Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Nemám v tom velký zadok?

Kapitola 15: Problémy s Harrym

Nemám v tom velký zadok?
Vložené: Jimmi - 20.08. 2018 Téma: Nemám v tom velký zadok?
Jimmi nám napísal:
Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.


Does my bum look big in this?
 

Originál: https://www.fanfiction.net/s/1550979/14/ 

Autor: ILUVRONWEASLEY

Súhlas s prekladom:  autorka skončila v r.2007, žiadosť zaslaná

Preklad: Jimmi  

 Banner: náhodný obrázok z internetu

 

 

Kapitola 15:  Problémy s Harrym

 

&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&

 

Keď sa Draco zobudil na lúče falošného ranného slnka zo špeciálne očarovaného okna, mysľou mu rezonovala jediná myšlienka: ‘Prečo magické vtáky musia byť tak zasrane reálne?’

Ospalo sa posadil a zamračil sa na ich radostným čvirikaním. Oh, ako nešťastne sa kvôli nim cítil, kvôli tomu ich našuchorenému periu a ich prekliatym, otravne radostným piesňam. Čo mohol teraz robiť? Nemohol ich odplašiť vankúšom, ako to urobil v Brlohu, boli to predsa falošné vtáky. Mohol odpáliť celé okno, čo by ich umlčalo, ale potom by nemal špeciálne podzemné okno... ach, to je ale problém.

O pár minút neskôr vyskočil Draco z postele a rozhodol sa dať si rýchlu sprchu, než začne s prvými hodinami tohto semestra. Uzavrel to tým, že nechá vtáky na pokoji, až kým ho neprivedú do šialenstva. POTOM to okno odpáli a bude žiadať lepšiu izbu. Nevedel, ako dlho s nimi niekto vydrží.

Napochodoval do kúpeľne a rozhliadol sa. Predtým si kúpeľňu priveľmi neprezeral, pretože čo sa tu dalo obzerať, že? Jedine vzdialene zaujímavou vecou bolo magické zrkadlo umiestnené v zadnej časti veľkej (a myslím VEĽKEEEEJ) kúpeľne, v ktorého hlbinách vírila zelená farba, čo znamenalo, že zrkadlo odpočíva.

Draco sa predeň postavil a chvíľu naň hľadel, nevedel čo povedať. Jeho magické zrkadlo doma sotvakedy odpočívalo, a ak náhodou áno, prebudilo by sa na jedno slovo a tým slovom bolo ‘Miláčik’. Premýšľal nad tým, čo za slovo by prebudilo toto zrkadlo. Našťastie nemusel premýšľať pridlho.

"Dobré ráno, nový pán." V zrkadle sa prestalo víriť a objavila sa tvár v zelenej maske spod ktorej šľahali plamene. Hlas mala veľmi hlboký. Draco automaticky odhadol, že je to chlapec.

"Ahoj?"

"Moje slovo na ukončenie odpočinku je ‘zovňajšok’".

"Vďaka. Takže povedz mi pravdu, vyzerám príšerne, však?"

"Môj drahý pán, pane, v skutočnosti vyzeráte lepšie, než som počul."

"O čom to hovoríš?"

"Ale no tak, pán Malfoy, my, hovoriace zrkadlá, medzi sebou dokážeme komunikovať. Ale uzavreli sme dohodu, že nikomu neprezradíme tajomstvo o tom, ako to robíme. Náhodou poznám zrkadlo, ktorá pozná vás, pane. Má vás veľmi rada, ale podľa toho, čo mi povedala, ste vôbec nevyzeral ako veľmi milý človek. Teraz..."

"Nechápem."

"Magické zrkadlá možno nevedia tak veľa ako ľudia, ale dokážeme vidieť všetko, čo sa nachádza v našich majiteľoch - vidieť za ich zovňajšok."

Draco sa zamračil. Vidieť za ich zovňajšok... bolo toto drzé zrkadlo nejako spriaznené s Dumbledorom či čo?

‘Ach bože, nech to nie je ďalší príbuzný,’ pomyslel si. Už tá víla (Iskerníčka), ktorá kedysi bývala čarodejnicou, bola dosť zlá! Zadržte... vidieť za zovňajšok, ak to znamenalo to, čo si Draco myslel, že to znamená... takže sa už vo vnútri zmenil?

To bola hlúpa otázka, pretože bolo pomerne očividné (dokonca pre neho), že sa zmenil, aj keby len trošičku. A všetko to bolo kvôli Grangerovej... hlúpej Grangerovej, Grangerovej, Grangerovej, HERMIONE Grangerovej.

Prebral sa zo svojich myšlienok a zamračil sa, keď si uvedomil niečo, nad čím sa ešte nezamyslel.

"Ako vieš, že som Malfoy?" napravil to.

Tvár magického zrkadla zostala pokojná a bez výrazu. Vyzeral múdro a staro, ako keby bol nažive (teda nie nažive ako živý ale ako fungujúci) niekoľko storočí.

"Ako som povedal, mladý pán, my vidíme všetko, celé vaše vnútro a dokážeme to vidieť príliš jasne."

&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&

"Orli! Poď si sadnúť ku mne a Ginny!" vykríkla Hermiona cez celú sieň, mávala rukou, aby ho naviedla k stredu chrabromilského stola. Draco žuchol medzi Hermionu a Ginny. Ron sedel oproti, napchával sa toľkými kúskami slaniny, koľkými zvládal. Harry sedel vedľa Rona, jedol pomaly a pokojne, s očami zatvorenými. Otvoril ich a uprene hľadel na Draca, oči žiariace nevysloveným odporom. Nakoniec sa postavil.

"Sorry, chalani, uvidíme sa v žalároch na dvojitých elixíroch. Nechcem meškať a už som sa najedol dosť. Ron, môžeš po mne dojesť."

Ron hlavou poďakoval Harrymu, ktorý sa náhlil preč; potom sa šťastne vrhol na Harryho jedlo, kým sa dievčatá mračili. Obe pokrútili hlavami a pokračovali v jedle.

"Takže, Hermiona, Orli, Ron, idem pohľadať Lauren, mala by byť niekde tu..." Ginny sa odmlčala, keď sa rozhliadala, aby našla jednu zo svojich priateliek; v tomto prípade, Lauren. Bez ďalšieho slova rýchlo odkráčala.

"Takže čo máš za prvú hodinu, Orli?  Nemyslím, že máš elixíry so Slizolinom a Chrabromilom, že?"

"Neviem, ešte nemám svoj rozvrh. Hneď pôjdem za Dumbledorom, nie som veľmi hladný."

Draco vstal a vydal sa smerom k Dumbledorovi, pričom sa snažil svojho otca, ktorý sedel nablízku, ignorovať. Dumbledore ho sledoval, keď k nemu kráčal, v jeho očiach ako vždy náznak pobavenia a na perách mu hral malý úsmev.

"Prepáčte, profesor, ale potrebujem svoj rozvrh."

"Ale ja nechápem, prečo by ste nejaký potrebovali, pán Felton," žmurkol Dumbledore. "Budete všetky úlohy robiť s chrabromilčanmi - podľa ich rozvrhu. Napadlo mi, že to pre vás bude nádherný a unikátny zážitok."

Dumbledore žmurkol ešte raz a podal Dracovi list pergamenu, ktorý si on podozrievavo prezeral. Chystal sa stráviť svoj čas na Rokforte ako chrabromilčan a nie slizolinčan. Nové a neočakávané... a predsa to považoval za podivne príťažlivé.

S krátkym prikývnutím sa Draco rýchlo otočil a vrátil sa k chrabromilskému stolu, aby oznámil ‘dobré’ správy Hermione, a ak Ron nejedol priveľmi, aby ho nepočúval, tak aj jemu.

&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&

"... slečna Grangerová a slečna Parkinsonová, Weasley s Goylom, slečna Brownová so slečnou McNairovou, Crabbe, vy pôjdete tamto k Longbottomovi, slečna Bullstrodeová a slečna Patillová budete spolu, a pán Felton s pánom Potterom."

Snape sa ľstivo usmial na Draca, keď oznámil poslednú dvojicu. Draco dôrazne potlačil nutkanie zamračiť sa. Vďaka všetkým týmto podivným zážitkom žitia života niekoho iného si Draco vyvinul viac sebakontroly, než si kedy myslel, že zvládne. Bolo to niečo neznáme a pre neho veľká zmena a fakt sa mu nepáčilo už nebyť rozmaznaným frackom.

Snape pomaly mávol prútikom vo vzduchu, aby sa na tabuli zjavili inštrukcie.

