Preklady fanfiction Harryho Pottera

Does my bum look big in this?
 

Originál: https://www.fanfiction.net/s/1550979/17/ 

Autor: ILUVRONWEASLEY

Súhlas s prekladom:  autorka skončila v r.2007, žiadosť zaslaná

Preklad: Jimmi  

Banner: náhodný obrázok z internetu

Kapitola 18:  Reakcie

Draco jedol pomaly, snažil sa ignorovať pišťanie po svojej pravici. Pansy a jej banda sa chichotali a zízali na neho, ale on si to nevšímal. Bolo zrejmé, že ‘hecovali’ Pansy, aby šla na to, vlastne ho prekvapilo, že ho neobťažovala ako všetci ostatní, keď sa slizolinčania prebudili a našli ho pokojne sedieť na gauči.

Bolo mu jasné, čo urobia. Pansy k nemu napochoduje, predvedie mu svoj výstrih, takmer mu zje tvár pri bozkávaní, potom žmurkne na baby a naznačí, že sa jej zadarilo. Ale nebol dosť hlúpy, aby jej na to naletel, oooh nie. Hneď ako zbadal, že Pansy krúti zadkom na ceste k nemu, vstal a zamieril k učiteľskému stolu za svojim otcom.

Lucius vzhliadol od svojej kávy, obočie zdvihnuté a tvár vážna a nehybná. To znervóznelo Draca ešte viac.

"Draco, aké milé, že si sa zrazu zčistajasna objavil. Prezraď mi, kde si presne bol?"

"Mrzí ma to, otec, nemal som v pláne byť preč tak dlho, ale nemusíš si kvôli mne robiť starosti. Teraz som tu a prijmem akýmkoľvek trest, ktorý mi uložíš."

Lucius sa uškrnul, naklonil sa nad stôl a rukou nadvihol Dracovu bradu, aby nemohol hľadieť inam ako do jeho chladných modrých očí.

"Povedz mi, Draco, celý tvoj život som ťa nikdy nebil, aj keď to po mne chcela tvoja matka. Možno som ťa trochu potrestal, možno som ťa zamkol do tvojej izby na hodinu či dve, nedal ti maximálne na deň jedlo, ale..."
"Lucius."

Lucius pustil Dracovu bradu. Zlostne sa otočil, aby zistil, kto prerušil jeho výchovný rozhovor so synom. Za ním stáli dvaja ľudia, jeden priemernej výšky s tmavočiernymi vlasmi a zelenými očami svojej matky a druhý so snehobielymi vlasmi a bradou podobnej farby.

"Profesor Dumbledore... Pán Potter, ako vám môžem pomôcť?"  uškrnul sa Lucius, oči mu zažiarili, keď dopadli na Harryho. Výraz čistej nenávisti sa rozšíril v jeho tvári a bolo zjavné, že Lucius by neurobil nič radšej, než schmatol Harryho za krk a zabil ho, alebo ho príšerne mučil. Dumbledore ignoroval zazerania medzi Harrym a Luciusom, namiesto toho sa otočil k Dracovi. Žmurkol.

"Ah, pán Malfoy, je také milé znova vás vidieť. Môžem si vás na minútku požičať?" Dumbledore namieril svoju otázku na Luciusa, jeho tvár vážna. Tá otázka znela ako rozkaz a Lucius to pochopil, pretože jeho úškrn pomaly zmizol.

"Prepáčte, profesor, ale práve som mal..."

"Prednášku? To všetko môžete urobiť neskôr, Lucius, príšerne ma mrzí, že vás takto ruším, ale to, čo musím prediskutovať s vaším synom, je veľmi dôležité."

Lucius sa snažil nemračiť či nezazerať na Dumbledora zlovestným spôsobom. Prikývol so zaťatými zubami a zaťal päste, potom sa vrátil k svojej káve, keď sa Draco náhlil preč za Dumbledorom vedľa Harryho. Vydali sa von z Veľkej siene, ignorovali šepot, ktorý ich nasledoval.

"No, čo slizolinčania povedali, keď ťa našli v klubovni?" zamrmlal Harry, veľmi sa snažil, aby to vyzeralo, že sa mu nehýbu pery.

"Väčšinu som vydesil na smrť, mysleli si, že som sa vrátil zo záhrobia alebo také niečo, niektorí boli vydesení len preto, lebo vždy bývali zo mňa vydesení, veď vieš, mňa ako syna bohatého, mocného a vražedného muža, a jeden či dvaja boli dotieraví, pýtali sa, kde som bol a to všetko," odmrmlal Draco na oplátku, ruky zastrčené vo vreckách habitu.

"Čo si povedal, keď sa ťa na to pýtali?" spýtal sa Harry, keď sa štverali po pohyblivých schodoch za Dumbledorom. Draco využil chvíľu, aby sa rozhliadol, kam idú, než odpovedal.

"Povedal som im, že ak nesklapnú, potom ich prekľajem novými kúzlami, ktoré som sa naučil tam, kde som bol."

Harry sa uškrnul, ale rýchlo znova nasadil kamennú tvár, keďže okolo prechádzali nejakí druháci. Pokračovali v chôdzi, hľadeli si na nohy, kým sa ich kroky ozývali po prázdnych chodbách.

"Vieš, Hermiona hľadá Orliho. To preto nebola dnes na raňajkách," riekol Harry, trošku si vzdychol, keď kráčali bližšie k tomu, čo vyzeralo, že bude zborovňa či kabinet.

"Oh."

Draco skrátka nevedel čo povedať. Práve teraz sa dokonca hrozba jeho otca nezdala byť veľkou, nuž, nie väčšou ako jeho problém s Hermionou. Dumbledore zatlačil na dubové dvere zborovne, aby ich otvoril. Vkročil prvý a naznačil im, aby tiež vošli. Draco sa posadil do mäkkého červeného kresla pri okne, Harry oproti nemu. Dumbledore sa na oboch usmial, než sa otočil, aby otvoril ďalšie dvere, ktoré viedli von zo zborovne.

"Už sú tu, prosím, vojdite a posaďte sa," zavolal Dumbledore.

Nechal dvere otvorené a sám sa šiel posadiť do modrého kresla vedľa dreveného konferenčného stolíka. Harry s Dracom sedeli mlčky a sledovali to, keď začuli kroky, ktoré sa šuchtali k dverám. Pomerne vysoký šestnásťročný chlapec s hnedými vlasmi, oblečený v pásikovanom pyžame a držiaci starého plyšového medvedíka sa doklopýtal dnu, zíval a vyzeral, ako keby sa práve zobudil (čo bolo veľmi pravdepodobné). Pozrel sa na Draca a oči sa mu rozšírili.

"No teda, no nevyzeráme fakt dobre?" škeril sa Dennis, zrazu nevyzeral ospalý, keď zbadal Draca. Draco sa uškrnul a prikývol na neho, keď sa šiel posadiť na miesto vedľa Dumbledora, tiež pri konferenčnom stolíku (pravdepodobne preto, že tam bola obrovská misa s čokoládkami a nie preto, že chcel byť v blízkosti Dumbledora).

"Takže," začal Dennis, teraz ústa plné čokolády. "Prečo si ma tu chcel, há? Ja viem PREČO, ale chcem povedať, čo môžem urobiť ja? Poznáš ma, na nič sa nehodím."

"Pán Granger..."

"Prosím, Dougy, pán Dumbledore, hovorte mi Dougy."

"Samozrejme - Dougy - aby som bol dokonale úprimný, netuším, prečo ste tu. Pán Malfoy ma požiadal, aby som to zariadil tak rýchlo, ako sa dalo, preto som vás vyrušil uprostred spánku. To ma príšerne mrzí."

Dennis si vrazil do úst ďalšiu čokoládu.

"Pchá, to neva! Orli, och počkať, DRACO, ma tu chcel, tak som tu, plus nebudem musieť byť po škole! Hahaha, ale na druhej strane, v prvom rade ty si bol tým, kvôli komu som bol po škole!" Dennis sa uškrnul na Draca. Draco odolal nutkaniu úškrn mu opätovať, ale nedokázal potlačiť malý úsmev, ktorý sa mu objavil v tvári. Úsmev akéhokoľvek druhu nebolo niečo, čo Draco považoval pre seba typickým.

"Nuž, Dougy, pán Potter, pán Malfoy, nechám vás troch tu, kým ja sa vrátim do svojej pracovne. Ste tu v dokonalom bezpečí; ak ma potrebujete, len vyslovte moje meno a ja okamžite prídem. Ponáhľam sa preč len preto, že naposledy, keď som nechal svoju sesternicu osamote s mojimi vecami... skrátka povedzme, že môj dom už nikdy nebude rovnaký." Dumbledore sa usmial, šťastný lesk v jeho očiach ako u Santa Clausa. Zamieril von, v tichu opustil miestnosť.

Dennis využil šancu porozprávať sa s Harrym.

"Takže čauko pán Potter? Neviem, len počúvam Dumbledora a ten sa chová čudne." Dennis potriasol Harrymu rukou a vymenili si úsmevy. Bolo zrejmé, že sa okamžite stanú priateľmi. Draco žasol nad tým, ako blízko mal Harry k Hermione a predsa nevedel veľa o jej rodinnom živote.

"Hovor mi Harry, tak či tak, myslím, že radšej by sme mali nechať vysvetľovanie na Malfoya alebo aspoň nech začne. Nemáme veľa času."

"Áno," súhlasil Dennis, keď si do úst napchal ďalšiu čokoládu, všetku naraz prehltol. "Radšej nech Malfoy začne. Stále si nemôžem zvyknúť hovoriť mu Draco. Myslím tým, Draco, to, čo je za sprosté meno? Čo tak, Drakie, alebo Drake, starý brachu? Alebo toto sa ti bude páčiť -  ROCKY DRACO?"

Harry sa začal smiať, keď im Dennis ponúkol trochu z Dumbledorovej čokolády.

"Nie, vďaka Dougy, DRACO je moje meno aj keď sa ti to nepáči. Dôvod, prečo som ťa sem zavolal, je to, že si myslím, že si tým jediným, kto dokáže presvedčiť Hermionu, aby sa so mnou dnes večer stretla, v prázdnej učebni, vieš?"

"Myslíš, že ju ja či Ron nedokážeme presvedčiť?"

"Nuž, vzhľadom na to, že ste mojimi nepriateľmi koľkože to rokov? Vážne si nemyslím, že by vás skutočne počúvala, keby ste sa ju snažili presvedčiť, aby sa so mnou stretla. Pravdepodobne by si myslela, že vám preskočilo alebo že som vás preklial alebo niečo podobné. Plus, nechcem, aby to WEASLEY vedel."

"Dobre, takže pritančím k Hermione a zaútočím na ňu."

"Nie, nakráčaš k Hermione, keď ti dá Potter signál, napríklad na teba kývne alebo niečo také, potom jej povieš, aby sa so mnou stretla. Len ju nejako presvedč, si v takých veciach dobrý. Tak či tak, neútoč na ňu, len ju požiadaj, aby sa so mnou stretla a to je všetko."

Harry sa zamračil. "Takže sa jej chystáš povedať... no, všetko?"

"Čo iné môže urobiť?" spýtal sa Dennis, kým sa pohrával s uchom plyšového medvedíka. "On ju MILUUUUUUUJE! Nemôže ju nechať v úzkych, aby sa čudovala, čo sa stalo jej Rómeovi."

Draco nadvihol obočie. "Rómeovi?"

"Áno, nuž, neviem, pozri sa teraz na seba! pán Atraktívny, pán Macher, pán Zlý, čo priťahuje baby," Dennis si vzdychol, "bože, kiež by som bol tebou."

"Takže to pre mňa urobíš alebo nie?"

"Samo! Ty si ja, kamoško, kamarát."

"Skvelé, vďaka, Dougy."

"To je v poriadku, ty frajer! Mimochodom, teraz budem zvedavý. Čo sa deje s tvojím tatkom, chlape?"

Trápne ticho zaplnilo miestnosť, kým Dennis pokračoval v otrhávaní svojho medvedíka. Draco vážne nevedel ako na jeho otázku odpovedať. Nevedel čo sa ‘dialo’ s jeho tatkom, mal pocit, že práve teraz sotva niečo vie. Čo mohol Dennisovi povedať? Že jeho otec je zlý muž, ktorému trochu preplo a ktorý ho po väčšinu jeho života ignoroval? Práve chcel odpovedať, keď si všimol, že Dumbledore položil niečo na kreslo, na ktorom sedel. Dennis si to všimol tiež.

"Héj, čo je to?"

Draco sa postavil a šiel sa pozrieť. Spoznal ten batoh - to bol ten, ktorý si priniesol so sebou do Dumbledorovej pracovne, keď sa premenil späť. Musel ho zabudnúť zobrať do slizolinskej klubovne.

"Len nejaké veci, ktoré budem neskôr potrebovať," odpovedal Draco. Dennis prikývol a zívol, zapotácal sa.

"No, Dougy sa musí prezliecť, hlavne ak má budeš čoskoro potrebovať. Keď o tom uvažujem, kedy presne to má byť?"

"Tak skoro ako je možné. Takže, až dovtedy zostanem tu. Potter, vráť sa ku Grangerovej a chovaj sa normálne, daj signál, keď si budeš myslieť, že by Dougy mohol prísť za ňou. Keď bude hotovo, jeden z vás príde sem za mnou. Povedz jej, aby sa so mnou stretla v učebni číslo šesť, keď všetci budú na večeri. Vlastne, nehovor jej, aby sa stretla so MNOU, len jej povedz, aby tam šla, dobre? Oh, a mimochodom, ako sa má tvoja teta a strýko?"

"Oh, už sú na tom dobre, obaja! Včera ich prepustili z nemocnice a dnes ich má navštíviť moja mama s otcom." Draco prikývol, keď Dennis znova zívol, natiahol sa a odtrhol ďalšie chlpaté kúsky zo svojho medvedíka. Ospalo sa usmial.

"Fajn, ja a tunák Wilfy sa musíme ísť umyť! Wilfy smrdí, ešte nemá vymenenú plienku."

Dennis šťastne odskákal do druhej izby, zajačal bolesťou, keď doskočil rovno do dverí. Harry s Dracom ho chvíľu sledovali, až kým obaja nevybuchli smiechom.

&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&

Bola studená noc a Draco cítil, ako cez otvorené okno fúka dnu vietor, z toho vánku sa mu ježili chlpy. Dennis mu povedal, že požiadal Hermionu, aby sa stretla s NÍM a nie s Dracom, v prázdnej muklovskej učebni, označenej číslom šesť. Všetci ostatní boli na večeri a Draco sa práve vykradol von zo zborovne. Jediné, čo musel urobiť, bolo čakať a dúfať, že Hermiona skutočne príde.

Hluk za ním prinútil Draca otočiť sa a zízať. Pozrel sa na hodinky a vak vo svojich rukách. Stále ešte bolo desať minút pred tým, než začnú podávať večeru - možno sa rozhodla prísť skôr?

Ten hluk spôsobili dvere, ktoré sa pomaly otvárali a teraz boli dokorán. Draco sa zamračil. Nikto tam nebol. Vykročil von so svojim vakom a pomaly sa rozhliadol, oči napínal do temnoty.

"Haló?" spýtal sa ostražito. Hlava mu strelila doľava, keď z tieňov vykročila temná postava...

&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&