Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 21:  Teraz to končí

Ako kráčal po chodbe, cítil, že mu naskočili zimomriavky. Sviečky vznášajúce sa nablízku boli jediným zdrojom svetla. Dracove kroky sa ozývali na chladnom, tvrdom kameni, keď zabočil na roku smerom k veži. Zrazu keď vykročil vpred, zacítil, že jeho noha stúpila na niečo vypuklé.

Zapišťala mačka a Dracovi došlo, že stúpil na mačací chvost. Utiekla niekam do temnoty skôr než mohol presnejšie vidieť, ako vyzerá.

‘Radšej nech to nie je pani Norissová, inak som skončil...’

Draco za ňou chvíľu hľadel, než pokračoval vo svojej ceste k veži. Tentoraz bol opatrnejší a kráčal pomalšie (ak to bola pani Norissová, na koho šliapol, potom si musí len pre istotu dávať väčšieho bacha).

Noc bola kruto chladná, vzduch bodal každú časť Dracovho tela, ale vážne nemal pocit, že by na tom čo i len v najmenšom záležalo. Teraz bolo dôležité len to, aby sa dostal k tej veži, a to čím skôr, tým lepšie.

Uvažoval, či robí správnu vec, keď zabočil na ďalšom rohu, opatrne sa rozhliadol, či nezbadá známky toho, že k nemu idú nejakí ľudia. Možno by toto robiť nemal, možno by si to mal premyslieť? Ale už nebol čas na ďalšie premýšľanie, mal pocit, ako keby každá sekunda znamenala rok, a ak vyplytvá ďalší čas, bude čoskoro príliš zmätený, aby jasne myslel. Ale možno nemyslel jasne práve teraz?

Už dokázal vidieť titulky zajtrajšieho Denného proroka, keď to urobí: ‘Draco Malfoy, syn smrťožrúta, nájdený mŕtvy v rokfortskom jazere.’

To bude skvelý príbeh na úvodnú stranu, ale hlavne pre chlapíka, ktorému ten článok dajú napísať, áno, poriadne si tým zvýši hotovosť. Draco si vzdychol, toto bol hlúpy nápad, vedel to, ale jednoducho nemal pocit, že žiť stojí za to, život mu pripadal len ako  plytvanie časom, plytvaním priestoru na neho. 

Keď sa priblížil k veži, zrýchlilo sa mu dýchanie a zdalo sa, že jeho nohy kráčajú pomalšie. Dostal sa ku dverám a pomaly ich otvoril. Zacítil, ako proti nemu zafúkal závan vetra, striaslo ho. Silnejšie okolo seba ovinul habit.

Zhlboka sa nadýchol čerstvého vzduchu a prikročil bližšie k oknu. Odhadoval, že nastal ten čas, už viac života pre neho nezostalo, žiadne pocity, len... hĺbka, temnota, prázdnota. Stál na okennej rímse (keby ste sa čudovali, tak to bolo veľmi veľké okno) a hľadel nadol. K zemi to bola dlhá cesta a ona to ešte ani nebola zem, bola to chladná, vlhká voda.

‘Je to teraz alebo nikdy, Draco, myslím, že je načase, aby si sa naposledy vo svojom živote nadýchol...’

Draco sa nadýchol z plných pľúc, ale práve keď sa chystal skočiť, začul, ako sa za ním rozleteli dvere, ale nenamáhal sa otočiť.

"DRACO!!!"

Draco cítil, že ho ťahá dozadu aspoň šestica rúk, ktorá spôsobila, že narazil chrbtom na zem. Posadil sa a pošúchal si hlavu,  potom ju stočil, aby sa pozrel na svojich ‘záchrancov’.

"Malfoy, čo si myslel, že robíš, stáť na okennej rímse? Mohol si poľahky spadnúť a... a... ZABIŤ sa!" rapotala Hermiona, ktorá sa sem a tam prechádzala, ruky jej divoko lietali po bokoch.

Draco neodpovedal. Nechápal, prečo by mal... keď bude jednoducho mlčať, možno ho potom nechajú na pokoji, nechajú ho tu zomrieť... ale to v ňom vzbudilo ďalšiu otázku, vážne chcel, aby ho tu nechali, úplne samého? Odpoveď vôbec netušil.

"Čo si to robil, Draco, chlape? Len preto, že si nemohol dotiahnuť do konca, neznamená to, že si musel.. nuž, skočiť z okna!" kričal Dennis, rozhodil rukami vo vzduchu a sťažka si vzdychol. Vedľa neho stál Harry, ruky založené, spola ho zakrývala temnota, spola ho osvetľoval mesiac. Len mlčal a uprene na neho hľadel.

Draco sa pozrel na Hermionu, ktorá sa stále prechádzala. Vyzerala úprimne znepokojená. Za ňou bola mačka, ryšavá mačka, ktorá sa podobala na tú, na ktorú len pred chvíľou stúpil, keď kráčal nahor na vežu. Musela to byť táto obávaná mačka, ktorá k nemu priviedla Hermionu...

Stále na neho hľadeli, vážne bol taký zaujímavý?  Draco vedel, že teraz nastal čas hovoriť.

"Nebol to pred chvíľou Draco?" dostal zo seba. Bol to jej hlas, ktorý na neho kričal, ktorý spôsobil, že sa na sekundu zarazil - ale tá sekunda bolo všetko, čo potrebovali, aby ho z toho okna stiahli.

Hľadela na neho, mlčala. Niekoľkokrát zažmurkala, prikročila bližšie k nemu a kľakla si vedľa neho na zem.

"Ty si...?"

"Som to, čo som."

"Premýšľal si o tom... kto si?"

Draco prikývol, hľadel uprene na kamennú zem. Čo iné mohol urobiť? Bol čas, aby sa jeho sen naplnil, čas, aby Hermiona povedala, ako veľmi ho nenávidí, ako veľmi nechce, aby ho ešte uvidela živého, nikdy viac.

"Potom... kto si?" spýtal sa Harry, prerušiac ten rozhovor. Pripojil sa k Hermione na zemi, rovnako ako Dennis.

Draco stále hľadel na zem. Nemal chuť zopakovať všetko, čo si myslel, že povedal vo svojom sne. Prehltol, keď zacítil ako nežná, teplá ruka zovrela tú jeho. Strhol sa a vzhliadol do tváre anjela a na pery, ktoré túžil ešte raz pobozkať.

"Niekto, kým opovrhujete." Prinútil svoje hrdlo pracovať, potrebovalo fungovať, či sa mu to páčilo alebo nie.

Hermiona, Dennis a Harry na neho civeli. Hermiona mu zovrela ruku silnejšie, v tvári zamračenie.

"Čo tým myslíš?"

Draco sa zhlboka nadýchol. Hádal, že im bude musieť povedať, čo teraz bol, dokonca aj keď nechcel.

"Som Malfoy."

Mlčanie. Draco sa neúprimne a trochu nervózne zasmial, keď zacítil, že Hermiona mierne povolila zovretie jeho ruky.

"Áno, viem, som rozmaznaný, sebecký malý bastard, niežeby som to nevedel, ale prečo by mi na tom malo záležať? Mám všetko, čo chcem, takže aký má zmysel nikomu o tom nepovedať? Nedať všetkým najavo, čo za bohatstvo môžem priniesť? Aby ste vedeli, viem, čo si všetci myslíte. Pravdepodobne myslíte na to, ako veľmi ma práve teraz všetci nenávidíte, správne? Len mi to povedzte, nemôžete mi ublížiť ešte viac."

Hermiona pokrútila hlavou, "nie... nie."

"Je mi to ľúto, dobre? Je mi ľúto, že nemôžem byť ‘princom na bielom koni’, ktorého si si vždy priala. Je mi ľúto, že som taký kretén, dobre? Ak ma skrátka nenávidíte, potom ma hneď nechajte na pokoji, pretože nechcem..."

Ale čo Draco nechcel, nikdy nezistili, pretože práve vtedy bol umlčaný bozkom. Nevinným, nežným a vyložene sladkým bozkom, od koho iného ako od Hermiony? Draco prehltol, keď sa oddelili. Nikdy by ho nenapadlo, že práve Hermiona zo všetkých ľudí toto urobí, myslím tým, že mala byť knihomoľkou, niekým, kto bol veľmi nepríťažlivým a nikdy by niečo také drastické neurobil, ale niečo podobné už spravila predtým a on jej sebadôveru považoval za príťažlivú... 

Hermiona sa pozrela Dracovi do očí.

"Draco...  už mi viac nezáleží na tom, či si Orli alebo kto, ja len... ja..."

"Ty čo?"

"Viem, že som povedala, že som zamilovaná do Orliho, a myslela som si, že ho mám rada preto, že bol milým, starostlivým človekom, všetkým, čo som vždy chcela v dokonalom chalanovi, ale keď si sa zmenil naspäť... už si nemyslím, že som bola. Prvý raz, keď som ťa videla premeneného na seba, cítila som vo vnútri niečo iné, niečo, čo cítila s Orlim. Myslím, že by si to mohol nazvať túžbou, ale bolo to niečo oveľa viac než len túžba.

Hermiona sa na Draca pozerala s takou emóciou, že ho to úplne ochromilo. Ešte raz prehltol, keď jej slza stiekla po tvári. Hľadela nadol a červenala sa.

"Viem, čo si myslíš... teraz, keď si znova Malfoy, myslím, že nebudeš chcieť niekoho ako som ja, chcem povedať, pozri sa na mňa, vlasy mám vrabčie hniezdo, nemám žiadnu postavu, občas som príliš nízka, aby si mal vôbec všimli. Ale uvažovala som, že ak si si myslel, že nám to je jedno, a že tá predstava ti skutočne ubližovala, potom si možno trochu odlišný od toho starého Malfoya? Možno len trošku?"

Draco chytil rukáv habitu a utrel slzy z Hermioninej teraz už slzami zmáčanej tváre. Hľadel jej do očí, rovnako ako ona, a hľadeli na seba, obaja po prvý raz za dlhý čas spokojní.

"Hejhou! Usporiadajme párty!" zjačal Dennis, rozhodil rukami vo vzduchu na oslavu.

Harry sa pousmial pri pohľade na Hermionu a Draca spolu, ale keď začul Dennisa hulákať, rýchlo sa k nemu presunul a zakryl mu ústa, čím spôsobil, že kričal silnejšie, ale tentoraz tichšie.

Ďalšia slza stiekla po Hermioninej mesiacom osvetlenej tvári. Pery sa jej triasli, keď čakala, kým Draco niečo povie, čokoľvek, pokiaľ ju to uistí, že hoci bol Malfoyom, stále v ňom bola časť z Orliho.

"Draco, stále ma miluješ? Miloval si ma vôbec?"

Draco prehltol a zovrel jej mocne ruky. Mal pocit, že úsmev sa nehodí k jeho povahe, ale jednako nedokázal potlačiť malé pousmiatie, ktoré sa mu natislo do tváre.

"Vďaka tomuto všetkému som sa naučil jednu vec a nemyslím tým milovať, chcem povedať, stále neznášam ľudí ako Weasley... to, čo hovorím, je, že... nenaučil som sa veľa a ani to neplánujem, pokiaľ mi tá sprostá víla zase neskríži cestu, ale...  to hlavné, čo ma naučila, je, že nie všetko by sa malo posudzovať podľa zovňajšku. Hovoríš, že si škaredá a hovoríš o sebe všetky tie negatívne veci... ale to, čo sa snažím povedať, je... že pre mňa si to najnádhernejšie dievča na svete, Hermiona, bez ohľadu na to, čo ostatní hovoria."

Dvojica by nemohla byť šťastnejšou, keď na ňu Harry s Dennisom (a Krivonožkou) hľadeli za tohto slabo daždivého večera. Typické, že dokonca pri takejto šťastnej udalosti, je anglické počasie stále rovnaké...

&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&&