Preklady fanfiction Harryho Pottera

Does my bum look big in this?
 

Originál: https://www.fanfiction.net/s/1550979/13/ 

Autor: ILUVRONWEASLEY

Súhlas s prekladom:  autorka skončila v r.2007, žiadosť zaslaná

Preklad: Jimmi  

 Banner: náhodný obrázok z internetu

Kapitola trinásť: Zaraďovanie

&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&

Keď Rokfortský expres dorazil do Rokville, Draco si nemohol pomôcť, aby sa v ňom nerozšíril pocit strachu. Nikdy predtým si nerobil takéto starosti, pretože zakaždým prehodil svoju zodpovednosť na niekoho iného a dotyčný sa s tým musel vysporiadať. Nikdy predtým na neho nebol vyvíjaný takýto nátlak.

"Poď Orli, vezmeme si tamto kočiar!"

Tak teraz mal ďalšie dva problémy, ktoré musel pripočítať k tomu, čo už mal predtým. Jeden sa čoskoro vyrieši, ale v žiadnom prípade sa na to vyriešenie netešil. Tým problémom bolo to, do ktorej fakulty ho zaradia. Pomerne dobre vedel, že je srdcom slizolinčan a že aj keď sa mu teraz ‘páčila’ humusáčka (fajn, muklorodená), nikto by ho NIKDY nedokázal zmeniť na dobráckeho chrabromilčana. Ak jeho otec vedel, kým skutočne je - vo vlaku dospel k záveru, že je to skutočne možné - potom ho potrestá horšie, ak sa znova nedostane do Slizolinu (nie nezmláti, ale určite potrestá, možno mu na mesiac vezme prútik alebo také dačo). ALE Hermiona, Harry a dokonca Ron od neho očakávajú, že sa dostane do Chrabromilu ako oni...

Mlčky nastúpil do kočiara, ktorý ho mal vziať späť na Rokfort, ani si pritom nevšimol, že na neho Hermiona s Harrym pochybovačne zízajú.

"Nie si vzrušený, Orli?"

"Hmm?"

"Čo sa deje? Nevyzerá to, že by si sa tešil, že ideš na Rokfort. Skôr sa zdáš znepokojený. Ale prečo, veď vieš, že sa nemáš čoho báť! Rokfort je jedno z najbezpečnejších miest, kde by si mohol byť!"

Harry sa usmieval ako slniečko, z maximálnych síl sa snažil Draca utešiť. Draco si nemohol pomôcť, aby nepremýšľal viac a viac o tom, či je Rokfort skutočne bezpečný a či vôbec niekedy bezpečným bol. Keď vezmete do úvahy, že Temný pán sa dostal na Rokfort minimálne trikrát, odkedy Potter nastúpil a zakaždým to takmer skončilo dakoho smrťou a občas dokonca skutočne niekto zomrel. A teraz jeho šialený otec v tejto škole UČÍ a neexistovala možnosť ako zistiť, či sa nepokúsi o niečo podozrivé. Určite by to bolo dosť jednoduché.

Zvyšok cesty bol mlčanlivý, s výnimkou zvukov, ktoré vydával Ron pri chrúmaní nových sladkostí od výrobcu čokoládových žabiek.

Dracove obavy vzrástli, keď testrále zastavili rovno pred vchodom do starého hradu. Cítil zmes emócii. Bol vzrušený, pretože skutočne chcel vedieť, do akej fakulty ho klobúk zaradí, znepokojený pre prípad, že by sa dostal do nesprávnej (každá fakulta sa v tejto chvíli zdala nesprávna, čo len jeho obavy zväčšovalo) a cítil sa zmätený, pretože nemal potuchy, v ktorej fakulte v skutočnosti by byť chcel.

"Ste v poriadku?"

Draco sa otočil, keď náhlivo vystúpil z kočiara, hneď za Harrym a Ronom. Hagrid (ten veľký blb) si vykračoval k ich štvorici, ostatní študenti mu rýchlo uhýbali z cesty, aby ich polovičný obor nezašliapol. Harry s Hagridom sa objali v srdečnom a priateľskom objatí. Hagrid sa otočil a zamračil sa na Draca - jasne ho nespoznal ako toho ignorantského Draca Malfoya, ktorého šesť rokov učil.

"Hagrid, toto je Orlando Felton, Orli. Je tu nový. Orli, toto je Hagrid, náš učiteľ starostlivosti o magické tvory a správca," oznámil Harry. Hagrid sa usmial cez svoju strapatú bradu a stiahol si obnosenú rukavicu, aby vystrel ruku a potriasol si ruku s Orlim.

"R'd ťa stretám. Dumbledore mi povedal, aby som po teba šol. Bol som zvedavý, kto si, škoda, že si musel nastúpiť v roku, keď je Malfoy jedným z učiteľov."

Hagrid sa srdečne zasmial, potom si všimol, že sa s ním nikto nesmeje. Draco sa maximálne snažil vyzerať zmätene, keďže vedel, že oni nevedeli, že vie, kto je prepánabeka Lucius Malfoy a prečo ho tak veľmi veľa ľudí nenávidí. Hagrid si vzdychol nad ich nedostatkom humoru a kývol na Draca.

"Predpokladám, že máš šecko? Habity? Prútik? Dobre, dobre, poď za mnou!! Uvidíte sa s ním v sieni."

Harry, Hermiona a Ron sa rozlúčili, keď od nich Draca odvádzali. Hagrid mlčal, kým kráčali ku kraju hradu. Vošli starými a zaprášenými dverami, ktoré Draco spoznal ako jedny z mnohých dverí v žalároch, ktoré sa normálne používali pre stav núdze. Tieto konkrétne boli presne oproti Snapovej učebni.

‘Prečo ideme dnu cez ne?’ čudoval sa.

"Takže si Orli, šák? Nemám tucha, prečo mi profesor Dumbledore povedal, aby som ťa priviedol tunáky k profesorovi Snapovi, ale povedal mi, aby som ťa tu nechal, dobre? Takže sa uvidíme na triedení!"

Hagrid sa vydal späť k dverám, žmurkol na rozlúčku na Draca a zatvoril za sebou dvere – tak silno, že prach na okrajoch vzlietol do vzduchu. Draco sa rozkašľal a kašľal a prskal aj vtedy, keď akási tmavá postava začala kráčať smerom k nemu. Postava poťapkala Draca po pleci, z čoho nadskočil.

"Poďte so mnou pán... Felton."

Bol to profesor Snape, tiež známy ako majster elixírov. Rýchlo vstúpil do svojho kabinetu (hneď vedľa učebne elixírov), podržal dvere pre Draca, ktorý sa pomaly dovliekol dnu. Rozhliadol sa, stále hral úlohu ‘Orliho’. Ak Snape ešte nevedel, kto je, nechystal sa mu to uľahčiť. Kabinet bol v podstate úplne rovnaký, ako si ho pamätal: tmavý, podivne zapáchajúci a tak zaprášený, ako sa len dalo. A prepchatý starými vecami, o ktorých pochyboval, že Snape vôbec vie, ako ich použiť.

"Posaďte sa."

Draco poslúchol, keď pokračoval v predstieraní, že ho zaujíma kotlík, ktorý stál na Snapovom stole. Snape ho sledoval, jedno obočie nadvihnuté.

"Pán Malfoy, profesor Dumbledore mi už povedal, čo sa vám stalo, toto divadlo nie je nutné." Snape Draca naďalej pozoroval, tentoraz kvôli reakcii v jeho tvári. Tá prešla od predstieranej zvedavosti k výrazu šoku a hrôzy.

"Ste tu, pretože si profesor Dumbledore myslel, že je pre mňa nevyhnutné, aby som vás informoval, že váš otec tu teraz učí obranu voči čiernej mágii, hoci si myslím, že už to viete. Nemajte obavy, pán Malfoy, profesor Dumbledore nezošalel (‘ak už šialený nebol’), uvedomuje si, že môžete byť v nebezpečenstve, ale celý zbor a dokonca niektorí študenti - z ktorých nikto nevie, kto v skutočnosti ste - dávajú pozor na hocičo, čo by na vašom otcovi mohlo byť podozrivé. A majte stále na pamäti, že nech vám povie čokoľvek, okamžite to nahláste niektorému z profesorov. Stále nevieme, či pozná vašu skutočnú totožnosť, ale musím priznať, že ak sa na vás niekto pozerá istý čas, nie je náročné zistiť, kto v skutočnosti ste."

Draco prikývol, potom sa Snape postavil spoza stola a prudko otvoril dvere, aby Dracovi naznačil, že už má odísť.

"Verím, že cestu do Veľkej siene poznáte, aby ste sa dostavil na zaraďovanie, čoskoro vás dobehne. A ak smiem povedať, pán Malfoy, váš vážny problém s akné zatiaľ vyrieši akýkoľvek problém s vašou identifikáciou."

Snapove pery sa skrútili do malého úsmevu, keď Draco po ňom švihol úškrnom. Fakt čas na žarty...

&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&

‘Nádych, výdych, nádych... vlastne Draco, LEN DÝCHAJ.’

Dracova nervozita začínala byť očividná, nikdy predtým v celom svojom živote nebol taký nervózny. V tomto konkrétnom okamihu stál v rade spolu s jedenásť-dvanásť ročnými deckami (polovica z prvákov už bola zaradená, kým sa postavil do radu). Všimol si, ako na neho Harry žmurkol a Hermiona sa rozžiarila, keď vošiel; profesor Dumbledore mu určite venoval potuteľný úsmev, zatiaľčo sa jeho otec už viacej uškŕňať nemohol.

"Felton, Orlando," zavolala profesorka McGonagallová. Pousmiala sa, keď sa Draco zhlboka nadýchol a opatrne vyšiel po kamenných schodoch, aby sa uistil, že nezakopne (nechcel spraviť zlý dojem, že nie?) Pomaly si nasadil starý a ošúchaný klobúk (nehovoriac staroveký a historický) na hlavu.

‘Vidím, že už vás raz zaradili, pán Malfoy, povedzte mi, prečo ste sa vrátili, hoci viete, že ste slizolinčan,’ prehovoril klobúk v jeho hlave. Draco vedel, že nikto nemôže počuť, čo klobúk hovorí, takže na tom, že klobúk pozná jeho skutočnú identitu až tak nezáležalo.

‘Viem, čo som, či minimálne som kedysi vedel. Teraz som ale niekto... iný,’ pomyslel si Draco, vedel, že klobúk počuje všetko, čo si myslí.

‘Ale hoci možno vyzeráte inak, počíta sa to, čo je vo vnútri a vo vašom vnútri je slizolinčan.’

‘Ale teraz som...’

‘Teraz ste slizolinčan a chrabromilčan, niečo, čím pohŕdate, pán Malfoy, nie je potreba to vysvetľovať. Všetko je vo vašej hlave - vidím to. Je to vaša voľba, pán Malfoy, má to byť Slizolin alebo Chrabromil?’

Draco nedokázal rozmýšľať, jediné, čo chcel, bolo, aby sa všetko vrátilo k normálu, vážne tam teraz nechcel byť. Ale ak sa všetko vráti k normálu, bude musieť byť znova ten odporný fagan a to všetko (nie že by teraz nebol) k Harrymu a Hermione, vážne mu nemohol byť Ron menej ukradnutý. Cítil, že ho všetci sledujú, sedel na tom stolčeku už minútu: ako dlho potrvá, kým ho zaradia?

&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&

‘Už je to desať minút, pán Malfoy, a stále sa neviem rozhodnúť, do ktorej fakulty patríte, vôbec veci neuľahčujete,’

‘Trhni si.’

‘Poďme sa pobaviť o plusom a mínusoch. A čo Bifľomor? Možno nie ste celkom oddaný a priateľský, ale ľudia z Bifľomoru by vám mohli trochu prospieť.’

‘NIE.’

‘A čo Bystrohlav, kde sa vaša myseľ môže vyvíjať a naučiť sa viac než ste si myslel, že je možné?’

‘NIE.’

‘Možno Chrabromil, kde by vám statočnosť mohla urobiť dobre.’

‘NIE.’

‘Možno Slizolin? Vaša bývalá legitímna fakulta a váš domov posledných šesť rokov.’

‘Nie... keby som bol v Chrabromile, nikdy by som nedokázal so sebou žiť, keby som bol v Slizoline, Grangerová a spol by som mnou znova neprehovorili, Bifľomor neprichádza do úvahy, nemám žiadnu z ich vlastností a vážne nechcem, aby sa na mňa ‘nalepili’. A pokiaľ ide o Bystrohlav, pochybujem, veľmi pochybujem, že dokážem zvládnuť všetkých tých mudrákov tam. A mimochodom, nemáš TY byť tým, kto rozhodne, kam patrím?’

‘Ja mám využiť vašu myseľ, aby som rozhodol, áno, ale vaša myseľ nechce byť v žiadnej z nich.’

Draco nedokázal premýšľať. Čo by si tak mohol myslieť? Len si náhodne vybrať? Nie, to nemohol... potreboval niekomu povedať, kto skutočne je, niekomu, kto bol v jeho veku, niekomu, kto by mu mohol pomôcť, keď ten čas nastane, ale nevedel komu.

‘Klobúk... skrátka sa rozhodni, je mi to už srdečne ukradnuté.’

‘Fajn, ak to je to, čo chceš, potom nech sa tak stane....’

&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&