"Teraz chcem, aby ste si otvorili učebnicu,  tú s názvom ‘Magická múdrosť mordovníka’. Základom tohto elixíru je mordovník,  čiže prilbica modrá a pre prípad, že by ste boli zvedaví, tento elixír je pomerne nový a je o ňom známe, že sa používa na zastavenie premeny na vlkolaka," oznámil Snape, než sa posadil za stôl, aby ich sledoval.

Dali sa vo dvojiciach do práce. Harry ani raz nevzhliadol na Draca, keď krájal rybie šupiny. Draco sa dal do čítania textu v učebnici, keďže videl, že je Harry príliš zaneprázdnený krájaním.

"Mordovník je jednou z najčastejšie používaných prísad do elixírov a to v mnohých formách. Je neobyčajne užitočný a je dokonca súčasťou prípravy elixíru, o ktorom je známe, že zastavuje smrť. Má mnohé použitia; táto kniha obsahuje veľa zaujímavých faktov, ktoré by všetci čarodejníci a čarodejnice dnešnej doby mali poznať. Ehm... uvidíme..."

Draco zvraštil tvár v sústredení a listoval stránkami v snahe nájsť kapitolu, ktorá by mu skutočne mohla pomôcť s elixírom, ktorý pripravovali. Nemal trpezlivosť čítať celú knihu (ktorá mala asi 999 strán).

"Ach! Tu je to... Mesačný polmesiac. Myslím, že tak sa volá to, čo robíme. Ako sme na tom?"

"Fajn, potrebujem, aby si mi našiel dutohlávku sobiu, niekam mi spadla."

Draco sa rozhliadol. Dutohlávka sobia bolo niečo hnedé a tenké, niečo ako palička, ale keď ste sa jej dotkli, skrútila sa. Nakukol pod stôl a uvidel jeden kúsok ležať na zemi. Harry ho už zbadal tiež.

"Opatrne, stojí tu, že sa nesmie skrútiť skôr, než ho vhodíš dnu. Vlastne, kašli na to. Ja ju dočiahnem."

Harry okamžite vliezol pod stôl vyzbrojený prútikom. Draco tomu nerozumel. Naposledy, keď boli v Brlohu, Harry mu svoj prútik hodil a nechal ho pokúsiť sa zobudiť Rona. Prečo to tentoraz neurobil rovnako? Neveril mu dosť? Draco pokrútil hlavou a nič si z toho nerobil, odtlačil tú myšlienku do úzadia mysle. Vrátil sa ku knihe.

"Mesačný polmesiac, elixír používaný ako ‘stopka’ pri premene na vlkolaka. Vo veľkej miere sa používa v Amerike, tento elixír mnohí pripravujú a predávajú za predraženú cenu, pretože panuje všeobecná mienka, že je veľmi vzácny, čo vás uisťujeme, že nie je pravda. Bolo by ľahšie tento elixír si pripraviť, keďže prísady nie je náročné nájsť. Hlavnou prísadou je mordovník, o ktorom je táto kniha."

Draco si odfrkol. Páni, to bola ale nudná kniha a toto majú používať na štúdium a výskum? Ako by mohli, keď mal problém zostať hore pri prvej prekliatej kapitole? Zatvoril knihu a vložil ju znova do tašky. Pomáhať Harrymu v príprave elixíru bude oveľa lepšie než učiť sa všetky vlastnosti tej poondiatej prísady.

&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&

Draco sa pozrel na svoj rozvrh a vzdychol. Ďalšia hodina bola obrana voči čiernej mágii s Bifľomorom a on sa jej absolútne hrozil, ako by ste určite očakávali. Kráčal sám smerom k učebni obrany, vôbec netušil, kam Hermiona, Harry a Ron šli, ale domnieval sa, že ich určite Harry odviedol niekam nabok; koniec-koncov, správal sa veľmi čudne.

Vošiel do učebne a zbadal Hermionu, ako na neho máva a drží mu miesto úplne vzadu, čo bolo neobvyklé, pretože niekto ako Hermiona chcel byť vždy v prednej časti triedy.

"Prepáč, Harry vravel, že si myslí, že už si šiel, ale vybrala som ti miesto vzadu, pretože Lucius Malfoy, dobre, profesor Malfoy nie je práve niekým, v koho blízkosti by si chcel byť."

Hermiona sa na neho pokúsila usmiať a Dracovi sa podarilo na oplátku sa pousmiať. Myslela by si, že niečo nie je v poriadku, kebyže sa neusmeje. Napravo od seba si všimol, ako na neho Harry civí, oči prázdne a hlboko zamyslené. Ron už zíval a snažil sa nezaspať, a to hodina ešte ani nezačala.

"Vitajte, trieda," objavil sa zrazu Lucius v tieni schodiska, oči upreté len a len na Draca. Ernie McMillan vrazil dnu dverami a náhlil sa na miesto vedľa Justina Finch-Fletchleya, namáhavo dýchal. Luciusov pohľad sa stočil k nemu.

"Vy, prečo meškáte?"

"Prepáčte, profesor, pane, bol som, ehm... v knižnici, áno, snažil som sa získať nejaké informácie, aby som sa pripravil! Áno, to je ono." Ernie vzhliadol a  snažil sa tváriť presvedčivo.

"Vy ste McMillan, však? Prosím, vysvetlite mi, prečo prepánakráľa máte na límci otlačok rúžu?" Celá trieda sa začala chichotať, keď Ernieho zalial rumenec a sklopil pohľad k svojmu stolu, pod ktorým sa pohrával s prstami.

"Presuňte sa hneď dozadu, pán McMillan, nechcem vás túto hodinu vidieť. Strhávam Bifľomoru desať bodov a dnes večer ste po škole." Celá trieda onemela. Trest a strhnutie bodov len za to, že mal na límci rúž?

"Ale, profesor, nie je tam miesto..."

Lucius sa uškrnul slávnym malfoyovským úškrnom a oči mu zažiarili nepredvídateľným plánom. Pozrel sa rovno na Draca a ten okamžite vedel, že sa niečo určite deje v otcovej mysli - ako vždy.

"Pán... Felton, keby ste sa prosím láskavo presunuli dopredu a vymenili si miesto s pánom McMillanom."

Bol to príkaz a Draco to okamžite spoznal. Zbalil si veci a prešiel na Ernieho miesto, preklínal pritom svoju smolu. Teraz bude musieť byť extra opatrný, otcovi na očiach nemôže urobiť jedinú chybu, ktorá by ho ešte viac prezradila. Lucius na Draca žmurkol a potom pomaly a zlomyseľne prikývol.

"Takže začneme s našou hodinou. Tento semester vás budem učiť čiernu mágiu umenia, pretože si myslím, že ak budete poznať rozličné druhy, budete vedieť, ako sa voči nej brániť. Na začiatok sa pozrieme na jedno magické kúzlo, ktoré síce nie je temné, ale skutočne je veľmi mocné a môže viesť k objaveniu nových a temnejších kúziel."

Lucius vytiahol prútik a poťapkal po tabuli, na ktorej sa objavil nápis: ‘Techniky prekliatia zovňajšku.’ Dracove oči sa rozšírili. Jeho otec sa chystal použiť to konkrétne kúzlo, ktoré pravdepodobne na neho použila Iskerníčka. To znamenalo, že jeho otec MUSÍ vedieť, o tom si už bol Draco takmer istý.

"Takže, kebyže sa nájde dobrovoľník, ktorý sa postaví k môjmu stolu..." Lucius si pomaly prezeral triedu, zdalo sa, že sa zdvihla len Hermionina ruka. Očami spočinul na Harrym, ktorý zaťal čeľusť, ale potom sa jeho oči náhle presunuli na Draca. Uškrnul sa.

"Pán Felton, postavte sa prosím k môjmu stolu a ja začnem s vysvetľovaním."

Draco urobil, ako sa mu povedalo a pomaly prešiel pred triedu, kde sa postavil k Luciusovmu drevenému stolu.

"Takže, umenie maskovania je veľmi jednoduché. Pozmenením rysov človeka môžete zmeniť celý jeho zovňajšok. Samozrejme, dá sa to spraviť pomocou všehodžúsu, ak máte prístup k človeku, na ktorého sa chcete premeniť, ale kúzlo k tomu určené síce vyžaduje veľmi silnú mágiu, skutočne veľmi silnú, ale dokáže zmeniť zovňajšok jedného človeka na takého človeka, ktorého nikto nikdy nevidel."

Lucius mávol prútikom a okamžite mal Draco pocit, že má na sebe niečo iné. Pozrel sa na svoj obyčajný habit len, aby zistil, že teraz je na ňom slizolinský symbol. Lucius sa na triedu uškrnul.

"Ako všetci viete, môj syn je už nejaký čas nezvestný, a skutočne, ešte stále ho nenašli. S použitím mágie môžeme poľahky zmeniť vzhľad pána Feltona na vzhľad môjho syna. Takýmto spôsobom skúsenejší čarodejníci maskujú seba a svojich známych."

Lucius mávol znova prútikom a zamrmlal pod nosom kúzlo, ktoré spôsobilo, že sa Dracove vlasy vystreli a voľne viseli. S ďalším mávnutím boli znova nagélované a vyzerali elegantne, ani jeden vlások nevytŕčal.

"Acliano!"

Zvolal Lucius a okamžite celá trieda vrátane Draca mohla počuť, ako jeho pupáky jeden za druhým miznú. Keď posledné pop zaznelo miestnosťou, Draco počul zhíknutia hrôzy, šoku a odpadnutie Nevilla Longbottoma v rohu miestnosti. Pozrel sa na Rona, ktorý bol už v naprostom zdesení, oči veľké ako podšálky a na Harryho, ktorý sa len... na neho mračil. Hermiona vyzerala, že hodí šabľu.

Lucius podal Dracovi zrkadlo, aby sa sám pozrel. "Ako všetci vidíte, dokonca vy pán Felton, podobnosť s mojím synom je nespochybniteľná, a stačilo na to pár kúziel. Takže majte na pamäti, že ktokoľvek, dokonca niekto v tejto miestnosti, nemusí byť tým, kým sa zdá byť."

Draco s pocitom zahanbenia odložil zrkadlo. On bol tým, kto nebol tým, kým sa zdal, on bol tým, kto zrádzal ich dôveru, áno, ON bol tým jediným... ale ak bol stále ten starý Draco Malfoy, potom prečo sa kvôli tomu cítil tak previnilo?

&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&

Zvyšok dňa ubehol pomerne rýchlo, Dracove nasledujúce hodiny boli Kúzla a Transfigurácia. Čoskoro nastal čas večere a Draco sa ocitol vo vstupnej hale, kde hľadel na hodiny s fakultnými bodmi: Bystrohlav 20, Bifľomor 15, Chrabromil 15, Slizolin 25.

‘Hm, Slizolin mal dnes elixíry’, pomyslel si Draco, keď začul, že niekto mieri smerom k nemu, kroky zastali priamo za jeho chrbtom. Otočil sa tvárou k Harrymu. Jeho tvár bola kamenná a vážna, vôbec nevyzeral šťastne.

Vydali sa bez jediného slova nahor smerom ku chrabromilskej veži a Dracovmu obydliu. Príliš skoro dosiahli svoj cieľ určenia. Draco prútikom otvoril dvere na svojej izbe a naznačil Harrymu, aby sa posadil vedľa neho na jednu z pohoviek pri ohni. Namiesto toho Harry žuchol na pohovku oproti a hľadel na Draca s niečím, čo sa mu nie celkom darilo zvládnuť.

"Ehm... nuž, čo je to?"

"Ešte si na to neprišiel sám?" dosť hrubo odsekol Harry.

"To fakt nie," odsekol Draco rovnakým tónom, začínal byť podráždený všetkou tou nevrlosťou.

Harry si vzdychol a siahol do tašky, aby vytiahol včerajšieho Denného proroka - vydanie, ktoré Draco videl vo vlaku s Hermionou. Ukázal obrázok Dracovi. Bol to jeho obrázok (samozrejme).

"Spoznávaš ho?"

"Áno..." pomaly prehovoril Draco, hľadel pritom do Harryho zelených očí. Ten poskladal noviny a znova ich zastrčil do tašky ku knihám. Nastalo ticho. Harry vzhliadol. Draco si všimol, že chlad bol preč a namiesto toho ho nahradili zmätenie a smútok.

"Povedz mi, ORLI, ako veľmi máš rád Hermionu?"

Pokrčil plecami. "Neviem."

"Ty nevieš?"

"Nie."

Harry sa zhlboka nadýchol a rozhodol sa položiť ďalšiu otázku, táto bola dôležitejšia než tá predošlá. Dúfajme, že ho táto otázka niekam dostane.

"Viem, kto si."

Draco v duchu prehltol a pokúsil sa predstierať, že nevie, o čom Harry hovorí. Nikdy to neprizná, nie až kým si nebude stopercentne istý, že to Harry vie.

"Čo tým myslíš?"

"Myslím tým, že viem VŠETKO. Nemá zmysel predstierať. Všetko mi to došlo a Hermiona tiež niečo podozrieva, hlavne po hodine obrany s Malfoyom. Len tomu nechce uveriť, pretože ťa má priveľmi rada, ale ak prijme fakt, že nie si tým, kto hovoríš, že si, všimne si viac vecí, ktoré ukazujú jedným smerom - k tvojmu skutočnému ja. Nie sme takí tupí, dokonca Ron niečo podozrieva."

Draco nereagoval. Ak to takto pôjde ďalej, dozvedia sa to všetci. Oh, to nebude dobré. Počkať... Harry ešte nevyslovil jeho skutočnú identitu, možno ho považuje za iného človeka, nesprávnu osobu, možno...

"Malfoy! Počúvaš ma?" Ups, takže možno šlo niekam.

"Áno! Potter, ani sám neviem, čo sa deje."

Harryho oči zažiarili triumfom, ktorý sa čoskoro stratil, keď zbadal, ako si Draco schoval kučeravú hlavu v rukách.

"Vedel som to. Ale... Prečo? Prečo predstieraš byť niekým, kým nie si? Prečo sa aspoň nesnažíš ma práve teraz zabiť?"

Draco si vzdychol a začal s Harrym dlhý rozhovor. Porozprával mu všetko o tom, ako bol u tety a strýka, ako stretol Iskerníčku a ako si myslela, že je márnivý, ako sa stal ‘Orlim’, ako stretol Hermionu a tak ďalej. Ak mal byť dokonale úprimný, absolútne netušil, prečo prepánabeka všetko rozpráva zo všetkých ľudí práve Harrymu, HARRYMU POTTEROVI, jeho nepriateľovi, ale jednou vecou si bol istý a tou bolo, že sa po tom všetkom cítil oveľa lepšie. Zhlboka sa nadýchol, keď skončil a pozrel sa na hodinky. Prešlo len pätnásť minút, odkedy vstúpili do jeho priestorov a predsa mal na konci pocit, ako keby rozprával celé hodiny. V ústach mu vyschlo a nezostali mu žiadne sliny.

"No, to je poriadny príbeh, Malfoy, a tipujem, že ešte stále neskončil," prehovoril Harry, kým hľadel do ohňa. Vonku bolo počuť osamelého cvrčka, ktorý vydával jediný zvuk, ktoré teraz dvojica mohla počuť.

"No?" spýtal sa Draco, čím prerušil to mlčanie.

"No čo?"

"Nejdeš to všetkým povedať? Nepobežíš za mojím otcom a nepostaráš sa, aby ma zabil? Nepovieš to minimálne Grangerovej?"

Harry pokrútil hlavou a pozrel sa Dracovi do očí. "Nie, ak to niekomu poviem, čo dobrého to prinesie? Ak pôjdem za tvojím otcom a poviem mu to, ak to už teda nevie, potom bude chcieť ublížiť Hermione. Ak to poviem Hermione, nebude mi veriť. Ako som povedal predtým, ona tomu veriť NECHCE a nebude, ak ťa má dostatočne rada a to som si istý, že má."

"Potom čo urobíš?"

Harry vyzeral stratený v myšlienkach. Po chvíľke odpovedal. "Pomôžem ti udržať toto tajomstvo tak dlho, ako môžem. Ak to zistí niekto iný, čo sa čoskoro stane - myslím, pozri sa na seba! Ak sa človek dosť dlho pozerá, uvidí, kto v skutočnosti si, Malfoy."

Po tomto sedeli mlčky, ale Draco to už dlhšie nedokázal zniesť. Vôbec si nebol istý, či by mal veriť tomu, čo mu bolo povedané. Tipoval, že je možné, že Potter toto všetko robí kvôli Grangerovej, nakoniec bola to jedna z jeho najbližších priateľov, tým druhým bol Ron.

"Pozri, Malfoy. Pomôžem ti, ale musíš pre mňa niečo urobiť na oplátku."

Draco zastonal, ale prikývol a naznačil mu, aby pokračoval.

"Keď sa úplne premeníš, o čom som presvedčený, že bude čoskoro, prosím, neublíž Hermione. Je mi ukradnuté, čo urobíš, napíš jej list, znova sa k nej hnusne správaj alebo ju konfrontuj zoči-voči, je mi to jedno, POKIAĽ SA JEJ NEUBLÍŽI, kapišto?"

Draco prikývol. Nemal potuchy, čo sa stane, keď sa premení späť, desil sa toho, čo sa stane tak veľmi, že to nenávidel priznať dokonca ani sám sebe.

"Povedz mi, Malfoy, prečo? Prečo si to nikomu nepovedal? Prečo si bol taký milý k... no, nám všetkým?" spýtal sa Harry, kým hľadel do ohňa.

"Úprimne neviem. Nazvime to prímerím... Harry?"

"Áno, hovor si tomu, ako chceš, ale mne hovor Potter."

Harry s Dracom sa postavili a potriasli si rukami, stískali ruku toho druhého tak mocne, ako len mohli, z čoho obaja zatínali zuby. Draco premýšľal nad oslovením Potter, Potter bol lepší než volať ho Harry. Mali za sebou nejakú históriu a minulosť nie je možné nikdy vymazať, bez ohľadu na to, čo sa stane alebo na to, ako veľmi sa snažíte.

&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&

Tej noci Draco nemohol zaspať. Prehadzoval sa na posteli, bolo mu pod prikrývkami teplo. Odkopol ich preč, ale naďalej sa prevaľoval, každou ďalšou sekundou sa cítil nepríjemnejšie. Keď s Harrym vkročili do Veľkej siene (tesne pred koncom večere a po tom, ako dal Draco svoj list Dennisovi Hedvige), Harry sa správal normálnejšie, dokonca priateľskejšie než kedy predtým. Hermiona dychtila po tom zistiť, kde boli, ale samozrejme nič jej nepovedali.

Keď Draco konečne zaspal, mal svoj obvyklý sen, ten sen o tom, ktorú cestu si vyberie. Potom sa stalo niečo čudné, čo sa nikdy predtým nestalo.

Stál nehybne na lodi, ktorá mierila na Rokfort, anjeli a diabli lietali po stranách. V zahmlenej oblohe sa zjavilo veľké svetlo, ktoré zastavilo loďku. Na kraji temnoty sa zjavil väčší diabol, vznášal sa nad všetkým. Kričal niečo, čomu Draco nerozumel a ďalšie čo vedel, bolo, že všetci diabli boli preč, ostalo len svetlo a anjeli na jednej strane. Draco pocítil úľavu, ale keď sa otočil k anjelom, tiež zmizli, nechali ho samého na jazere pred tým mystickým svetlom, ktoré všetko okolo robilo temnejším.

Vzhliadol k nemu a začul hlas, hlas, ktorý mu bol veľmi povedomý. Ženský hlas vravel: "Vyber si svoju cestu hneď, skôr než bude všetko stratené."

 

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
 0 komentárov
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Archivované komentáre


Re: Kapitola 15: Problémy s Harrym Od: Sally - 21.08. 2018
Priznam sa, ze som dlho odolavala, ale poviedka ma chytila za srdce. Zapletka sa zacina dobre zapletat a Lucius na scene (a na Rokforte) ma neskutocne bavi! Hrom do toho aby sa zmenilo i vnutro! Diki za preklad, som zvedava ako to bude pokracivat :)

Re: Kapitola 15: Problémy s Harrym Od: margareta - 20.08. 2018
Moc se mi líbí ta kouzelná zrcadla. Znám pár lidí, kterým bych je tajně podstrčila a pak sledovala, jak na sebe vejrají a ječí. Bojím se teď o Draca, protože Lucius už něco chystá a nebude to nic dobrého. Přála bych si, aby přiletěla Iskerníčka a proměnila ho v třaskavého skvorejše, aby ho Hagrid zavřel do bedničky a Tesák na něho slintal. Spoléhám na Hermionu, že svého milého Orliho zachrání a možná, že i Potter pro něho nakonec pohne malíčkem. Děkuji za kapitolu. Těším se, jak to bude dál!

Re: Kapitola 15: Problémy s Harrym Od: denice - 20.08. 2018
Opravdu se mi líbí Dracova upřímnost k Harrymu. Jasně, Harry už je v obraze, ale všechno mu říct, to znamená, že Draco už vážně není tím, kým býval. A jsem zvědavá na další konfrontaci s Luciusem :-) Hned ze začátku mě chytl Dracův boj s ranním ptactvem a příšerným hlukem, který vydává. A to je na tom ještě dobře - magické ptáky může odstřelit, ale ti skuteční se tak snadno zastrašit nedají, od čtyř od rána řvou a ještě vám dupou po parapetu... Díky.

Prehľad článkov k tejto téme: