Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Minimálne riziko

Časť 3/3

Minimálne riziko
Vložené: Jimmi - 15.07. 2018 Téma: Minimálne riziko
Jimmi nám napísal:

Minimálne riziko

Originál: https://www.fanfiction.net/s/11727626/1/Minimal-Risk 

Autor: galfoy

Preklad: Jimmi  

 Banner: solace

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

Časť 3/3

 

To búšenie basov jej čoskoro privodí bolesť hlavy a disko svetlá tiež nepomáhali. Nešťastná Hermiona stála v rohu miestnosti a hýčkajúc svoj punč skúmala večierok. Nepodobalo sa to žiadnemu inému silvestrovskému večierku, na ktorom sa zúčastnila. Po prvé, ukázala sa sama. S Ronom mali ťažkosti väčšinu roka, bez nadšenia sa dohodli na dátume svadby a potom zmenili názor. Svojim priateľom poskytli výhovorky, ktoré pravdepodobne nikoho nebalamutili. Nakoniec za ňou prišiel Harry a povedal jej, že ich má rád oboch, aj keby im to nevyšlo. Plakala celé týždne, strápnená celou tou záležitosťou, desiaca sa toho, čo budú musieť urobiť.

Ron svoju novú prácu miloval, trávil viac a viac času v práci, vyložene z nej žiaril. Ak niečo, tak ich to oboch prinútilo uvedomiť si, že ich vzťah ničomu nepomáha. Len všetko zhoršoval.

Najprv sa presťahoval do samostatnej izby. Hovorili o tom, ako keby to bolo dočasné riešenie, ale obaja vedeli, že nie je.

Nakoniec, pred mesiacom, sa presťahovali do samostatných bytov. Prorok to nejako zavetril a jej veľmi súkromná nočná mora sa stala verejnou. Vzala si v práci niekoľko týždňov dovolenku neschopná zniesť všetky tie reči v kancelárii.

Vedela, že sa to jedného dňa zlepší. Stále boli z tohto chaosu boľaví, ale aspoň sa už nehádali. Byt bol ale tichý, príliš tichý a jej chuť do jedla zomrela pokojnou smrťou. Všetko bolo nepríťažlivé a nijaké. Bolo to, ako keby jej život mal teraz len odtiene šedej - nespoznávala ho. Nedokázala si predstaviť, ako to muselo vyzerať pre ostatných.

Všetko toto spôsobilo, že jej objavenie sa na silvestrovskom večierku bolo ešte prekvapujúcejšie. Hermiona vedela, že nemala prísť; určite tieto veci dostatočne nenávidela, dokonca s partnerom. Ale zdalo sa byť rozumné ukázať svoju tvár, uistiť ľudí, že neutiekla so saudským princom alebo o kom kolovali najnovšie reči. Ron rozumne zostal doma. O Harryho sa trhali pätolizači, ako bývalo zvykom na každej veľkej udalosti ministerstva.

Dopila a smutne sa pozrela na prázdny pohár. Bez pitia vyzerala ešte trápnejšie, keď sa ukrývala v rohu. Ľudia na ňu vrhali kradmé pohľady. Asi to robili po celý čas.

Hermiona cítila, ako sa jej rozpálili líca. U Merlina, toto bolo trápne. Prirodzene, jediný človek, u ktorého dúfala, že sa ukáže, sa neobjavil. Dokonca potom, čo sa zmierila s Dracovým nedostatkom záujmu, stále robila povyk kvôli oblečeniu a zápasila s vlasmi, aby ich dostala do slušných kučier v nádeji, že sa znova porozprávajú. Čo do pekla očakávala?

"Patetické," vyčinila sama sebe.

Prehltla guču v hrdle, odložila pohár a vydala sa k šatni. Ešte nebola polnoc - ešte mala čas vykradnúť sa, než sa všetci začnú muchľovať. Harry to pochopí. Seamus Finnigan - nejakým zázrakom - sa rozhodol nechať v tejto chvíli vybuchnúť stôl v strede miestnosti a to odlákalo pozornosť davu od jej tichého úniku. Vbehla do šatne a začala hľadať svoj modrý kabát. Musí tu niekde byť. Bola takmer slobodná.

Dvere zaškrípali a klopkanie veľmi ostrých ihličiek sa odrazilo od stien.

"Ideš niekam?"

Otočila sa, pretože ten hlas nespoznala, pripravená poskytnúť veľmi strohú odpoveď osobe, ktorá sa pokúša sabotovať jej útek. Až na to, že osoba, ktorá za ňou stála, bola Pansy Parkinsonová.

Pansy s Hermionou neprehovorila od Rokfortu, napriek práci pre Čarostolec a tomu, že nebola príliš ďaleko od Hermioninej vlastnej kancelárie. Jednoducho nemali nič spoločného.

Nuž, takmer nič spoločného. Pansy bola jedným z najstarších Dracových priateľov. Hermione na druhej strane bolo dovolené byť jeho priateľom jeden večer v roku.

Nemohla si pomôcť, aby sa nezamračila.

"Áno," odsekla a vrátila sa k hľadaniu. "Odchádzam. Čím skôr, tým lepšie."

"Príšerný večierok, však?"

Hermiona sa bez humoru zachichotala. "Všetky sú príšerné. Najlepšie urobím, keď na to nabudúce budem pamätať."

Mohla cítiť, ako sa Pansy za jej chrbtom škerí. Zdvojnásobila svoje úsilie, zazerala na vešiaky s kabátmi, odhodlaná odísť v nasledujúcich tridsiatich sekundách, s kabátom či bez neho.

"Hľadáš tento?"

Hermionina hlava sa stočila Pansyiným smerom. Držala jej modrý kabát, stále s tým neznesiteľným úškrnom a tým nadvihnutým obočím, každý jej kúsok vyzeral dokonale na mieste.

Hoci bola v pokušení nakráčať k nej a vziať si ho násilím, niečo jej v úzadí mysle nedalo pokoja.

"Na čo sa hráš, Pansy?"

Pansy pokrčila plecami, predstierala nevinnosť. "Len ti pomáham nájsť kabát."

"Už by som bola doteraz preč, kebyže mi nepomáhaš. O čo naozaj ide?"

Pansy si vzdychla a potom sa odula, hodila kabát do Hermioniných čakajúcich rúk.

"Chceš vedieť, kde je alebo nie?"

Hermiona zatajila svoj šok najlepšie, ako vedela. "Nie som si istá, čo tým myslíš."

"Prosím ťa, nehraj blbú. Nesedí ti to."

"Prosím ťa, ty nehraj hry," vyštekla Hermiona. "Stratila som väčšinu trpezlivosti počas vojny a nechystám sa míňať jej zvyšok na teba."

Teraz sa Pansy usmievala, nadšená, celá jej tvár žiarila. "Sladká Morgana, ty fakt máš chrbtovú kosť. Premýšľala som, čo na tebe vidí!"

"Pansy..."

"Je na druhej strane mesta, donútený byť na nejakom príšernom večierku, ktorý jeho matka naplánovala. Snaží sa ho už celé roky oženiť, vedela si to?"

Hermiona zatvorila ústa a potom ich otvorila, cítila sa hlúpo. "Nevedela."

"Och, áno. A doteraz ju posielal vieš kam, ako sa dalo čakať. Ale nakoniec ho dostala a tentoraz sa z toho nedokázal vyvliecť. Je tam celý zástup dievčat, s ktorými chce, aby sa zoznámil. Čistokrvné chamtivky, samozrejme." Pansy sa usmiala ako predátor a odhalila všetky zuby.

Hermionin žalúdok oťažel a cítila, ako jej poklesli plecia. Takže všetko bolo ešte beznádejnejšie, ako dúfala. Kým sa ona krčila v rohu, jeho zasnubovali. Dobrý bože, aký dokonalý koniec príšerného roka. Emočne vyčerpaná si pomaly obliekla kabát a potiahla za ihlice, ktoré držali jej vlasy na mieste. Spadli voľne na plecia. Víťazoslávny výraz v Pansyinej tvári zanechal v jej ústach zlú chuť, ale bola príliš vyčerpaná, aby sa urazila.

Pansy mala pravdu - Hermiona toto kolo určite prehrala.

"Nuž, vďaka, že si mi dala vedieť," povedala s nádejou, že napodobnila úsmev. "Šťastný Nový rok."

Otočila sa, vynorila sa zo šatne a opustila budovu. Začínalo snežiť. Možno sa dostane domov skôr, než to zosilnie. Ak by sa jej podarilo vypiť whisky z police, mohlo by jej to poskytnúť šancu dnes večer si pospať.

Urobila len pár krokov, než začula Pansyine ihličky klopkať za ňou.

"Oh, drahá, pochopila si to zle!" zavolala Pansy.

Hermiona pokračovala v chôdzi. Áno, domnievala sa, že pochopila, napriek svojej najlepšej snahe. Nemá zmysel o tom hovoriť s niekým ako Pansy Parkinsonová. Ak sa Pansy chce hádať, musí si nájsť niekoho iného.

"Nečudovala si sa niekedy, Hermiona?"

Hermiona si vzdychla, a potom sa zastavila, ale nenamáhala sa otočiť.

"Nečudovala čomu, Pansy?"

Pansy prekĺzla pred ňu, položia obe ruky Hermionine na plecia, gesto tak jemné, že Hermiona skutočne o krok ustúpila. "Čo robíš..."

"Nečudovala si sa niekedy, prečo si vybral Silvester, aby sa k tebe priblížil?"

Prikývla, mlčky, mimoriadne neistá, kam tento rozhovor smeruje.

"Aká iná udalosť dá vás dvoch na jedno miesto a končí bozkom?"

Hermiona na ňu vyvalila oči. "Ale..."

"Aká iná udalosť mu umožní začať bežný rozhovor bez toho, aby mu nešiel Weasley po krku? Aká iná udalosť vám obom poskytne šancu zvaliť to neskôr na alkohol a náhodnú príležitosť, ak to nevyjde? Hermiona, s Weasleyem vám to neklapalo celé roky. Premýšľaj o tom. Ak mal záujem, ak chcel vedieť, či existuje alebo neexistuje minimálna šanca, kedy inokedy by dokázal posúdiť tvoju reakciu?"

"Moju reakciu na čo?"

"Na Draca, ktorý je samým sebou."

Hermiona pocítila bodnutie v očiach a s námahou prehltla, odmietla plakať pred niekým tak nepredvídateľným ako Pansy Parkinsonová. Jej zradcovský hlas zaváhal a prezradil ju.

"Ale on mi vôbec nedovolil porozprávať sa s ním v práci! Skúšala som to... chcela... chcela som ho znova vidieť. Len sa mi stále vyhýbal."

Pansy pretočila očami a usmiala sa na Hermionu, skutočne sa usmiala. "Nuž. Nie je v skutočnosti taký odvážny, ako si ty, však? Pravdepodobne si myslel, že mu chceš vynadať."

"To je imbecilné!"

"To je Draco," vzdychla si Pansy. "Bohužiaľ musím povedať, že nie vždy sa vyjadruje veľmi dobre. Čo zvláda dokonale, je stratégia. Je koniec koncov slizolinčan. Je dobrý v plánovaní. Ale odvaha? To je skutočne viac tvoja vec." A potom, nevysvetliteľne, pritlačila bozk Hermione na líce a so žmurknutím sa odtiahla.

"Choď domov, Hermiona. Len... Nekráčaj príliš rýchlo." Stisla Hermionine plecia, otočila sa na svojich riskantných podpätkoch a odkráčala späť na večierok.

Hermiona nekráčala veľmi rýchlo. Nekráčala vôbec. Stála stuhnutá na mieste, kým sa jej myseľ zapĺňala všetkým, čo Pansy povedala. 

Ak chcel vedieť, či existuje či neexistuje minimálna šanca...

Vážne Draco naplánoval to najdlhšie zvádzanie v histórii, pretože si spočítal, že inak by sa s ním nebavila? Hermiona sa pokúsila predstaviť si, čo by sa stalo, kebyže sa Draco jedného dňa ukázal v jej kancelárii a bol, nuž, milý. Asi by ho pravdepodobne prekliala. Ale priblížiť sa k nej na každoročnom večierku, kde si tak nedávala pozor... To dávalo trošku väčší zmysel. Pracovné akcie sa nedali zaškatuľkovať. To bolo väčšinou dôvodom, prečo sa organizovali. Ľudia prekračovali hranice, ktoré by normálne neprekročili.

Posledné, čo chcela, bolo zase v sebe vzbudiť nádej... Ale...

Skrátka tomu tak bolo.

Zdalo sa to byť... možné. Dokonca pravdepodobné. Kto iný by zosnoval plán, ktorý z 99% riešil stratégiu  a z 1% pokračovanie? U Merlina, do posledného písmenka to bolo vyložene slizolinské plánovanie. Mohlo by to byť orazítkované načerveno označením: MINIMÁLNE RIZIKO.

Nechcela dúfať, ale tá nádej tu aj tak bola, zapustila korienky v jej hrudi.

Ale stále bola tento večer v kaši. Ak bol Draco kvôli matke na druhej strane mesta, Hermiona vážne nemohla ospravedlniť to, že by na večierku ostala ešte dlhšie. Otočila sa chrbtom k búšiacim basom a pomaly začala kráčať domov. Bolo príšerne zima a ona si aj tak potrebovala prečistiť hlavu. Mala toho veľa na premýšľanie.

Práve keď chcela zabočiť na rohu, veľmi zreteľný zvuk primiestnenia sa odrazil z blízkej uličky. Hermiona zastavila a žmúrila do temnoty.

Draco bežal dnu. Vôbec ju nevidel, okamžite sa stočil k ministerskému večierku a uháňal uličkou, sviatočný habit mu vial v pätách.

"Malfoy!" zajačala, priblblý úsmev v tvári. Takmer sa rozosmiala. Ak Dracovou silnou stránkou bolo plánovanie, možno bolo načase uplatniť jej vlastné schopnosti. Ako Pansy postrehla, odvaha bola jej oborom.

Obzrel sa cez plece, prudko pribrzdil a stočil sa.

"Grangerová? Čo... Kam ideš?"

"Odchádzam, samozrejme."

"Nebavíš sa," spýtal sa, zadýchaný, keď sa k nej dostal. Vyzeral súčasne elegantne aj spotene. Uvedomila si, že sa jej to celkom páči.

"Nuž, nemohla som ťa nájsť," šťastne pokrčila plecami. "Obvykle si ty jediným svetlým bodom týchto udalostí."

Draco vyzeral na okamih zaskočený tým komplimentom, ale rýchlo sa prispôsobil.

"Ach, áno," uškrnul sa. "Vedel som, že máš slabosť pre záhadného mrzúta."

"Och, áno," odvetila s vážnym výrazom. "Je ako tonik pre dušu."

Jeho úškrn sa zmenil na úprimný úsmev a vyzeral, že mu stačí len tak tam s ňou stáť v blížiacej sa búrke.

Hermiona sa striasla.

"Takže," spamätal sa Draca. "Ideš domov?"
"Idem."

"Neprekážalo by ti, kebyže ťa odprevadím?"

Hermiona si predstavila, ako jeho matka práve v tejto chvíli asi začína šalieť, pravdepodobne už objavila synov útek, ktorým zničil všetky jej plány na dnešnú noc.

"S radosťou."

Draco jej ponúkol rameno a Hermiona ho prijala, pričom sa snažila neusmievať príliš doširoka, ale zlyhala v tom. Nemohla si pomôcť. Takto šťastne sa už necítila celé roky.

"Takže kde si bol?" spýtala sa.

"Oh, na rodinnom večierku," riekol, pohodlne zachytil jej ruku v záhybe lakťa. "Myslel som, že sa z toho vykecám, ale nepodarilo sa mi to. Pekelne som sa tam nudil."

Sneh sa zhoršoval, ale Hermione to nevadilo. Nech si padajú aj krúpy, bolo jej to srdečne ukradnuté.

"Som rada, že si prišiel, " pokračovala. "Pretože mi dovolíš rozprávať sa s tebou len raz do roka, bola som sklamaná, keď som si myslela, že som to zmeškala."

Mal tú slušnosť tváriť sa rozpačito. "Pozri, mrzí ma to, že..."

"Si sa mi vyhýbal?"

"Vlastne áno."

Pokrčila plecami, tešila sa z tepla jeho tela pri svojom boku. "Je to v pohode. Chápem to."

"Vážne?"

"Dobre, možno nechápem, ale aj tak ti odpúšťam. Len som ti vtedy chcela povedať, že oceňujem, čo si urobil pre Rona."

Draco si odkašľal a niečo pod nosom zamrmlal.

"Čo?"

Vzdychol si. "No tak, Grangerová. Bolo to pre teba, nie pre Weasleyho."

"Ach. Dúfala som, že je tomu tak."

"Vážne?" Mohla počuť v jeho hlase úsmev.

"Dúfala. Rozhodne si to cením. Je pre mňa veľmi dôležitý, aj keď už viac nie sme spolu." Teraz pociťovala nervozitu, pretože jej bolo jasné, aké je očividná. Mohla rovnako dobre mávať vlajkou. Mám veľký záujem, už je tomu nejaký čas, vďaka!

"Počul som o tom rozchode," riekol. "Si... V poriadku?"

"Bol to vážne ťažký rok, ak mám byť úprimná."

"Dlhujem ti ospravedlnenie, Grangerová," prehlásil trochu mrzutým hlasom. "Mal som tam pre teba byť. Ako by bol skutočný priateľ. Viem, že si bola nešťastná."

Znova pokrčila plecami. Áno, skutočne, bolo by pekné mať ho tu počas toho najhoršieho, ale kebyže sa to teraz pokúsila povedať, rozplakala by sa a asi by nedokázala prestať.

"Zlepší sa to."

"Som si istý, že zlepší," odpovedal. Zabočili do zvlášť malebnej uličky pokrytej snehom. "Hoci toto nie je zlý spôsob ako začať rok, však? Nové začiatky?"

Hermiona sa na neho usmiala, ale potom sa zamračila a náhle zastala.

"Počkať.... Nemala by ti z úst visieť cigareta?"

Draco sa na ňu pozrel, jeho oči prezrádzali nervozitu.

"Skončil som pred rokom na deň presne, Grangerová," oznámil jej hlbokým hlasom. "Myslel som vážne, čo som ponúkol. Myslím, že zistíš, že ja vždy myslím vážne všetko, čo ti ponúkam."

Hermiona sa rýchlo rozhodla, vkĺzla rukou za Dracov krk, napla sa na špičkách a pritiahla jeho pery k svojim. Cítila, ako sa ostro nadýchol, ale okamžite zareagoval, vzdychol do jej úst, keď ju rukami zovrel silnejšie za plecia. Jeho nos ju chladil na líci, ale ústa mal fantasticky teplé, keď jej ich otvoril, keď sa zúfalo pohyboval voči jej. Adrenalín uháňal nimi oboma a keď sa odtiahli, namáhavo dýchali.

"Ale ešte nie je polnoc," vyhlásil.

"Kvôli tomu ťa nebozkávam," nahnevane odsekla. "Bozkávam ťa, pretože ťa chcem."

"Veľmi dobre," dychčal a potom ju lapil znova v pevnom bozku, takmer ju nadvihol zo zeme, ako ju tak mocne objímal. Hermiona sa nechala objímať, cítila, ako škrupina osamelosti praská a odpadáva z nej, ako sa kolísali. Bozkávali sa celé veky, nechceli prestať, nechali prsty znecitlivieť, ako čas plynul. Sneh stále padal, pokrýval ich oboch tenkou vrstvou bieleho.

Draco sa nakoniec odtiahol a oprel si čelo o jej.

"Nevedel som, či toto budeš chcieť."

"Nedovolil si mi povedať ti to."

Ospravedlňujúco sa usmial, prikryl jej líca rukami. "V rozprávaní sa zlepším."

"Och, dobre. Dúfala som, že by sme mohli hneď začať s precvičovaním, pretože je tu zima a u mňa v byte mám teplý čaj."

"To je ponuka?"

"Možno je."

Trochu sa zamračil, obkreslil jej bradu prstom. "A ty chceš stráviť celý večer... rozprávaním?"

Pleskla ho po ruke. "Pokiaľ nedáš prednosť tomu, aby som ti zalepila ústa."

"Tak to ma už zaujalo," zasmial sa, ale potom zjajkol, uhýbajúc pred jej rukami, až kým sa mu nepodarilo jednu schmatnúť. "No tak, Grangerová! Máme nový rok, s ktorým musíme začať!"

Nestrávili celý večer rozprávaním, keďže ich ústa boli zaujaté niečím iným.

***

Hermiona sa prebudila pod teplom svojej periny, spojená s rozpáleným teplom nahého Draca Malfoya, ktorý ju objímal. Spal tak, ako si predstavovala, že spí chobotnica, objav, ktorý jej priniesol nekonečnú radosť.

"Ojoj, hlavonožec, musím na vécko," zašepkala mu do ucha.

"Priveľa slov," zastonal a spevnil svoje zovretie.

Spomínala, ako dlho je tomu, čo sa cítila takto opatrovaná a rozhodla sa, že to ešte chvíľu vydrží. Draco začal chrápať.

Spravili si spoločné raňajky, podivne domácka scéna, ktorá pokračovala dopoludním, kedy čítali noviny a vypili niekoľko šálok čaju.

Hermionin byt, ktorý bol v poslednej dobe deprimujúcim a osamelým miestom, sa zrazu zmenil na vrelé, vítajúce útočisko.

Snová nálada však bola náhle prerušená príchodom sovy, ktorú Hermiona nespoznávala, ale dokázala pomerne dobre odhadnúť jej pôvod vďaka jej elegantnému čiernemu periu a dokonalému chovu. Nahnevaná klovala zobákom do skla. Bohovia, ešte aj sovy z Malfoy manoru vyzerali arogantne.

"Premýšľal som, kedy k tomuto dôjde," Draco sa zamračil, vzal list zo sovinej nohy a odohnal ju preč. "Vstávala zavčasu."

"Tvoja matka?" spýtala sa Hermiona.

Zahmkal na súhlas, čítal správu, kým kráčal ku nej, potom sa vedľa nej zvalil a natiahol ruku ponad jej plecia. Zívol, poskladal list a odhodil ho na malý stolík.

"Takže... si zasnúbený?" spýtala sa, žalúdok jej trošku poklesol.

Zasmial sa, oboma rukami ju zovrel silnejšie a pobozkal ju na vrch hlavy. "Niekto sa rozprával s Pansy."

Hermiona pokrčila plecami, cítila sa trošku defenzívne. Keďže si práve začala s Dracom, nie celkom sa jej páčila predstava, že o neho príde kvôli nejakej čistokrvnej dedičke. Celkom sa jej páčil tam, kde sedel.

"Nech by moja matka akokoľvek rada verila, že má nado mnou nejakú moc, nemá dovolené ma s niekým zasnúbiť."

"Och."

"A v skutočnosti bol jej list odpoveďou na môj, ktorý som jej poslal včera neskoro v noci."

Hermiona na neho vzhliadla, tvár zvraštená zmätením. "Kedy neskoro v noci?"

"Keď si zaspala," zamrmlal jej do ucha, prstami kreslil cestičku po jej stehne. "Bola si trochu uťahaná. Nechcel som ťa budiť."

Snažila sa sústrediť, ale nie celkom uspela. "Správne. A čo... Och! A čo si napísal?"

"Napísal som jej, že som s tebou," zašepkal jej do ucha. "A dodal som, že ak s tým má problém, nech mi s radosťou vezme moje dedičstvo."

"Čože?!!"

Draco sa zasmial a prebozkával si cestičku nahor jej krkom.

"Nemaj obavy, Grangerka. Moja matka mi už roky vravela, aby som s niekým mal vážny vzťah. Robím presne to, o čo ma žiadala."

"Ale... ale čo napísala ona?"

Draco si vzdychol a načiahol sa za seba, privolal si lístok zo stola. Ponúkol jej ho otvorený. Nádherným čiernym písmom tam bolo napísané jediné slovo.

Gratulujem.

"Vidíš. Netreba si robiť starosti. Smiem pokračovať?" Nabral ju do impozantného objatia a ignorujúc jej škriekanie ju niesol do spálne.

"Počkať! Chceš povedať, že tvoja matka nemá problém s...  týmto?"

"Očividne nie, ale nezáležalo by na tom, keby mala."

"Ako to?"

Draco ju spustil na posteľ a priplazil sa nad ňu, zachytiac jej pery v dlhom bozku. Keď sa odtiahol, usmieval sa, vyžarovalo z neho šťastie.

"No tak, Grangerka. Musím sa nejako naučiť odvahe."

 

KONIEC.

 

 

 

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: ivy - 15.05. 2023
|
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: margareta - 05.08. 2023
|
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Archivované komentáre


Re: Časť 3/3 Od: CarMikelson - 23.04. 2020
Jednoduše úžasné

Re: Časť 3/3 Od: Ganlum - 17.10. 2018
Ach, Jimmi, to bylo hezké. Moc děkuji za překlad. Jak píše Gabux výše. Pohlazení na duši. Jak se dostanu domů, tento příběh si uložím mezi protimelancholické. Ráda si ho dám brzy ještě jednou...

Re: Časť 3/3 Od: Gabux - 23.09. 2018
Ležím doma v posteli, za okny slyším vítr a v pokoji mi voní svíčky. Jediné, co té pohodě chybělo, bylo nějaké milé pohlazení po duši. A to jsem touto povídkou dostala. Úžasná Pansy, vynalézavý Draco a odvážná Hermiona. Nesmírně děkuju! ❤️

Re: Časť 3/3 Od: Siesina - 28.07. 2018
To byl tak krásný příběh. Celou dobu jsem měla úsměv na rtech. A to jak se vzdal kvůli ní kouření, bylo tak roztomilé. Už se nemůžu dočkat až si tuhle povídku přečtu znovu v zimě na Silvestra.

Re: Časť 3/3 Od: larkinh - 18.07. 2018
Úžasná povídka, teď jsem ji přečetla celou. Díky za její objev i přeložení.

Re: Časť 3/3 Od: Jacomo - 17.07. 2018
Fakt jsem v průběhu těch předchozích částí měla občas pochybnosti, jestli to skončí tímto happyendem. O to nadšeněji se zasněně usmívám. A tleskám autorce, protože na tak malém prostoru vystavět tolik emocí... Klobouk dolů. Velikánské díky za překlad, Jimmi.
Re: Časť 3/3 Od: Jimmi - 17.07. 2018
Ja som si povedala, že počkám, až dočítaš... ďakujem moc, som rada, že sa páčilo. Ďalšia bude temná, takže tak...

Re: Časť 3/3 Od: martik - 16.07. 2018
To bylo tak milé, úplné pohlazení na duši. Nemám slov. Děkuji, Jimmi :-*
Re: Časť 3/3 Od: Jimmi - 16.07. 2018
Len priblblý úsmev, že? Aj ja, toto prekladať fakt tešilo, ak keď záver jednoduchý nebol. Díky

Re: Časť 3/3 Od: margareta - 16.07. 2018
Ten Draco si tedy dal načas! A kdyby ne Pansy, mohl kolem Hermiony tancovat ještě další rok, nebo i víc! Ale skončilo to krásně a to je hlavní!! Děkuji za miloučkou dramionku, Jimmi! A tobě, Solace, za krásný a výmluvný banner!!
Re: Časť 3/3 Od: Jimmi - 16.07. 2018
Ďakujem, keď pri tej druhej nejako romantika chýba, týmto som ju dohnala (myslím Orliho) .

Re: Časť 3/3 Od: kovitalita - 16.07. 2018
To bolo naozaj najdlhšie zvádzanie v histórii :) A ten koniec bol nádherný. Ďakujem, za preklad tejto milej poviedky.
Re: Časť 3/3 Od: Jimmi - 16.07. 2018
A ja ďakujem za komentár, som rada, že som trafila.

Re: Časť 3/3 Od: solace - 16.07. 2018
Krásny príbeh so šťastným koncom. A bonusom je, že nádejná svokra nie je proti:-D Veľká vďaka za preklad, Jimmi.
Re: Časť 3/3 Od: Jimmi - 16.07. 2018
Máš na ňom lví podiel, bez tvojho bannera by nebol, rovnako ako ten ďalší :) Díky

Re: Časť 3/3 Od: Gift - 16.07. 2018
Normalne jsem byla nervozni spolu s Hermionou. A tak se pozna dobry (romanticky) pribeh - clovek si je skoro jisty, ze to skonci dobre a presto se s hlavnim hrdinou zapoti. Byl to krasny, romanticky a presto nekycovy pribeh, kterych je jako safranu. Moc dekuji, ze si ho pro nas nasla a prelozila, Jimmi. Bylo to jak pohlazeni po dusi.
Re: Časť 3/3 Od: Jimmi - 16.07. 2018
Hlavné poďakovanie patrí autorke, škoda, že už nepíše... Díky

Re: Časť 3/3 Od: silrien - 15.07. 2018
Usmívám se jako blázen. Jak dlouho by drahoušek Draco oslovoval Hermionu jen o Silvestru? Ještě že se do toho vložila Pansy. Tohle je neuvěřitelně milé. Moc děkuji
Re: Časť 3/3 Od: Jimmi - 16.07. 2018
Áno, má to tento efekt. Tá ďalšia už bude vážnejšia. Díky

Re: Časť 3/3 Od: luisakralickova - 15.07. 2018
Tak to vskutku mohlo být, odvaha je nakažlivá:)parádní prázdninová dramionka. Velké díky za objevení a přeložení.
Re: Časť 3/3 Od: Jimmi - 16.07. 2018
Nedalo sa odolať :) Díky

Re: Časť 3/3 Od: denice - 15.07. 2018
Krásné, krásné, krásné. Tihle dva jsou pro sebe jako stvoření. A úžasná kamarádka Pansy k tomu kouzelnému nesmělému namlouvání - dvoření se? Já nevím, jen se musím usmívat... Díky.
Re: Časť 3/3 Od: Jimmi - 16.07. 2018
Presne, to je taká poviedka, kde to správne a dobre dopadne :) Aj s úsmevom. Díky

Re: Časť 3/3 Od: Lupina - 15.07. 2018
Ach. Teď tady sedím a přiblble se usmívám. Krásná romance o minimálním riziku a získávání odvahy. Ano, dovedu si představit, že takto nějak to mohlo být. Galfoy zkrátka umí. Moc děkuji za překlad, náramně jsem si ho užila.
Re: Časť 3/3 Od: Jimmi - 15.07. 2018
Ja viem, to sa nedalo nepreložiť. Ale aj tak sa mi nakoniec z pohľadu prekladu najviac páčilo, ako vyriešila sex scénu - jedna veta, že mali ústa obsadené inak. A všetko si domyslíš, to potom pomyslne směkám. Díky

Prehľad článkov k tejto téme:

galfoy: ( Jimmi )15.07. 2018Časť 3/3
galfoy: ( Jimmi )09.07. 2018Časť 2/3
galfoy: ( Jimmi )30.06. 2018Časť 1/3
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )30.06. 2018Úvod k poviedke