Preklady fanfiction Harryho Pottera

****

Na konci mája sedel Draco Malfoy osamote vo svojej cele, stratený v myšlienkach, napoly driemal v lúčoch teplého jarného svetla.

Bezpečný dom bol prázdny a tichý.

Harry, Hermiona a Ron odišli noc po útoku, pretože ich poloha bola prezradená. Trosky z bitky nikto neupratal. Drevo a sutiny ležali rozptýlené po celej miestnosti. Televíziu kliatby rozbili na kúsky. Na dlážke bola veľká hnedo-oranžová škvrna od krvi a fľaky na stenách.

Weasley ostatným povedal, čo Draco urobil. Nie z trucu, to si Draco uvedomoval, ale preto, že nepovedať im to by mohlo byť nebezpečné.

Hermiona sa pred odchodom dotkla jeho čela, načiahla sa cez mreže, aby ho prstami pohladila po vlasoch. Bola smutná. Nepobozkala ho na rozlúčku. Tentoraz ho ani nenapadlo dať jej odznak. Už viacej nebol jej.

Harry tam sedel a dlhý čas ho sledoval, kým sa ostatní pripravovali k odchodu. Zjavne rozoberal činy druhého chlapca, príčiny a dôsledky. Neprehovoril a Draco sa nedokázal prinútiť, aby to mlčanie prelomil, aby povedal všetko to, čo povedať chcel.

Takto to bolo lepšie.

"Ďakujem ti," prehovoril Harry potichu, než odišiel. "Ďakujem ti, že si mi nechal Rona."

Draco použil všetku svoju silu, aby sa na druhého chlapca neoboril.

Ty Rona nepotrebuješ!

Spomenul si na Crabba s Goylom, a ako veľmi ich stále potreboval a jednako nechápal, ako ten sprostý, tupý Weasley môže zaplniť takéto miesto v Harryho živote. Ale pomohlo mu to, aby zostal ticho.

Weasley bol ten, kto odchádzal posledný. Draco sa pokúsil skrotiť svoju nenávisť. Ron bude musieť byť silný. Zazerali na seba v ublížení, hneve, pochopení a nedorozumení.

‘Postaraj sa o nich,’ nebolo vyslovené nahlas, ale Ron tie slová videl v Dracových očiach a prikývol na súhlas.

Potom bol preč a bezpečný dom bol nadobro prázdny.

Čas plynul, ale Draco nepočítal dni.

Už viac nemal návštevníkov.

Už viac nevedel, čo sa deje vo vonkajšom svete.

Už viac na nich troch často nemyslel. Bol si poriadne istý, že na neho zabudli. V noci zvieral odznak a obkresľoval tie slová prstami a cez deň ho nosil pod košeľou, blízko pri srdci.

Ten kov hrial.

Z jeho popoludňajších driemot ho prebudilo rozrazenie dverí. Pozrel sa kvôli tomu na okamih priamo do slnka, keď otvoril oči. Zažmurkal, zatvoril so zasyčaním zaslzené oči a musel odžmurkať paobraz, než mohol znova vidieť.

Potom nemohol uveriť tomu, čo vidí.

Vpotácali sa dnu bez fanfár, zakrvavení, špinaví a roztrhaní.

Ron Weasley prakticky ťahal Harryho Pottera napoly v bezvedomí. Hermiona Grangerová krívala, od hlavy po päty ju pokrývali sadze a oblečenie mala potrhané.

Draco vstal pomaly na nohy.

Ron sa obzrel cez plece ako prenasledované zviera, než netrpezlivo kývol na Hermionu. "Švihni si."

Grangerová namierila prútik na jeho dvere. "Alahomora."

Draco tam len totálne zmätený stál, pretože si myslel, že má halucinácie. Železné mreže sa so škripotom otvorili. Mal nohy ako z olova, mozog na kašu.

Hermiona mu niečo hodila a on to reflexívne zachytil. Chladné drevo sa dôverne známo pritlačilo o jeho dlaň a trošičku zaiskrilo, keď spoznalo svojho vlastníka. Zalapal po dychu.

Prútik. Jeho prútik.

"Tak choď," unavene na neho vyštekol Weasley, keď sa Hermiona rýchlo vrátila k jeho boku. "Si slobodný."

"Čo-čože?"

Trojica sa mu otočila chrbtom a pohla sa bolestivo k dverám.

"Nie, počkať!" vykríkol zúfalo. "Čo sa deje?"

"Albus Dumbledore je mŕtvy," potichu prehovoril Potter. "Po celej Británii zlyhávajú ochrany. Voldemort bude mať do troch hodín plný prístup ku všetkému, čo Dumbledore chránil."

Draco sa pokúšal nepanikáriť, informácie prichádzali príliš rýchlo.

"Ale čo sa deje?"

"Kým sa rozprávame, evakuujú Rokfort. Rád uteká do Ameriky. Nás... nás jediných napadlo pustiť ťa, než odídeme."

Draco prehltol. Bol by tu zomrel... Pravdepodobne smädom.

"Zaklínanie Pottera?" pozrel sa na Hermionu.

Pokrútila hlavou. "Prestalo. Dumbledore je mŕtvy." Vzlykla. "A aj tak by sme im to nedovolili robiť znova."

"A plytváme časom, ktorý nemáme! Ideme!" vyštekol Weasley. Krátko sa pozrel na Draca. "Veľa šťastia. Teraz odtiaľto vypadni."

"Ja... ja nerozumiem." Zrazu bol vydesený, vydesený pohnúť sa, vydesený myslieť.

Potter sa vo Weasleyho zovretí krútil dovtedy, až kým nebol tvárou k Dracovi.

"Teraz si slobodný. Spomínaš si na voľbu, ktorú ti zanechal tvoj otec? Nuž, je práve tu. Priamo tu a práve teraz."

Draco nemohol dýchať.

Harry kývol na Rona a ryšavec ho pevnejšie podoprel, pomáhal Harrymu vykrívať z dverí. Hermiona sa opierala o stenu, slabučko vzlykala od bolesti a chytila sa Weasleyho, keď takmer zakopla. Prehodil si jej ruku cez plece a ťahal ich oboch.

Blondiak hľadel za nimi.

Bol slobodný?

Obzrel sa na svoju celu. Jeho teplé, čisté väzenie.

Bol slobodný a... a Dumbledora už nebolo? Rokfort bol mŕtvy?

A Voldemort bol...

Zovrel prútik v ruke, skúšal ho a zistil, že mu stále dokonale sedí.

Mohol sa vrátiť. Mohol ísť za svojím otcom. Privítali by ho s otvorenou náručou.

Ale šiel by domov? Bolo by všetko také ako predtým?

Odznak sa otieral o jeho hruď s každým trhaným nadýchnutím, teplý, pretože jeho pokožka bola teplá.

Harry s Hermionou idú do Ameriky.

Sledoval, ako sa Ron namáha, aby ich oboch udržal v stoji, ako sa od toho úsilia ksichtí.

Čo keby niektorý z nich zakopol?

Hermiona sa na neho obzrela. Všimol si to. Tak krátko. Záblesk hnedých očí.

Čo ak to ten ryšavec nedokáže sám?

Znamenie na jeho ruke zapulzovalo.

Nie. Ryšavca nemôže nahradiť. Nemohol byť pre Harryho a Hermionu tým, čo je pre nich Ron.

Potterove kolená sa podlomili a Ron takmer pustil Hermionu, keď zovrel druhého chlapca, aby mu zabránil spadnúť. Hermiona sa ochabnuto oprela o stenu.

Ale možno...

Len možno...

Srdce mu búšilo tak silno.

Možno existuje medzi nimi pre neho miesto.

Hrot odznaku ho bodol do palca, krv mu kvapla na hruď.

Možno by nakoniec mohol niekam zapadnúť v tom ich pevne spojenom svete.

Draco opustil celu, zacítil podivný bzukot, keď opúšťal štíty, ktoré ho mali udržať dnu. Srdce mu búšilo v krku, keď obchádzal trosky druhého poschodia a takmer nesmelo vkročil do chladného, zatieneného schodiska.

Weasleyho hlava vyletela dohora, keď sa mu zrazu blondiak objavil pri boku. Opatrne uvoľnil Hermionu z Ronovho zovretia a jemne oprel o vlastné rameno.  Hnedé oči na neho rozvážne hľadeli. Nabral ju do náručia.

Druhí dvaja mlčali. Weasleyho tvár bola ponurá, ale prikývol, keď sa Draco na neho pozrel. Potter sa mierne usmieval, čelo lesklé potom a okuliare zahmlené.

Weasley povytiahol Harryho. Grangerová si oprela hlavu o Dracove plece.

Štvorica spoločne odkráčala do muklovského mesta.

Za nimi sa na zemi v slnečnom svetle leskol odznak hlavnej prefektky.

****

Rokfort, najväčší výtvor Godrika z Chrabromilu, Salazar Slizolina, Roweny Bystrohlavovej a Helgy Bifľomorovej, už stál tisíc rokov a bude pravdepodobne stáť ďalších tisíc.

Teraz bol hrad prázdny a päťdesiat smrťožrútov, ktorí do neho v posledný májový deň za súmraku  vpadlo, nenašlo nič, len rezonujúce chodby a vodou obťažkaného starého plyšového medvedíka, ktorý plával v jazere.

Rokfort je mŕtvy! kričali víťazoslávne, chrapľavo sa rehotali v temnote Veľkej siene a odišli, gratulujúc sami sebe.

Len ticho zostalo.

Až kým sa s ostrým cveng neobjavil v záblesku svetla strieborný odznak, aby sa usadil na podstavci vedľa svojho brata.

V riaditeľovej kancelárii obrazy odfukovali, ani sa nepohli.

Triediaci klobúk sa pre seba zachichotal a slabý oheň sa rozžiaril v kozube, zubaté plamene boli ako karmínové perie.

Čakali...

Vyčkávali...

Za posledných tisíc rokov Rokfort zničili dvakrát a zatvorili päťkrát, naposledy na takmer dvadsaťpäť rokov.

A predsa ničitelia hradu boli mŕtvi a Rokfort stále stál.

Čo bolo päť rokov alebo desať, päťdesiat či dokonca celé storočie? Čo bol život jedného človeka pre takéto miesto?

Rokfort driemal v nekonečnej trpezlivosti.

Vyčkával.

Sníval.

Vedel.

Že nakoniec....

Sa jeho deti vrátia.

~ Koniec ~