo do ucha, na to, ako krátko mal ruky na jej zahalených prsiach. Neohrabane sa potýkali s nohavicami a potom sa jeho dýchanie roztrasľavelo v záhybe jej krku, keď na neho nasadla, pretože bol v nej a ona sa hýbala voči nemu a, u Merlina, bolo to také dobré, ako ten najlepší druh hladkého, horúceho, tesného a oh kurva áno, a dokelu bola hlučná.

Pritiahol jej ústa k svojim, aby ju umlčal, naštvaný, pretože sa jej pokúšal dostať pod košeľu, ale bolo dôležitejšie, aby sa Weasley s Potterom nezobudili. Pohla bokmi a on na chalanov zabudol a zastonal takmer nariekavo voči jej ústam. Skutočne sa posmešne zasmiala a bol by sa jej odplatil, ale toto potreboval tak hrozne, že by zomrel, ak by prestala, takže ju zvieral za boky a nútil ju pokračovať.

Cítil, kedy začínala byť. Jej stehná zovreli jeho boky, triasla sa a kňučala a stuhla, potom ho tvrdo do pleca pohrýzla s tlmeným kňučaním. Zjajkol pri pocite jej zubov a bol by ju preklial, ale nemohol dýchať, takže ju namiesto toho chytil za zadok a niekoľkokrát tvrdo pritlačil k sebe, až kým sa neurobil. Lapal po dychu, chytil ju za ruky, bozkával ju, keď jej ústa vyhľadali jeho.

Pomaly sa oddelili, zadychčaní, chladnúci potom.

Darebácky sa na neho usmiala v naprostej samoľúbosti.

"Ty si bol panic?"

Vyprskol, zdesený a ona vybuchla smiechom, tlmiac ho príšerne zle a nakoniec skončila tak, že odfrkávala do jeho pleca a objímala ho, aby zo svojich slov vzala preč akúkoľvek naznačenú urážku.

"Teraz sa vrátiš k Weasleymu?" spýtal sa nevrlo, keď sa upokojila.

Poťapkala ho po vlasoch.

"Práve teraz nemôžem nič sľúbiť, Draco," povedala mu vážne.

Pera sa mu vytočila v návale zloby a takmer ju od seba odtlačil, to večne čakajúce jazero nenávisti vystúpilo v jeho bruchu, ale ovládol sa, rozhodol sa nechať to na daždivý deň.

"Čo sa so mnou stane teraz, keď mi môj otec nepomôže?"

Pobozkala ho na líce.

"Nič zlé. To ti skutočne môžem sľúbiť."

"Hmm." Pritlačil ju na zem.

"Ja ti ukážem panica," zavrčal a začal znova.

****