Preklady fanfiction Harryho Pottera

Does my bum look big in this?
 

Originál: https://www.fanfiction.net/s/1550979/6/ 

Autor: ILUVRONWEASLEY

Súhlas s prekladom:  autorka skončila v r.2007, žiadosť zaslaná

Preklad: Jimmi  

 Banner: náhodný obrázok z internetu

Kapitola 6: Romantika rozkvitá a Potterov hlavný stan 

Draco s Hermionou sa vyštverali do Rytierskeho autobusu, kde ich pozdravil Stan Shunpike. Stále pracoval ako revízor a šoféra robil Ernie Prang - dokonca po tri a pol roku. Zubato sa na nich usmial.

“Nazdárek, ste slečna Grangerová, všakže? Kamoška Harryho Pottera?”

Hermiona s úsmevom prikývla, keď sa rozhliadla po autobuse, aby našla nejaké miesto. Zaplatila 28 siklov – (14 stála horúca čokoláda, jedna pre ňu a druhá pre Orliho) a zamierila do zadnej časti autobusu, keď sa Stan otočil k Dracovi. Zamračil sa a zvedavo si ho obzeral. “Ty si tu nový, šák? Naisto som ťa tu predtým nevidel.”

“Ehm, áno.”

Draco sa rýchlo odvrátil od Stana a nasledoval Hermionu k posteli v zadnej časti. Do ich cieľa nebolo ďaleko, takže im jedna posteľ bude stačiť. K tomu boli v autobuse len ďalší traja ľudia, to sa dalo považovať za ďalší bonus, keď odchlipkávali horúcu čokoládu, ktorá sa zrazu pred nimi zjavila. Hermiona pozrela na hodinky.

“Kým sa tam dostaneme, bude trištvrte na osem. Musíme sa tam dostať okamžite.” Chvíľu sa dívala na Draca, potom zalapala po dychu, keď jej to došlo. “Stále máš na sebe svoje špinavé oblečenie! To nepôjde.” S mávnutím prútika z Dracovho habitu všetko blato zmizlo. Prakticky cítil, ako to blato odpadáva. Hádal, že by mal k nej aspoň pociťovať vďačnosť… čo vôbec necítil. Možno by jej mal poďakovať… NIE. Čo si to myslel?

Rytiersky autobus prudko zabrzdil na mieste, kde vystupoval jeden z cestujúcich. Všetko vyletelo zo svojho miesta, vrátane sviece, čo bola nablízku a Hermiony. Prevalila sa a (hádajte čo?) pristála na Dracovi. Draco sa nikdy vo svojom živote nečervenal, až tentoraz. Dokonca v matnom svetle sviečok bol Dracov a Hermionin rumenec jasne viditeľný, keď sa rýchlo (a neohrabane) snažila od neho dostať.

“Ale, ale slečna, pane, ako viete, v autobuse sú aj iní ľudia.”

Draco sa ani nenamáhal Stana opraviť. Cítil, ako mu horia lícia. Možno si myslíte, že kvôli tomu, že bol Draco fešák, tak že je zvyknutý na to, že sa po ňom váľajú baby a neprivedie ho to rozpakov, ale keďže poznáme nášho drahého Draca, večne sa chváli vecami, ktoré nie sú celkom pravdivé. Samozrejme, mal Pansy, ktorá sa po ňom váľala, a aj iné dievčatá, ale nikdy nemal niekoho ako Hermiona. Po prvý raz vo svojom živote cítil niečo, niečo zvláštne… a nové, niečo čo nedokázal celkom presne určiť. Niečo, čo sa mu ale vonkoncom nepáčilo.

Hermiona sa spamätala prvá (hoci jej rumenec bolo stále vidno).

“Ehm, Stan, mohli by sme na budúcej zástavke vystúpiť my, inak sa tam nikdy nedostaneme!”

“Nuž, slečna...!”

