Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 1 

Hermiona sa usmiala, keď sa rozhliadla po Veľkej sieni. Už mesiac boli späť na Rokforte a prosté potešenie, ktoré z tej rutiny získala, bolo nesmierne. Stres z toho, ako boli na úteku, lovili viteály a z finálnej bitky, nahradila jednoduchosť štúdia na MLOKy. Hermiona viac než šťastná zaujala tento rok miesto vzadu. Neprijala ponuku byť hlavnou prefektkou. Stať sa ňou bolo pred šialenstvom posledných rokov jej najvyššou ambíciou.  Teraz nechcela nič viac než sa oddávať nedostatku zodpovednosti. Okrem toho Rokfort nemohol mať kompatibilnejších hlavných prefektov, ako boli Neville Longbottom a Hannah Abbottová. Bolo dobré vidieť iných žiariť v svetle reflektorov, niečo čo takzvané Zlaté trio viac než rado prenechalo niekomu inému.

Hermiona sa pozrela na chrabromilský stôl. Ron s Harrym mali hlavy pri sebe ako vždy, plánovali stratégiu ako tento rok dominovať metlobalu. Ginny zamestnával rozhovor pomocou výrazov tváre s Lunou na druhej strane bystrohlavského stola. Štvorica sa nie dlho po bitke rozhodla, že priatelia, čo im zostali, sú väčšou prioritou než možné vzťahy medzi nimi. Okrem toho všetci odsúhlasili, že tak pohodlné spárovanie boli príliš otrepané bez ohľadu na to, ako oň žadonila čarodejnícka komunita. Nikto z nich si neprial romanticky sa zapliesť len preto, že to dobre vyzeralo v novinách.

McGonagallová si odkašľala. "Mohli by sa tu všetci siedmaci zdržať dlhšie, prosím?"

Veľká sieň prepukla do vravy, keď sa mladšie ročníky rozhliadali po starších spolužiakov a premýšľali, čo by mohol byť za problém. Ginny sa pozrela na Hermionu, ktorá pokrčila plecami rovnako bezradná ako oni.

Sieň sa vyprázdňovala len pomaly, priveľmi k McGonagallovej podráždeniu. Prezerala si svoj najvyšší ročník, všímala prázdne miesta tých, ktorí len pred pár mesiacmi padli v bitke.  Cudzinec na Rokforte by neveril, že toto boli študenti, pretože zostarnutie a únava bola očividná v tak mnohých očiach. V tomto konkrétnom ročníku nebolo viditeľné žiadne malicherné handrkovanie, ktoré sa s nimi spájalo v minulých rokoch. Dokonca v ňom neboli ani stopy po nepriateľstve, ktoré nevyhnuteľne zúrilo medzi Chrabromilom a Slizolinom od prvého ročníka. Bolo to veľmi prekvapujúce, keď ste vzali do úvahy zlú krv, ktorá tu predtým panovala, hlavne medzi Harry Potterom a Dracom Malfoyom.

Obaja mladí muži aktuálne sedeli ticho s trpezlivosťou, ktorá nikdy nebývala súčasťou ich vizáže. Potter už viac nevnímal každé bezprávie s takou spaľujúcou vášňou a Malfoyov večne namyslený úškrn bol preč. V skutočnosti McGonagallovú zahrialo u srdca, keď si všimla medzi tými dvoma vodcami fakúlt slabé oteplenie, na ktoré nadviazali ich priatelia. Nič viac než malé prikývnutie, že sa berú na vedomie, ale bolo to viac, než kedy mohla dúfať pred dvoma rokmi.

Bola taká škoda, že tento postoj nepresiakol do mladších ročníkov ich fakúlt. Zdalo sa, že nič nedokáže zastaviť malicherné hádky, ktoré stále prepukali medzi chrabromilskými a slizolinskými študentmi piatych a nižších ročníkov. Práve včera dosiahla bod zlomu, keď na chodbe Kúziel prepukla hromadná bitka. Niekoľko študentov skončilo v nemocničnom krídle. To vtedy sa rozhodla, že prijme pomerne drastické rozhodnutie. Len dúfala, že siedmaci ho dokážu akceptovať s istou dávkou priazne, ktorá potom prenikne aj do mladších ročníkov. Fajn, bol čas ísť na to.

"Som si istá, že sa dostalo vašej pozornosti, že napriek vynikajúcemu príkladu, ktorým ste vy sami, a šiestaci k tomu, zvyšok školy má problém spolu vyjsť," začala McGonagallová.

Hermiona pocítila záchvev neistoty, keď ku nej švihol McGonagallovej pohľad. Všimla si v jeho pozadí niečo, čo považovala za náznak viny. Potriasla hlavou, pretože si bola istá, že si všetko len predstavuje.

"Toto som brala do úvahy, keď som sa rozhodla prijať pomerne dramatické, ale nevyhnutné opatrenie, ktorým chcem podporiť medzifakultnú jednotu medzi zvyškom školy." McGonagallová počula, ako sa jej študenti mrvia, keď si uvedomili, že sa na nich chystá niečo, čo asi nebude moc skvelé.

"Rozhodla som sa, že bude prospešné, keď si jeden člen Chrabromilu a Slizolinu na zvyšok semestra vymenia miesta."

Odignorovala zalapania po dychu a šepkané výkriky a pokračovala.

"A tak ma môžete slečna Grangerová a slečna Parkinsonová nasledovať, aby sme prebrali podrobnosti?" Pri tejto poznámke McGonagallová vyšla zo siene, predtým však naznačila dievčatám, aby ju nasledovali.

Všetko sa zdalo diať ako v spomalenom pohybe, keď Hermiona vnímala reakcie svojich spolužiakov. Ron s Harrym mali rovnaké výrazy neviery na tvárach, keď sa zdvihla a náhlivo zbalila svoje veci. Pozrela sa na druhú stranu siene a všimla si, že Parkinsonová robí presne to isté. Potácali sa za McGonagallovou, obe v prílišnom šoku, aby urobili niečo iné.

McGonagallovej pracovňa

Ani nevedeli ako, ocitli sa Hermiona s Pansy v riaditeľni tvárou zoči-voči McGonagallovej. Portréty si medzi sebou šepkali. Hermiona vzhliadla a zbadala iskriace oči Albusa Dumbledora, ktorý na ňu zhora hľadel. V tej chvíli si uvedomila, kto presne je za týmto inteligentným plánom. Vedľa riaditeľa bol oveľa menej šťastný portrét. Kyslý výraz na tvári Severusa Snapa dával jednoznačne najavo, či s o tomto nápade myslí.

Pansy skučala vedľa Hermiony... "Ale, profesorka, ja tomu nerozumiem."

McGonagallová si vzdychla. "Pozrite, viem, že je toto nefér k vám obom, ale na rovinu, situácia v nižších ročníkoch sa začína vymykať spod kontroly. Potrebujeme im vyslať silný odkaz, že takéto správanie je neprijateľné. Nedokážem vymyslieť lepší spôsob, ako povzbudiť medzifakultnú jednotu, než vymeniť pár členov fakúlt."

Za jej hlavou Dumbledore súhlasne prikyvoval. "Nech sa to zdá akokoľvek drsné, slečna Parkinsonová a slečna Grangerová, mali sme pocit, že vy dve budete dostatočne prístupné, aby ste si poradili s takouto situáciou. Obe ste za posledné mesiace ušli takú dlhú cestu a potrebujeme dvoch ľudí s chladnými hlavami a taktom doviesť toto dokonca."

Snape si odfrkol. Hermiona si uvedomila, že so svojím bývalým majstrom elixírov súhlasí. A tiež nesúhlasí s predstavou, že Parkinsonová je otvorená iným názorom, či má chladnú hlavu. Spomenula si na jej škrekot, aby odovzdali Harryho Voldemortovi počas poslednej bitky.

Ako keby vycítil jej myšlienky, Snape sa na ňu pozrel a uškrnul sa. "Ste veľmi ticho, slečna Grangerová. Tentoraz nemáte žiaden názor?"

Hermiona sa odvrátila od Snapa a pevne sa pozrela na McGonagallovú. "Beriem to tak, že neexistuje žiadna možnosť ako sa tomu vyhnúť?"

Tá pokrútila hlavou a venovala Hermione slabý úsmev. Vedela, že sa môže na ňu spoľahnúť, že prijme novinky s dôstojnosťou a vyťaží zo zlej situácie to najlepšie.

"Mrzí ma to, slečna Grangerová, ale už som sa rozhodla. Od zajtra si so slečnou Parkinsonovou vymeníte miesta. Budete prakticky slizolinčankou, bývať v ich spálni, jesť za ich stolom a získavať im body a to isté platí obrátene pre slečnu Parkinsovú."

Hermiona si sťažka vzdychla a pozrela sa na Pansy, ktorá bola bledá ako stena.

"Navrhujem, aby ste sa šli pobaliť. Mali by ste stráviť posledný večer s priateľmi z vašej fakulty. Od zajtra budete tráviť čas so svojou novou fakultou. Nedovolím vám, aby ste navečer prekĺzli do svojich bývalých klubovní. A tiež vás žiadam, aby ste obe sedeli na vyučovaní so svojimi fakultami. Chápeme sa?" Obe prikývli.

"Dobre teda, môžete ísť," ukázala McGonagallová na dvere.

V úľave sa oprela v kresle, keď sa dvere za nimi zavreli. Vzhliadla na Dumbledora so slovami: "Dobre, Albus, stále nie som presvedčená, že tvoj nápad vyjde."

Albus jej úsmev opätoval. "Daj tomu čas, Minerva. Som si istý, že nastane iskrenie, ale títo siedmaci nás na konci všetkých prekvapia."

Snape si znova odfrkol a odkráčal z portrétu do slizolinských žalárov.