Preklady fanfiction Harryho Pottera

Does my bum look big in this?
 

Originál: https://www.fanfiction.net/s/1550979/14/ 

Autor: ILUVRONWEASLEY

Súhlas s prekladom:  autorka skončila v r.2007, žiadosť zaslaná

Preklad: Jimmi  

 Banner: náhodný obrázok z internetu

Kapitola 14: Ktorá fakulta?

&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&

"ODKLADÁ SA!"

Draco vydýchol obrovskou úľavou nad tým, čo klobúk oznámil. Nemusel sa rozhliadnuť, aby videl, že na neho ľudia zízajú s otvorenými ústami. Musel byť jediným človekom v celej histórii Rokfortu, ktorého klobúk nezaradil do žiadnej fakulty. Obozretne sa postavil a položil klobúk späť na stôl, maximálne sa snažil všetko to zízanie ignorovať. Postavil sa vedľa profesorky McGonagallovej, ktorá s veľkými prekvapenými očami zabudla, že má prečítať ďalšie meno na dlhom zozname nových študentov.

"Ehm, profesorka, slečna, kam si mám sadnúť?"

Profesorka McGonagallová pokrútila hlavou a stisla pery, keď sa prebrala z tranzu.

"Prečo sa neposadíš ku nám, zlatko?" vykríkla Pansy. Mala na sebe tony mejkapu a zvodne žmurkala, rovnako ako Blaise, Millicent a Natasha McNairová, ktoré sedeli vedľa nej.

Draco potlačil nutkanie odfrknúť si. Táto udalosť dokazovala, ako veľmi sa Draco zmenil od ‘škaredého ošklivca s prekliatím’ na to, kým bol teraz - ‘na takmer starého Draca, ktorý sa už dal považovať za prijateľného a ktorého prekliatie už vyprchávalo‘. Pansy mu oslintá nový habit, ak sa čo i len priblíži k tej štetke.

"Hej, Orli!!! Prečo si nesadneš ku niekomu slušnému?" zavolal Ron a ukázal na medzeru medzi ním a Harrym, s Hermionou oproti. Draco rád prijal ponuku sadnúť si tak ďaleko od Pansy, ako len bolo možné. Hermiona vyzerala šokovaná faktom, že Draco, či Orli, sa nedostal do Chrabromilu ako naplánovala, (ústa dokorán a ruka na polceste k ústam). Harry vyzeral hlboko zamyslený, obočie stiahnuté k sebe, ale Ron sa na neho len škeril ako slniečko. Draco chvíľočku stihol uvažovať nad tým prečo, až kým ho Ron nepostrčil dopredu, keď Shelby Snosniborovú zaradili do Bifľomoru. Dracove pery pristáli rovno na Hermioniných, čím ju prebrali zo šoku, keďže sa asi na 5 sekúnd pobozkali.

Draco sa odtiahol a zazrel na Rona, ktorý teraz hľadel na svoj škvŕkajúci žalúdok, tváril sa nevinne a vyhladovane. K jeho úľave si tú malú bozkávaciu scénu nevšimlo veľa ľudí, teda až na Pansy, Blaise, Natashu a Millicent, ktoré teraz zízali - spravte z toho civeli - na Draca, oči rozzúrené.

Keď vzhliadol k profesorskému stolu, všimol si, že Dumbledore vôbec nevenuje pozornosť zaraďovaniu nových študentov, aj keď včas zatlieskal -  bol príliš zaneprázdnený usmievaním sa na Draca, aby si všimol niečo iné. Ale toto až tak Draca netrápilo. Väčšie starosti mu robil ten zlovestný výraz v tvári jeho otca a fakt, že sa viditeľne triasol zúrivosťou. Ak toto nebola známka toho, že ho spoznal, potom si Draco nebol istý, čo by ňou bolo...

&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&

Stratený v myšlienkach obyčajný blondiak s príšerným akné vykročil z riaditeľovej pracovne. Zdalo sa, že chrlič, ktorý normálne strážil dvere, si ho podozrievavo prezerá svojimi kamennými očami.

Draco pokračoval v chôdzi, v ruke držal kus papiera, ktorý mu dal Dumbledore. Boli to pokyny k jeho novému hlavnému stanu, ktorý bol umiestnený niekde v blízkosti chrabromilskej veži. Jeho veci mu tam už preniesli, takže ak by tam neboli, potom bude vedieť, že je v nesprávnej miestnosti. Dumbledore tiež povedal, že tá miestnosť sa obvykle používala pre maximálne potešenie, pre najcennejších hostí... potom prečo prepánabeka ju dáva Dracovi?

Keď zabočil na rohu, narazil do niekoho, do niekoho rovnakej výšky ako on.

"Oh, pardón," ospravedlnil sa a pokúsil sa toho chalana obísť. Ani si neuvedomil, do koho narazil, bol príliš zamestnaný premýšľaním, aby si všímal svoje okolie... či skutočnosť, že mieri nesprávnym smerom.

"Orli, to som ja - Harry? Spomínaš si? Ten chalan, s ktorým si sa dnes ráno rozprával?"

Draco chvíľu hľadel na Harryho, potom pokrútil hlavou, aby z nej vytriasol svoje pôvodné myšlienky.

"Jasne, čauko, čo tu robíš?"

"Som hlavným prefektom, nepamätáš? Práve som bol na svojej prvej pochôdzke, teraz sa vraciam do chrabromilskej veže." Harryho hlas znel oveľa monotónnejšie, než bol Draco zvyknutý počúvať celý ten čas, čo s ním strávil. Znel teraz ako ten starý Potter, nie ten, na ktorého ho mala údajne Ginny zmeniť.

"Čo tu vôbec robíš, Orli?"

"Dumbledore mi dal práve pokyny k mojej novej izbe, keďže nemám fakultu a to všetko..."

Harry prikývol, z nejakého neznámeho dôvodu sa mu napla sánka. Vzal papier z Dracovho uvoľneného zovretia a rýchlo ho preletel.

"Ideš nesprávnym smerom, Orli, poď za mnou, je to koniec-koncov vedľa chrabromilskej veže," prehlásil Harry rýchlo, potom hodil papier Dracovi späť bez toho, aby sa na neho pozrel. Draco sa zamračil, keď sa Harry rýchlo vydal preč.

‚Prečo je taký čudný?‘ pomyslel si Draco. To nebolo pre Pottera typické, bez ohľadu na to akú mal náladu. Minimálne by sa ospravedlnil a povedal, čo mu robí starosti. Draco sa rozbehol za Harrym, snažil sa pritom udržať jeho rýchle tempe.

Kráčali (pochodovali, bežali, čo len chcete) mlčky, ich kroky sa ozývali v teraz opustených chodbách starej školy. Celkom to naháňalo hrôzu, ale Draco bol odhodlaný, že sa tomu nepoddá.

Zastavil na siedmom poschodí, rovno pred obrazom tučnej panej.

"Toto je vchod do chrabromilskej klubovne a spální. Oproti je tvoja izba, vidíš toho malého leva vyrytého na stene? To je ono, teda to je to, čo je napísané na tom tvojom papieri. Ideš prvý."

Draco prikývol a znova sa pozrel na papier, kde stálo: ‘namieriť prútik na srdce leva a zamrmlať Albaelabruno’. Vytiahol prútik, namieril ho na srdce leva, potom zaváhal. Cítil, ako mu chrbát prebodáva Harry pohľadom, ako keby čakal, že urobí niečo nečakané, nejaký náhly pohyb. Bol to príšerný pocit, niečo, čím by sa ten zlý Draco nikdy netrápil, ale nová Orliho stránka bola taká zmätená, že mu jeho nálada začínala vrieť.

Stočil sa k Harrymu. "Prečo mi čumíš na chrbát?"

Harryho oči nebezpečne zažiarili, niečo bolo určite zle. "To by si mal vedieť ty."

"Neviem."

Harry si vzdychol a zadíval sa na zem. "Už je neskoro, keby sme sa tak mohli porozprávať zajtra, pred mojou obchôdzkou s Hermionou a ostatnými prefektami. A čo tak..."

"V mojej izbe."

Harry vzhliadol a prikývol. Keď sa znova otočil k levovi a zamrmľal Albaelabruno, zaželal Harrymu dobrú noc s pocitom, že niečo nesedí. Čo, tým si nebol istý, ale pre Harryho náhly chlad voči nemu musel existovať dôvod a on ho chcel zúfalo poznať.

&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&

Zízať do ohňa a premýšľať o svojom živote nebolo niečo, o čom si Draco myslel, že niekedy prežije. Vždy bol príliš bohatý, aby takto pokojne uvažoval, a tiež to bolo niečo, čo nerobil rád, ani vtedy nie a určite nie teraz. Jediným dôvodom pre jeho premýšľanie boli jeho problémy.

Dracove nové priestory boli lepšie, než očakával. Steny hlavnej izby boli z kameňa, takže mali sivú farbu, ale bol tu kozub, pred ním kožušinový koberček a veľmi mäkké pohovky, na ktorých sa asi veľmi často nesedelo. V celej miestnosti bol len jeden obraz a dokonca nebol ani pohyblivý, bol skutočne muklovský, muklovská predstava anjela.

