Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Nemám v tom velký zadok?

Kapitola 10: Čas plynie a všetko sa mení

Nemám v tom velký zadok?
Vložené: Jimmi - 10.07. 2018 Téma: Nemám v tom velký zadok?
Jimmi nám napísal:

Does my bum look big in this?
 

Originál: https://www.fanfiction.net/s/1550979/10/ 

Autor: ILUVRONWEASLEY

Súhlas s prekladom:  autorka skončila v r.2007, žiadosť zaslaná

Preklad: Jimmi  

 Banner: náhodný obrázok z internetu


Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

Kapitola 10:  Čas plynie a všetko sa mení

 

&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&

 

Prešlo štrnásť dní (dva týždne) a Draco bol stále v Brlohu. Ako čas plynul, jeho vzťah s Hermionou sa do veľkej miery zmenil. Samozrejme, že sa mu to nepáčilo, ale nemohol zabrániť tomu, aby cítil, čo cítil. Nie, nebola ‘Orliho oficiálnou priateľkou’, Draco ju nikdy nepozval na rande, ale bolo mu jasné, že Hermiona o ňom aj tak uvažuje ako o neoficiálnom frajerovi. Stále si vravel, že mäkne a že je to len humusáčka Grangerová a že by sa ma premiestniť späť na Malfoy manor, ale bolo to, ako keby bol teraz dvoma rozličnými ľuďmi. Jedna jeho stránka bola stále tým arogantným rozmaznaným spratkom, ale tá druhá bola novou, citlivou stránkou, ktorá večne vyhrávala a Draco ňou začínal byť skutočne otrávený.

Harry bol teraz jedným z ľudí, s ktorými sa Draco najčastejšie rozprával, buď to bol on alebo Ron, ale stále považoval Weasleyho za hanbu čarodejníckeho sveta - prinajmenšom bol Harry aspoň bohatý. Ron sa dosť oddeľoval od Hermiony s Harrym, pretože väčšinu času trávil s Lavender, takže sa teraz zdalo, že zlaté trio bolo Draco (Orli), Harry a Hermiona.

Bolo to zvláštne, ale mohol s istotou povedať, že s Harrym boli teraz priateľmi, hoci sa snažil vyhýbať situáciám, kedy by musel vysloviť Harryho meno vďaka zmätku v tom ako ho oslovovať (tá zlá strana kričala POTTER, ale tá dobrá hulákala HARRY, bolo to skrátka priveľmi mätúce).

K priveľkému Harryho sklamaniu sa Ginny rozhodla zostať u jednej svojej kamošky, až kým nezačne škola, takže Hermiona mala Ginninu izbu celú pre seba. Pripustila, že teraz vyzerala väčšia, ale bola dosť osamelá. Od Hermioniných rodičov nemali žiadne správy, ale doktori vraveli, že sa zlepšujú, hoci stále ešte neboli stabilizovaní. Hermiona prestala nešťastne plakávať nad touto situáciou, ale samozrejme, pretože to boli jej milovaná mama a otec, občas sa zarmútila a plakala (Draco sa často ocitol v pozícii vankúša na útechu).

Pokiaľ šlo o Dennisa, Draco si s ním tajne písal, pretože Hermiona večne frflala kvôli tomu, že je mladší než ona, ale podceňuje ju, pretože je dievča. Draco si vážne nemyslel, že by chcela vedieť, že Dennisovi hovorí všetko. Samozrejme, Ron s Harrym to vedeli, pretože si často musel požičať Hedvigu alebo Kvíka (nedokázal sa k nim priblížiť sám, zakaždým po ňom ďobli, potom si Draco spomenul na piaty ročník, kedy pomohol Umbridžke zajať Hedvigu a prečítať si Harryho poštu).

Dnes bolo jasné, ale chladné ráno, vonku sladko spievali vtáky, ich pieseň bola taká nádherná... že ich mal Draco chuť zahlušiť. Vždy keď zaspal, mával väčšinu nocí znova ten zvláštny sen (pozrite si siedmu kapitolu), ale teraz po prvý raz skutočne spal, a tie vtáky začali spievať a prebudili ho -  dopekla s nimi.

