Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 9. Pocity vybuchujú

&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&

Draco zalapal po dychu, keď sa vynoril z kozuba. ‘Bohovia, toto je ešte väčšia chatrč, než som si myslel’, vravel si v duchu. Pre neho to bola diera, nuž, v porovnaní s Malfoy manorom to diera bola. Ani to, že voňala útulnosťou, nespôsobilo, že by sa Dracovi páčilo nejako viac, mal rád, keď veci pôsobili... podozrivo a temne. Kým tam stál a oprašoval sa, priblížil sa k nemu Harry s Hermionou, ktorú držal za ruku. Znova vyzerala na pokraji plaču.

„Dozri chvíľku na Hermionu, Orli.“

Draco sa chystal namietať, keď si uvedomil, že aj tak je príliš neskoro a že je stále v prestrojení. Harry už odtiahol Rona od schodiska a teraz mu niečo dychtivo šeptal. Draco roztržito objal jednou rukou Hermionu a tá sa o neho oprela v malom a nežnom objatí. Napínal uši z celej sily, aby počul Harryho rozhovor s Ronom, ale jediné, čo dokázal počuť bolo Ronove: „Samozrejme, že je kvôli mne šťastná!“ Ale to jediné mu stačilo, aby celú situáciu pochopil.

„Ron!“

Harry zúfalo pozrel na Draca. Toto nebolo dobré. Sklonil pohľad, aby uvidel, že Hermiona je stále v jeho náručí (v skutočnosti netušil, ako sa tam dostala), ale teraz vzhliadla nahor, aby zistila, kto na Rona volá.

„Hej, Lavender!“

Lavender zbehla dole schodmi, Ginny v jej pätách s ustaraným výrazom v tvári - bolo zrejmé, že sa pokúšala zabrániť Lavender Brownovej, aby ich vyrušila. Draco cítil, ako Hermiona pri ňom stuhla. Lavender skočila Ronovi do náručia a zovreli sa v srdečnom objatí, potom nasledoval vrelý bozk na pery (krátky ale nežný). Ron sa k nim všetkým otočil s rukou okolo Lavender.

„Ľudkovia, som si istý, že všetci Lavender poznáte!! Teda okrem teba, Orli, ale toto je Lavender Brownová a je to moja nová priateľka!“

Všetci zízali, šokovaní tým vyhlásením, Ginny zakvílila, keď zbadala výraz v Hermioninej tvári (verte mi, nebolo to pekné).

„Nie je to skvelé? Ľudkovia???“

Ron sa otočil k Hermione. „Čo si myslíš ty, Hermiona? Si kvôli mne šťastná, však? Harry mal ten najsprostejší nápad, že by ťa to mohlo rozrušiť!“

„Prečo by som bola rozrušená? Nie... samozrejme, že som kvôli tebe šťastná, plačem len preto, že, veď vieš, moji rodičia...  ospravedlňte ma.“

Vykrútila sa z Dracovho zovretia a bežala do záhrady, slzy sa jej liali z očí. Bolo počuť len mlčanie, keď všetci hľadeli na otvorené dvere. Draco si ani neuvedomil, že sa Harry k nemu prikradol (Harry toto robieva často, však?), až kým nenakúkal ponad Dracove plece.

„Choď ju utešiť, Orli.“

„Prečo ja?“

„Preto, len choď.“

A s postrčením sa Draco vypotácal z dverí do zanedbanej záhrady, ktorá patrila Weasleyovým. Rozhliadol sa. Zbadal Hermionu sedieť na chladných dlažobných kockách a vzlykať. Pomaly prešiel k nej a posadil sa vedľa nej, cítil sa pritom dosť nepríjemne. Nemal potuchy, prečo toto robí, prečo je stále tu a prečo spravil to, o čo ho Potter požiadal. Všetko toto ho miatlo, ale bol odhodlaný nejako Hermionu rozveseliť - aj keď nevedel, prečo to chce. Samozrejme, toto nebude žiadna hračka vzhľadom na to, že to nikdy predtým nerobil. Ale Draco ani nemusel prehovoriť prvý.

„Ako mohol? Ako mohol... ako mohli? Harry... ako to pred mnou mohol tajiť? Ginny... prečo? Ron... nemusel brať na mňa ohľady... prečo mi to jednoducho nepovedali? Bolo by to menej bolestivé a necítila by som sa práve teraz tak hlúpo...“

Potiahla nosom a otočila sa tvárou k Dracovi. Slzy jej stekali po ružových lícach a oči mala neuveriteľne opuchnuté a červené. Normálne by Draco cúval preč od takéhoto škaredého pohľadu, ale teraz na to nemal chuť, čo preukazovalo, ako veľmi sa zmenil. Zahryzol si do pery a opatrne ju objal rukou. Ona, po druhý raz toho dňa, sa o neho oprela, keď ju druhou rukou privinul k sebe.

„Nepoznám ťa dlho, Orli... ale už mám pocit, že si môj najlepší priateľ...“  Vzhliadla na neho s uslzenými očami, kým on na ňu hľadel zhora. Och páni... Draco mal znova pocit, že sa chystá urobiť niečo neočakávané a naposledy, čo to cítil, ho pobozkala na líce.

„Orli, povedz mi, budeš tu pre mňa, keď ťa budem potrebovať?“

Draco mohol len prikývnuť. Hermionina tvár sa priblížila a on nemal chuť rozprávať. Usmiala sa smutným úsmevom.

„Vieš, Orli... si ten najsympatickejší chlapík, ktoré som za dlhú dobu stretla.“ Usmiala sa, keď sa pritúlila bližšie. Draco začínal byť už trošičku vystrašený... ON býval obvykle tým, kto... robil to, čo teraz robila ona a páni, on vedel, koľká bije. Hermiona bola stále bližšie, takže Draco mohol vidieť jej slzy rozmazane a cítiť vôňu doma pečených sušienok. Toto už dlhšie nevydrží, práve sa chystal prehovoriť... keď bolo príliš neskoro.

Ich pery sa stretli, keď Draco prehltol svoje slová. Znova pocítil v bruchu ten čudný pocit a bolo to, ako keby sa zastavil čas a spôsoboval, nútil ho zapamätať si tento okamih naveky. Bolo to... niečo, čo sa nedá opísať slovami, neexistovali slová, čo by popísali tú situáciu, ten bozk, všetko.

Zrazu si spomenul, čo Hermiona napísala do denníka - aké by to bolo pobozkať Malfoya. Možno Draco teraz zjemnel, a možno teraz niečo cítil, ale to nezmenilo fakt, že vtedy pochybovala o jeho bozkávacích (dobre, fajn, muchľovacích) schopnostiach a Draco jej práve dokazoval, že sa mýlila (bolo mu jedno, že nevedela, že bozkáva Malfoya, keď bozkáva Orliho, stačilo mu dokázať si sám sebe, že si jeho schopnosti Grangerová užíva). Toto bola príliš dobrá príležitosť, aby si ju nechal ujsť.

Oddelili sa a jediné, čo mohli robiť, bolo hľadieť na toho druhého. Hermionina tvár bola červená a slzy mala na lícach rozmazané. Oči jej ale žiarili a boli iné ako predtým.

„Hermiona, drahá, kde ste... och, tu ste! To s tvojimi rodičmi ma mrzí, som si istá, že budú v poriadku, drahí, poďte dnu, vonku začína byť zima.“

Pani Weasleyová vrazila do záhrady s dvoma teplými svetrami. Jeden podala Hermione, druhý Dracovi. Hermiona si ho šťastne obliekla, žiarivo sa na Draca usmiala, než vošla dnu. Pani Weasleyová mlčky sledovala, kým sa Draco navliekal do svetra.

„Takže ty si Orlando? Ja som Molly Weasleyová, Ronova mama, s radosťou ťa spoznávam.“

„Aj pre mňa je to potešením.“ Draco len dúfal, že neznel príliš sarkasticky, keď potriasol rukou pani Weasleyovej.

&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&

No a čo, že Draco zažil skvelé jedlá so steakmi, hovädzím, zemiakmi, kurčatami, šunkou a všetkým, čo by ste radi jedli, všetko v jednej veľkej hostine a všetko pre troch ľudí, jeho matku, jeho otca a jeho samotného. A všetko navarené tými najnadanejšími domovými škriatkami, akí sa len dali predstaviť. Jedlo na Rokforte bolo tiež určite dobré, hlavne pretože ste mohli zjesť tak veľa, ako ste chceli a hlavne ste mohli jesť akokoľvek veľa z jedného konkrétneho jedla.

ALE TOTO, och toto bolo skrátka nebíčko v papuľke. Nech to akokoľvek nenávidel priznať, jedlo pani Weasleyovej bolo tým najlepším, čo kedy ochutnal - nič sa s ním nedalo porovnať a nedokázal odolať, keď mu ponúkli, aby si pridal. Ľahko videl, že nie je jediným, kto to jedlo miloval. Ron si ho pchal rovno do hrdla a takmer sa zadusil. Harry robil to isté, len bez toho dusenia. Fred s Georgom sa rozhodli zostať na večeru, aj keď mali svoj vlastný byt a teraz súťažili, kto si napchá na jeden krát do úst viac hráškov. Aj pán Weasley sa napchával tak veľmi, ako mohol

Avšak baby (mysliac Ginny, Hermionu, Lavender a pani Weasleyovú) jedli pomaly a trpezlivo; Draco nedokázal pochopiť, ako to dokázali.

Keď večera skončila, Fred s Georgom sa odmiestnili do svojho bytu (a vyhli sa umývaniu riadov), pán Weasley bol príliš unavený (a príliš plný), aby niečo robil a Ron s Lavender šli do záhrady, aby sledovali západ slnka. Samozrejme, keďže Hermiona, Harry a Draco boli hosťami, nemuseli robiť nič, ale Ginny musela pomôcť mame upratať riady a pretože Hermiona bola tým milým človekom, ktorým bola, trvala na tom, že im pomôže. Takže to zanechalo sedieť Draca a Harryho samotných za jedálenským stolom.

Draca vážne netešilo počúvať Potterove táraniny, koniec koncov, mal to byť nepriateľ, a predsa sa Potter vykecával, ako keby ho poznal celé roky (čo v skutočnosti poznal, ale to je jedno).

„Mimochodom, ako si ju rozveselil? Nezdá sa, že by jej vadilo, že Ron s Lavender šli do záhrady! Teda až na to, že povedala, že si mali ako prvé zobrať kabát, samozrejme.“

Jediné, čo Draco mohol urobiť, bolo pokrčiť plecami. Jasne, že vedel, prečo sa tak náhle rozveselila. Jej náklonnosť k Ronovi sa teraz preniesla na neho, hoci Draco sotva niekedy niečo cítil, ten bozk znamenal príliš veľa pocitov, ktoré nikdy nechcel zažiť.

„Orli, ty veľa nenarozprávaš, čo? Ani ja som kedysi nie, večne som bol tým, kto čakal, kým ku mne niekto prehovorí prvý, ale Ginny ma zmenila.“

„Ginny?“

„Áno, chodíme spolu už pár týždňov, ale nikto na Rokforte to nevie, len Ron  s Hermionou a teraz ty.“

To bola pre Draca novinka a uložil si ju v pamäti pre neskoršie použitie, nikdy neviete, kedy sa vám takáto dôležitá informácia môže zísť.

„Miluješ ju?“ Draco mal chuť vraziť si jednu do tváre. Prečo musel položiť takú sprostú otázku? Ak s ňou chodil, tak sa mu páčila! Potter nevyzeral byť typom človeka, čo takto využíval dievčatá (na rozdiel od Draca).

„Neviem...“ Draco určite takúto odpoveď neočakával. Uložil si tento kúsok informácie bezpečne do mozgu ku ostatným, táto sa ale zdala byť dôležitejšou než ostatné. Harry pokračoval.

„Máme... problémy. Nechápem, prečo musíme náš vzťah tajiť, ale ona nechce, aby to niekto vedel a ja mám potom pocit, že niečo tají. Mal by som jej veriť, ale... a pre lásku samotnú, ako vieš, že si zamilovaný? Myslím, že som, mám ten pocit v bruchu zakaždým, keď je nablízku, ale to som mal aj s Čcho, a tá sa mi páčila, ale určite ju už viac nemilujem. ALE cítim sa naozaj šťastný, keď som pri nej, dokonca aj vtedy, keď je to náročné a keď sa bozkávame... je tam to... to ‘cink’.“

Draco prehltol, ak toto boli príznaky lásky... povedzme len, že sa mu nepáčilo, ako to znelo.

„A myslíš na ňu každý deň, a keď sa pokúšaš nemyslieť, aj tak je stále v tvojej hlave?

„Áno, aj toto! A keď sa s Ginny držíme za ruky, v súkromí samozrejme, pripadá ti to ako to najlepšie miesto, kde môžeš byť, hoci si zastrčený v chladnom podzemí a podobne.“

„A urobil by si kvôli nej čokoľvek, hoci by si ani nechcel?“

„Jasnačka, ako toto všetko vieš? Ty si zamilovaný???“

Pri poslednom slove Harry nadvihol obočie. Draco zízal do priestoru a urputne premýšľal. Ak bol zamilovaný, nebolo to dobre, hlavne keď osoba, do ktorej by mohol byť zamilovaný, je GRANGEROVÁ. Určite mal v bruchu ten nepovedomý pocit, ktorý signalizoval slabé zamilovanie, premýšľal o nej stále viac a viac, dokonca si možno o ňu robil STAROSTI, čo si nikdy kvôli žiadnemu človeku nerobil a ten bozk naposledy... tam určite bolo to ‘cing’. Keď na neho spadla v autobuse, zdalo sa, že sa čas zastavil a on sa jej zjavne vôbec nechcel zbaviť. Keď sa nad tým zamyslel, to vtedy začal pociťovať tieto čudné pocity... a pokiaľ šlo o posledné pochybnosti, nevedel, prečo keď mu Harry povedal, aby utešil Hermionu, poslúchol bez toho, aby o tom vôbec uvažoval, to niečo naznačovalo, nie?

„Dúfam, že to nie je Ginny - tá je moja! A ak to je Lavender, je Ronova a ten ťa roztrhá, ak ťa s ňou prichytí a pani Weasleyová je vydatá a na teba príliš stará. Počkať... nehovor mi, že si GAY!“

Harry si pricapil ruku na ústa, keď na neho Draco sarkasticky zazrel (a áno, človek dokáže sarkasticky zazerať). Harry sa uškrnul. „Len žartujem. Viem, že si do Hermiony. Takže mi povedz, už ste sa bozkávali?“

„Ehm...“

„Beriem to ako áno!“ Harry sa postavil a žmurkol na Draca, keď sa Hermiona s Ginny vrátili z kuchyne, kde pomáhali pani Weasleyovej, aby sa poháre a taniere samé umyli.

„Mimochodm, Orli, nechceš ísť do našej izby? Bývaš s Ronom a so mnou, takže možno sa chceš vybaliť. Vlastne ja sa potrebujem vybaliť tiež.“

Draco vybehol hore schodmi, nasledoval Harryho do izby bez toho, že by čo i len pohľadom vzal na vedomie Ginny či Hermionu.

Kam len oko dovidelo, bola izba bola plná plagátov Kudleyských kanónov a do troch rohov boli vmačknuté tri postele. Ich kufre, vlastne Orliho batožina a dva kufre, boli pri nohách ich postele. V porovnaní s Dracovou izbou doma bola toto ešte väčšia diera než prízemie.

‘Teraz nájsť nejaké informácie o Potterovi, mohlo by to pomôcť otcovi... počkať, prečo sa starám o otca? Je to len prísny pako...’

„Aký je tvoj obľúbený metlobalový tím?“

„No, nie sú to Kudleyovské kanóny ako u Rona,“ odvetil Harry tlmeným hlasom, pretože mal hlavu strčenú v kufri. “Maďarské parohy, možno budem za nich hrať, keď budem starší. Ak ma vezmú, ale v poslednej dobe dosť prehrávajú.“

„Áno, viem, porazili ich Temní nepriatelia, to je môj obľúbený tím. Bol som sa na nich pozrieť s mojim otcom.“

„Ty si ich videl?? Musíš byť bohatý... počkať, nikdy predtým si otca nespomenul. Keď o tom uvažujem, ako ste sa s Hermionou spoznali?“

„Našla ma v Šikmej uličke, necítil som sa veľmi dobre, a môj otec...“

„Ach, prepáč, moji rodičia zomreli, keď som bol malý, ale myslím, že to už vieš.“

‘Samozrejme, že viem, Potter, každý, čo má niečo dočinenia s magickým svetom, vie o slávnom Harrym Potterovi, o jedinom človeku, ktorý porazil Temného pána, o hrdinovi sveta’, pomyslel si Draco,.

Jeho hnev sa zrazu vrátil a všetky myšlienky, aby sa pokúsil vychádzať s Potterom, sa niekam stratili. Cítil sa príliš nahnevaný... ale potom mu to docvaklo. Jeho hnev bola len žiarlivosť, len preto, že Harry večne dostal všetku pozornosť, zatiaľčo Dracovi sa nedostalo žiadnej, ani od otca, ani od matky, len od Pansy, a Pansy skrátka nebola niekým, koho pozornosť ste chceli. Draco večne len bol... tam, a jeho otec odpovedal na otázky, ktoré položil alebo mu odsekol, aby odpálil, nikdy sa s ním v skutočnosti neporozprával. Jeho matka bola ešte horšia, večne bola na cestách, a aj keď nemala temné znamenie, bola verná Temnému pánovi. NIKDY sa s ním neporozprávala. NIKDY.

Práve tu a teraz dospel k rozhodnutiu, že sa aspoň pokúsi byť k Potterovi slušný, pokúsi sa nežiarliť, aj tak mu to nič dobrého neprinieslo. Keď žiarlil, len vďaka tomu myslel na to, ako veľa ľudí ho ignoruje.

Harry sa otočil k Dracovi, v rukách hromada oblečenia, pripravený dať si ju do svojej vlastnej skrine (vybaľoval oblečenie, pretože v kufri nebolo dosť miesta, aby tam všetko nechal a potom poľahky našiel). Zamračil sa.

„Vieš, Orli, zdá sa mi, že si sa zmenil, odkedy sme sa videli naposledy. Ostrihal si si vlasy? Vyzerajú kratšie - nie oveľa kratšie, ale jednako kratšie. Aj tvoje oči mi niekoho pripomínajú... ale nie... prepáč! Práve mi napadlo, že mi pripomínaš Draca Malfoya, toho najrozmaznanejšieho blba na svete. Myslí si, že je najlepší, pričom nie je a to len preto, že je bohatý a čistokrvný, a myslí si, že sú všetci pod jeho úroveň!! Rád by som mu jedného dňa jednu vrazil do brucha alebo niekam, kde to bolí ešte horšie...“ Harry poslednú časť zamrmlal, keď otvoril drevenú skriňu, aby si tam dal veci.

‘Okamžite sa upokoj, Draco... len preto, že ťa Potter práve urazil, neznamená to, že mu to musíš vrátiť... všetko je to o sebakontrole...’ Draco sa veľmi zhlboka nadýchol a upokojil svoj hnev. Ak toto bude pokračovať, bude starý a šedivý v štyridsiatke!

„Poďme dovybaliť, dobre? Než sa Ron vráti a začne nám prehľadávať veci kvôli jedlu...“

&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&