“Oh, nerob si starosti, drahý Stan, táto mladá dáma a jej priateľ môžu vystúpiť ako prví.” Stará dáma sa usmiala, keď sa ďalšia stará dáma, ktorá sedela vedľa nej, usmiala tiež. Obe vyzerali rovnako, keď sa pozerali na Stana, možno to boli jednovaječné dvojčatá. Stan sa otočil k Erniemu.

“On nie je môj…”

“Slečna, kam chcete ísť?” spýtal sa Ernie, čím prerušil Hermionu uprostred vety.

“Ehm, Privátna cesta, prosím.”

“Tak Potter býva na Privátnej ceste?” Draco si tento kúsok informácie uložil do pamäte. Napokon, jedného dňa sa môže zísť. Ako… na vydieranie, že to povie otcovi a ten pôjde zabíjať. Autobus začal zrýchľovať, keď sa náhlil k Privátnej ceste. Draco mohol vidieť lavičky a hojdačky v parku, ako rýchlo miznú vo výhľade, keď uháňali okolo. Náhle zastavili, rovno pred číslom štyri. Všetko znova popadalo, ale tentoraz sa Hermiona držala postele, aby zabránila tomu, čo sa stalo predtým.

“Privátna cesta, madam. Ďakujeme vám, že ste dnes večer cestovali s nami. Dúfame, že budete mať príjemný večer.”

Hermiona s radosťou vypadla z autobusu, poďakovala Stanovi za horúcu čokoládu. Obzrela sa na Draca, aby zistila, či ju nasleduje a slabo sa začervenala. Rýchlo šla zaklopať na dvere čísla štyri - na Harryho dvere. Draco chcel vystúpiť, keď sa rozhodol, že by tiež mohol poďakovať šoférovi a Stanovi za horúcu čokoládu (bolo to veľmi milé a čokoládové, plus vonku bolo chladno, takže bolo fajn mať niečo teplé na zahriatie). Chrbtom stále k nim zamrmlal:

“Ehm, vďaka za čokoládu a odvoz.”

“Počkajte, pane.”

Draco sa otočil, keď na jeho plece niekto položil kostnatú ruku. Mohol vidieť, ako Stanova uhrovitá tvár na neho zvedavo hľadí. Bol veľmi blízko - príliš blízko podľa Dracovho názoru.

“Ern, poď sem.”

Starý šofér vstal zo sedadla a zízal na Draca, rovnako ako Stan, ktorý stál vedľa neho. Draco nadvihol obočie, keď na neho stále mlčky hľadeli. Len tam stáli… a zízali. Nedokázal to dlhšie vydržať.

“Čo má byť?”

“Vaše oči... sú zvláštne. Prisahám, že keď ste nastúpili; boli matne šedé, ale teraz sa zmenili na podivne striebromodré. Poznám jedinú rodinu s týmito očami - sú to Malfoyovci, však Ern? Ale… nie. Nikdy by nedovolili, aby ich príbuzný prišiel sem. Všetko to tu neznášajú.”

Stan sa usmial, keď Draco rýchlo zoskočil z autobusu. Čoskoro odfrčal a stratil sa z dohľadu. Draco bol zmätený - jeho oči sa premenili späť k tomu, čo bývali, ale prečo? Vôbec sa necítil nijako inak, okrem toho čudného pocitu v autobuse, ale čo to s tým malo čo spoločné? Čo ak si Grangerka všimne, že sa zmenil? Bude zúriť a možno sa ho pokúsi zabiť alebo niečo také, ak sa prestane ovládať… nie, nech sa akokoľvek veľmi chcel Draco premeniť nazad, nemohol - kvôli svojmu vlastnému bezpečiu.

Rýchlo dobehol Hermionu a zízal na vchodové dvere, keď sa pomaly otvárali. Stála v nich chudá žena v zástere, nos zvraštený, ako keby cítila, že niečo smrdí. Potiahla nosom.

“Myslím, že ty si Hermiona Grangerová? Samozrejme, že budeš môcť ísť dnu, aj s tým mladým mužom za tebou.”

Hermiona s Dracom vkročili do domu. Bolo ho cítiť po dezinfekcii a Draco doslova cítil, že tá žena chce nejakú použiť aj na ňom. Rozhliadol sa a uvidel dosť ďaleko od nich stáť nízkeho, širokého a bucľatého muža - ako keby sa ich bál.

“Ty si Hermiona Grangerová?” zavrčal.

“Áno, vy ste pán Dursley? Rada vás spoznávam.” Vykročila k nemu, ale pár Dursley cúvol. Otočil sa k Dracovi a zamračil sa.

“Toto je Orlando, Orlando Felton. Myslím, že budete potrebovať ďalšie miesto v kuchyni, ak zostáva, čo samozrejme, že zostáva.”

Potiahol nosom (rovnako ako jeho žena) a výraz v jeho tvári bol výrazom čistého znechutenia.

“Ten chalan už ide. Povedali sme mu, aby sa najprv učesal, než pozdraví svojich hostí.” Slovo hostí prakticky vypľul a bolo očividné, že ho s touto večerou prinútili súhlasiť.

“Dudley, môj chlapče!!! Poď sem a pozdrav sa s našimi takzvanými hosťami!!!” zareval ten tučný muž, keď jeho rovnako veľký syn vykročil z obývačky. Draco nadvihol obočie, keď sa chlapcov výraz zmenil z výrazu totálneho sklamania k výrazu totálnej spokojnosti. Pozrel sa na Draca a jeho tvár sa dramaticky zmenila na výraz nenávisti. Mračil sa na Draca, keď prešiel k Hermione. Potriasol jej rukou a sladko sa na ňu usmial.

“Dudley Dursley, s potešením ťa spoznávam. Si si istá, že chceš navštíviť môjho bratanca a nie mňa?” Dudley sa usmial. Ten úsmev sa k nemu vôbec nehodil. Jeho otec sa už medzitým aj s manželkou presunul do kuchyne, pravdepodobne, aby pridali ďalšie miesto pre Draca. Ten si nemohol pomôcť, aby si nedofrkol. Tento DUDLEY človek sa snažil ohromiť Grangerovú a bolo TÁÁÁK očividné, že to nezaberá. Obzrela sa na Draca a usmiala sa.

“Mrzí ma to, ale s mojím PRIATEĽOM tu by sme ocenili, keby si povedal Harrymu, aby si trošku švihol. Vieš, začína tu byť nuda.” Hermiona si preplietla ruky s Dracom len, aby dokázala svoju pravdu. Draco tentoraz necítil nutkanie brániť sa, chcelo sa mu len vybuchnúť smiechom nad výrazom toho mukla. V tvári mal výraz hrôzy  a keď sa otočil k Dracovi, ten by odprisahal, že na neho vyslal vražedný pohľad. HA! Ten tučný blázon.

“Hermiona!!!”

“Harry!!!” Hermiona pustila Draca a náhlila sa k Harrymu, ktorý bežal dole schodmi. Objali sa v srdečnom, priateľskom objatí, kým Dudley niečo mrmlal a frflal. Draco tam len stál. Cítil niečo trochu ako… ten pocit sa mu nepáčil - bol úplne čudný, niečo ako 'brnk'.

“Tak rád ťa znova vidím. Ron je zase v Egypte, ale čoskoro sa vracia, však?”

“Áno, Kvík prišiel včera s listom.”

Harry sa usmial a zachytil pohľadom dvoch ľudí stojacich za Hermionou pri dverách. Najprv sa otočil k bratancovi a zaksichtil sa. “Kšá, zlý človek. Inak ťa zasiahnem kúzlom - som už plnoletý, pamätáš????” Dudleyho tvár vyjadrovala ešte väčší strach a rýchlo utiekol za rodičmi do kuchyne.

“To je ale sprostý blázon, som plnoletý až od sedemnástich, keď začne škola. Myslí si, že čarodejníci sú plnoletí už šestnástich!”  

Hermiona s Harrym si vymenili úsmevy. Harry sa otočil k Dracovi a zamračil sa. “Takže ty si kto? Nespoznávam ťa. Hoci tvoje oči sú povedomé…”

“Orlando Felton. Ja samozrejme viem, že ty si Harry Potter.”

‘Áno, hlupák, slávny Potter, fúúúj.’ Samozrejme, že poslednú časť nepovedal nahlas, keby povedal, viete si predstaviť, čo by sa stalo?

Harry vykročil dopredu a vystrel ruku. “Rád ťa spoznávam, Orlando. Dúfam, že nevadí, ak sa spýtam, ale… vy dvaja ste…”

Draco odolal nutkaniu pretočiť očami.

‘Pcha, dnešní ľudia, ideš niekam s niekým a automaticky predpokladajú, že ste na rande, aj keby ste boli rovnakého pohlavia.’  Pozrel sa na Hermionu, ktorá sa červenala a zúrivo vravela, že on a ona určite spolu nechodia. Harry sa len uškrnul, prikývol a povedal: “Áno, správne,” čo ju ešte viac rozzúrilo.

“Harry! Vieš, že mám Rona!”

“Áno, ale ako vieš, že Ron cíti to isté?”

Harry si pricapil ruku na ústa, keď mu tie slová vykĺzli. ‘Ohhhhh, a teraz to schytáš!’ Draco čakal na okamih, kedy mu strelí Hermiona facku, možno mu vrazí alebo ešte lepšie vykopne ho z jeho vlastného domu. Pokúšal sa nerozosmiať pri tej predstave. Ale jediné, čo Hermiona urobila, bolo, že zízala na zem. Keď konečne zdvihla hlavu, Draco videl v jej očiach slzy. Z nejakého čudného dôvodu pociťoval ľútosť, ktorú doteraz cítil jedine sám k sebe (ako keď musel sedieť vedľa škaredej tučnej ženy).

“Harry… ty… niečo VIEŠ?”

Harry pokrútil hlavou a tváril sa kajúcne.

“Len som začul… veci, vieš? Narážky v Ronových listoch - ty nie? Chcem povedať, neviem nič, ale…”

“To je v poriadku, Harry. Myslím, že to zistím, keď neskôr pôjdeme k nemu domov. A keď sa s ním stretneme, aby sme sa pripravili do školy.”

Harry prikývol. Trápne ticho zaplnilo vzduch a Draco mal pocit, že ak ho nepreruší, vybuchne. Ale čo sa mohol spýtať?

“Ehm, môžem ísť s vami, keď pôjdete nakupovať veci do školy? Viem, že nechodím na Rokfort, ale, nuž, viete.”

“Áno, iste.” Harryho oči boli upreté na Draca  a tentoraz sa cítil nepríjemne pod niekoho pohľadom. Harry sa pomaly posúval bližšie a bližšie k Dracovi. Keď konečne stále tesne vedľa neho, Draco zacítil štuchnutie do chrbta. Bol to Harry.

“Choď ju rozveseliť alebo také dačo, vyzerá, že sa každú chvíľu rozplače,” zamrmlal, keď obaja hľadeli na Hermionu, ktorá uprene pozerala na červený koberec na chodbe.

“Prečo ja?” odmrmlal Draco naspäť.

“Pretože ja som ten, čo ju rozrušil, teraz CHOĎ.” Harry strčil Draca do chrbta. Klopýtol dopredu práve, keď Hermiona vzhliadla. Slzy jej teraz stekali po lícach a Draco znova v bruchu pocítil ten čudný neznámy pocit.

“Ehm..” Nevedel, čo má robiť, ona tam len stála a plakala. Nemal rád, keď ľudia plakali. Pre neho to bolo príznakom slabosti a obvykle by to bol využil, ale teraz… čo mohol robiť? Než dospel k rozhodnutiu, Hermiona ho spravila za neho. Oprela sa o neho a plakala na ňom, zmáčala mu pritom habit. Draco sa zasekol v tom čo urobiť. Nemohol ju odtlačiť preč, ale to, čo ho desilo najviac bolo to, že ju v skutočnosti NECHCEL odtlačiť.

Vzhliadol od Hermiony a zbadal Harryho, ktorý sa pohol, aby ich zblízka sledoval. Žmurkol a ústami naznačil ‘Dobrá práca’ než zdrhol hore schodmi.

“Pot..., myslím, Harry, kam ideš?” zasyčal Draco, keď Hermiona stále plakala. Prakticky na ňom vzlykala, a predsa si Draco nebol celkom istý prečo. Harry zbehol dole schodmi s kapesníkom. Hodil ho na Draca, ktorému pristál na hlave. Chcel povedať niečo ako ‘Bacha na vlasy’ práve keď Hermiona vzhliadla, schmatla ho a plakala pre zmenu do neho.

Obaja chlapci sledovali, ako pofňukávanie a vzlyky mladej čarodejnice postupne slabli. Zdvihla hlavu, oči červené a opuchnuté a vrátila zasoplenú vreckovku späť Harrymu, ktorý pokrútil hlavou.

“Nie, nechaj si ju Hermiona, a mrzí ma to. Nič neviem, nemusí to byť pravda.” Hermiona prikývla, keď si strčila kapesník do vrecka. Znova sa rozprestrelo ticho, okrem Hermioninho poťahovania nosom. Harry štuchol Draca - dosť silno.

“Áno, stále máš ehm… Harryho tunák, mňa a to tučné decko v kuchyni.” Draco si ani neuvedomil, že posledný kúsok povedal nahlas, až kým si obaja, Harry aj Hermiona, neodfrkli a nezačali sa smiať.

“To bolo dobré, Orlando!” Harry sa smial, kým sa Hermiona chichotala a usmiala sa neho. Dudley sa zjavil vo dverách kuchyne, nevedel na čom všetci smejú.

“Večera je pripravená.”

&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&

Sedeli mlčky, kým jedli. Harry pchal do seba tak veľa jedla ako mohol, mrmlal niečo o tom, že nemá nikdy dosť jedla dobrého ako toto, keď nikto nie je navôkol a že by ich mal mať nablízku častejšie. Petúnia a Vernon Dursleyovi mlčali a pomaly jedli, zatiaľ čo si Dudley vybral miesto vedľa Hermiony a teraz sa pýtal jej a Draca množstvo hlúpych otázok.

“Takže, ty si Orlando? (Draco prikývol). Nie je to miesto v Amerike? Cha! Takže človek môže povedať, že Orlando dostal kopanec, keď tam kopneš do zeme?”

Dudley sa zasmial na svojom očividne vtipnom vtipe, keď sa jeho rodičia usmiali nad ich ‘vtipnom’ synovi. Hermiona s Harrym ignorovali jeho poznámku a pokračovali v jedení. Hoci Orlando ani nebolo jeho skutočné meno, Draco nedovolí, aby si z NEHO NIEKTO robil srandu, hoci to nebol v skutočnosti ON, z koho si srandu robili.

“No a? Ja môžem ísť do Dudley, zobrať za hrsť hliny a povedať, že je to tvoje sadlo.”

Harry si odfrkol, keď prehltol ďalší kus mäsa. Usmial sa na Draca a ústami naznačil ‘To bolo dobré’. Hermiona zdvihla servítku a použila ju, aby zakryla úsmev, ktorý si našiel cestu na jej tvár. Teta Petúnia a Vernon vyzerali šokovaní, že niekto - ČARODEJNÍK - môže uraziť ich drahého malého Dudleya, kým Dudley samotný bol teraz červený od zúrivosti.

“Pre tvoju informáciu, to nie je SADLO. Sú to svaly, pretože boxujem. Chápem, že to nevieš, pretože jasne nemáš žiadne svaly, neviem ani pochopiť, prečo by sa Hermiona zamilovala do niekoho tak vychrtlého ako si ty!”

Dracove oči nebezpečne zažiarili. Naznačoval, že niekto tak skvelý ako DRACO MALFOY nedokáže dostať dievča ako GRANGEROVÁ?

“Oh, aký príšerný príklad popretia, pozri sa ty tučniak, som oveľa vyšší než ty a súčasne poriadne mocný s prútikom, ale keby sa sadlo dalo predávať za peniaze, bol by si bohatší než kráľovná.”

“Ha!” Harry schmatol servítku a zahryzol sa do nej, aby si zabránil smiať sa nad stavom svojho bratanca. Hermiona sa zamračila a odložila servítku na stôl - všetko začínalo byť vážnejšie než urážlivé žartíky. Dudley sa nahnevane postavil a držal päste zovreté pri bokoch, pripravené.

“Chceš sa biť, ty padavka?”

Draco siahol do Hermioninej tašky a vytiahol jej prútik. Postavil sa a dokázal Dudleymu, že je skutočne oveľa vyšší než on.

“Ak to chceš, ty tučibomba, bez obáv to skús.”

“Myslím, že je načase, aby sme odišli, Orlando.” Hermiona poťahala za rukáv Dracovho habitu. Očami ho prosila, aby prestal. Avšak Harry mal stále napchatú servítku v ústach, aby sa nesmial alebo aby sa zadusil. Hermiona rýchlo vstala, poďakovala Dursleyovým za ‘skvelé’ jedlo a ťahala Draca s Harrym k dverám (Harrymu sa práve podarilo vytiahnuť servítku z úst)

“Vďaka Harry, že si ma pozval na večeru! A nezabudni, že sa máme stretnúť v Šikmej uličke, aby sme nakúpili veci do školy!”

“Nemaj boja, Hermiona, nezabudnem!” Takže s posledným objatím Hermiona zamávala Harrymu na rozlúčku a vice versa. Odmiestnila sa späť domov, s Dracom samozrejme (k Harrymu sa primiestniť nemohla, pretože tam nikdy predtým nebola).

&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&

“Mama pre teba pripravila túto izbu, keď sme boli u Harryho, vybrala ti tú najpohodlnejšiu hosťovskú izbu, akú našla!”

Draco prikývol, keď sa rozhliadal po izbe. Bola citrónovo zelená, dokonca mala zelené závesy a vyzerala veľmi podobne ako Hermionina (samozrejme okrem farby). Otočil sa, aby zavrel dvere, len aby tam našiel Hermionu, ako na neho zíza.

“Vieš, až do dnešného večera som si vážne nemyslela, že by si sa dokázal za seba postaviť.” Usmiala sa vďačným úsmevom, Dracovi bolo jasné, že čoskoro urobí niečo neočakávané, veľmi čoskoro….  “Nuž, radšej pôjdem do postele, než si Dennis uvedomí, že sme sa vrátili a začne nás znova otravovať. A len som ti chcela poďakovať.”

“Za čo?”

“Len za to, že si tam bol, že si tam bol pre mňa, keď som ti zmáčala habit slzami.”

Znova sa usmiala a rozhliadla sa, len pre istotu, že Dennis nie je nikde na rohu. Ich oči sa na sekundu stretli, než Hermiona urobila nečakaný pohyb. Vykročila dopredu a rýchlo pobozkala Draca na líce, potom sa začervenala.

“Tak dobrú noc.”

Rýchlo odkráčala. Draco tam šokovaný stál. Tak to bolo určite dosť neočakávané.

&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&