Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Nemám v tom velký zadok?

Kapitola 19: Hermiona

Nemám v tom velký zadok?
Vložené: Jimmi - 08.09. 2018 Téma: Nemám v tom velký zadok?
Jimmi nám napísal:
Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

Does my bum look big in this?
 

Originál: https://www.fanfiction.net/s/1550979/187/ 

Autor: ILUVRONWEASLEY

Súhlas s prekladom:  autorka skončila v r.2007, žiadosť zaslaná

Preklad: Jimmi  

Banner: náhodný obrázok z internetu

 

Kapitola 19: Hermiona

 

&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&

 

Draco zalapal po dychu. "Otče?"

Lucius sa uškŕňal, keď hľadel na svojho syna, s pohľadom studeným a nehybným ako kameň. Bolo zrejmé, že nemá z Draca radosť. Vykročil k nemu, bližšie, každou sekundou bol  bližšie. Keď on kráčal vpred, Draco ustupoval, cúval do miestnosti a do rohu, bez toho, aby si vôbec uvedomil, že ho otec do toho rohu zaháňa.

"Draco, aké príjemné prekvapenie. Povedzže mi, čo tu robíš?"

"Mohol by som sa ťa spýtať na to isté."

"Ach, ale ja som tu, pretože som učiteľ a mám právo blúdiť po hrade, keď zistím, že jedna z mojich študentiek, slečna Grangerová, príde presne do tejto učebne, aby sa s niekým stretla... och, a aké prekvapenie, že tým niekým si ty, Draco."

Draco hľadel do očí svojho otca a postrehol pod tým pokojným povrchom hnev, hrozivé myšlienky, ktoré v presne tejto chvíli uháňali otcovou mysľou. Dracovi bolo jasné, že pre Luciusa vôbec prekvapením nebolo, že to s ním sa mala Hermiona stretnúť, nebolo to ani v najmenšom vôbec žiadne prekvapenie.

Lucius prikročil k Dracovi, takže teraz bola jeho tvár od neho len pár centimetrov. S oceľovým zovretím zovrel Draca za límec, nadvihol ho zeme a prinútil ho byť k jeho tvári ešte bližšie.

"Si hanbou rodinnému menu, Draco, hanbou, to ti hovorím," zasyčal Lucius, spôsobil, že sa sliny rozprskli Dracovi na tvári, ktorý sa z toho striasol.

"Aspoň nie som hanbou pre ľudské pokolenie ako niektorí ľudia," dostal zo seba Draco pridusene.

Luciusove oči zažiarili zúrivosťou. Už sa ju viacej nesnažil zatajiť.

"Nerozprávaj sa so mnou takýmto tónom, chlapče! Vychovával som ťa, kŕmil som ťa, poskytol ti to najlepšie v snahe stvoriť z teba správneho Malfoya, niekoho, na koho by som mohol byť hrdý, ale oh nie, pozri sa teraz na seba, Draco, len sa pozri na to, ako si kvôli tej špinavej humusáčke klesol!"

"Nie je to len špinavá humusáčka. Stojí za viac než ty kedy budeš stáť."

Lucius zavrčal, potom pustil Draca na zem, kde Draco začul výkrik zúrivosti. Vzhliadol, keď sa jeho otec zrútil k zemi, kde si zovrel ruku v bolesti, oči široké a vyvalené. Lapal po dychu, triasol sa bolesťou, keď vyhrnul rukáv habitu. Draco videl, ako temné znamenie planie na pokožke jeho otca. Striaslo ho, keď sledoval Luciusa, muža, ktorého sa mnohí desili, ako sa teraz v príšernej bolesti prevaľuje na zemi.

"Otče?"

Draco si nemohol pomôcť, aby sa nestaral. Bol to koniec-koncov jeho otec, bez ohľadu na to, čo urobil, bez ohľadu na to, ako veľmi ho nemal rád. Avšak keby bol stále starým Dracom, vôbec by si kvôli otcovi nerobil starosti, ale s jeho novou stránkou sa zdalo, že väčšinu času všetko ovláda srdce.

"Otče... si  v poriadku?"

Draco prikročil bližšie k Luciusovi, položil mu trasľavo ruku na plece, keď stále hlbšie a namáhavejšie dýchal.

"Choď preč! Ja nemám syna..." zavrčal Lucius, pričom sa snažil postaviť a vyzerať silne, ale spôsobilo to, že vyzeral ešte slabšie a zraniteľnejšie. Ruky sa mu triasli a stále sa chvel pod Dracovým pohľadom.

"Otče... čo sa deje?"

"Draco... Temný pán je nahnevaný... nahnevaný, že som rodinné záležitosti uprednostnil pred jeho... chce moju smrť... za to, že som tak dlho zanedbával svoje povinnosti... Draco... bude chcieť náhradu... pretože ma zničí, Draco."

"Ja nepôjdem!" Draco stál rozhodne pri kamennej stene, výraz nahnevaný a tvrdohlavý. "Nemôžeš ma prinútiť!"

"Je to tvoja povinnosť, Draco," namáhavo vydýchol Lucius, rýchlo mu ubúdala energia, unikal úplne posledný kúsok jeho duše. Zatvoril oči a vytiahol prútik z habitu, pevne ho zovrel v ruke. "Draco... radšej zomriem v mene cti Temného pána, než byť nažive a vidieť, že z mojej vlastnej krvi sa stalo to, čo je dnes z teba... maj skvelý život Draco, kým trvá..."

Lucius zamrmlal kúzlo pod nosom, ktoré Draco nepočul, potom švihol nakrátko prútikom, zmizol a zanechal za sebou stopu dymu na mieste, kde len pred pár sekundami stál. Draco zízal, šokovaný, ale prekvapivo pokojný z celej situácie. Jeho otec bol preč a pravdepodobne ho už nikdy znova neuvidí. Ako poznal svoju matku (ktorá by pre Temného pána a otca urobila čokoľvek), pravdepodobne prikáže domovým škriatkom, aby mu zabalili veci a keď prídu Vianoce a bude sa mať vrátiť domov, asi mu všetko naskladá ku bráne a ani nenapíše lístok na rozlúčku.

Časť z neho vravela ‘pánboh zaplať’, kým druhá skučala, že je jeho tatíčko teraz preč a že ho už nikdy neuvidí. Draco si nebol istý, ktorá strana vravela čo, ale nebolo to celkom prekvapivé, keďže teraz si už nebol vôbec ničím istý.

"Malfoy, čo tu robíš?"

Draco sa stočil. Stála tam, zamračenie v tvári, oči trochu červené, vlasy rozlietané ako obvykle, a jej telo sťahované k zemi tonou ťažkých kníh. Stratil reč. Bolo to po prvý raz, čo mal možnosť hovoriť s ňou ako on sám, a vôbec nevedel čo povedať.

"Keďže si tu len ty, Malfoy, myslím, že odchádzam."

"Nie! Grangerová... zostaň."

Hermiona sa otočila a podozrievavo na neho hľadela, potom vstúpila do zaprášenej opustenej učebne. Rozhliadla sa a potiahla nosom. Knihy položila veľa seba. Pery mala tenké, keď sa znova otočila k Dracovi  a čakal, či niečo povie.

Draco nemal absolútne potuchy, ako jej začať rozprávať o tom, čo sa stalo, všetko bolo zmätené a jazyk mu zrejme nefungoval. Hermiona podráždene poťapkala nohou, čím vydala jediný zvuk v miestnosti.

"Nuž, vzhľadom na to, že očividne nemáš čo povedať..." Hermiona sa pohla ku dverám. "Myslím, že by som mala jednoducho odísť."

"Nie!" zvolal Draco, zachytil ju za ruku, keď sa vliekla okolo neho. Rýchlo sa otočila a výraz, ktorý mu venovala, bol výrazom čistej nenávisti, výrazom, z ktorého sa Dracova Orliho stránka striasla, ale ktorý spôsobil, že Dracova stará stránka mala pocit, že je vo svojom vlastnom živle. Bol to zvlášť zlý pohľad, z ktorého ľuďom behal mráz po chrbte.

"Tak čo je to teda? Aby si vedel, mám dôležitejšie veci na práci, než sa tu s tebou vybavovať."

Draco zbadal šancu prehovoriť a priviesť rozhovor na územie, na ktoré chcel. "Nie je náhodou jednou z tých dôležitejších vecí hľadanie niekoho konkrétneho, niekoho s menom... Orlando?"

"Čo vieš?"

Hermionine oči boli plné nádeje. Zjavne ju nič iné ako táto téma nezaujímalo. Chytila Draca za plecia a zatriasla ním - tvrdo a zúfalo.

"POVEDZ MI TO, DOPEKLA!"

"Viem veľa vecí, len mnou prestaň triasť."

Hermiona prestala a Draco si všimol, ako sa jej oči zaliali nepreliatymi slzami. Potiahla nosom a pozrela k zemi, jej vlasy zakryli tie slzy pred svetom.

"Len jednoducho odišiel... bez rozlúčky..."

Vzhliadla a Draco videl, že teraz jej už slzy stekajú po lícach. Nemal tušenia, ako veľa pre ňu Orli znamenal a keďže Orli bol on sám... Hermiona potiahla nosom ešte raz, ale potom sa zamračila, oči upreté na Draca. Hlas mala tlmený, ale dokázal ho počuť dostatočne jasne.

"Čo je? Žiadne urážky, Malfoy? Žiadna humusáčka tuto, humusáčka tamto? Čo je s tebou?"

"Nič so mnou nie je, Grangerová. Keby si ma pustila k slovu... Ja viem, čo sa stalo Orlimu..."

"Vieš? Tak mi to povedz! Alebo ťa prekľajem do ďalšej generácie, fretčí ksicht."

"Nie je treba byť hrubou, Grangerová, vieš, že teraz nie si práve dokonalá?"

"Aspoň nevyzerám ako mizerný potkan."

Draco sa zarazil predtým, než by mu vykĺzla nejaká urážka. Jeho dôstojnosť sa chcela, aby ju dal najavo a určite bola jeho pýcha pošliapaná, a predsa odmietal vrátiť jej to. Jedna jeho strana nechcela nič iné, len to dievčisko pred ním pobozkať a povedať jej, aká je pre neho nádherná, aj keď pre všetkých ostatných nebola. Druhá strana nechcela nič viac, len ju prekliať do zabudnutia.

"Kde je Orli, Malfoy? Len mi povedz, kde je..."

Draco sa na ňu pozrel. Vyzerala tak smutne, tak nádejne, tak zraniteľne... vyzerala všetkým, čím nechcem byť, všetkým, na čo nikdy nechcel naraziť, NIKDY. Uvedomil si, že sa to stane teraz alebo nikdy.

"Orli... stojí rovno pred tebou."

Hermionine oči sa rozšírili ako podšálky, keď si ho prezrela odhora nadol. Dýchanie sa jej zrýchlilo, tvár viac a viac bledla a vyzerala krehkejšie. Potriasla hlavou a nervózne sa zasmiala, trochu cúvla od Draca.

"Nie... nie... klameš, Malfoy, si klamár, podvodník, odpad."

"Vieš krucinál dobre, že neklamem. Len to priznaj, dokážeš ho vo mne vidieť, a v mojom hlase, nespoznávaš môj hlas?"

Hermiona prehltla a v šoku si ho prezerala. Pery sa jej triasli rovnako ako celé telo a mala pocit, že odpadne. Slzy jej znova zaliali oči. Zdvihla ruku, aby na neho obviňujúco ukázala prstom.

"Ty nemôžeš... si zlý, on je... milý, ty si..  on jednoducho nemôže... Nedovolím mu to! Nemôžeš ma tak ľahko oklamať, Draco Malfoy! Nemôžeš si nakráčať späť do tohto sveta a správať sa ako niekto, kým nie si! Nemôžeš sem prísť a tvrdiť, že si Orli bez akéhokoľvek dôkazu!"

Hermiona už kričala, srdce sa jej zaplnilo zúrivosťou rovnako ako smútkom. Už jej viac na ničom nezáležalo, len chcela poznať pravdu, potrebovala pravdu, teraz viac než kedykoľvek inokedy. Pre ňu Draco nemohol byť Orlim... Orli bol jej rytierom v jasnej zbroji, zatiaľ čo Draco bol jej najhorším a jediným nepriateľom, toto vôbec nebolo správne.

"Kto povedal, že nemám žiaden dôkaz? Nie som taký hlúpy, Hermiona."

Povedal jej meno. Draco nemohol uveriť, že ju oslovil menom... ako mohol vysloviť jej meno? Hoci to bolo len meno, len niečo, čo o sebe všetci vedia, ten rozdiel v oslovení znamenal viac, než sa zdalo. Hermiona si usušila slzy rukávom a pokúsila sa zo všetkých síl vyzerať silne.

"Aký dôkaz? Neverím ti."

Draco vytiahol batoh, ktorý si so sebou priniesol. Vytiahol odtiaľ sveter pani Weasleyovej, ktorý mu dala počas prázdnin, aby mu bolo teplo. Videl, že Hermiona zbledla ešte väčšmi, keď sa pozrela na ten sveter, šokovaná a onemená.

"Toto mi dala pani Weasleyová, keď som bol v Brlohu s tebou, Potterom, Weasleym a ostatnými." Oznámil Draco, čakal na nejakú reakciu, akúkoľvek reakciu, od Hermiony.

"Nie..." Hermiona pokrútila hlavou a slabo, trochu bláznivo sa usmiala. "Jednoducho si mu ho ukradol, inak by si sa k nemu nemohol dostať."

"Dobre teda... ako vysvetlíš toto?"

Draco siahol to vaku  a vytiahol odtiaľ hodinky, ktoré mu Hermiona kúpila, keď boli s Dennisom nakupovať. Hermiona mu ich vytrhla a preskúmala ich, zamračenie sa rýchlo zmenilo na šok a hrôzu.

"Aj toto si mu ukradol, nie je možné, aby si bol Orlim."

"Pozri, Hermiona, ak nie som Orlim, potom ako viem, že Dennis Granger je tvoj bratranec a že tvoja mama s otcom mali dopravnú nehodu. A že Dudleymu Dursleymu, Potterovmu otravne tučnému bratancovi si sa páčila a že máš ružové denníky s trblietkami, celkom sedem. A že ste s Weaslyem mali niečo mimoriadne, až kým nezačal chodiť s Lavender Brownovou. A že sme sa pobozkali..." Draco sa odmlčal, keď zbadal, že sa Hermiona zapotácala, hodinky stále zovreté v ruke.

"Ty nemôžeš..."

"Spomínam si, že sme sa pobozkali vonku pred Brlohom, domovom Weasleyovcom. Plakala si, ja som bol Orli, Potter ma vystrnadil von, aby som sa ťa pokúsil utešiť a ty si ma pobozkala a ja som ti bozk opätoval."

Hermiona teraz na neho zízala s prázdnym pohľadom, ruka stále zovretá okolo hodiniek, ako keby boli niečím drahocenným, niečím tak cenným, že si nemohla dovoliť o to prísť. Draco čakal, až jej to všetko dôjde, čakal, či mu strelí facku, povie mu, ako veľmi ho nenávidí a ako veľmi ho bude naveky nenávidieť. Ale nenastala žiadna reakcia, žiadna facka, žiadne kričanie, nič.

"Hermiona..."

"Nehovor mi tak."

"Ale Hermiona..."

"Povedala som, aby si mi tak nehovoril!"

"Ja... ja som stále Orli, tak... dajako. Toto ma zmenilo, možno k lepšiemu, možno k horšiemu, ale som teraz iný, a už viac ani neviem, kto som."

"Nikdy nebudeš Orlim, Draco Malfoy, nikdy nebudeš úplný Orli, pretože vždy budeš mať v sebe kúsok Draca Malfoya. Orli bol tým, do koho som sa zamilovala... a nie do... teba!"

"Viem..."

"Potom ako sa opovažuješ prísť sem a vravieť mi toto všetko? Keď vieš, ako veľmi mi to ublíži? Keď si vedel, čo poviem, čo urobím? Prečo? Povedz mi prečo?" Kričala na neho.

"Prečo? Pretože toto ma zabíja, len tu sedieť a dívať sa, ako plačeš nad niekým, ako som ja!" vykríkol Draco. "Priznávam, záleží mi na tebe a nech sa akokoľvek snažím, viem, že mi záležať neprestane! Viem, že hlboko vo vnútri si vedela, že je niečo na Orlim iné, že je niečo odlišné na tvojom novom priateľovi Orlim, ale jednoducho si to ignorovala! Chcela si to ignorovať, takže si ignorovala fakt, že nebol celkom tým, čím sa zdal byť!"

"No a čo ak som? Stále nie si tým, do koho som sa zamilovala... a nehovor mi, že to vieš, Draco Malfoy, pretože ty vôbec nič nevieš... máš nejakú predstavu, aké je pre mňa ťažké jednu ti nestreliť, či ťa neprekliať, alebo neurobiť čokoľvek napriek tomu, že si mi práve povedal, že chalan, o ktorom som si myslela, že je láskou môjho života, nie je nič viac než hlúpym, príšerným a zlým hercom?"

"Nehral som to."

Pozerali sa na seba, oči spojené. Draco prehltol a prikročil bližšie k Hermione. Chytil ju za ruky a bol prekvapený, keď si ich nevytrhla, či niečo neurobila. Stála tam a strnulo na neho hľadela.

"Môžeš mi povedať, aby som odišiel, a vravieť mi, ako veľmi na nenávidíš, alebo ma tresnúť po hlave alebo urobiť čokoľvek, čo sa ti zľúbi, keď mi venuješ tento bozk, tento jediný bozk a potom sa mi pozrieš do očí a úprimne mi povedal, že nič necítiš."

Neodpovedala. Draco sa priťahoval bližšie a bližšie, ich pery sa takmer dotýkali. Napoly čakal, že sa odtiahne a jednu mu strelí, napoly čakal, že mu povie, že mu nikdy túto šancu neposkytne... ale neurobila nič z toho. Priložil pery na jej a použil jazyk, aby pootvoril jej ústa. Dal do toho všetko a keď sa stiahol, premýšľal, či Hermiona bude nejako reagovať... strelí mu alebo povie, že ho nemiluje, alebo len odkráča a bude predstierať, že sa to nikdy nestalo?

Hermiona chytila Dracovu ruku a otvorila mu dlaň. Položila hodinky znova do jeho ruky a zamierila ku dverám, zdvihla cestou svoje knihy. Práve keď mala vyjsť von z učebne, otočila hlavu a pozrela sa znova na Draca.

"Dám ti ďalšiu šancu, Malfoy, jednu šancu, ale hovorím ti, že ti ju dám až vtedy, keď zistíš, kto skutočne si... Draco."

Hermiona sa otočila a odkráčala preč, zanechajúc Draca úplne samého v temnote.

&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
 0 komentárov
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Archivované komentáre


Re: Kapitola 19: Hermiona Od: kovitalita - 09.09. 2018
Kapitola, na ktorú som bola od začiatku zvedavá, je tu :) Len ma mrzí, že Luciusa autorka tak rýchlo odstránila. Inak skvelá časť a ďakujem za preklad.

Re: Kapitola 19: Hermiona Od: margareta - 09.09. 2018
Škoda. Trochu jsem doufala, že Lucius taky dostane, nebo se třeba sám rozhodne si dát, šanci ke změně. Merline, přece se jednalo o jeho jediného potomka! A jestli Narcissa manžela napodobí, bude z Draca nový pán Malfoy Manoru a Voldemort po něm stejně půjde taky, třeba za pomoci Lestrangeových! Možná by se měla ještě trochu zapojit Iskerníčka. Hermiona dala Dracovi ultimátum a to není moc fér. Sama by se měla zamyslet, jestli i ona zná tak dobře sebe, jak to vyžaduje po jiném! Možná by si pak časem mohli v tom poznávání i vzájemně vypomáhat. Trefně tu autorka zmínila, jak se v Dracovi pere vztah k otci : byl to táta? - byl to nepřítel? Od každého něco, ale čeho bylo víc? A jak to bude s matkou? Děkuji, Jimmi! Začíná to být napínavé a jsem zvědavá na pokračování.

Re: Kapitola 19: Hermiona Od: denice - 08.09. 2018
Tak přece Lucius! A Pán zla si vybral opravdu vhodnou chvíli, aby ho přitáhl k sobě - tedy jestli jsem dobře porozuměla. Každopádně to Draca zachránilo a umožnilo mu to vyjasnit si pár věcí s Hermionou. Jsem ráda, že mu dala druhou šanci. Díky.
Re: Kapitola 19: Hermiona Od: Jimmi - 08.09. 2018
Ešte nedala, má podmienku. Mám dojem, že Lucius si radšej sám zvolil smrť... to kúzlo, čo zamrmlal, asi nezistíme... díky

Prehľad článkov k tejto téme: