Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Spoznali sme more [SM I]

Kapitola 9 Nový Zéland - I.časť (kvôli dĺžke)

Spoznali sme more  [SM I]
Vložené: Jimmi - 11.07. 2009 Téma: Spoznali sme more [SM I]
Jimmi nám napísal:

All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu We learned sea : luckei1

Draco Malfoy otočí po veľmi úspešnej kariére medzi smrťožrútmi, potom naverbuje Harryho a Hermionu, aby mu pomohli v pláne, ako premôcť Temného pána. 

Kapitolu venujem viki, Phee, kajke, eternallife, Lucy18, Nuviel, Jenny, Lucy, Invisible, Sele, eternaliffe, Maenee, Khire, JSark, soraki, Tez, Triane SARE, teriisek, limetke a HOPE.

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

We Learned the Sea - kapitola deviata

VAUGHN: Čo je toto?

SYDNEY: Náušnice mojej matky. Myslela som, že ich skontrolovali.

VAUGHN: Skontrolovali. Počkať... opakuje sa tu motív.

SYDNEY: Pomlčka bodka pomlčka.

VAUGHN: Ká. Určite morzeovka.

SYDNEY: A E. Toto je Té.

VAUGHT: Ďalšie Té.

KESTIMETRUTHTA

VAUGHN: Je to zakódované. Čo robíš?

TRUTH TAKES TIME

(Pravda chce svůj čas – originálny názov časti zo sérialu Alias II. , z ktorého je táto fráza)


Kapitola 9 Nový Zéland

Počas ďalších dvoch týždňov Hermiona oboch mužov sotva videla. Prebúdzala sa, keď už boli kvôli tréningu preč z domu, osamote zjedla raňajky, potom šla do práce. Počas úradných hodín bola v práci, potom prácou na svojej úlohe strávila štyri či päť ďalších hodín v ministerskej knižnici. Na to sa vrátila na Útes a tam bolo pre ňu nachystané jedlo. Harry a Draco buď spali alebo boli vonku, nevedela kde. Za tie dva týždne videla Draca len dvakrát ako neskoro v noci odchádza.

Na druhý piatok mala v aurorskej pracovni nečakanú návštevu.

"Dobré popoludnie, slečna Grangerová," povedal priateľský írsky prízvuk. Hermiona vzhliadla od papierovačiek, stále trochu zamračená z toho, čo čítala.

"Seamus! Ahoj, ako sa máš?" spýtala sa, stále trochu zmätená.

"Mám sa celkom fajn, ďakujem. Takže, ako si vysvetľuješ Harryho? Už sú to dva týždne a nikto nepočul slovíčka."

Hermiona sa prinútila zatváriť znepokojene. "Naozaj si robím starosti; len dúfam, že je v poriadku, nech je kdekoľvek."

"Šíria sa fámy, že ho dostali smrťožrúti."

"Nie! To je nemožné! Radovali by sa z toho a povedali by celému čarodejníckemu svetu, že ho majú. Alebo horšie."

"Nuž, aj tak je to najpopulárnejšia teória. Tak ako to zvládate vy?"

Znova sa prinútila tváriť sa rozrušene a zmätene. "Neviem, proste nevieme, čo robiť. Nenapísal ani mne, ani Ronovi, dokonca ani Rádu. Jediné, čo môžeme urobiť, je kráčať ďalej. V tejto chvíli nemáte žiaden dôvod panikáriť, a nikomu by nepomohlo, keby sme tak urobili."

Pokrútil hlavou. "Človeče, prečo Potter? To nie je fér."

"Nie, to nie je." Hermiona si začala baliť veci k odchodu.

"Keď sa tak bavíme, Hermiona, premýšľal som... ak nemáš nejaké plány na zajtra večer, nešla by si, uh, na niečo ako večeru?"

Jeho otázka ju ohromila a len na neho zízala chvíľu či dve skôr než sa vzchopila. Žiadal ju ísť na rande? Čo by mala urobiť? Naozaj to nemohlo ničomu ublížiť, že nie? Chcem tým povedať, bol priateľ, iste to bol len priateľský pokec pri večeri. To neublíži.

"To znie dobre, Seamus. Pôjde aj Dean?" spýtala sa, dúfajúc, že tým určí, či chce, aby tá večera bola rande. Pohli sa k výťahu.

Zatváril sa neohrabane, venujúc jej krivý úškrn. "Nuž, uh, nie, vlastne som sa ho nepýtal, ale ak chceš ty, môžem."

"Nie, nie, večera s tebou znie nádherne. O koľkej?"

"Uf, o šiestej?"

"Perfektné."

"Takže ťa vyzdvihnem u teba?"

Nuž, to znie ako rande, pomyslela si. "Nie, plánujem zajtra prísť do práce; keď je Harry preč, mám veľa práce navyše a meškám. A čo tak sa niekde stretnúť?"

"Dobre. Pár blokov odtiaľto je mukelský podnik, ktorý som chcel vyskúšať. Ako to znie?"

"Skvele. Nevedela som, že jedávaš v mukelských podnikoch."

"Hej, ak je jedlo dobré, nezaujíma, ako je pripravené." Vrelo sa na ňu usmial.

Zasmiala sa. "To sedí."

"A čo tak sa stretnúť tu a prejdeme sa ku kaviarni. Pretože nie som si istý, ako ti vysvetliť, kde to nájsť."

"To znie dobre. Stretneme sa tu, vo vestibule, o šiestej?"

Seamus prikývol. "Áno. Hmm, Hermiona?" Zastali. "Chceš, aby to bolo rande?" Sledoval, ako nijako nezareagovala, potom pokračoval, dosť rýchlo, slová sa sypali jedno cez druhé. "Pretože tak som to zamýšľal, ale ak ty nechceš, môžeme ísť ako priatelia, ale ak si sa, vieš, chcela stretnúť, potom som na to tiež pripravený, ak chceš ty."

Usmiala sa. "Seamus, schôdzka znie nádherne. Ale nemôžem nič sľúbiť. Práve teraz som veľmi zmätená, keď Harry chýba a nemáme od neho slovíčka, a s jednania so všetkými Weasleyovcami... bojím sa, že budem dosť nudná spoločnosť."

"Nezmysel; nemožné," riekol Seamus, zase normálne dýchal. Načiahla sa po premiestňovací bod a zastala. Tiež zastal, usmial sa skôr než povedal zbohom a odmiestnil sa. Hermiona si vzdychla  a s puknutím sa odmiestnila!

ooo

V tú noc Hermiona Harryho ani Draca nevidela a šla do postele s dosť osamelým pocitom. To, že ju Seamus požiadal vyjsť si von, bolo úplne nečakané. Keď sa vídali v práci, sotva spolu prehovorili, len veselé zamávanie či úsmev, keď sa míňali. Na Rokforte bol jedným z Harryho spolubývajúcich, slušný študent a väčšinou správny Chrabromilčan. Z nejakého dôvodu Seamusovo požiadanie o schôdzku spôsobilo, že sa cítila osamelá. Najbližšie sa mohla dostať k nejakému vzťahu zoznámením sa v práci.

Ale keď o tom naozaj premýšľala, priznala si, že za minulý rok odmietla mnohé príležitosti kvôli tomu, že sa rozhodla pomôcť Harrymu dokončiť jeho boj. Potom dokáže obísť všetok ten smútok a zúfalstvo, ktoré vzídu z tej vojny, aby si naozaj dovolila žiť. Kvôli sebe. Vtedy si spomenula, že dokonca Harry odmietol čakať. Oženil sa s Ginny bez toho, aby to povedal živej duši (a predsa to Malfoy nejako vedel), vediac, že môže zomrieť pri každej príležitosti, kým vojna skončí.

Alebo na jej konci, najpravdepodobnejšie. Pretože, keď Harry a Voldemort budú bojovať, výsledok pohne svetom. Jediná otázka bola, bude to dobre či zle? Ako mohla vôbec premýšľať o romantickom vzťahu či - trúfla si dokonca premýšľať o - láske, keď bolo v svete toľko bolesti a utrpenia? Smrťožrúti útočili a zabíjali podľa ľubovôle, muklov a rovnako kúzelníkov. Existovala vo svete vôbec láska? Alebo to bol len tieň lásky, snaha uniknúť z temnoty dokonca len na chvíľu? Nebola si istá, ale mala pocit, že to druhé musí ku nej najprv prísť. To bola časť bytia priateľom Harryho Pottera. Ostatní mohli pokračovať v zdaní normálneho života, ľúbiaci a smejúci sa, ale ona musela zostať silná a pevná kvôli nemu. Nemohla sa dať kvôli nemu nechať unášať emóciami ako Lavender Brownová kvôli rúžu.

Hermiona to prijala a našla v tom pokoj. Pokoj, ktorý pochádzal z vedomia, že jej miesto na svete je pri Harryho boku. Bude bojovať za neho a s ním až do úplného konca. Potom, ak obaja prežijú, začne nový začiatok, pozberá tie kúsky a pohne sa vpred so svojou predstavou života.

Napriek spomínaniu na svojho priateľa a na všetko, čím prešli, odkedy ju on a Ron zachránili pred trolom v umývarke, stále sa cítila osamelá. Stále to bola časť jej srdca, ktorá chýbala, ktorá nikdy nebola naplnená a ktorá sa nikdy nenaplní ani so všetkými priateľmi sveta, či so všetkými knihami, či všetkými vedomosťami, ktoré mohla získať. Zaspala, premýšľajúc o tej diere, o ktorej sa zdalo, že len rastie ako šiel čas.

ooo

Na ďalšie ráno si Hermiona dovolila zostať v posteli o trochu dlhšie než zvyčajne. Jej myšlienky z predchádzajúcej noci stále ťažili jej srdce. Obliekla sa a potom vyzrela von z okna. To, čo videla, spôsobilo, že sa jej srdcu uľavilo a slzy vbehli do jej očí, keď pozerala na výjav pred sebou.

plachetnice

Slnko jasne žiarilo na tú vodu, a boli tam tucty veselo sfarbených plachetníc rozprsknutých po vodnej hladine. Bol to malý pohľad do sveta, kde nebol žiaden Voldemort, žiadna vojna, žiadni smrťožrúti, žiadne vraždiace kúzla; malá pripomienka, že svet môže byť nádherný, dokonca aj cez všetku tú temnotu. Svetlo vždy nasleduje po noci. Tento svet prekoná túto vojnu a začne znova dýchať. Usmiala sa, a šla do skrine, kde mala šaty od Malfoya. S drobným poskočením sa rozhodla jedny si obliecť na schôdzku so Seamusom. Napokon, slnko svietilo a svet bol fajn.

Hermiona si pobalila veci, aby si zobrala to práce tašku a zamierila dole, aby sa naraňajkovala, skôr než pôjde do práce, potichu si hmkajúc. Harry sedel pri stole v kuchyni a zdvihol zrak od papierov, keď prišla.

"Hermiona, páni, dobre vyzeráš," povedal s úsmevom.

Opätovala ten výraz a riekla, "mám dnes večer rande."

Harryho oči sa roztvorili prekvapením a pobavením. "Naozaj? Rande? A s kým?"

"Zamestnancom nášho oddelenia." Harry stále čakal na meno. "Seamus," nakoniec povedala, s malým úsmevom.

"Páni, nemal som tušenia, že sa mu páčiš."

"Nuž, je to súčasť mojej práce, spoznať lepšie svojich spolupracovníkov," riekla s iskrou v očiach, "len robím svoju prácu."

"Takže kedy sa s ním stretneš?"

"Dnes po práci," odvetila, posadila sa a naložila si vajíčka a jedlo, ktoré Harry pripravil na tácke.

"Ideš dnes do práce?" spýtal sa.

"Áno."

"Nuž, nemusíš."

Zamračila sa. "Prečo nie?"

"Malfoya napadlo, že by sme mali mať deň voľna."

"Ach," povedala roztržito. "Kde je vôbec?"

Harry pokrčil plecami. "Ešte nezišiel dole. Takže, Hermiona, čo chceš dnes robiť?"

"Nemám tušenia, nemala som čas o tom premýšľať."

"Nechcela by si cestovať? Niečo exotické, možno?"

"Nuž, to znie naozaj dobre, ale..."

"Báječné!" vykríkol. "Teda Nový Zéland."

Hermiona sa zamračila. "Ale Harry, nemyslím si, že by si mohol odtiaľto odísť!"

"Ach, nie, ja nemôžem. Ja tu zostanem," povedal, rýchlo si odkusol z jedla.

"Ale - potom - čože?"

"Ach, pôjdeš s Malfoyom." Inštinktívne sklonil hlavu, presvedčený, že po ňom niečo hodí - vidličku, misu, kliatbu.

Keď sa znovu na ňu pozrel, len na neho vypliešťala oči ako keby mu narástla extra hlava.

"Hermiona?"

"V žiadnom prípade s ním nikam nepôjdem!"

"Bré ráno, vy dvaja," ozval sa jeho hlas.

"Malfoy," riekol Harry, keď si znova odhryzol.

"Urrgh!" vykríkla Hermiona.

Malfoy na ňu nadvihol obočie a naložil si nejaké jedlo. "Hnevom riešiš problémy, Grangerová? Naozaj by si mala vyhľadať pomoc." Ale všimol si, že mala na sebe jedny zo šiat od neho. Potešilo ho to.

"Vraví Harry pravdu? Čakáš odo mňa, že dnes s tebou poletím naprieč zemeguľou ?"

Posadil sa a povedal, akoby vyslovoval názor na počasie. "Áno, mám schôdzku a potrebujem, aby si šla."

"Mám na výber?" spýtala sa.

Pokrčil plecami. "Áno, samozrejme. Ale je dôležité, aby si ma sprevádzala. A uisťujem ťa, bude to oveľa zaujímavejšie než tu celý deň posedávať."

"Mohla by som pracovať."

"Alebo ísť so mnou na Nový Zéland."

"Radšej by som umrela," riekla a pustila príbor hlasno na tanier.

"Ako si praješ," znova pokrčil plecami. Bez ďalšieho slova dojedol ovsenú kašu. Hermiona s dupotom vybehla do svojej izby a zatreskla dvere.

Po niekoľkých minútach mlčania Harry povedal, "to šlo dobre." Potom sa postavil, aby nalial vodu do misky, nech sa odmočí.

"Myslíš, že pôjde?" spýtal sa Draco.

"Áno. Daj jej trochu času, aby sa rozhodla, že je to niečo, čo chce urobiť namiesto toho, že je to niečo, čo ju nútiš urobiť, či žiadaš od nej, aby urobila. Takých desať minút by malo stačiť."

"Už sa to k tomu blíži."

"Potom buď radšej pripravený ísť."

Začuli zatresknúť dvere na poschodí a ťažké kroky na schodoch.

"Fajn," povedala. "Ale odchádzame hneď." Vyšla von a čakala na predných schodoch.

Draco sa usmial na Harryho. "Si dobrý." Odišiel a pripojil sa k Hermione.

"Bohužiaľ, Grangerová, budem musieť mať tvoju ruku, pretože nevieš, kam ideme."

Prevrátila oči a natiahla ruku. Uistil sa, aby naozaj neprišiel do kontaktu s jej pokožkou a odmiestnil ich.

 

ooo

Pristáli na nábreží, kde chýbala slnku asi tak hodina zapadnúť. Na chvíľu si Hermiona pomyslela, že to bola Dracova predstava chorého žartu - romantický západ slnka? Čo si myslel?

"Uh, Grangerová, poď so mnou, prosím." Šla za ním, znechutená sama sebou za to, že vôbec uvažovala, že by mohol vedieť, ako asi romantika vyzerá.

Kráčali po ulici malého plážového mesta. Páčili sa jej tie obchodíky a usmievaví ľudia, ktorý sa vôbec neponáhľali, aby sa niekde dostali. Niektorí dokonca zamávali. Pozrela sa na Malfoya, ktorý mal teraz čierne vlasy.

"Vyzeráš... decentne," nakoniec povedal, akoby musel veľmi starostlivo premýšľať nad tým slovom.

"Pekne, Malfoy, to slovo je pekne." Čakala na odvrknutie, ale žiadne neprišlo. "Musím sa vrátiť do šiestej."

"Prečo?"

"Mám rande."

Napäl sa a riekol, "aké pekné. Kto je ten šťastlivec?"

"Seamus. Finningan. Pamätáš si ho?"

"Ten írsky Chrabromilčan? Hnedé vlasy, nie príliš dobrý v škole, hlavne v Elixíroch?"

"Áno."

"Nie, ani nápad." Odfrkla si. Viedol ju do reštaurácie s výhľadom na vodu.

"Máš schôdzku tu?" spýtala sa.

"Áno." Usadili sa za stôl a dostali jedálne lístky. Hermiona svoj rýchlo prebehla a rozhodla sa začať s rybou. Malfoy sa stále pozeral na svoj – či čo robil? Predstieral, že sa naň pozerá. Práve vtedy vošiel pár v strednom veku a šiel sa posadiť von. Malfoy ich uprene sledoval. Keď sa Hermiona otočila, aby sa na nich pozrela, nevidela nič obzvlášť zaujímavé, čo by mohlo upútať jeho záujem. Prišiel čašník a objednali si.

"Toto je mukelské miesto, Malfoy."

"Viem, Grangerová. Ale vďaka, že mi to vravíš. Všimni si, že naše oblečenie nepriťahuje nechcenú pozornosť. Očaroval som ho, aby vyzeralo ako mukelské šaty. Robím najlepšie, čo viem, aby som predvídal problémy a vyhol sa im." Odpil si z vody a vyzrel z okna.

"Odkedy ty vieš niečo o mukloch?"

Prevrátil oči. "Viem toho veľa."

Začínala byť frustrovaná. Dotiahol ju sem, trval na to, že chce, aby šla a teraz sa s ňou ani nerozpráva. Založila si ruky a mlčky dumala. Hnevalo ju, že to vyzeralo, že to mlčanie ho máličko trápi a spomenula si na káru, ktorá ich viezla do Azbakanu. Pripadalo jej to ako v minulom živote. Napokon priniesli jedlo a oni sa stále nerozprávali.

Hermiona sa pozrela na svoje jedlo, austrálsky losos na čierno so špargľou v smotanovej omáčke, s cesnakom a s bylinkovými zemiakmi. Voňal lahodne a žalúdok jej trochu zavrčal skôr než zdvihla vidličku. Prvý kúsok bol neuveriteľný; ryba bola šťavnatá, nie suchá a plná chuti. Bolo to zďaleka najlepšie jedlo, ktoré za veľmi dlhú dobu mala. Vzhliadla na Malfoya; sledoval ju s pobaveným výrazom na tvári. Ešte nezačal jesť.

Zamračila sa a pozrela sa na jeho jedlo - filety s brokolicou a zemiakmi. Vyzeralo znamenite.

"Budeš jesť, Malfoy?"

Uškrnul sa. "Samozrejme. Len si vychutnávam, ako ješ ty, to je všetko."

Jej zamračenie sa prehĺbilo. "Nuž, prestaň. Jedz."

Zachichotal sa a zjedol kúsok. "Takže, Grangerová, ako ide práca?"

"Čo sa staráš?" vyprskla.

Chladne ju zvažoval. "Nestarám sa.  Mal som dojem, že si mlčanie neužívaš, tak som sa pokúsil pomôcť ti."

"Nuž, teraz, keď sa rozprávame, zisťujem, že uprednostňujem mlčanie."

Znova sa zachichotal. Ach, táto jeho stránka ju privádzala do zúrivosti. Bol taký sebaistý a nafúkaný, že chcela kvôli tomu vykríknuť vo frustrácii. Nenávidela, že vedel niečo, čo ona nie, menovite to, prečo sú tu. Predpokladala, že mala hrať nejakú úlohu; aký iný dôvod by mohol mať, že ju ťahal naprieč zemeguľou, aby sa s ním navečerala? Iste nie pre potešenie z jej spoločnosti. Dokonca napriek jeho arogantnej maske videla, že sa v skutočnosti netešil z toho byť v jej blízkosti.

V napätom mlčaní prešlo niekoľko minút. Potom znova prehovoril. "Moja práca ide tiež veľmi dobre, vďaka za opýtanie."

Hermiona na neho zízala. Trochu sa usmieval, prežúvajúc, kým prehltol. Ako keby nemal na svete žiadne starosti. Tak veľa tvárí, tak veľa masiek. Ktorá z nich bola skutočný Malfoy? Existovala v skutočnosti pravá tvár, bola časť z neho skutočná? Vedel vôbec on, ktorá to bola? Práve teraz sa pýšil uhľovočiernymi vlasmi, ktoré spôsobovali, že vyzeral bledo, skoro chorľavo.

"Prečo máš čierne vlasy?" dožadovala sa.

"Aj tu ma hľadajú, aby si vedela. Som do veľkej miery hľadaný všade. Ale vždy hľadajú podľa popisu malfoyovských vlasov. Tam v Anglicku, prostá zmena vlasov a farby očí by neoklamala niekoho, kto ma naozaj hľadá, ale tu, tu to stačí."

Hermiona nakukla do jeho očí a zamračila sa. "Sú modré."

"Veľmi dobre," riekol sarkasticky. "Hviezdne pozorovanie."

"Ale, nie sú vždy?"

