We Learned the Sea – Kapitola štvrtá

"Neřekla byste mi, prosím vás, kudy odsud mám jít?"

"To závisí ponejvíce na tom, kam se chcete dostat," řekla Kočka.

"To je mi skoro jedno, kam - - " řekla Alenka.

"Pak je docela jedno, kudy půjdete," řekla Kočka.

Alenka v říši divů (zdroj: http://ld.johanesville.net/carroll-01-alenka-v-risi-divu)

Kapitola 4 Through the Looking Glass

Názov kapitoly podľa autorky pochádza z Alenky v ríši divov. Znamená: Cez zrkadlo. Doslovný preklad by ale mohol znieť: cez nazeracie sklo. To sklo, čo oddeľuje väzňov od návštev. Autorka sa naozaj hrá so slovíčkami.

Na ďalší deň šla Hermiona do Azbakanu predovšetkým preto, aby to mala čo najskôr za sebou a pokúsila sa zachrániť trochu dobrého dňa. Harry jej nepovedal nič, na čo sa má pýtať, ale vravel, že Malfoy bude vravieť, čo robiť.

Keď Hermiona prišla a požiadala o stretnutie s ním, zaviedli ju do malej miestnosti. V polovici bola rozdelené sklenenou stenou, jedna polovica pre väzňa, druhá pre návštevníka. Návštevnícka strana mala zopár skoro pohodlných stoličiek, ale vo väzňovej časti bola len jedna kovová.

Draco už sedel vo svojej polovici miestnosti, ruky prekrížené na hrudi, trochu sa mračil. Vzhliadol nahor, keď vošla Hermiona a prižmúril oči, keď si všimol, že má na sebe jeho plášť.

Hermiona zachytila jeho pohľad a posmešne sa na neho usmiala. Predviedla ohromnú šou, keď si ho vyzliekala a nepozorne ho prehodila cez jednu zo stoličiek, postarajúc sa o to, že sa časť z neho dotkla podlahy. Potom sa posadila na druhú stoličku a pozrela sa na neho.

"Vidíš?" povedala. "Sklo. Ty," ukázala. "Ja. Tvoje dvere vedú k tvojej cele, moje dvere vedú k slobode." Naklonila hlavu trochu nabok a prezerala si ho. "Ako si spal? Ja som sa túlila v mojej teplej, pohodlnej posteli s jemnou prikrývkou a vankúšom." Draco na ňu pozeral len so slabým záujmom. "Aké je jedlo? Pozrime sa, včera večer som jedla pečené kurča so smotanovou omáčkou, s kuskusom a špargľou ako prílohou. A na raňajky som mala ovsenú kašu s toastom a pomarančový džús." Stále nič nepovedal, ale mohla vidieť, že jeho fasáda slabne, aj keď len nepatrne.

"A dnes ráno som si dala skvelú, dlhú, horúcu sprchu. Musela som tam stáť desať minúť a nerobiť nič iné, len chlácholiť moje svaly tou teplou vodou." Draco našpúlil ústa, ale inak nedal najavo, že počúva. Samozrejme, nemal inú možnosť, než počuť, čo povedala. "Čo som ešte robila včera večer? Nuž, ak musíš vedieť, mala som dezert - moju obľúbenú zmrzlinu. A schúlila som pred televízorom - to je mukelská vec, čo ukazuje pohybujúce sa obrázky so zvukom - a celý čas som sledovala svoj obľúbený film."

Teraz sa na ňu Draco pozrel a zažmurkal. Zdalo sa, že niečo v jeho výraze zjemnelo, ale keď prehovoril, tie slová boli tvrdé ako ľad. "Budeš čušať, však? Pre prípad, že si si to nevšimla, je mi srdečne jedno, čo robíš so svojím časom, a určite sa nestarám, že tvoj večer bol lepší ako môj. Skutočne som nečakal, že tu budem mať báječný čas, takže sa tu prestaň nafukovať ako páv a premôž samu seba. Si tu, aby si odviedla prácu, tak si ju urob. Prestaň sa snažiť súperiť so mnou v dôvtipe, pretože, celkom na rovinu, vydala by si sa na cestu, na ktorú nemáš."

Zízala na neho. "Súperenie v dôvtipe? S tebou?" Odfŕkla si. "Za účelom vstúpiť do takej bitky, by obe strany potrebovali začať na porovnateľnej hladine inteligencie, aby tá súťaž v prvom rade mala nejakú cenu. A pretože ty žiaden dôvtip nemáš, nie je na to žiaden dôvod, však?"

Draco od nej dokázal zniesť veľa vecí, hlavne preto, že toto bol jeho nápad, jeho plán, a ona bola kľúčová pre jeho úspech. Vedel, že bude musieť byť trpezlivý a nedovoliť, aby sa mu ona či Harry dostali pod kožu. Hocijaké žarty, ktoré by urobili o krvi, sa ľahko zvládnu, pretože vedel, kde stojí v tejto otázke. Ale neurobili, čo istotne prispeje k zaujímavému priebehu, keď nastane vhodná doba. Nadávky, ktorými by ho mohli nazvať, sa od neho odvalia ako voda z kačacieho peria; jej posmešky a podpichnutia a bodnutia sa strávia za účelom, aby videl toto dospieť do konca. Pretože nič ho nemohlo zadržať pred tým koncom; nič nebolo dôležitejšie.

Ale nazvať ho neinteligentným bolo niečo celkom iné. Nebola to len uštipačná poznámka, či podpichnutie, pretože on bol bystrý a vedel to. Pokojne sa postavil, vždy sa kontroloval, s výnimkou vtedy, keď bol spomenutý jeho otec, a priblížil sa ku sklu. "Myslíš, že si bystrá, že? Len preto, že si špička triedy a miláčik učiteľov? Nuž, povedz mi, Grangerová, dbá o to naozaj niekto? Úprimne, ako veľa ľudí ti ustúpilo z cesty v práci a pozrelo sa na teba s úctou naplneným pohľadom, pretože si bola hlavná prefektka?" Vyšplechol tie dve posledné slová, ako keby zanechali trpkú chuť v jeho ústach. "Vonku v svete to nič neznamená, však? Aký osoh ti to všetko prinieslo? Si auror, len prekliaty auror." Pozrel sa na ňu so zhnuseným výrazom na tvári. "Tak ako veľmi málo som sa mohol zaujímať o to, čo sa z teba stane, jednako si ma sklamala." O sekundu dlhšie na ňu civel, potom sa vrátil k stoličke a obnovil svoju predchádzajúcu pozíciu.

Hermiony sa jeho slová dotkli, hlbšie než si mohla predstaviť. Stať sa aurorom nebolo jej životné želanie, ani to nebolo niečo, nad čím by uvažovala, až kým sa nestalo nad slnko jasnejšie, že Voldemort neodíde preč. Nasledovala Rona a Harryho do zrýchleného výcviku, ktoré ponúklo ministerstvo, aby sa od tých dvoch mladíkov neoddelila, keďže prisahala sebe a Harrymu, že oni traja spoločne prejdú cez všetko.

Bojovala proti slzám zo sklamania, ktoré hrozili, že sa objavia v kútiku jej očí. Samozrejme, že jej bolo jedno, že ho sklamala, ale to, čo povedal, zasiahlo nejaký nerv v nej, ktorý bol príliš citlivý, aby prijal také urážky bez toho, aby spôsobil bolesť. Nemohla sa na neho pozrieť zo strachu, že slzy vyhrajú svoj boj.

"Píš," povedal Draco rozhodne. "Aberdeen, Scott; Adderly, Mark..."

"Počkaj, čo robíš?"

"Dávam ti informácie, pre ktoré si prišla. Agg, Wilton..."

"Zadrž," riekla Hermiona, snoriac v taške po pergamene, brku a fľaštičke s atramentom. Keď ich našla, vyčarovala stôl a začala zapisovať mená, ktoré jej už dal.

Draco ju sledoval s jemným pobavením, potom pokračoval, kde prestal, keď sa zdalo, že je pripravená, aby pokračoval "Andrews, Derrick..."

Poriadne dve hodiny nerobila Hermiona nič iné, len písala a Draco nerobil nič iné, len dával zoznam priezvisk nasledovaný krstnými menami. Bez ohľadu na to, akú unavenú už Hermiona mala ruku, odmietala prestať písať alebo požiadať o prestávku.

"Zabini, Blaise; Zabini, Stephano; Malfoy, Draco." Hermiona čakala, kým bude pokračovať, ale keď neprišli ďalšie mená, pozrela sa na neho. Len sa na ňu díval. "Ja som mimo poradia, samozrejme."

Hermiona sa pozrela na ten zoznam mien. Museli ich byť stovky a bola nevýslovne ohromená, keď jej došlo, že Draco udáva tie mená v abecednom poradí. Bolo to niekde pri "Crabbe, Gregory", keď jej svitlo. Ako to dokázal urobiť? Pozrela sa na neho, hľadajúc akúkoľvek stopu k metóde, ako uchovával tie informácie. Nič jej neudrelo do očí; mal na sebe šedý väzenský odev, ledabolo sedel na stoličke. Nič nemal v rukách, nič, čo by mohla vidieť. Bolo nemožné, že by si všetky tieto mená zapamätal v abecednom poradí  - však?

"Dám ten zoznam Harrymu," povedala, kladúc svoje veci späť do tašky. Potom sa natiahla na stoličke a postavila sa, aby odišla.

"Grangerová," povedal Draco, jasne dávajúc svojím tónom hlasu najavo, že nenávidí hovoriť s ňou.

Ako odpoveď sa na neho Hermiona len pozerala.

"Je - dnes - slnečný deň? Alebo prší?"

Jeho otázka bola neočakávaná. Prečo by sa pýtal na počasie? O čo sa pánabeka zaujímal? Potom sa poobzerala po miestnosti, kde boli a pomyslela si na všetko to, čo videla včera z väzenia, keď doň vošla. Nespomínala si na žiadne okná.

"Prší," zaklamala. Potom zdvihla jeho plášť a ovinula ho s dramatickou parádou okolo seba a vyšla z miestnosti. Informovala strážcu pred dverami, že skončili a vrátila sa pomaly na ministerstvo.

Šla priamo do Harryho pracovne, ale Seamus Finigan, ktorý pracoval na Oddelení magickej dopravy, ju zastavil a pochválil jej plášť. Prinútila sa usmiať a slušne poďakovať, ale v duchu zanariekala. Samozrejme, Malfoyov plášť bola tá najkrajšia vec, ktorú ktokoľvek mal v úrade oblečenú, pretože pravdepodobne stál dosť, aby sa vyrovnal ich mesačnému platu.

Keď vošla do Harryho pracovne, usmiala sa unavene, ale vrelo. "Dobré popoludnie, Harry," riekla.

"Hej, ako to šlo? Nejaké problémy?"

"Nie; Na," povedala a podala mu zoznamy od Malfoya.

Harryho oči sa rozšírili, keď prezeral tie stránky, očividne ohromený toľkými menami. "Čo povedal?" spýtal sa.

"Nič dôležité. Uviedol tie mená, vymenili sme si uštipačné poznámky. Ach, a spýtal sa ma, či je vonku slnečno alebo prší."

Harry jej venoval spýtavý pohľad, na ktorý mohla len pokrčiť plecami.

"Vďaka, Hermiona. Nenávidím, že to na teba tak valím, ale potrebujem, aby si sa zajtra vrátila. Potrebujem iné informácie než len tieto mená.

Sťažka sa posadila. Pripravilo ju to o všetku jej silu, aby zvládla v ten deň len dve hodiny s Malfoyom a pomyslenie, že sa vráti späť tak skoro, vyvolávalo strach. "Prečo ja? Prečo on?" zastenala potichu, chytiac sa rukami za hlavu. Znova bojovala s tými zadržanými slzami, ktoré cítila. Predchádzajúca noc bola pre ňu ťažká. Vrah jej rodičov si proste nakráčal na miesto, kde pracovala a dožadoval sa, aby dostal slobodu. Iste, sľúbil im dodať ich najväčšieho nepriateľa, ale urobil to tak - po malfoyovsky. Znova mala ten hrozný sen, o tej noci, čo našla vo svojom dome zavraždených jej rodičov. Po tom, čo ich zabili, mávala ten sen mesiace, lenže tentoraz, v jej sne, čakal tiež na ňu. To bolo úplne nové. A ona sa prebrala z hlbokého spánku, hneď čulá ako rybička v skorých ranných hodinách. Nedokázala znova zaspať. Po pravde, Malfoyovi klamala dvakrát, o počasí a o jej dobrom spánku.

"Počkaj chvíľu," riekol Harry a použil na svoju pracovňu tlmiace kúzlo, potom ďalšie a nakoniec ochranu, ktorá by prinútila každého, kto sa priblížil k pracovni, náhle si spomenúť na dôležitý obežník na jeho stole, ktorý bolo treba vyplniť. Potom zašepkal, paranoický napriek jeho predchádzajúcim opatreniam. "Je to preto, že nikto nevie, že sem prišiel."

Hermiona zašepkala na oplátku, cítiac  sa trochu hlúpo, keďže mohla v skutočnosti hovoriť nahlas. "Harry, veľa ľudí ho videlo vojsť."

"Upravili sme im pamäť. Toto je obrovské, Hermiona. Iba ty a ja to vieme, plus Moody. Podarilo sa mi ho presvedčiť, že ťa potrebujem, aby si mi pomohla s týmto prípadom." Bola ohromená. Ministerstvo použilo Oblivate na vlastných aurorov? Dobre, iste, Malfoy bol významný skoro tak významný ako Voldemort, ale bol naozaj tak významný, aby sa nikto o ňom nesmel dozvedieť?

"Vážne?" chabo sa spýtala. "Harry - o čom je toto všetko? Chcem povedať, nakráča si sem a potom je aurorom upravená pamäť? Prečo?"

"Toto môže byť obrovské, Hermiona. Informácie, ktoré sľúbil poskytnúť, môžu byť kľúčovými v tejto vojne. Malo by nám to pomôcť zničiť celú sieť smrťožrútov. Nechceme, aby o tomto niekto vedel, alebo o ňom. Keby to zistili ďalší smrťožrúti, mohli by nás napadnúť, či horšie, pokúsiť sa ho získať späť."

"Stále nerozumiem nutnosti všetkého tohto utajenia."

Harry si vzdychol. "Úprimne, v tejto chvíli ti to nemôžem povedať. Len mi musíš veriť, dobre? Čoskoro zistíš dosť."

Chabo sa usmiala. "Vieš, že ti verím, Harry. Bolo neuveriteľné ťažké pozerať sa dnes na neho, sedieť tam, uvedomovať si všetko, čo urobil a nechať ho diktovať mi. Po celý čas si bol taký istý sám sebou. Mala som pocit, ako keby som ja bola väzeň a on ten slobodný."

"Naozaj sa vie takto chovať. A viem, že to bude pre teba ťažké, Hermiona, ver mi, viem to. Ale neriskoval by som to, keby som si nemyslel, že si pripravená na tú úlohu. Len si pamätaj, on je naozaj ten vo väzení. Jeho strana skla vedie k jeho cele, tvoja vedie k slnku."

Hermiona prikývla a ťažko si vzdychla. "Dokážem to, Harry." Postavila sa a objala ho.

"Vieš, že som tu pre teba, kedykoľvek," povedal objímajúc ju.

"Viem. Ďakujem ti. Uvidíme sa," odvetila, keď sa stiahla z jeho objatia. Potom zamierila k svojmu stolu, kde sa pokúsila prejsť zdanlivo normálnym dňom v práci.

ooo

Na druhý deň Hermiona neochotne podnikla cestu späť do Azbakanu, aby navštívila Malfoya. Znova mala na sebe jeho plášť, aby ho nahnevala, a keď vošiel do vypočúvacej miestnosti, hodila ho nedbalo na operadlo stoličky a nechala ho zviesť sa na zem. Všimla si, že sa strhol, keď dovolila, aby jedna noha stoličky dosadla na časť látky.

Posadila sa a zízala na neho. Vyzeral rovnako ako včera. Zdalo sa, že jeho pobyt vo väzení nebol taký nepríjemný ako dúfala, že bude. Samozrejme, mohol hrať pred ňou skvelé divadlo.

"Nuž, máš dnes urobiť ešte trochu udávania," povedala, pokúšajúc sa byť tak protivne veselá ako dokázala. Došlo jej, že nebol ranné vtáča, ale nevedel, že ani ona. Ranné vtáčatá sú najotravnejší ľudia na planéte.

Ako sa ukázalo, nezaujímal sa v ten deň o jalové špásovanie. Hneď začal so zbrusu novým zoznamom informácii.

"Aberdeen, Scott, Age:34, Povolanie: súkromný podnikateľ, Bytom: 33 Ducking Square, Surrey. Uzatvára obchody u Gringotov, Flemingsov a Brewtonovcov. Subjektívna hodnota: 50000 galeónov. Rodina: manželka, dve deti vo veku 5 a 7 rokov, obe čarodejníci, plánujú chodiť na Durmstrang. Adderly, Mark..."

Draco pokračoval takto tri hodiny, zastavil sa, len keď Hermiona zavrčala, aby naznačila, že ide príliš rýchlo. Nepovedal nič, čo by naznačilo jeho netrpezlivosť, ale mohla ju cítiť, dokonca cez sklo, ako vyžaruje z jeho očí. Sledoval ju ako zúrivo škriabe a potom, keď sa rozhodol, že mala dosť času, pokračoval. Meno po mene, všetko smrťožrúti, všetky kľúčové informácie, ktoré budú neoceniteľné pre ministerstvo. O niektorých mal viac informácii než o iných.

Nakoniec si Hermiona uvedomila, že je hladná. "Dawson, Frank..."

"Počkaj, zastav," riekla. "Chystáme sa prejsť cez všetky tie mená, čo si mi dal včera?"

Zažmurkal. "Áno."

"Nuž, to zaberie...," pozrela sa na hodinky a zistila so zdesením, že je riadne po obede. "...oveľa viac než tu môžem byť, mám prácu!"

Uškrnul sa. "Naozaj si myslíš, že tvoja práca je dôležitejšia než to, čo ti hovorím?"

Zanariekala, vediac, že má pravdu. "Potrebujem lepšie brko."

"Mohla si začarovať to, čo máš, aby za teba písalo," povedal, znejúc znudene jej fňukaním. "Najbystrejšia čarodejnica v našom ročníku," zamrmlal, krútiac hlavou.

Zízala na neho. "Zostaň tu," vyprskla a vstala, aby napísala Harrymu, že tu bude celý deň.

Draco zavrčal; ako keby mal na výber, či tu zostane alebo nie.

Harry odpísal okamžite, vraviac jej, že nech to trvá tak dlho ako potrebuje. Skvelé, pomyslela si, presne to, čo som chcela počuť.

Na konci dňa bola Hermiona vyčerpaná a dostali sa len k 'Jackson, George'. Draco jej nepovedal nič okrem informácii, ktoré prednášal, až kým si nezbalila svoje veci, aby odišla.

"Klamala si," povedal. Pozrela sa na neho. "Včera nepršalo; spýtal som sa dnes ráno strážcu."

"No a?"

"Prečo?"

"Prečo sa vôbec zaujímaš, aké je vonku počasie?"

"Proste sa zaujímam. Prečo si klamala?"

"Neviem," riekla úprimne.

ooo

Trvalo ďalšie tri dni, aby od neho získala všetky informácie. V piatok o piatej hodine skončil so 'Zabini, Stephano'. Vydýchla úľavou a so zívnutím sa natiahla. Počas celých troch dní Malfoy málokedy prehovoril okrem toho, aby jej povedal mená svojich kamarátov.  Zvykla si na to a bez toho, že by si to uvedomila, predpokladala, že to bude pokračovať.

"Spí vôbec Grangerová?" spýtal sa, keď si balila veci k odchodu.

"Samozrejme," vyprskla. "Čo je toto za otázku?"

"Len sa snažím nadviazať rozhovor. Vyzeráš unavene, to je všetko. Takže aké je dnes počasie?" spýtal sa, zaklonil sa na stoličke, ako keby bol v útulnej obývacej izbe s plápolajúcim kozubom pred ním.

"Fujavica."

Venoval jej svoj odporný skoro-úsmevný pohľad. "Napadlo mi spájať správy o počasí s tvojimi náladami. Mala si nepríjemnú noc? Pohádala si sa s milým? Potter, možno, či Weasley?"

Nič nepovedala. Ako tu mohol sedieť a byť tak prekliato arogantný? Bol vo väzení! A predsa sa choval ako keby to bolo presne to, čo chcel, aby sa stalo. Po pravde, mala nepríjemnú noc. Jej sny sa stávali intenzívnejšie a oberali ju o pokojný spánok. Teraz sa jej vízie sústredili na neho, v druhej izbe, ako niečo drží a sleduje ju.

"Pokračuj, pýtaj sa," riekol. Mohol vycítiť, že chce niečo povedať, ale bolo to príliš - čo, vystrašené? Nervózne? Aby sa spýtala.

Opatrne sa na neho pozrela a potom povedala, "prečo oni?"

Ach, áno, samozrejme. Pokrčil plecami. "Bol to rozkaz."

"A ty len tak - zabiješ?"

"Poslúchol som rozkaz. Nič viac."

"Čo dobré prinieslo vašej veci zabiť mojich rodičov?"

"Môj pán si želal dať vedieť svetu, že vedie vojnu novým smerom."

"Takže si ich - proste zabil."

"Áno."

Cítila ako sa jej skrútil žalúdok na tým, ako nedbalo a ľahko jej povedal, že pripravil o život ľudí, ktorých milovala najviac na svete. Odmietla dovoliť mu, aby ju videl plakať, ale nemohla zakryť svoju bolesť a zmätok.

"Mu- mučil si ich?" nebola si istá, či chce poznať odpoveď.

Draco videl jej zmätené pocity a najkratšie bodnutie pochybnosti preblesklo jeho tvárou. "Nie," odpovedal úprimne. Všimol si ako sa aspoň trochu uvoľnila, ale jej zamračenie sa prehĺbilo.

"Bol si tam, keď som sa vrátila domov?"

Prešiel ním záblesk paniky, ale rýchlo sa ovládol. "Nie, prečo to vravíš?"

"Ja len... stále mám ten sen..."

Chcel, aby pokračovala, ale bolo zrejmé, že nemala najmenšiu chuť tak urobiť.

"Báli sa?" spýtala sa potichu.

"Nie, v skutočnosti, nie."

"Takže si vedel, že sú to moji rodičia."

"Áno."

Nemohla si pomôcť - dovolila uniknúť jednej slzičke. Draco ju videl a znova pocítil náznak pochybností, tentoraz trval dlhšie než ten predchádzajúci.

"Nenávidím ťa, Malfoy," zašepkala, zízajúc na neho s nenávisťou v očiach a v srdci. Dúfala, že bude sedieť vo väzení naveky a odhnívať až kým ho chrobáky neodnesú kus po kúsku.

"Nemala by si nenávidieť, Hermiona," povedal potichu, stretnúc sa s jej pohľadom, ktorý vydržal. "Nenávisť robí človeku hrozné veci. Núti ich robiť veci, ktoré by nikdy normálne neurobili. Obráti ich proti tomu, čomu verili. Zožiera ťa vo vnútri, pomaly ťa zabíja a kradne ti všetko šťastie, necháva ťa dutú, prázdnu, nenaplnenú, dokonca aj keď premôžeš objekt svojej nenávisti. Neuspokojí ťa to, jediné čo chceš, je, aby sa ten človek vrátil, aby si ho mohla zabiť znova."

Pozerala na neho, zdesená tým, čo práve povedal. Otvoril sa, práve dosť, aby jej dovolil vidieť časť svojej čiernej duše a ona bolo zdesená z toho, čo videla. Nemohla sa znova na neho pozrieť, takže bez ďalšieho slova odišla.

V tú noc Hermiona znova kričala v spánku a v jej sne o jej rodičoch ho videla opäť. Ale tentoraz v tom sne sledovala samu seba, ako našla mŕtvoly svojich rodičov, ale sama nerobila nič. Vo všetkých jej ostatných snoch bola sama sebou, kto našiel jej rodičov po návrate domov, kto našiel temné znamenie žiariť na oblohe nad jej domom. A tentoraz, pretože sa mohla viac pohybovať a mať väčšiu kontrolu nad tým snom, všimla si, že on bol vedľa izby, kde našli jej rodičov, držal dýku a pozeral sa na ňu - na tú, ktorá našla svojich rodičov, nie tú, čo sa dívala. Prebudila sa zaliata potom a zhúžvanými prikrývkami. Pozrela sa na hodinky - len dve ráno. Šla do kúpeľne a vytiahla z kredenca dúšok na dobrý spánok. Vzala si ho a upadla do bezsenného pokojného spánku.

ooo

Počas nasledujúcich troch týždňov sa Hermiona vracala navštíviť Malfoya najmenej raz za týždeň. Nenávidela každú návštevu; začínal byť viac a viac náladovejší, pravdepodobne dôsledky jeho pobytu v Azbakane. Snažil sa vyvolať hádku, ale odmietala sa ním rozprávať viac než bolo treba, aby získala informácie, ktoré chcel Harry.

Potom, čo bol Draco vo väzení 28 dní, Harry dal Hermione list, aby mu ho odovzdala.

Keď ju zbadal, uškrnul sa, pretože sa mračila. "Ach, dnes musí byť čo - hromobitie?" povedal svojím arogantným povýšeným tónom.

"Ach, to mi pripomína. Na. " Podala mu popod sklo, ktoré ich oddeľovalo, list od Harryho. Zobral ho a prečítal, potom sa zamračil.

"Potrebujem brko."

"Nemáš žiadne povolené," riekla.

"A ako mám odpovedať?"

"Môžem to napísať za teba."

Vrátil jej list, ona vytiahla brko a nastavila ho na papier. "Harry," začal. Poslušne napísala Harryho meno, nad čím jej Draco venoval slabý úsmev. "Dohodnuté." Viac nepovedal.

Pozrela sa na neho, brko nastavené a pripravené na ďalšie slová. "To je všetko?" Prikývol. Prevrátila oči. "Myslím, že to si dokážem zapamätať." Zobrala list a vložila si ho do tašky. Pergamen bol prázdny, začarovaný tak, aby len adresát dokázal vidieť tie slová. Pozerala sa naň sekundu dlhšie než bolo treba.

"Zvedavosť," riekol. "Umieraš túžbou vedieť, čo v tom liste je, však?"

"Nie, neumieram to vedieť."

"Jednako to chceš vedieť. Nie, nie, nepros, naozaj. Poviem ti to. Stojí tam, že sa chystám odtiaľto vypadnúť."

Pardón? "Čože? Ty? Ako by ti mohli dovoliť odísť? Priznal si sa k vražde!"

"To je jediný dôvod, prečo som vôbec tu, Grangerová," povedal veselo. Nálada sa mu drasticky zmenila po tom, čo prečítal ten list. "Pretože som sa priznal k vražde. Tento uplynulý mesiac bol dohodnutý ako čas, ktorý tu strávim za svoje zločiny."

Zamračila sa, nahnevaná, že Harry súhlasil s takým krátkym trestom. "Takže vypadneš na svoj ostrov?" spýtala sa trpko.

"Niečo také. Povedz mi, prečo si sa stala aurorom?"

Tá otázka ju prekvapila. "Bolo to to, čo dávalo zmysel. Bolo to to najlepšie, čo som vymyslela, aby som pomohla Harrymu."

"Je to to, čo si ty chcela robiť?"

"Nuž, nie, ale v živote nie vždy dostaneš to, čo chceš." Myslela na svojich rodičov a na ich sny, ktoré sa nikdy neuskutočnia.

"Mala by si dostať. A čo Weslík? Nepočul som o ňom, odkedy som sa znova stretol s vami dvoma."

"Pred pár mesiacmi ho zranili v bitke. Práve teraz nepracuje."

"Ach," riekol Draco, ktorý naozaj nevedel, čo sa stalo tomu červenovlasému chalanovi.

Pokrútila hlavou, chcela sa dostať od osobných tém a sústrediť sa na svoju úlohu. "Som tu, aby som získala viac informácii o úkrytoch smrťožrútov." Vytiahla zápisník a brko, pripravená písať.

"Chcem sa s tebou rozprávať," povedal, vstal a otočil stoličku tak, aby si mohol na opierku položiť svoje ruky. "Je pravdepodobné, že sa znova neuvidíme a myslel som si, že by sme sa mali vzájomne lepšie spoznať."

"Ak ťa nikdy neuvidím, aj to bude príliš skoro," odvetila.

Priložil si ruku na miesto, kde malo údajne sídliť jeho srdce. "Ach, Grangerová, to bodlo!" riekol, predstierajúc zranenie. "Nebuď taká krutá! Veľmi mi budú chýbať tieto naše malé stretnutia. Vravím ti to; keď  budem odpočívať na mojej pláži, počúvať hukot vĺn, budem na teba myslieť."

"Radšej by som, keby si nemyslel."

"Vieš, že by si mohla prísť na návštevu s Harrym. Poskytnem vám oddelené siete, ak chceš."

"Radšej by som sa utopila, než ťa dobrovoľne znova videla."

Hermiona zazrela v jeho očiach niečo ako bolesť. Rýchlo to ukryl. "A to som ti chcel venovať tvoj vlastný ostrov, s malou chatou, plnou kníh, ktoré si ešte nečítala."

"Od teba nechcem nič."

"Áno, áno, nenávidíš ma, vždy budeš, jasne to chápem." Postavil sa a prišiel veľmi blízko k sklu medzi nimi. "Ale Hermiona, bojím sa, že som ti klamal," povedal strašidelným, dutým hlasom. "Bol som tam, keď si sa vrátila domov; čakal som na teba."

Zbledla a pocítila slabosť; mohol hovoriť jedine o tom, na čo sa ho pýtala pred týždňami. To, čo vídala vo svojich snoch - mohla to byť pravda?

"Čože -"

"Dlhuješ mi svoj život. Aké je to?" Kopol do dverí, aby dal strážcovi vedieť, že skončil. "Ach, a Grangerová, zabav sa pri snažení prísť na to, kam idem." Zasmial sa a opustil izbu.

Hermiona sa stále triasla, keď sa vrátila na ministerstvo. Šla do Harryho pracovne a počkala na neho, kým sa vráti zo stretnutia. Po dvadsiatich minútach čakania sa cítila lepšie.

"Hermiona?" povedal, keď ju  tam uvidel sedieť. "Už si skončila?"

Prekvapene na neho pozrela. Trvalo jej chvíľu, kým zaregistrovala, čo sa jej pýta, potom ďalšiu chvíľu, kým si uvedomila, že bola tak úplne zmätená tým, čo Malfoy hovoril, že odišla, kým získala zostávajúce informácie. "Ach, nie, ach nie," plakala, chytila sa rukami za hlavu. "Ach, Harry, nič som nedoniesla."

Zamračil sa. "Prečo nie? Nespolupracoval?"

"Nie; nuž trochu. Zmenil tému a bola to téma, ktorá ma naozaj rozrušila a vďaka tomu ma tak vytočil, že som odišla."

Harry cítil so svojou priateľkou. Vedel, že to, čo od nej žiadal, bolo pre ňu veľmi ťažké vzhľadom na minulosť, ktorú zdieľala s Malfoyom. A nenávidel, že musel povedať to, čo sa chystal povedať.

"Je mi to ľúto, Hermiona. Ale musím ťa požiadať, aby si sa vrátila. Je to naposledy, čo ťa o to žiadam, takže to je dôvod, prečo ťa stále žiadam. Dokážeš to urobiť?" Prikývla, ale začala plakať. Pomyslenie, že sa vráti, aby ho videla, bola desivé.

Po ľahkom obede pomaly putovala späť k Azbakanu. Keď žiadala, aby videla Malfoya, strážca jej povedal, že nechal pre ňu nejaké pergameny a že Malfoy povedal, že ak nebudú uspokojivé, môže sa s ním stretnúť. Hermiona sa pozrela na tie stránky - stránky a stránky úkrytov, informácií o smrťožrútoch a ich vnútorných praktikách. Bolo to viac než uspokojivé, ale hrýzlo ju úplne niečo iné.

"Priala by som si ho vidieť," riekla, snažiac sa presvedčiť samu seba, že je to pravda. To ako predtým zanechali veci... určite sa mu nebude páčiť, keď ho znova vyvolajú. Čakala v malej miestnosti so stoličkami a sklom uprostred. Vošiel, vyzeral neupravený, vôbec nie tak ako ho opustila len hodinu predtým.

Unavene sa posadil, ako keby na to bolo treba každú uncu jeho sily. Nepozrel sa na ňu, len zízal na svoje ruky položené na kolenách.

"Prečo?" spýtala sa, vediac, že v žiadnom prípade nemohol vedieť, o čom hovorí.

"Prečo čo, Grangerová?" spýtal sa, keď sa pozrel nahor.

Ten rozdiel v ňom bol mimoriadny; žiaden úškrn, žiaden sebaistý lesk v jeho očiach. Len zlomená duša opätovala Hermionin prenikavý pohľad.

"Prečo si ma nezabil? Chystal si sa, videla som ťa."

Trhol sa. "Ty - čože?"

"V mojom sne. Videla som ťa, v izbe vedľa tej, kde som našla rodičov." Jeho mlčanie a výraz na jeho tvári jej napovedali, že má pravdu. "Držal si dýku. Prečo si to neurobil?"

Nedokázal urobiť nič iné, len sa na ňu pozerať. Nakoniec si vložil hlavu do dlaní a zamrmlal, "neviem."

Posadila sa oproti nemu a prekrížila ruky. "To nestačí." Rytmicky ťapkala nohou, aby mu pripomenula, že sa nikam nechystá odísť. Pomaly sa vzpriamene posadil tvárou k nej.

"Mal som, ale keď som ťa uvidel - niečo ma zastavilo. Neviem čo, úprimne. Proste som to nemohol urobiť." Vzdychol si. "Mal som zabiť tvojich rodičov po našom, potom ťa zabiť po mukelsky. Nemohol som."

Zvedavo si ho prehliadla. "Mal si problémy za to, že si to neurobil?"

Bez veselosti sa zasmial. "Ach, samozrejme. Bol na mňa dosť nahnevaný a chvíľu to trvalo presvedčiť ho, že som stále lojálny."

"Prečo nevieš?" bola veľmi sklamaná, že nedostala odpoveď, čo chcela alebo aspoň nejaký druh odpovede.

"Povedal som ti," riekol, znova sa oprel do stoličky a prešiel si rukou cez vlasy. "Neviem. Chcel som to, naozaj, ale bolo to niečo v tom, čo som videl, keď si ich našla. Proste ma to vyradilo. Odišiel som potom, čo ťa Rád odviedol z toho domu."

Nemohla uveriť, že to bolo všetko. Ale zdalo sa, že on trvá na to, že je to tak. Rozhodla sa nechať to byť, pretože si bola istá, že jej nič nepovie. Pozrela sa na neho cez sklo.

Veľmi vyzeral ako ten duch, čo videla pred mesiacom. Nie úplne, ale bol tam tieň toho človeka.

"Čo sa stalo mužovi, ktorého som videla v Harryho pracovni?" spýtala sa potichu.

Pokrútil hlavou. "Znova ti vôbec nerozumiem. Prosím, spresni to."

"Keď ma Harry zavolal dosvedčiť tú prísahu. Oproti jeho stolu sedel niekto úplne iný."

Draco sa jej pozrel do očí a jednoducho povedal. "Za závojom."

"Prepáč, malo mi to niečo povedať?"

Odvrátil sa a jeho oči boli zamerané na niečo, čo nebolo v miestnosti, keď hovoril. “I care for nothing, all shall go. Thou makest thine appeal to me; I bring to life, I bring to death: The spirit does but mean the breath: I know no more. O life as futile, then, as frail! O for thy voice to soothe and bless, What hope of answer, or redress! Behind the veil, behind the veil.”

(Je to od Lorda Alfred Tennyson z In Memoriam A.H.H., nemáte to niekto doma? Bolo to preložené do češtiny.

Môj pokus: "O nič sa nezaujímam, všetko pôjde. Ty na mňa apeluješ; ožívam, umieram; Duša funguje, ale má v úmysle len dýchať. Neviem viac. Ó, život taký márnivý, a potom taký pomíjivý! Ó, prečo tvoj hlas čičíka a žehná, Aká nádej z odpovede či nápravy! Za závojom, za závojom."

Bola dojatá jeho slovami a nevedela, čo povedať. Tá próza bola strašidelná a záhadná a ona si uvedomila, že sa jej zase trochu otvoril, poskytol jej pohľad do svojej utrápenej duše. A zdal sa taký malý, taký zraniteľný, sediac na kovovej stoličke, celému svetu sa zdal ako malý chlapec. Vôbec nie ako ten Draco Malfoy, ktorého poznala.

"Tennyson," povedal.

"Čo to znamená?" spýtala sa, dychtivá poznať význam.

"Nuž, pre mňa, to znamená - mňa. Videla si mňa." Pozrel jej do očí, a naozaj pozrel, po prvý raz v jeho živote. A potom ju nechal skúmať ukazujúc jej tie emócie v ňom, ktoré očakávala, že nájde: zúfalstvo, hnev, nenávisť, zúrivosť a bolesť. Stále pred ňou ukrýval ostatné: osamelosť, ľútosť, výčitky, odpor k samému sebe.

Znova zostala neschopná slova. Veľmi sa snažila vymyslieť čo povedať, a povedala prvú vec, čo jej prišla na myseľ. Nanešťastie, namiesto niečoho vážneho, či utešujúceho, či citlivého, tá prvá myšlienka, ktorá jej prišla na myseľ, bola, "ty poznáš mukelskú poéziu?" V duchu si strelila facku.

Venoval jej slabý úsmev. "Nemusíš sa vrátiť?"

"Ach, hmm, áno. Ďakujem ti za tie informácie, budú veľmi užitočné."

"Takže, keď si ma zavolala späť, nebolo to kvôli tomu, že si chcela hovoriť o tých informáciách, ktoré som ti dal." Bolo to tvrdenie skôr než otázka.

"Nie," priznala.

"Dobre. Veľa šťastia, Grangerová. Dúfam, že nájdeš to, čo hľadáš."

Zamračila sa. "Ale ja nič nehľadám."

Pokrčil plecami. "Budeš." Kopol na dvere. "Maj pekný život," povedal, keď strážca otvoril dvere, aby vyšiel.

Hermiona sa pokúsila striasť ten pocit, ktorý ju zaplavil odkedy vošiel do miestnosti po druhý raz v ten deň. Bol skoro tým človekom z Harryho kancelárie, tým, ku ktorému mohla cítiť niečo iné než len nenávisť. Keď sa Hermiona blížila k stanici ochranky, spomenula si, že sa už nikdy nevráti, aby získala od Malfoya informácie. Zastavila sa v ceste, premýšľajúc o plášti v svojej taške. Mohla ho vrátiť, napokon patril mu, alebo si ho mohla nechať.

Vedela, že by si ho nemala nechať. Čoskoro opustí väzenie, ak to, čo povedal, bola pravda, a bude skutočne potrebovať ten plášť. A možno to bolo to, že letmo zahliadla tamtoho druhého muža, ktorý veľmi vyzeral ako bledý, svetlovlasý smrťožrút, čo jej vravelo, že by mohol prechladnúť. Plus, bol to Malfoy, a nechcela mu dať dôvod, aby ju v budúcnosti vyhľadal. Nechala ho strážcom, aby ho priložili k jeho zvyšným veciam. Potom si vzdychla a znova kráčala cestu z Azbakanu k premiestňovaciemu bodu, ktorý ju vezme späť na ministerstvo.