Preklady fanfiction Harryho Pottera

Does my bum look big in this?
 

Originál: https://www.fanfiction.net/s/1550979/11/ 

Autor: ILUVRONWEASLEY

Súhlas s prekladom:  autorka skončila v r.2007, žiadosť zaslaná

Preklad: Jimmi  

 Banner: náhodný obrázok z internetu

Kapitola 11. Šikmá ulička  

Slnko svietilo na kamennú dlažbu, keď sa Draco, Hermiona, Ron, Lavender a pani Weasleyová rozhliadali po Šikmej uličke. Byť tu bolo pre Draca podivné, na mieste, kde ho Grangerová prvý raz našla. Stále si nedokázal spomenúť, ako sa tam dostal, posledné, čo si pamätal bolo, ako Iskerníčka mávla prútikom a BUM, prebudil sa tu, ani netušil, ako dlho tam už ležal.

"Orlando, viem, že nie je zamračené, ale prečo máš slnečné okuliare? Slnko až TAK veľmi nesvieti," spýtal sa Ron s rukou okolo Lavender, keď sa zastavili pred Čarodejníckou literatúrou. Skutočne, Draco mal na sebe slnečné okuliare, teda, v skutočnosti mal na sebe voľné nohavice (ten vojenský typ, čo vybral Dennis v športovom obchode) a biele tričko s krátkymi rukávmi. Na hlave mal červený klobúk len preto, aby zakryl platinovo blonďavé KUČERY - slovo, z ktorého ho vždy striaslo.

Pani Weasleyová vzala Draca do muklovského kaderníctva (poznala ho, lebo to zaujímalo pána Weasleyho) a nechal si vlasy skrátiť - stále boli kučeravé, VEĽMI kučeravé, keď boli teraz kratšie, ale Draco dával prednosť krátkym a kučeravým vlasom než dlhým a kučeravým. Muklovský holič, ktorý sa volal Stephen, povedal, že Dracove vlasy sú veľmi nepoddajné a dokonca sa mu zlomili nožnice, keď Draca strihal a musel si zohnať ďalšie. Draco bol teraz viac spoznateľný, ale len ak ľudia skutočne HĽADALI niekoho, kto vzdialene pripomína Draca Malfoya. No a Potter a spol toto určite robiť nebudú, takže zatiaľ bol v bezpečí. Jeho tvár stále pokrývali pupáky, takže maskovanie bolo dostačujúce.

Slnečné okuliare mali zakryť jednu jeho vlastnosť, ktorá sa už úplne premenila späť, jeho oči. Ako Dumbledore povedal, podľa očí a vlasov sa dal spoznať najlepšie, vlasy kvôli blonďavej farbe a oči preto, lebo rodina Malfoyov bola jediná známa čarodejnícka rodina s týmto konkrétnym odtieňom zvláštnej modrej.

"Pretože chcem," odsekol Draco so želaním, aby Weasley nebol taký zvedavý, jeho názor na Rona sa od toho rána stále nezmenil. Rona to prestalo zaujímať a pozrel sa na prvú vec na svojom zozname.

"Môžeme najprv zohnať knihy? Keďže už stojíme pred kníhkupectvom?"

"Aké?" spýtal sa Harry, keď na ten zoznam nakukol Ronovi ponad plece.

"Sú to ‘Fňukanie Horklumpsom prospešné’ od Killiony Hythovej - to je na Starostlivosť o magické tvory, ‘Smrteľné konce’ od Adolfa Jungtha - to sú elixíry, ‘Pôvod operencov’ od Ikeani Tysovej - to je na Herbológiu, ‘Magická múdrosť mordovníka’ od Cecilly Moratheovej - tá je muklorodená a to je tiež na elixíry a ‘Očarujúci’ od FElicity Mothersovej, to je na Kúzla."

"Bože Hermiona, to si všetky tie knihy dokážeš zapamätať?"

"Samozrejme, čo iné má človek robiť celé leto?"

Ron pretočil oči, keď sa vrátil k Lavender. Jediné, čo zvládol Harry, bol úškrn, Draco si pomyslel, že také niečo je pre Grangerovú typické a hneď na to ho otravovala Orliho stránka, pretože očividne bol príliš zlý a jeho stará zlá stránka mu zas nedala pokoja, že bol príliš málo zlý! Pššššt, všetko to rýpanie ... a vlastne všetko v jeho hlave.

"Tak či tak, ja mám ešte Aritmanciu, takže potrebujem ďalšie dve knihy... Počkajte, ako si Orli kúpi veci do školy?"

"Nestrachuj sa, Hermiona, dám mu trochu peňazí, mám ich dosť." Harry žmurkol na Hermionu a vytiahol mešec plný peňazí so svojho vrecka. Rozdelil ho na polovicu a podal galéony, sikle a knuty Dracovi. Na rovinu, Draca prekvapilo, prečo sa Potter nevychvaľuje tým, aký je bohatý a nechodí von s lepšími ľuďmi, ako boli Weasleyovci. Určite mal dosť peňazí, aby dokázal nad ľuďmi vládnuť.

Pätica (vrátane Lavender) a pani Weasleyová vkročila do kníhkupectva. Draco zacítil dôverne známu vôňu kníh a svojej minulosti. Normálne chodieval na Šikmú uličku prakticky každý deň, bola pre neho ako druhý domov, pretože bola miestom, kde sa jeho otec stretával so svojimi "známymi". Nebyť tu celé týždne vkuse bolo pre Draca čudné, ale byť znova späť... no tak to sa mu zdalo ešte čudnejšie ako tam nebyť.

Rozhliadol sa - všetci sa už rozdelili (teda okrem Rona s Lavender) a hnali sa za svojimi knihami. Vytiahol svoj zoznam a zistil, že Dumbledore pridal veľa vecí, ktoré Hermiona a Harry (napríklad) nemuseli mať. Potreboval nový prútik, nový habit... a dokonca nová metla bola na zozname (no nebol Dumbledore pozorný?). Draco zastonal, len dúfal, že nech mu akokoľvek veľa peňazí Harry dal, tak že to na všetky tie nové veci bude stačiť.

Vyliezol po schodoch, ktoré tak dôverne poznal, zamieril priamo k sekcii, o ktorej vedel, kde tie knihy budú - študijné oddelenie. Aby ste sa tam dostali, museli ste prejsť okolo iných oddelení : oddelenie pre dospelých, vedomostné oddelenie (ktoré bolo vyhradené pre predmety vášho výberu, ale tie knihy sa nikdy nevyužívali na štúdium, možno tak na domáce úlohy), beletria, muklovské oddelenie a tak ďalej.

&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&

"Pst, Orli!"

Draco sa otočil. Práve si vybral posledných päť kníh, ktoré potreboval. Kto iný za ním nestál, ako slávna knihomoľka Hermiona Grangerová? Usmiala sa na neho, keď sa popri nej pozrel na obrovskú kopu z najmenej desiatich kníh, ktorá stála na stolíku.

"Och, toto. Dennis mi nedávno dal na narodeniny peniaze, ale neminula som ich, tak som ich vymenila za čarodejnícke. Takže si môžem zobrať nejaké knihy navyše! A myslím, že mi stále pár drobných zostalo."

Draco prikývol, keď ju nasledoval k mahagónovému stolu. Zdvihla dve knihy, ktoré boli navrchu.

"Mám peniaze len na jednu z týchto kníh, na druhú mi chýba galeón! Ale netuším, ktorú si vybrať, páčia sa mi obe."

Hermiona naklonila hlavu, keď sa pokúsila prísť na to, ktorú by si mala kúpiť. Jedna sa volala ‚Muklovské úryvky génia: Willam Shakespeare’, po okrajoch väzby mala lemovanie a vpredu namaľovaný les. V strede obalu boli dvaja sediaci ľudia, ktorí vyzerali veľmi zamilovaní a hľadeli si do očí. Druhá kniha sa volala Uenisia a mala jednoduchý červený obal - a tiež mala tvrdú väzbu. Vzdychla si a vzhliadla na Draca.

"Vezmem si Shakespeara, Uenisia je čarodejnícka beletria, ale mohla by sa dať muklovi, keďže neobsahuje žiadnu mágiu, ale napísala ju čarodejnica menom Vixen Zerana, je to jedna z mojich obľúbených autoriek. Uenisia jej prvá kniha, čo napísala, a má byť vážne dobrá a je o dievčati a jej milostnom živote. Prešla si peklom, ale nie som si istá, keďže som ju nečítala, ale vážne si ju prečítať chcem... nevadí, vždy je tu nabudúce."

"Áno."

"Nevadilo by ti zaplatiť za mňa? Stretneme sa vonku, dobre? Na." Podala mu peňaženku, pravdepodobne plnú galeónov a zamierila do stredu obchodu, aby si prezrela ďalšie knihy, ktoré by si mohla kúpiť neskôr, keď zase bude mať peniaze."

&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&

Rada bola dlhá, ale našťastie sa Draco do nej postavil včas. V preplnenom obchode začínalo byť veľmi dusno, bol plný študentov, ktorí sa snažili zohnať potrebné veci do školy. Keď sa konečne dostal k pokladni, chvíľu to trvalo, než sa kopa kníh pred ním znížila dosť na to, aby videl tvár ženy za pokladňou.

Mala moderné okuliare a čierne zafarbené vlasy zviazané do drdola. Usmiala sa, keď ho zbadala za obrovskou kopou kníh.

"Nakúpili ste veľa, však?"

"Nie sú všetky pre mňa, niektoré sú kamoškine."

"Ach, slečny Grangerovej? Je pravidelným zákazníkom, videla som, že sa rozprávate, keď som inému zákazníkovi ukazovala, kde sú knihy o metlobale."

"Áno, jej."

"Zdalo sa, že sa veľmi zaujíma o túto knihu a Uenisiu." Žena zdvihla Shakespeara, kým hovorila, potom sa rozhliadala po pulte, ako keby čosi hľadala. "Prečo tu nie je Uenisia?"

"Rozhodla sa vrátiť ju, nemala na ňu dosť peňazí."

"Vážne? Skôr by som si myslela, že si ju nekúpila, pretože... nuž... nikomu to nehovorte, pretože by to mohlo ľudí odradiť, ale Uenisia je veľmi dobre známy ľúbostný príbeh, má sa kupovať pre ľudí, ktorých milujete kvôli tomu, že je taká dojemná. Je to dar, ktorým dávate najavo svoju náklonnosť, viete? Možno by ste jej ju mali kúpiť vy."

Dracove oči sa roztvorili. Takže to o tomto hovorila, myslela si... ale.... bolo to príliš mätúce. Draco sa v kníhkupectve prakticky dusil.

"Ale no tak chlapče, viem, že sa vám páči, viete čo? Dám vám ju lacnejšie, zľava bude tri galéony, dobre? Takže to bude 7 galéonov."

"Ja neviem..."

"DOBRE! 4 galeóny, desať siklov a 5 knutov - posledná ponuka!"

Draco o tom uvažoval. Nemohol uvažovať pridlho, koniec koncov za ním čakali ľudia a vážne by ste nechceli, aby sa na vás nahnevalo tak veľa ľudí za to, že zdržujete, však? (AN: Predstavte si to, nahnevaná stará dáma s kovovým dáždnikom...) Takže povedal prvé, čo mu naskočilo na myseľ.

"Beriem."

Žena žmurkla. "Dobre, nezabudnite, nikomu o tom nehovorte. Slečna Grangerová si zaslúži niečo mimoriadne od istej osoby, ak viete, čo tým myslím. Vždy tak usilovne pracovala, aj keď to bolo len pre školu."

Draco prikývol, vzal tašky (ktoré boli očarované, aby každá odniesla desať kníh a nič nevážila) a vyšiel von dverami, ktoré zacingali. Vonku ľudia lízali svoje zmrzliny, rozprávali sa o lete a akí vzrušujúci bude nový školský rok. Draco sa rozhliadal po niečom aspoň vzdialene zaujímavom, kým čakal  a našiel to - plagát, ktorý visel na stene vedľa priechodu do Zašitej uličky.

Bol to plagát Draca. Uškŕňajúci sa, žmurkajúci na okoloidúcich, smejúci sa na ľudí, čo zakopli. Znehybnel, keď sa ocitol zoči-voči Dracovi, ktorý si chcel prečítať podrobnosti na plagáte, ale nič nového o tom, čo sa dialo na Malfoy manore, nenašiel.

Tvrdý náraz plecom vyslal Draca k zemi, slnečné okuliare mu odleteli na kamenný chodník.

"Pardón."

Keď Draco zdvihol teraz už zlomené okuliare, na chvíľku sa zarazil, keďže ten hlas spoznal, ten krutý a chladný hlas, hlas ktorý patril človeku, ktorý ho takmer celý jeho život ignoroval. Neodvážil sa vzhliadnuť pre prípad... ale nemal na výber. Jeho oči sa spojili s očami Luciusa Malfoya.

(AN: ehm, nemala by som tu skončiť?)

Luciusove oči sa rozšírili, keď zbadal mladého muža, do ktorého narazil. ‘Jeho oči, sú také povedomé, príliš povedomé...’ pomyslel si.

"Ehm, prepáčte, pane."

‘Ten hlas... aj ten sa mi zdá povedomý...’ Draco sa prikrčil pod otcovým pohľadom, pretože Lucius neprestával zízať. Draco okamžite oľutoval, že prehovoril, jeho otec ho už teraz bude musieť spoznať, ako by nemohol, bol koniec koncov jeho vlastná krv! Či sa k nemu tak správal alebo nie.

"Poznám... vás?" prehovoril Lucius, pokojne, chladne a v pomalom zatiahnutí, presne ako Malfoy. Jedno obočie nadvihnuté, kým stále hľadel na Draca, oči upriamené na svoj cieľ.

"Ehm... nie."

"Ste si istý?"

Lucius prikročil bližšie - príliš blízko, aby to Draco dokázal zniesť. Keď urobil krok dopredu, Draco o krok cúvol. Luciusove oči ho prebodávali, snažili sa vidieť každý jeho kúsok, aby ho mohol analyzovať a zistiť, kto skutočne je, ale Draco mu to nemohol dovoliť, nie, Lucius by mu nikdy nedovolil vrátiť sa znova domov, priveľa ‘muklovskej špiny’ povedal by, keby zistil, kde Draco býval.

A Hermiona... Lucius by jej niečo urobil, obvinil by ju, že jeho syna prinútila zostať s nimi, aby niečo získali, áno, jeho otec by všetko prekrútil, aby to znelo, že to je humusáčkina chyba, takže by ju potrestali a Luciusovi by sa dostalo potešenia len z čistej bolesti nejakej humusáčky. Večne to robieval, či to malo niečo spoločné s obvinením alebo nie.

Draco sa zasekol a nevedel čo povedať. Jeho otec bol veľmi presvedčivý človek a nebol tým, komu sa dalo klamať, dokonca aj keď ste boli vytrénovaný klamať ako expert. Lucius bol príliš veľkým znalcom, podobne ako ste nemohli klamať Voldermortovi a Dumbledorovi. Našťastie, Draca od odpovede zachránilo to, že Harry s Hermionou vybehli z kníhkupectva, šťastne sa smiali, keď vyšli von.

"Orli!" Hermiona k nemu pribehla a vzala ho za ruku, keď zazerala na Luciusa, ktorý sa len na oplátku uškrnul. "Pán Malfoy."

"Orli?"

"Orlando," dostal zo seba Draco. Cítil, ako ho Hermiona ťahá, aby šiel, ruky prepletené, ako to robievajú páry. Lucius podozrievavo sledoval ich spojené ruky.

"Príšerne ma to mrzí, Orlando, myslel som, že som vás už videl, moja chyba, opatrujte sa," vravel Lucius bez štipky úprimnosti v jeho slovách (skôr to bol sarkazmus): So zašvišťaním plášťa sa otočil a zamieril do Zašitej uličky. ‘Asi sa ide stretnúť s Crabbom a Goylom alebo niečo podobné’, pomyslel si Draco.

"Poď Orli, my už sme skončili, ale tebe toho stále chýba ešte veľa."

A s týmito slovami Hermiona mladého pána Malfoya úspešne vytiahla za ruku zo šokovaného stavu.

&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&

Lucius Malfoy sedel v jednom z najelegantnejších, najdrahších a najpreplnenejších barov si  v Zašitej uličke, odpíjal z ohnivej whisky. Okolo neho sedeli štyria muži, Parkinson (Pansyin otec), Zabini (Blaisov otec), Crabbe (senior) a Goyle (senior). Rozprávali sa, kým Lucius sedel mlčky, stratený v myšlienkach.

Ten chalan, ‘Orli’, sa zdal byť veľmi povedomý, na chvíľu tú myšlienku potlačil, ale keď o tom uvažoval, zdalo sa ešte pravdepodobnejšie, že toho chalana odniekiaľ pozná, možno to bol smrťožrút v zácviku... ale prečo by sa pofľakoval s Potterom a Grangerovou? Bolo to mätúce... Lucius zatvoril oči a tuho rozmýšľal, čím viac to robil, tým bol viac presvedčený, že ho pozná.

".... takže som na nich vybalil, že ak ste videli Draca a nepoviete mi to, budete mŕtvi skôr než poviete zbohom." Štvorica mužov sa rozosmiala na zjavne smiešnom vtipe.

"Mimochodom Lucius, niečo nové o Dracovi?" zavrčal pán Parkinson.

"Áno Lucius, musí byť niekde nablízku, há? Chcem povedať, že kam by šiel?" zasmial sa Zabini, očividne vypil priveľa a noc bola ešte mladá. Lucius otvoril oči a odpovedal na otázku.

"Áno... Draco musí byť niekde nablí-"

Luciusove oči sa roztvorili uvedomením si, keď mu došla pravda. Ten chlapec Orli, Draco...  oči mal strieborno-modré, Malfoyovci bola jediná rodina s takouto farbou očí, vlasy mu síce bolo sotva vidno, ale malý prameň mu trčal a bol určite platinovo blonďavý....

Lucius sa náhle postavil a bez slova zamieril von z baru. Ostatné veci budú musieť počkať, mal na starosti dôležitejšie, rodinné, osobné záležitosti, ktoré musel najprv vyriešiť...

&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&