Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Symbolon

Symbolon 4/5

Symbolon
Vložené: solace - 09.04. 2018 Téma: Symbolon
solace nám napísal:

Symbolon

Autor: Pigwidgeon37

Preklad a banner: solace

Originál: Symbolon

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

4. časť

 

„Rosa, rosae, rosae, rosam, rosa, rosa...“ Hlas jej brata sa niesol z učebne až do záhrady, kde Henrietta sedela v tieni stromu a tvárila sa, že číta.

Rada čítala. Rodičia a súrodenci ju volali knihomoľka a intelektuálka.

Práve teraz však nebola sústredená na knihu, ale na hlasy prichádzajúce zvnútra. Robert, jej osemročný brat, sa učil správne skloňovať a pán Harper ho čoskoro pochváli. Povie mu, že je šikovný a dobrý chlapec, lebo si urobil domácu úlohu a odolal pokušeniu ísť sa von hrať v taký jasný letný deň. Čakala na ten hlas...

„Výborne, pán Robert. Naozaj veľmi dobre. Teraz sa pustíme do prekladu. Najskôr vám nadiktujem vety. Prvá: Sedliak sa večer ponáhľa domov, kde ho s veľkou radosťou očakávajú žena a deti.“

Musí vyberať takéto vety? Povzdychla si Henrietta. Zdalo sa, že rímski sedliaci mali všetko, zatiaľ čo ona... Čo mala? Sny a nič iné. Bolo jej dovolené čítať poéziu, dokonca aj ľúbostné romány, ale jej rodičia asi čakali, že sa rozdvojí – dichotómia, áno, to bolo to slovo, dichotómia ju privádzala do šialenstva. Na jednej strane existovali beznádejné ľúbostné vzťahy – beznádejné kvôli mnohým prekážkam rozdeľujúcim zaľúbencov, ktorým sa vždy podarilo zvíťaziť, hoc aj smrťou – a na druhej strane musela byť rozumná. Rozumná znamenalo, že musela ignorovať všetky tie pocity, ktoré v nej vyvolávalo čítanie a... nuž, hlas pána Harpera.

Bola presvedčená, že Jeremy Harper, bratov učiteľ, má ten najkrajší hlas na svete: príjemný, sýty barytón, rovnakou mierou prispôsobený na hovorenie, spievanie i prednášanie poézie. Keď ho počúvala, musela premýšľať o vlnách zamatu v mäkkom svetle sviec a všetkých tých tmavých údoliach a žiarivých stráňach tak, že sa túžila premeniť na nočného motýľa a stratiť sa v nich...

Bol tiež celkom atraktívny, tým romantickým, melancholickým spôsobom, ktorý bol teraz v móde. A rozhodne bol veľmi vnímavý k jej pôvabu. Vždy, keď si našla nejakú zámienku vstúpiť do učebne – často tam zámerne položila skicár, aby poň mohla prísť a vziať si ho – spočinuli na nej čierne planúce oči a ruka mu vyletela ku golieru košele, akoby pod ňou niečo nosil, možno nejaký medailón... Pravdepodobne nakreslil jej portrét a opatroval ho blízko pri srdci...

Henrietta sa roztržito pohrávala s príveskom, ktorý mala pripnutý na krku na zamatovej stuhe. Nikto nevedel, odkiaľ pochádza a ako sa ocitol vo vlastníctve rodiny. No vždy ho dostávala najstaršia dcéra v deň pätnástych narodenín a nosila ho na krku dňom i nocou. Neustále. Raz ho daruje svojej dcére, keď bude mať vlastné deti. Aj keď nebudú jeho. To nebolo možné, s tým sa už zmierila. Nikto o tej láske nevedel, dokonca ani jej matka. Musela byť pochovaná v najhlbších zákutiach jej srdca. Nikto sa o nej nikdy nedozvie, ani on. Nebude ani jedno nevhodné gesto, žiadne tajné stretnutia, ani ukradnuté bozky.

Keď ju raz náhodou našiel v jej obľúbenej skrýši v neupravenej časti parku, v očiach mal nádej. „Chodíte sem často?“ spýtal sa a ona utiekla. Poznala svoje povinnosti a postavenie v spoločnosti, a on tiež. Ale bolelo to...

 

ΑΩ ΑΩ ΑΩ ΑΩ ΑΩ

 

„Ach!“ prehovoril Osud. „Dostávame sa čoraz bližšie, že?“

„Rozhodne.“ Boh naklonil hlavu a zahľadel sa na neho (alebo na ňu? Vážne sa ho teraz na to nemohol opýtať, však áno?) „Vieš, občas sa sám seba pýtam, koľko z nich skutočne používa slobodnú Vôľu. Len sa pozri na to dievča, Henriettu. Bola doňho zaľúbená a možno by boli šťastní – čo povieš?“

„Nie,“ odvetil Osud. „Neboli. On by získal chabé živobytie kdesi na severe – neviem si spomenúť na názov toho bohom zabudnutého miesta, prepáč za výraz. Ona by umrela pri pôrode ich prvého dieťaťa. Tuberkulóza, nežartujem! On by za to znenávidel dieťa a ...“

„Vďaka. Myslím, že nepotrebujem počuť viac. Tak mi napadlo. Si si istý, že si sa v poslednom čase nezhováral s Aischylom?“

„Život, milý priateľu, vytvára dostatok tragédií.“

„Je to tak. Možno by mohlo pomôcť trochu mágie...“

 

 

ΑΩ ΑΩ ΑΩ ΑΩ ΑΩ

 

Keď jedenásťročná Hermiona Grangerová dostala list z Rokfortu, mala vlastné predstavy o tom, čo znamená byť čarodejnicou. Fantazírovala o premieňaní ľudí na žaby a zmene starého gauča jej rodičov na hŕbu zlata...

Počas siedmich rokov magického vzdelávania prispôsobila svoje predstavy realite. Naučila sa čo najviac – zvládla toho veľa – a vycibrila si svoje schopnosti. Túžba po vedomostiach prestala byť od štvrtého ročníka jej jedinou pohnútkou. V tom čase sa Voldemort vrátil a podľa slov Sibyly Trelawneyovej, profesorky veštenia a znamenitej podvodníčky, bol ešte mocnejší a hroznejší ako kedykoľvek predtým. Aj keď práve toto proroctvo sedelo. Nieže by to niekoho tešilo.

Hermiona čítala o Voldemortovej prvej vláde teroru, tvár mala bledú od ľaku a rozrušenia, no lúskala ďalšie a ďalšie knihy, ktoré popisovali hrôzy tých rokov – mučenie, zabíjanie, strach. Do istej miery bola prichystaná, aj keď len teoreticky. Nič ju však nemohlo pripraviť na fakt, že príde o rodičov. Či na to, že uvidí Rona po prvýkrát plakať, keď dostane správu o Percym. Alebo na to, že bude sledovať neschopná pohybu, ako sa Neville Longbottom vrhne na Draca Malfoya a bude ho škriabať, kopať a biť, div ho nezahluší.

No boli to len nepodstatné maličkosti v porovnaní s tým, čo sa dialo mimo školy.

Od toho večera po Trojčarodejníckom turnaji, keď boli s Harrym na ošetrovni a videli, ako si Snape odhaľuje predlaktie pred cúvajúcim Corneliusom Fudgeom, vedela, že bol kedysi smrťožrútom. Bezvýhradne verila Dumbledorovi, a tak nepotrebovala žiadne ďalšie dôkazy, že k nim Snape viac nepatrí. Špión... nebola si istá, či chce vedieť, čo to znamená. Vedela, že je to zbabelé, no občas sa skrátka utiekala k myšlienke, že je napokon ešte stále dieťa a má právo nevedieť o všetkom.

Ale od tých čias ho sledovala.

Tajne ho pozorovala počas jedla vo Veľkej sieni, vrhala naňho nenápadné pohľady, keď bola zamestnaná prípravou elixírov. A v šiestom a siedmom ročníku, keď bola najskôr prefektkou a neskôr hlavnou prefektkou, sa dokonca prihlásila do dvojzmenných hliadok, keď hradné chodby museli byť sústavne strážené. Trpezlivo ho sledovala a do istej miery ho spoznala. V niektorých dňoch vyzeral takmer normálne, vtedy mal ruky úplne pokojné a oči prenikavé a žiarivé ako vždy. No vyskytli sa aj horšie dni a ich počet s ubiehajúcim časom rástol. V tých dňoch mal oči vpadnutejšie a zakalené. Ruky mal väčšinou vo vreckách, takže nikto zo študentov nezbadal, že sa mu trasú. No ona si to všimla, lebo ho poznala. V jeden večer ho dokonca prekvapila, keď stál pri okne hore v Astronomickej veži a triasol sa aj napriek teplému počasiu.

Spýtal sa: „Chodíte sem často?“ Pochopila, že to bolo skôr napomenutie než otázka. To miesto bolo jeho útočiskom a ona ho tam nesmie rušiť.

Nemala na chlapcov čas. Väčšina jej vrstovníkov – možno okrem Harryho – bola presvedčená, že je jednoducho priveľmi prieberčivá, priveľmi namyslená, priveľmi... nuž, náročná. V skutočnosti tieto myšlienky odsúvala bokom, dokonca dosť hrubo. Nieže by po tom netúžila, práve naopak, občas by vymenila desať rokov života za objatie milujúceho muža, najmä odkedy prišla o rodičov. Len mala pocit, že existujú dôležitejšie problémy ako jej vlastné túžby po láske a fyzickom kontakte.

Nakoniec zvíťazili. Bolo to strašné víťazstvo, dosiahnuté za takú vysokú cenu, že im znemožnila to osláviť. Hermiona prežila spolu s niekoľkými ďalšími... Nie, neboli to šťastlivci. Traumatizovaní, so zranenými telami i dušami a mysľami preplnenými takými hroznými výjavmi, že sa im spánok bude vyhýbať celé týždne a možno aj po zvyšok života.

Mŕtvi ležali pripravení v nemocničnom krídle, mali ich pochovať na druhý deň. Kľučkovala medzi radmi nehybných postáv, pokým ho nenašla. Posledný pohľad na Severusa Snapa, posledný tajný pohľad, než ho zem prijme do svojho chladného objatia.

Odhrnula mu z tváre rubáš. Vyzeral pokojne. A tiež mladšie. Obliekli mu habit z čierneho zamatu vhodný na tú príležitosť. Dlhý čas tam len stála a hľadela na neho. Nos sa teraz zdal väčší, lebo líca mal vpadnutejšie, než kým žil. Bledá pokožka, čierne vlasy... stratila sa v myšlienkach. Potom si všimla čosi na jeho krku, časť retiazky takej tenkej, že ju bolo na bielej koži sotva vidieť. Snape nosil... čo? Možno amulet? Alebo azda medailón s obrázkom niekoho, koho miloval? Snažila sa odolať, no nutkanie bolo príliš silné. Skrehnutými prstami mu rozopla vysoký golier na košeli a vytiahla retiazku. Na okamih zabudla dýchať.

Zdalo sa to neuveriteľné, ale nosil taký istý talizman ako ona, pravidelnú pologuľu z neznámeho kovu, lesknúcu sa a dokonalú, s drobnými čiarami a krivkami vyrytými na povrchu. Druhá polovica tej jej. Nadvihla ju, aby preskúmala plochú spodnú stranu – áno, rovnaká zúbkovaná, drsná štruktúra ako na dreve prerezanom tupou pílou.

Keby to len bola tušila... Pravdaže nemohla si to vyčítať, nemala to ako zistiť. Ale aj tak... Možno mohla niečo urobiť, pomôcť mu, dokonca ho zachrániť.

No už bolo príliš neskoro.

 

ΑΩ ΑΩ ΑΩ ΑΩ ΑΩ

 

„Nechýbalo veľa,“ skonštatoval Boh takmer kajúcne.

„Aj tesne vedľa je vedľa, A čas sa kráti...“

Boh si povzdychol. „Viem, viem. Nabudúce to musí vyjsť...“

„Určite,“ súhlasil Osud. „Možno keby som ich trochu postrčil...“

Boh prikývol, no snažil sa tváriť, ako by nie celkom pochopil, o čom hovorí.


Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
 0 komentárov
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Archivované komentáre


Re: Symbolon 4/5 Od: sisi - 16.11. 2018
Osobně neberu a nesouhlasím z usmrcením Severuse v bitvě o Bradavice, J.K. slíbila už před tím, než to napsala, že to dopadne dobře, a takto nás vypekla, a Snapea obětovala na oltář Nagini. Ale nechci to vzdát, tento příběh má být romantický, aspoň podle starých měřítek, tedy, podle přání Osudu se dlouho nic neděje, lidi se okukují, pak začne jeden druhému nadbíhat, pak se pohádají, usmíří, druhý si to začne vyčítat, prosí o odpuštění a nakonec skončí v milostném vzplanutí. Děkuji za překlad, tentokrát tu už bylo jasně řečeno, že to byl Snape a Hermiona, takže žádný mnoholičný a podle půlek na řetízku Hermiona poznala, že patří k sobě, měla je spojit a třeba by pomohla navrátit život do žil svého netopýra.

Re: Symbolon 4/5 Od: JSark - 10.04. 2018
Tesne vedľa. Tak už len cestovanie časom a máme to v suchu. :)
Re: Symbolon 4/5 Od: solace - 15.04. 2018
Hádam to tí dvaja šmíráci nejako vyriešia:-)

Re: Symbolon 4/5 Od: martik - 09.04. 2018
Tak vztah učitel - studentka (sice ne úplně) máme nastolen a za nic. Ale tentokrát aspoň byli angažovaní oba. Co to jako je?! Taky jsem myslela, že bradavická realita bude tou poslední, že náš netopýr všechny útrapy překoná a přežije. Achjo. O to víc jsem zvědavá, jak to celé dopadne. Díky, solace.
Re: Symbolon 4/5 Od: solace - 15.04. 2018
Autorka to s Rokfortom vymyslela skvele. Všetci sme čakali, že to bude posledný čriepok a ona nás prekabátila. Teraz sme hryzieme nechty, ako to dopadne;-) Veľká vďaka, martik:-)

Re: Symbolon 4/5 Od: Jacomo - 09.04. 2018
Jako kdyby se zrychloval i příběh - teď jsme udělali rovnou dva skoky. Ten první byl - že by z času Regenství? Něco mi v tom připomnělo dobu Austenové, snad ono "mužům je dovoleno vše, ženám jen poslouchat". Ale co už, na místě a čase nezáleží. Každopádně tady už byli citově angažování určitě oba dva, jen okolnosti jim opět nepřáli. Okolnosti a nedostatek odvahy. Henrietta ještě nebyla nebelvírka :-) Ovšem to druhé byl šok. Čekala jsem, že tímto všechno vyvrcholí, ale ne, autorka nechá Severuse (zase) zemřít! No, kdy tedy budou spolu? V budoucnosti? Nebo nás čeká alternativní realita? Jsem napnutá, ale věřím ve šťastný konec. A Bůh s Osudem se jen baví, rošťáci jedni! ;-)) Děkuju za další krásný kousek, solace!
Re: Symbolon 4/5 Od: solace - 15.04. 2018
Áno, bolo to obdobie romantizmu a je z toho jasne cítiť inšpiráciu Austenovou. Aj keby tu Henrietta mala viac chrabromilskej odvahy, tak či tak by im to nevyšlo. Škoda, že pán Harper nebol trochu majetnejší, trebárs ako pán Darcy alebo aspoň plukovník Brandon;-) Chápem, že Rokfort všetkých šokoval, lebo každý čakal, že tu bude príbeh končiť. Tak sa nechajme prekvapiť, aký záver autorka napokon vymyslela. Ďakujem za komentár, Jacomo:-)

Re: Symbolon 4/5 Od: denice - 09.04. 2018
Řím - ten jsem čekala po Aténách, ale z (renesančních? barokních?) Benátek jsme se přenesli zřejmě až do 19. století, k britské rodině sídlící v Římě. To ovšem pro příběh není důležité. Jsem ráda, že autorka psala v tomto případě realisticky - Henrietta neměla žádnou šanci na budoucnost s domácím učitelem. Zůstala jí aspoň pěkná vzpomínka na snění, které prožívala pod vlivem četby básní a románů (měla opravdu pokrokové rodiče, tahle lektura se dívkám z pochopitelných důvodů nedovolovala). Severusova smrt v bitvě o Bradavice, to byla ledová sprcha. Jsem moc zvědavá, jak to bude příště... Děkuji.
Re: Symbolon 4/5 Od: solace - 15.04. 2018
Áno, bolo to 19. storočie, ale (podľa mňa) niekde v anglickom vidieckom sídle a pán Harper bol učiteľom latinčiny (preto tí rímski sedliaci). Máš pravdu, že v tomto prípade by to H & H nevyšlo, Osud jasne naznačil, aká budúcnosť by ich čakala. Ktovie, či to Henriette vyšlo s niekým iným a či s ním bola šťastná? Čriepok z Rokfortu ma najprv tiež zaskočil, ale potom som si povedala, že to bol geniálny autorkin ťah. Myslím, že väčšina čitateľov čakala, že s Rokfortom príde happy end a ona takto posunula príbeh o úroveň vyššie. Aj ja ďakujem, denice:-)

Re: Symbolon 4/5 Od: Gift - 09.04. 2018
Oj, tentokrat to bylo hned nekolik skoku. Skoda, ze autorka nenakousla i stredovek nebo novovek. To, ze to Hermione a Severusovi nevyslo v "realnem" case, ovsem (bohuzel) neni vubec prekvapujici. Prestoze jsem presvedcena o tom, ze si zaslouzil lepsi smrt, nez jakou mu dala Rowla, jakou sanci mel ve valce prezit coby dvojity agent? Opet moc dekuji!
Re: Symbolon 4/5 Od: solace - 15.04. 2018
Stredovek sme mali v minulej časti - Benátky. A novovek chýba, to je pravda. Ale keby autorka zahrnula do poviedky všetky dôležité historické obdobia, bol by z toho román. Veľká vďaka za odozvu, Gift:-)

Re: Symbolon 4/5 Od: luisakralickova - 09.04. 2018
Ach jo, tak zase o fous vedle. Tak snad příště;) Díky za další střípek.
Re: Symbolon 4/5 Od: solace - 15.04. 2018
Áno, už to musí vyjsť;-) Aj ja ďakujem, luisa:-)

Prehľad článkov k tejto téme:

Pigwidgeon37: ( solace )16.04. 2018Symbolon 5/5
Pigwidgeon37: ( solace )09.04. 2018Symbolon 4/5
Pigwidgeon37: ( solace )02.04. 2018Symbolon 3/5
Pigwidgeon37: ( solace )26.03. 2018Symbolon 2/5
Pigwidgeon37: ( solace )19.03. 2018Symbolon 1/5
. Úvod k poviedkam: ( solace )18.03. 2018Úvod