Draco nasadil ublíženú tvár. "Ach, Grangerová, nevieš akej farby sú moje oči? To bolí!" Ležérne si odkusol z mäsa, aby jej dal najavo, že sa ani v najmenšom nezaujíma o jej nedostatok všímavosti.

Hermiona sa mračila a dala si ďalší kúsok jedla, ale nemohla si pomôcť, aby neuvažovala nad tým, akej farby boli jeho oči. Snažila si spomenúť na to, keď sa do nich pozerala a počas času, keď bol v Azbakane bolo množstvo takých príležitostí, ale nedokázala zachytiť farbu jeho očí; jediné, čo si pamätala bol vír emócií - strach, hnev, nenávisť, očakávanie - ktoré v nich videla. Ani ten jediný raz, čo jej dovolil pozrieť sa hlboko do jeho očí, si nedokázala spomenúť na ich farbu.

"Aká je ryba?" Hermiona bola vytrhnutá zo svojich myšlienok, keď sa Draco načiahol, aby si zobral kúsok z jej taniera. Bodla jeho ruku vidličkou, neobťažovala sa byť pri tom jemná.

"Au!" povedal, stiahol ruku späť a zamračil sa na ňu.

"Jedz si svoje jedlo."

"Teda, teda, Grangerová; koniec koncov ja platím za toto jedlo. A ak chcem vyskúšať tvoje jedlo, vyskúšam." Znova sa načiahol a tentoraz mu Hermiona dovolila zobrať si kúsok ryby z jej taniera, hoci na neho tvrdo hľadela, aby ho ubezpečila, že tým nie je nadšená. Vložil si ten kúsok do úst a keď prežúval, sústredil sa na chuť ryby. "Je dobrá; lepšia než moja. Myslím, že si v jedle vyhrala, Grangerová."

Prevrátila oči. "Vyhrala v jedle?"

"Tvoj výber je lepší než môj. Chcela by si vyskúšať moje a posúdiť to sama? Ty si napokon vždy taká dychtivá deliť sa."

Hermiona chcela skúsiť jeho mäso; bolo to najdrahšie jedlo v menu, takže iste bude dobré, a mala problém uveriť, že jej ryba je lepšia. Ale nechcela jesť z jeho taniera. Bolo to príliš - dôverné."

"Áno, prosím; odrezal by si mi kúsok a dal mi ho?"

Posmešne sa na ňu pozrel, potom poslúchol. Podal jej svoju vidličku, a ona zobrala ten kúsok jedla a dala si ho na tanier, potom mu vrátila vidličku. Nabodla mäso svojou vlastnou vidličkou a vložila si ho do úst. Bolo dokonalé; perfektne korenené, perfektne upečené, perfektne lahodné. Bol blázon; tie filety bolo omnoho lepšou voľbou.

"Nuž?" spýtal sa.

"Tvoje jedlo je lepšie."

Usmial sa, skoro skutočným úsmevom. "Opäť sa nezhodneme."

"Tak to má byť, nie?" vyprskla.

Draco si vzdychol; chcel absolvovať túto večeru tak rýchlo ako bolo možné. "Takže, Grangerová. Povedz mi niečo o sebe."

"Ako čo?" spýtala sa.

"Neviem, niečo, čo neviem."

"Ty o mne nevieš nič."

Draco ju skoro opravil, ale to by odhalilo časť z neho, ktorú odhaliť pripravený nebol. Možno by nikdy nechcel, ale napokon bude musieť.

"Potom prosím," povedal príjemne, "pouč ma."

"Čo by si rád vedieť?"

"Neviem, niečo. Čokoľvek. Vyber si."

"Moja obľúbená kniha je Pýcha a Predsudok od Jane Austenovej."

Prevrátil oči. "Rozkošné. Naozaj poučné."

"Aká je tvoja?"

"Čo ťa núti myslieť si, že mám rád knihy?"

"Pretože vždy čítaš, keď nerobíš niečo iné."

"V skutočnosti žiadnu nemám."

"Ako môžeš nemať obľúbenú knihu?"

Pokrčil plecami. "Neviem, proste nemám. Mám rád knihy o temnej mágii a temných kúzelníkoch a tie, kde sa dobrí chlapci strkajú do blata."

Hermiona na neho zazrela, rozhodnutá znova s ním neprehovoriť po zvyšok dňa.

Draco, nevediac o Hermioninom rozhodnutí, prehovoril k nej znova. "Takže dnes večer je tvoje prvé rande s Finniganom?"

Hermiona okamžite zabudla na rozhodnutie spred iba tridsiatich sekúnd, keď sa rozhorelo jej rozčúlenie. "To nie je tvoja vec," vyprskla. "Kedy je vôbec tá tvoja schôdzka? Chcem odísť."

"Moja, ale vyzeráš báječne, keď kňučíš," riekol bez náznaku pobavenia v hlase, jedine s hnevom, ktorého nájdenie ho prekvapilo. Stále na neho zízala, nedokázala pokračovať v jedle.

"Hermiona, len sa snažím spríjemniť rozhovor a ty pre to nerobíš nič."

Skoro jej spadla sánka, keď začula ako použil jej meno, ale udržala tvár v dokonalej kontrole. "Spríjemniť?" Nútene sa zasmiala. "Ty? Ty by si nevedel, ako vyzerá príjemný rozhovor, ani keby poskakoval po tejto miestnosti s obrovským žiarivým nápisom 'toto je príjemný rozhovor!' Vieš vôbec, čo to znamená? Pretože ak toto je tvoja snaha, potom nad tým musím naozaj uvažovať."

V očiach sa mu zablyslo; uškrnula sa, rada, že ho konečne dokázala vyviesť z miery a zmazať z jeho tváre ten arogantný výzor.

"Áno, viem, čo znamená príjemný, hoci úprimne, oveľa viac som oboznámený s nepríjemným. Ako teraz, napríklad."

"Si neznesiteľný."

"A to som si myslel, že začíname spolu vychádzať," riekol, sotva udržal hnev, aby nevybuchol a nezareval na ňu.

"Vychádzame? S tebou? Radšej by som bola krmivom pre tryskochvostého škrota (třaskavého skvorejša). Ty si zlý, prázdny chlap bez chrbtovej kosti, Malfoy," zasyčala.

Už si nekontroloval jazyk, keď prehovoril. "A ty si namyslená, umravčaná, rozmaznaná baba, ktorá si myslí, že je lepšia než všetci ostatní len preto, že má po celý čas nos strčený v knihách. Potter a Weslík vždy vyhoveli tvojim želaniam, všakže? Fajn, tak si zapíš toto - ja ti nevyhoviem; nikdy. Takže už konečne sklapni a prestaň lamentovať o tom, aký som zlý alebo aký nečestný bývam. Mohol by som byť horší."

Ten pohľad, ktorý Hermiona nasmerovala na svojho spoločníka pri večeri, by priviedol Harryho a Rona k tomu, aby bľabotali po jej odpustení, ale Draco sa tváril len znudene.

"Odchádzam," vyšplechla, odhodila obrúsok na stôl a postavila sa, aby prešla popri ňom. Načiahol sa a schmatol ju za ruku.

"Ešte nie," zasyčal, stiahol ju späť na stoličku dôrazne, ale s veľkou opatrnosťou, aby jej neublížil.

V Hermione to vrelo. Chcela mu ublížiť, veľmi a opakovane. Ale ako? Obzrela sa po miestnosti, hľadajúc inšpiráciu. Pohľad jej dopadol na stojan s vínami, potom na čašníka. Zlomyseľne sa usmiala; ten pohľad v jej očiach sa Dracovi nepáčil.

"Vrátim sa," povedal, keď sa postavil. Ignorovala ho, keď odišiel od ich stola, ale otočila sa, aby sa dívala ako kráčal k dvojici vonku, ktorá vošla predtým. Snažila sa počuť, čo vravia, ale ľahko jej pokusy zablokoval. Mohla sa len pozerať a to, čo videla, ju skoro prinútilo spadnúť zo stoličky.

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: jerry - 04.02. 2024
|
Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


AJ mojaaaa oblubena kniha je Pýcha a predsudok!!! :D

no páni, jdu hned na další část...

No páni. Dobré...Představa, jak po sobě štěkají v restauraci je...komická. Jdu na ten zbytek ;-). Moc díky za krásný překlad

Ach moj Boze :D:D:D smiala som sa celu kapitolu...jednoducho skvele!!!!!!!!!!! neboli to nahodou rodicia Hermiony????? len ma to tak napadlo....ale celkom by mi to aj davalo zmysel :D:D:D:D uzasne!!!!!! dakujem za najuzasnejsi preklad a za venovanie!!!!

Prehľad článkov k tejto téme:

. Video k poviedke: ( Jimmi )28.01. 2011We Learned The Sea Trailer
. Pdf na stiahnutie: ( Beruška1 )29.10. 2009Pdf na stiahnutie
luckei1: ( Jimmi )18.10. 2009Epilóg II.: Pieseň tohto mesta
luckei1: ( Jimmi )21.10. 2009Epilóg I.: Ja som oceán - II. časť
luckei1: ( Jimmi )16.10. 2009Epilóg I.: Ja som oceán - I. časť
luckei1: ( Jimmi )13.10. 2009Kapitola 35 Za svitu hviezd
luckei1: ( Jimmi )12.10. 2009Kapitola 34 Večný oceán
luckei1: ( Jimmi )10.10. 2009Kapitola 33 Šíry oceán
luckei1: ( Jimmi )06.10. 2009Pieseň k 33. kapitole
luckei1: ( Jimmi )03.10. 2009Kapitola 32 V studniach ticha
luckei1: ( Jimmi )27.09. 2009Kapitola 31 Letná búrka
luckei1: ( Jimmi )22.09. 2009Kapitola 30 Dostihnúť slnko
luckei1: ( Jimmi )20.09. 2009Kapitola 29 Polovica jednotky vpred
luckei1: ( Jimmi )18.09. 2009Kapitola 28 Kam to svetlo siaha
luckei1: ( Jimmi )15.09. 2009Kapitola 27 Čierna diera
luckei1: ( Jimmi )14.09. 2009Kapitola 26 Ten červenoružový sviatok
luckei1: ( Jimmi )13.09. 2009Kapitola 25 Búrka v presklenom ráme
luckei1: ( Jimmi )12.09. 2009Kapitola 24 Nástrahy televízie
luckei1: ( Jimmi )06.09. 2009Kapitola 23 Rozdiel vo svete
luckei1: ( Jimmi )05.09. 2009Kapitola 22 Visím na nitkách z nejbledějšího stříbra
luckei1: ( Jimmi )03.09. 2009Pieseň ku 22. kapitole
luckei1: ( Jimmi )03.09. 2009Kapitola 21 Čriepky charakteru
luckei1: ( Jimmi )01.09. 2009Kapitola 20 Hriech a kúsok božského
luckei1: ( Jimmi )31.08. 2009Kapitola 19 Sny a vajíčka
luckei1: ( Jimmi )17.08. 2009Kapitola 18. Fáza Dva
luckei1: ( Jimmi )16.08. 2009Kapitola 17 - Čoskoro
luckei1: ( Jimmi )16.08. 2009Kapitola 16 Každá rodina je prípad pre psychiatra
luckei1: ( Jimmi )15.08. 2009Kapitola 15 Varenie a rozpačitý rozhovor
luckei1: ( Jimmi )11.08. 2009Kapitola 14. Keď vtáčatká postrčia, poletia
luckei1: ( Jimmi )09.08. 2009Kapitola 13 Vtáčie hniezdo
luckei1: ( Jimmi )06.08. 2009Kapitola 12 Vyhláste poplach
luckei1: ( Jimmi )03.08. 2009Kapitola 11 - Elixíry
luckei1: ( Jimmi )25.07. 2009Kapitola 10 Hádanky v tme
luckei1: ( Jimmi )11.07. 2009Kapitola 9 Nový Zéland - dokončenie
luckei1: ( Jimmi )11.07. 2009Kapitola 9 Nový Zéland - I.časť (kvôli dĺžke)
luckei1: ( Jimmi )07.07. 2009Kapitola 8 Svet sa nerozpadá
luckei1: ( Jimmi )05.07. 2009Kapitola 7 V ťažkej situácii
luckei1: ( Jimmi )01.07. 2009Kapitola 6 Uvedenie
luckei1: ( Jimmi )23.06. 2009Kapitola 5 Dom na kopci
luckei1: ( Jimmi )21.06. 2009Kapitola 4 Through the Looking Glass
luckei1: ( Jimmi )20.06. 2009Kapitola 3 Stojíš
luckei1: ( Jimmi )19.06. 2009Kapitola 2 Neporušiteľná prísaha
luckei1: ( Jimmi )17.06. 2009Kapitola 1 Vchádza nepriateľ
luckei1: ( Jimmi )28.05. 2009Úvod k poviedke