Z podlahy viedlo nadol úzke schodisko, ktoré našiel, keď objavil pod koberčekom padacie dvere a ktoré viedlo do malej spálne. Hoci bola umiestnená dole, nebola studená, tmavá a vlhká ako žaláre. Ako na ministerstve mágie tam bolo očarované okno, ktoré zobrazovalo veľa vtákov (našťastie nečvirikali, inak by ich Draco už doteraz doslova zabil). Jeho posteľ bola podobne veľká ako doma a dokonca tam bola kúpeľňa. Nebola ničím mimoriadna, ale určite bola veľmi čistá.

Zliezol z pohovky a prešiel k malému a úzkemu oknu. Otvoril ho, vykukol von a nadýchal sa čerstvého vzduchu. Noc bola tichá a vôbec nič nenarušilo jej pokojnú temnotu. Zrazu zazrel ako niečo letí smerom k jeho oknu. Bola to snehobiela sova - Hedviga. Prečo k nemu letela v takúto hodinu?

Hedviga zľahka pristála na okennej rímse a vystrčila nohu, aby ukázala malý zvitok pergamenu. Draco ho opatrne odviazal, prekvapený, že mu vôbec dovolila byť v jej blízkosti. ‘Potter jej musel dať špeciálne pokyny’, pomyslel si, keď Hedviga odletela do noci. Draco pomaly otvoril list:

Milý ‘Orli’,

to som ja, Harry. Viem, že už asi spíš, ale musel som ti napísať o zajtrajšom stretnutí. Premýšľam, že by som sa mal s tebou porozprávať, keď budú všetci ostatní na večeri, bude to tak lepšie. Hneď po našej poslednej hodine sa stretneme vo vstupnej hale a rovno pôjdeme nahor do tvojej izby. Pamätaj, že to, čo ti musím povedať, je naliehavé a dôležité.

Harry.

Draco sa znova nad tým listom zamyslel, potom ho zhúžval do guľôčky a hodil do ohňa. Potter zjavne vedel niečo dôležité a to niečo bolo nejaké spojené s ním. Mohol to snáď vedieť? Malo to niečo spoločné s jeho otcom? A Potter ho chcel varovať? Ale prečo sa choval tak chladne?

Vzdychol si a posadil sa na zem s prútikom v ruke, zízal do ohňa, ktorého plamene blikotali a spaľovali list na kúsočky popola. Dostal nápad, keď premýšľal nad tým, čo má urobiť, než pôjde do postele. Švihnutím prútik si privolal kúsok pergamenu, fľaštičku atramentu a brko. Oblízal špičku brka kvôli sústredeniu než ho namočil do kalamára a začal písať:

Drahý Dougy, či Dennis, ty chumaj, ako si sa tak pekne nazval,

viem, viem, potrebuješ sa vyspať do krásy, ale teraz sme v škole a už som nejaký čas nepísal, takže ma napadlo, že by som ti mal bez ohľadu na to napísať, len aby si bol v obraze.

Ten ryžový papier bol milý, trochu zvetraný, ale chutný, čo si ty len za génia! (***kašlem, správne, kašlem **) Hermiona je v poriadku, ale ja mám problémy. Nemôžem veľa napísať pre prípad, že by toto čítal niekto iný ako ty, ale čo povedať môžem, je, že sa tu nachádza osoba menom Lucius Malfoy, ktorá prišla učiť na Rokfort a Harry, Potter, nech ho volám hocijako, niečo vie a chová sa divne. Poznáš Harryho, toho s tou srandovnou jazvou a vlasmi, nie?

Dobre, už musím ísť spať, je to krátky list, ale to nevadí. Napíšem neskôr, a je mi tvoj spánok do krásy srdečne ukradnutý!!!

Orli

PS. Posledný list, ktorý si poslal, ma nezobudil, takže sorry, viem, ako musíš byť z toho sklamaný.

Draco dokončil list a znova si ho prečítal. Dúfal, že Dennisovi dôjde, že ‘Malfoy’ je jeho otec. Už mu otca spomínal, aj to aký je, ale to bolo vtedy, keď vedel, že je bezpečné písať listy. Teraz to bezpečné nebolo a Draco dúfal, že tento list len vyzerá ako nevinný list priateľovi a nie že píše cez nejaký druh kódu.

Poskladal list, odlevitoval všetky predmety pomocou prútika  a voľnou rukou otvoril padacie dvere. Zliezol schodmi, ktoré viedli do jeho spálne a položil dopis pre Dennisa na stôl. Zajtra požiada Harryho alebo Rona, či si môže požičať ich sovy a pošle ten list Dennisovi. Práve teraz Dennis vyzeral ako jediný človek, ktorý mu rozumie.

&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&