Ešte ospalý sa posadil a hodil vankúš do okna, rozrinčal sklo a odplašil vtákov. Pretrel si oči a rozhliadol sa. Harry spal s hlavou vo vankúši a mrmlal niečo o metlobale, Ron napoly spadol z postele a slintal. Draco pretočil očami a pozrel sa na hodinky, ktoré mu dala Hermiona, keď boli nakupovať s Dennisom a Fille muklovské oblečenie. Bolo sedem hodín; normálne nevstávali pred ôsmou.

Draco zívol a pretiahol sa. Týchto pár týždňov boli tie najlepšie prázdniny, aké kedy zažil. Samozrejme, trávieval ich na lepších miestach ako je Brloh, na veľkolepejších miestach, ale ešte žiadne prázdniny sa nikdy necítil taký... uvoľnený. Po prvý raz mal pocit, že nie je ignorovaný, mal pocit, že je niečoho súčasťou a tej jeho novej stránke sa to veľmi páčilo, ale tá druhá, tá stará, chcela hodiť tyčku a vrátiť sa k osamelému životu.

Ostré ďobnutie do okenného rámu signalizovalo, že sa Hedviga vrátila s dopismi. Vletela dnu cez okno a pristála na stĺpiku Harryho postele. Zlomyseľne cvakla po Dracovi. Draco prešiel k oknu, opatrne, aby sa nijako nepriblížil k Hedvige a zdvihol svoj vankúš. Zamieril a hodil ho Harrymu na hlavu.

"Čo..."

Harry zívol uprostred vety, keď si uvedomil (podľa mračenia sa na Hedvigu), že Draco po ňom chce, aby od nej získal listy. Pomaly sa vypotácal zo svojej pohodlnej pozície na posteli.

"To je môj zoznam vecí do školy, Ronov, oh, pozri, ty si tiež jeden dostal!!!! (Tu sa Draco zamračil, Dumbledore mu už predsa ten zoznam dal...) Oh a tento je od Dennisa, to poznám podľa škvrny od čokolády na obálke." Harry sa uškrnul a podal dva listy Dracovi, v tom okamihu priletela ďalšia sova s Denným prorokom. Draco otvoril list od Dennisa ako prvý, kým Harry dal sove knut.

‘Čau, ORLI!!! (alebo mám napísať Draco? Nie, mne sa páči Orli)

Ako sa darí??? Dikens za to, že mi píšeš, ako sa má Herm, nechápem, ako sa tak veľmi upokojila, musí to byť tvoja špecialita takto dokázať upokojiť dámy, há?? (Mrk, mrk, štuch, štuch). Dúfam, že nevadí, že sa pýtam, ale UŽ SPOLU VY DVAJA CHODÍTE? Bol by som tomu rád, no tak Orli, pozvi ju na rande!!! Žiješ len raz!!

Škola už takmer začala, viem, že ideš na Rokfort, keď tam budeš, nekontaktuj ma, ak nepôjde o naliehavú vec. To preto, lebo tá červená sova ma budí uprostred noci - POTREBUJEM SA VYSPAŤ DO KRÁSY!!!

Čo sa týka Fille, zlepšila sa, hoci jej príšerný vkus v obliekaní sa ani mrňavý kúsoček nezmenil. Hoci jej flirtovanie sa veľmi polepšilo.

Dobre, teraz niečo vážne a kvôli tomu, že je to vážne, ti budem hovoriť Draco.

Draco, uvedomuješ si, že keď sa úplne premeníš späť, Hermiona s tebou už viac neprehovorí? Nech to akokoľvek popieraš, pretože si pán Drsňák a to všetko, viem, že ju máš rád, je to zrejmé, kamoško. Ale buď opatrný, ak Hermiona príde na to, že si Draco Malfoy, jej úhlavný nepriateľ, už sa na teba znova nepozrie. To, čo sa snažím povedať, je, že by si ju mal opustiť skôr, ako si príliš ublíži, nie OPUSTIŤ ako OPUSTIŤ, len, vieš, ODÍĎ, keď sa premeníš späť, bude mať zlomené srdce, ak ťa uvidí a Orli zmizne. Môžeš prespať u mňa!!!!

Už musím ísť -  DÚFAM, že ťa toto zobudilo a nevyspal si sa do krásy ani ty.

Dougy, Dennis, ten chumaj.

PS. Napísal som celý list na hárok ryžového papiera. Tie listy sú v skutočnosti jedlé! Nemaj strach, mal som čisté prsty, keď som to písal! Vieš, toto je jediný list, v ktorom som spomenul tvoje skutočné meno a identitu, takže ak nechceš, aby ho niekto iný čítal, ZJEDZ HO! Bystré, že? Myslím, že je to veľmi suprové! A je to výživné a chutné!!! Haha... Dennis môj chlapče, si génius...’

Draco poskladal ryžový papier a začal ho duchom neprítomný prežúvať, keď premýšľal o Dennisovom liste (odpoveď napíše neskôr, keď bude mať na to chuť). Mal pravdu (tentoraz), ak sa úplne zmení naspäť na svoje normálne ja, čo urobí potom? Kam pôjde? Späť na Malfoy manor?? Ale čo ak už bude na Rokforte? To sa nebude môcť odmiestniť... toto všetko bolo také mätúce, bude musieť o tom viac popremýšľať, keď ho tak príšerne prestane bolieť hlava.

"Hm, myslím, že už si ten Dennisov list neprečítam, že?" spýtal sa Harry s úsmevom, obočie nadvihnuté v otázke.

"Há?" Draco sa otočil k Harrymu, potom si uvedomil, že má plné ústa ryžového papiera.

"Oh, toto! Dennis napísal, že ho môžem zjesť, je to ryžový papier, nie pergamen."

Harry v porozumení prikývol. Otočil sa, aby zobudil Rona. Zatriasol ním, zatriasol ním a zatriasol ním, kým Draco otváral ďalší dopis.

‘Drahý pán Felton,

už som vám dal zoznam vecí do školy, ale toto je len pripomienka. Znova vás žiadam, aby ste boli opatrný, váš otec ešte nevie o vašom mieste pobytu, ale počul som, že vás stále hľadá. Odmena, ktorú ponúka, sa oficiálne potvrdila a je to 10000 galeónov, takže vás všetci budú hľadať. Uistite sa, že keď budete vonku, budete mať klobúk a okuliare, oči a vlasy sú vaše najrozoznateľnejšie črty, ako viete. Nechajte si tento list pri sebe, nieže ho vytratíte a niekto cudzí si ho prečíta, toto je prísne súkromné. Prajem vám pekný deň, pán Felton. Pribalil som balíček fazuliek všetkých chutí, aby som vám zaželal veľa šťastia.

S pozdravom,

Albus Dumbledore,

riaditeľ Strednej školy čarodejníckej.’

Draco rýchlo zastrčil list do vrecka pre prípad, že by mu ho Harry schmatol a prečítal si ho. Bol by kládol nepríjemné otázky, ale aspoň bol Dumbledore dosť bystrý, aby nenapísal jeho skutočné meno (na rozdiel od Dennisa, ale na druhej strane, ten ho napísal na jedlý ryžový papier). Ale keď sa pozrel na Harryho, zbadal, že sa na neho ani nepozerá, namiesto toho sa rozhliada po izbe a niečo hľadá.

"Nesnažil si sa zobudiť We... jeho?"

Draco ukázal na Rona, ktorý stále slintal do vankúša a mrmlal niečo o maršmelovkách.

"Áno, ale nemôžem!! Snažil som sa ním zatriasť, dal som facku, zatriasol som ním, pošteklil som ho, zatriasol som ním, štipol som ho a už som spomenul, že som ním zatriasol?"

"A čo hľadáš?"

"Oh, len niečo, čím môžem Rona ovaliť."

"Môžem pomôcť?" Draco sa začal hrabať v skrini, aby našiel niečo, čo by zobudilo Rona... koniec koncov, kedy máte šancu tresnúť vášho nepriateľa pred jeho najlepším priateľom a prejde vám to? Teraz bol určite dobrý čas na pomstu... hahahahaha.......

"To je v poho, Orli, mám prútik. Héj, ešte som ťa nevidel použiť mágiu, tu máš." Harry hodil prútik na Draca, ktorý ho úspešne zachytil.

"Teraz si na rade ty, skús zobudiť Rona. Spí ako prasa, je ako prasa a má sovu, ktorá má meno po prasati. Nie je to náhoda?"

Draco sa usmial (nadobudol túto schopnosť po rôznych stupňoch trápnych úsmevov). Pozrel sa na Harryho prútik. ‘Takže toto je ten legendárny prútik, rovnaký ako má Temný pán...’ pomyslel si, keď ním namieril na Rona. So švihnutím a mávnutím a ‘Wingardium Leviosa’ sa Ron zdvihol z postele. Draco ho odlevitoval nad vysokú skriňu, ktorá stála pri posteliach. Bola stará, ale Draco odhadol, že Ronovu váhu udrží (vážne mu bolo ukradnuté, keby aj nie). S buchnutím Draco spustil Ron nad drevenú skriňu -  ten sa s trhnutím prebudil.

"Há? Čo tu hore robím? Nie som námesačný, že nie? Bohovia, dúfam, že nie! Chcem povedať, čo by som mohol urobiť?" Ronovi poklesla sánka, keď uvažoval v duchu o veciach, ktoré mohol vykonať.

‘Pravdepodobne zjesť celý sklad čokoládových žabiek v Šikmej uličke?’ pomyslel si Draco.

Ron pomaly zliezol zo skrine, nanešťastie pre Draca sa nepošmykol a nespadol na zadok a ani sa skriňa nezrútila.

‘Fajn,’ vzdychol si v duchu. ‘Vždy bude existovať ďalší čas na pomstu... a nebolo by veľmi múdre vyhodiť ho z okna do toho kríka s tŕňmi, keď je tu jeho kamoš a to všetko.’

Harry s Ronom si už v tom čas otvorili svoje listy, z Harryho obálky vypadol lesklý odznak. Ronove oči sa rozšírili, keď dopadol na zem.

"Harry!!! Vedel som, že budeš hlavným prefektom!!!"

Ron plakal šťastím, kým Harry v úžase hľadel na ten odznak. Bol červený a žiarivý, slová ‘Hlavný prefekt’ vyryté žiarivými zlatými písmenami. Draco znovu pocítil hlboko vo vnútri niečo, čo ho nútilo oboch ich udrieť - vedel, čo to bolo, bola to znova jeho zlá stránka, vravela mu, aby si robil srandu zo Svätého Pottera a jeho podržtašky Lasičiaka. Vážne sa mu nepáčilo, že jeho osobnosť mala teraz dve stránky, bola tu jeho stará zlá stránka a jeho nová, Orliho stránka. Jeho skutočné ja bolo... niekde, vážne nevedel kde a nemal rád, že už viac nevedel, kto je.

Zaklopanie na dvere upútalo všetkých pozornosť, keď dnu nakukla Hermionina hlava. Draco si nemohol pomôcť, aby sa nezačervenal - to robieval v poslednej dobe veľmi často. A verte mi, ani trošičku sa mu to nepáčilo.

"Harry!!! Dostal si odznak!!! To je absolútne úžasné!!! Pozri sa na tento," Hermiona siahla do vrecka sukne a vytiahla ďalší odznak, na ktorom stálo ‘Hlavná prefektka’. Doširoka sa usmiala, zatiaľčo Draco pocítil ďalšie bodnutie vo svojom vnútri.

‘Typická Grangerová, vždy všetko dostane a ja som chcel byť hlavným prefektom, aby bol otec hrdý...’

‘Ale no tak, po všetkom, čo ste spolu zažili, stále jej hovoríš Grangerová a nie Hermiona?’

‘Čože? To mám byť teraz pán Milý??? Hovoriť Potterovi Harry?’

‘Nuž, Harry je teraz tvoj priateľ, nie?’

"Možno je, ale nikdy nedovolím, aby zistil, čo si o ňom naozaj myslím, mám byť údajne jeho nepriateľom.’

‘Máš údajne byť, ale kým teraz si? Tak ako v tvojich snoch, ktorú cestu si vyberieš?’

Draco nemohol uveriť, že sa háda sám so sebou. ‘Asi potrebujem terapiu’, pomyslel si, keď roztržito zízal na stenu oproti. Všetko bolo také mätúce, už viac nevedel čo robiť, čo si viac myslieť... či dokonca kým bol. Pred týmto všetkým vedel; vedel, že je Dracom Malfoyom, diabolským čistokrvným, ktorý nenávidí humusákov, ale teraz býval (a bozkával sa) s humusáčkou. To, čo mal robiť, bolo pomôcť Temnému pánovi, ale teraz nemal chuť poslúchať kohokoľvek. A to, čo si kedysi myslieval, bolo čokoľvek, čo jeho otec povedal, že by si myslieť mal, ale teraz... jeho otec tu nebol a on bol za to dosť prekvapivo rád.

"To sú skvelé správy, Hermiona!!!"

Ron, Hermiona a Harry sa objali v priateľskom objatí, kým Draco na nich stále zízal.

"Tak či tak, dnes musíme ísť do Šikmej uličky, aby sme nakúpili veci do školy! Takže chalani radšej sa prezlečte," vecne prehlásila Hermiona, keď si zastrčila odznak do vrecka.

"Obsadzujem vécko ako prvý!" vykríkol Ron, než vyšprintoval z izby iba s prútikom v ruke.

"Ja som druhý!" Harry bežal za Ronom, v rukách oblečenie a prútik. To zanechalo v izbe len Draca s Hermionou. Otočila sa k nemu.

"Myslím, že som teda posledný," neohrabane prehlásil Draco, hľadiac na koberec.

"Áno, myslím, že áno. Je koberec zaujímavejší než ja, Orli?"

Dracova hlava vystrelila nahor zo svojej vlastnej vôle. "Nie, nie, samozrejme, že nie je."

Hermiona sa usmiala, oči jej žiarili šťastím. "Héj, len som žartovala, veď to vieš, len že sa zdá, že sa mi vyhýbaš odkedy... vieš, odkedy sme sem prišli."

"No... to ma mrzí."

Draco prakticky cítil, ako jeho milá stránka núti tú zlú zacúvať niekam dozadu, ako sa ju snaží naveky vytlačiť preč, ale bolo mu jasné, že sa to nikdy nestane, bol ‘zlým Dracom’  príliš dlho, aby sa to dalo vymazať naveky. Prakticky medzi sebou bojovali o to, kto bude mať nad Dracom moc, ale on nemal potuchy, kto tú vojnu vyhrá; bolo to ako dobro versus zlo.

"To nemusí."

Draco si zrazu uvedomil, ako blízko Hermiona je; určite tak blízko pred minútou nebola. Tým si bol istý, ako sa pohla bez toho, aby si to všimol?

"Asi by si sa mal pripraviť na Šikmú uličku." Hermiona sa doširoka usmiala, letmo pobozkala Draca na pery a odišla z izby skôr, než by ste povedali ‘metlobal’.

&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
 0 komentárov
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Archivované komentáre


Jedna jeho stránka bola stále tým arogantným rozmaznaným spratkom, ale tá druhá bola novou, citlivou stránkou, ktorá večne vyhrávala a Draco ňou začínal byť skutočne otrávený. - Krásné shrnutí! Strašně moc se mi líbí Dennis a jeho konspirační nápad s jedlým rýžovým papírem :-) Díky.

Chuděrka Draco. To, co prožívá, to už je skoro náběh na rozštěp osobnosti! Měl by si na papír sepsat do dvou sloupců pro a proti a pak se rozhodnout. Ještěže má Dennise, ten ho chápe. Možná mu taky pomůže Brumbál? Zajímalo by mě, čím byl ten polštář vycpaný, že s ním šlo rozbít okno. A taky doufám, že ke psaní na ten rýžový papír použil Dennis sójovou omáčku, jinak by z toho mohlo být špatně jak Dracovi, tak Orlimu! To buzení Rona nemělo chybu!! Děkuji za veselé čtení! Těším se, jak to bude dál!
Dobrý postreh, mne to nedošlo. Je tam rozrinčal, takže opravené. Ďakujem moc PS. Zajtra sa vracia šéf z dovolenky, takže času bude menej a menej...

Prehľad článkov k tejto téme: