Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Od Zlatého dievčaťa k Sliz. princeznej

10. kapitola

Od Zlatého dievčaťa k Sliz. princeznej
Vložené: Jimmi - 13.03. 2019 Téma: Od Zlatého dievčaťa k Sliz. princeznej
Jimmi nám napísal:

Od chrabromilského Zlatého dievčaťa k slizolinskej princeznej

 

Autor: rumaan

Súhlas s prekladom:  univerzálny pre tieto stránky

https://www.fanfiction.net/s/7290423/10/  

Preklad: Jimmi  

Banner: solace

Poviedka je plánovaná ako oslava 11.výročia týchto stránok.

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

Kapitola 10

 

Slizolinské žaláre

Hermiona sa na druhý deň prebudila po nepokojnej noci. Zdalo sa, že do všetkých jej snov vpadol istý blonďavý slizolinčan. Keď si spomenula na včerajšok, zastonala.

Ako sa jej podarilo urobiť zo seba takého blázna? Nielenže hlúpo sama utiekla, ale tiež ju musel zachrániť ako nejakú bezmocnú slečnu v tiesni práve Malfoy. Asi jej nestačilo, že sa toľko strápnila, musela sa pri jeho posteli správať ako bláznivá ženská a vrhnúť sa na neho. Čo si myslela? Chcela si natiahnuť prikrývky cez hlavu a zostať pod nimi celý deň, ale nanešťastie bol pondelok ráno a to znamenalo dvojité elixíry. Vzdychla si, vytiahla sa z postele a odvliekla do kúpeľne, aby sa osprchovala.

Keď už bola oblečená a pripravená, čakala na Dafné. Bolo jej jasné, že dnes nie čas na to prechádzať sa tu a dokazovať svoju nezávislosť. Na spodku schodov na nich čakali Blaise s Theom. Hermiona sa začervenala, keď si spomenula na svoj bozk na Malfoyove líce. Dnes si ju vychutnajú. Aspoň že tu tiež nebol Malfoy. Nebola si istá, či je pripravená opäť mu čeliť. Pripadala si ešte nápadnejšia, keď ju sprevádzali do Veľkej siene dvaja mladí muži. Slizolinská klubovňa zmĺkla, keď cez ňu prechádzali. Potešilo ju, keď si všimla, že nikde ani stopa po štvrtákoch.

Veľká sieň jej prišla ako úľava v porovnaní s napätím v žalároch. Vďaka uzavretej povahe slizolinskej fakulty si zvyšné tri fakulty neboli ešte vedomé, čo sa včera stalo, s výnimkou Harryho, Pansy a Ginny. Ron sa to už asi tiež dozvedel. Prikývla a usmiala sa smerom k jej priateľom pri chrabromilskom stole. Chcela ich uistiť, že je v poriadku. Všimla si, že sa Pansy rozhliada po Malfoyovi, ale nikde po ňom nebola ani stopa.

Dafné sa pozrela na očividne rozrušenú a z miery vyvedenú brunetku. Objala ju rukou okolo pliec.

"Hermiona, nič zlé si neurobila, dobre? A tiež nechcem, aby si pokračovala v tomto rezervovanom prístupe. Viem si predstaviť, že majster diplomacie Draco Malfoy," prehlásila sarkasticky, "sa postaral, aby to vyzeralo, že sme chceli s tebou tráviť čas len preto, že nás o to požiadal. To možno bolo tak na začiatku, ale naozaj sme si ťa obľúbili."

"Áno," vložila sa Blaise, "a ani nechceme po tebe, aby si nám kontrolovala úlohy ako tvoji chrabroblbci." Žmurkol na ňu, čím ju rozosmial. "Takže žiaden ďalší plač a skľúčenosť," povedal a rozstrapatil jej vlasy.

Hermiona prikývla, cítiac sa oveľa príjemnejšie medzi svojimi novými slizolinskými priateľmi.

"Ale Hermiona, jednu láskavosť, prosím," zapojil sa Theo. "Už sa viac nezatúlaj nikde sama. Vážne nemám rád výlety na ošetrovňu a nie som si istý, či by Dafné zostala tvojou priateľkou, keby ťa videla vzlykať nad mojou rukou tak, ako si to robila včera nad Dracovou."

Hermiona sa začervenala a skryla sa za šálku čaju, keď sa na ňu trio slizolinčanov uškŕňalo.

 

Slughornova pracovňa

Slughorn požiadal Draca, aby sa dnes ráno naraňajkoval s ním. Dychtil po tom, aby sa z prvej ruky dozvedel, čo sa včera stalo. Začul veľmi dramatický popis od Poppy Pomfreyovej o tom, že Draca dovliekli na ošetrovňu a rozrušená Hermiona Grangerová odmietla opustiť miesto u jeho postele. Minerva pochybovačne nadvihla obočie, že by sa niekedy slečna Grangerová takto správala, keď sa jednalo o Draca Malfoya. Avšak Horace videl to dievča nosiť šál slizolinského kapitána deň predtým na zápase a zaujal ho vzťah medzi tými dvoma bývalými nepriateľmi. Tiež neznášal byť pozadu s akýmikoľvek klebetami.

O veľmi frustrujúcich 40 minút neskôr Slughorn odprevádzal Draca späť do klubovne. Malfoyovci boli známi tým, že si svoje veci riešili sami a bolo nemožné z nich niečo dostať, keď si to neželali prezradiť a najmladší Malfoy nebol výnimkou. Slughorn si pomyslel, že skúsi naposledy dostať pravdu z Draca tým, že ho strápni.

"Nuž, pán Malfoy, som rád, že ste v poriadku. Poppy mi povedala, že vaše dievča, slečna Grangerová, bola včera rozrušená."

Draco apaticky hľadel na profesora. Ak si Slughorn myslel, že mu skočí na tento poriadne úbohý pokus, aby všetko vykecal, tak na to môže zabudnúť. Vydal nepresvedčivý zvuk a uškrnul sa, keď sa Slughorn vydal so sklamaným výrazom k dverám. Cítil, ako mu čierny pohľad jeho krstného otca prepaľuje dieru na zátylku.

"Rovno ti môžem povedať, Severus, že ti nikdy neodpustím, že si zomrel a zanechal Slizolin na milosť tomu popletenému idiotovi."

Bývalý majster elixírov si odfrkol. "Len buď vďačný, že nebol tvojím vedúcim celý tvoj pobyt na Rokforte. Avšak, na rozdiel od Horaceho, ja presne viem, čo sa včera stalo. Čo plánuješ urobiť, Draco?"

Draco sa usmial jedným zo svojich veľmi nepríjemných úsmevov. "Čo by urobil každý dobrý slizolinčan. Plánujem učíčíkať Baddocka vo falošnom pocite bezpečia a potom zaútočím."

Snape súhlasne prikývol. Toto bola správna odpoveď na rozdiel od tých smiešnych chrabromilčanov s ich impulzívnym hrdinstvom.

 

Učebňa elixírov

Hermiona sa začervenala a sklopila zrak, keď Malfoy došiel na elixíry o päť minút neskôr. Postarala sa, aby sedela vedľa Dafné, pretože si vážne nebola istá, ako po včerajšku jednať s Malfoyom. Zacítila na sebe pár strieborných očí, ale odmietla ten pohľad opätovať. Malfoy sa pravdepodobne uškŕňa nad jej trápnym správaním zo včera. Hlúpa Hermiona, nadávala si, sa stala jednou z jeho fanúšičiek.

"Ako je to teraz s tebou a Grangerovou?" zašepkal Blaise, keď pracovali na svojich elixíroch.

"Nijako. Prečo by niečo malo byť?"

"No tak, Draco, to dievča včera nad tebou plakalo a pobozkalo ťa. Nie presne štandardné správanie na Hermionu Grangerovú. Takže plánuješ priznať, že sa ti páči a pozvať ju von?"

Draco len nadvihol obočie. Blaise zaškrípal zubami. Neznášal, keď Draco zostal úplne tichý a záhadný. Nemalo žiaden zmysel klamať o tom, že ho chrabromilská princezná nepriťahovala, bolo viac než zrejmé, že sa do nej zamiloval, hlavne pre jeho priateľov.

"Radšej mi ty odpovedz na moju otázku. Čo sa deje medzi Pansy a Potterákom?"

V žiadnom prípade Blaise nedoručí tieto zlé správy Dracovi. Nemal chuť byť na konci veľmi odporného kúzla. Ak chce Pansy chodiť s Chlapcom, ktorý odmietol zomrieť, potom to môže Dracovi povedať sama.

"Neviem, kamarát, prečo si myslíš, že sa niečo deje?"

"Tie odporné psie očká, ktoré po nej stále Potter hádže, stačia na to, aby sa mi chcelo vracať. Dvakrát by som o tom nerozmýšľal, ale ona sa stále na neho sladko usmieva. Ak je sprostá dosť na to, aby niečo v tom blbcovi videla, potom si musím nájsť čas, aby som sa s ním porozprával."

Blaise sa zasmial. "Aby si ho odstrašil, chceš povedať."

Draco mu na oplátku venoval dvojzmyselný úsmev. Blaise dúfal, že to Pansy čoskoro Dracovi povie. Prepukne úplne peklo, ak zistí pravdu sám.

 

Knižnica

"Pššt, Hermiona, sem sa," zamávala Ginny. Hermiona prešla k nej a zvalila knihy na stôl.

"Ako sa dnes cítiš?" spýtala sa červenovláska.

"Zahanbene," bola odpoveď. "Úplne a naprosto som sa strápnila zo všetkých ľudí práve pred Malfoyom."

Ginny sa zasmiala. "Nie som si istá, či to Malfoy bude vidieť rovnako. Stavím sa, že miloval prebudiť sa s tebou pri jeho posteli."

"Prestaň, prosím. Chcem zabudnúť, že sa celá tá vec stala."

Ginny sa prizrela červenajúcej sa brunetke. Vážne vyzerala tým všetkým rozrušená. "Prečo ťa tak vyvádza z miery to, čo sa stalo, Hermiona? Bola to úplne pochopiteľná reakcia voči niekomu, koho máš rada."

Hermiona prskala. "Ja nemám Malfoya rada."

Ginny sa zasmiala a ani sa nepokúšala zatajiť, ako málo tomu verí.

"Ako si môžeš myslieť, že sa mi páči? Zabudla si, ako ma celé roky mučil?"

Ginny si vzdychla. "Hermiona, kedy necháš všetko to nepriateľstvo byť? Stále trváš na tom, že vidíš Draca v tomto príšernom svetle, ale on neurobil nič iné, len na teba dával pozor a bol k tebe priateľský, odkedy ťa presunuli do Slizolinu."

"Nie je také ľahké odpustiť sedem rokov posmievania sa a urážok. Myslela som, že ty tomu budeš rozumieť. Malfoy nebol veľmi milý ani k tvojej rodine."

"To je pravda, ale rozhodla som sa nehľadieť na minulosť a to isté by si mala urobiť aj ty. Okrem toho, je očividné, že sa Draco Malfoy vrátil na Rokfort ako zmenený muž. Žiadne urážky o humusáčkach či krvizradcoch a dokonca sa nesnaží ani dostať Harryho s Ronom do problémov, takže nemyslíš, že by si mu mala dať šancu?"

"Dať mu šancu v čom?" hnevala sa Hermiona.

Ginny pretočila očami. "Och, prosím, Hermiona, poznám ťa lepšie než väčšina ľudí a naozaj vidím, ako bojuješ s tým, že ťa priťahuje. Prečo to nenecháš tak a nezistíš, kam ťa to zavedie?"

"Mňa Draco Malfoy nepriťahuje. Včera som bola len rozrušená a otrasená. Chovala by som sa rovnako, keby to bol hocikto iný."

Ginny si neveriacky odfrkla. "Áno, áno, Hermiona, stále si to opakuj a ja ti to pripomeniem, keď ti pôjdem za družičku na tvojej svadbe."

Hermiona hodila Ginny pergamen na hlavu. "Nemôžem uveriť, že sa aktívne snažíš povzbudiť ma, aby som chodila s tým fretčiakom," zasyčala, než vybehla von. Ginny pokrútila hlavou. Hermiona mohla utiecť od nej, ale v žiadnom prípade neutečie pred svojimi citmi k Malfoyovi.

 

Rokfortské chodby

Hermiona vybehla z knižnice naštvaná na Ginny. Ako sa opovažuje povedať, že niečo cíti k Malfoyovi a uteká pred tým vydesená? No a čo, keď sa vrátil na Rokfort ako lepší človek, že dával pozor na svojich priateľov a pripravil plány pre všetky prípady, aby ju udržal v bezpečí? Stále to bol Malfoy a ona na to nemohla zabudnúť. Hermionina zradcovská myseľ sa vrátila k tomu, ako jeho vlasy pableskovali na slnku a ako, keď sa úprimne usmial, rozžiaril celú miestnosť. Od tohto bol len krôčik k spomínaniu, aké pevné jeho svalnaté telo bolo, keď sa o ňu pritláčal, keď mu včera v noci pomáhala z ošetrovne. Prestaň, jačala na seba v duchu. Malfoy sa ti nepáči, si jednoducho len vďačná. Hermiona bola na seba taká nahnevaná, že nedávala pozor, kam ide a podarilo sa jej naraziť na jedinú osobu na Rokforte, ktorej sa pokúšala vyhnúť.

"Malfoy," zamrmlala, keď do vysokého slizolinčana vrazila.

"Ako to, že som zase Malfoy? Včera to bol Draco," pripomenul.

Hermiona sa začervenala a nervózne si žmolila ruky.

"Áno, nuž, včera bolo včera. Dnes sme sa vrátili k normálu."

"Hmm, nie som si istý, či to chcem," vravel Draco. "Páčila sa mi tvoja priateľskejšia verzia."

"Zadrž! Ty si Malfoy a ja som Grangerová, nenávidíme sa a takto to zostane."

"To nie je pravda. Ja k tebe necítim nenávisť a zjavne ani ty včera ku mne. Vlastne si vyzerala, že ti na mne trošku záleží."

Hermiona očervenela ešte viac. "Včerajšok bol skôr výnimka."

"To je škoda, pretože sa mi tvoja včerajšia verzia páčila. Bola si prirodzená a srdečná a túto tvoju stránku som predtým nevidel."

"To preto, že nie sme priateľmi."

"Myslel som si, že si McGonagallovej vzorná študentka?"

Hermiona sa zmätená zarazila. "Čo to má čo s niečím spoločné?"

"Len myslím, že bude rozrušená, keď zistí, že jej obľúbená študentka nebaští celé to jej fantazírovanie o medzifakultnej jednote."

"Čo tým myslíš? Samozrejme, že podporujem jej snahy na zblíženie fakúlt."

"Mohla by si ma oklamať, Hermiona. Tak silno sa držíš nenávisti ku mne, že ti belejú hánky," uškrnul sa. "Obaja vieme, že už ku mne necítiš nenávisť rovnako veľmi ako predstieraš, že cítiš. Koniec koncov nikto nebozkáva tých, ktorých nenávidí, ale nemaj obavy, Grangerová, ja som trpezlivý muž. Počkám, až prestaneš bojovať sama so sebou." Poslednú časť jej zašepkal do ucha, z čoho sa striasla.

Pobavene sa usmial, keď zapišťala, dupla nohou a ušla preč. Obvykle nevynakladal toľko úsilia s nejakým dievčaťom, ale Hermiona Grangerová nebola nejaké dievča. Bola unikátna s mimoriadnou inteligenciou, ostrým dôvtipom a urputnou oddanosťou. A on nebol Weasley, aby ju nechal odísť bez boja.

 

Chrabromilská klubovňa

"Harry, môžem s tebou na chvíľu hovoriť?"

Harry sa otočil a zbadal Dennisa Creeveya.

"Áno, iste, Dennis, je všetko v poriadku?"

"Nie tu, môžeme ísť niekam do súkromia?"

"Iste, v mojej izbe teraz nikto nie je," povedal Harry a viedol ich nahor schodmi do spální. Bol znepokojený, Dennis vyzeral ako zmes hnevu, ublíženia a vydesenia.

"Je to pravda?"

"Čo je pravda?"

"Je to pravda, že chodíš s Pansy Parkinsonovou?" vyšplechol Dennis.

Harry zrazu vedel, čo sa deje. Hoci chcel poznať pravdu o tom, čo sa stalo toho večera minulý mesiac, nebol si istý, či je pripravený naozaj musieť čeliť faktu, že jeden z jeho vlastných je schopný takto sa správať.

"Áno," otvorene odpovedal.

"Ako si mohol? Ako môžeš byť s ňou? Po tom všetkom, čo sa stalo, Harry."

"Áno, ale rozhodol som sa nehľadieť na minulosť ale hľadieť do budúcnosti. To je to, kvôli čomu sme vyhrali vojnu, aby sme mali budúcnosť, kde na starých ideológiách nezáleží."

"Tieto kecy na mňa neskúšaj. Môžeš si tu prechádzať ružovým sadom koľko chceš, ale nezabudni čo za mrchy ako ona v skutočnosti sú. Využíva ťa, aby si zjednodušila svoj život tu, ale keď sa vráti do tej pekelnej diery, ktorou sú slizolinské žaláre, opäť by ťa bola ochotná odovzdať Voldemortovi, kebyže je stále nažive."

Harry sa prestal ovládať a strčil Dennisa o stenu.

"Nemysli si, že som hlúpy, viem, čo tento rozhovor v skutočnosti ujasňuje. Ty si ten, kto ublížil Pansy, však? Prečo?"

Dennis sa nad tým usmial. "Myslel som si, že si to tá mrcha zaslúži. Rozhodol som, že zaplatí za Colina."

Harry sa pozrel Dennisovi do očí a vôbec tam toho chlapca nevidel. Ten maniakálny lesk mu robil starosti.

"Uvedomuješ si, že Pansy nezabila Colina, že? Ani v tom čase nebola na hrade."

"Na tom nezáleží," vykríkol Dennis, "je úplne rovnaká ako ostatní. Možno tam nebola, ale bola by ho zabila, keby mohla. Všetci sú takí, tí prekliati diabolskí slizolinčania."

Harryho srdce pukalo, keď hľadel na toho chlapca. Bolo zrejmé, že sa nevyrovnal so smrťou svojho staršieho brata. Harry vedel, aké je to, bol taký po smrti Siriusa.

"Je mi to ľúto, Dennis," zašepkal, keď ho omráčil. Uvedomoval si, že McGonagallová sa musí dozvedieť, že Dennis bol ten, kto preklial Pansy, ale dôveroval jej, že dozrie, aby Dennis dostal pomoc, ktorú potreboval.

 

Napoly cesty medzi slizolinskou a chrabromilskou klubovňou

Blaise si podráždene vzdychol, keď čakal na tú malú ryšavku, ktorá požiadala - počkať, zmeňte to na prikázala - toto stretnutie. Ak ho tak zúfalo chcela vidieť, potom sa aspoň mohla obťažovať ukázať sa na čas.

"Oj, Zabini, sem sa." Otočil sa, aby zbadal jej čulú tvár nakúkať spoza rohu. "Pohni si, je tu prázdna učebňa ďalej po chodbe."

"Pohni si? No dovoľ, ja nie som ten, kto mešká," vrčal Blaise v jej pätách.

Ginny pretočila očami. "Prestaň fňukať a dostaň sem ten svoj vyziabnutý zadok."

"Vyziabnutý? Ber na vedomie, že som meter osemdesiat dva čistých svalov, srdiečko." Vliekol sa pomaly, vediac, že ju tým viac vytočí. Prakticky poskakovala hore a dole potlačovanou energiou.

"Čo je také naliehavé, Weslíčka?"

Pleskla ho po hlave. "Myslím, že som ti hovorila, aby si mi tak nehovoril."

"Prepáč, zvyk je železná košeľa. Čo je také naliehavé, Ginny?" zdôraznil.

"Je to Hermiona, ničí nám Operáciu zjednotenia fakúlt."

"Čo vaše Zlaté dievča práve robí? Dúfam, že nevzlyká nad niekoho iného úbohou, nič netušiacou rukou?"

Ginny rozhodila frustrovane rukami. "Zdrhá. Neprizná, čo cíti k Malfoyovi a zdrhá tak silno a rýchlo, ako dokáže."

"A mne to hovoríš prečo?"

"Lebo potrebujem, aby si zistil, čo cíti Malfoy."

Blaise sa jej vysmial. "Ľahšie sa povie, ako urobí. Dostať Draca, aby sa otvoril ohľadne svojich citov, je ako snažiť sa, aby kameň krvácal. Okrem toho, už som to skúsil a vykrútil sa z toho."
"Takže sa len tak vzdávaš? A to som si myslela, že slizolinčania sú manipulatívni a prešibaní. Si si istý, že nie si v skutočnosti v Bifľomore?"

Blaise na tú chrabromilčanku zazrel. "Myslel som si, že vy chrabromilčania ste povznesení nad nečestné jednanie a okrem toho nie sú bifľomorčania vaši najlepší priatelia?"

"Bože, nemohol by si ešte viac stonať a drž sa témy, Blaise. Potrebujem vedieť, čo Malfoy cíti. Ako inak mám nasmerovať Hermionu do jeho potenciálne milujúceho náručia?"

"Čo z toho budem mať, ak sa rozhodnem riskovať život a končatiny, aby sa Draco otvoril? Je ako prekliata nočná mora, keď ho tlačíš do vecí, ktoré sa mu nechce robiť," odvetil Blaise.

"Myslíš okrem šťastia svojho najlepšieho priateľa? Možno som otvorená spríjemniť našu dohodu," odvetila Ginny.

Blaisa to zaujalo. "Čím? Muselo by to byť pre mňa fakt dobré, aby som riskoval hnev nejakého Malfoya."

Ginny pretočila očami, zatlačila Blaisa o stenu.

"Och, myslím, že toto budeš považovať za dostatočne podnetné," riekla a pobozkala nič netušiaceho slizolinčana.

Zachichotala sa, keď ukročila a uvidela jeho šokovanú tvár. "Zatvor ústa, Blaise, inak ti tam vletí mucha. Možno sa ti tohto dostane viac podľa toho, aké užitočné informácie mi dáš." S tým opustila miestnosť.

Sakra, tá ženská mu privodí infarkt. Ako to, že dopekla neskončila v Slizoline?

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
 0 komentárov
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Archivované komentáre


Re: 10. kapitola Od: sisi - 13.03. 2019
Harry byl tentokrát i osvícen nápadem a hned jej učinil. Pomohl Denisovi tím, že ho omráčil. To vedlo k dalšm pomocným krokům, za tím cítím jasný vliv Zmijozelu. Překvapením dovést k léčbě. Jen fakt nevím, kdo by Denise mohl přesvědčit, že Pensy není vinna válkou. Vlastně žádný ze studentů. To zmastili jinde, že to tak dopadlo. Studenti do toho byli vhozeni jak do hluboké vody, aby se učili plavat v moři války, předsudků, a tak to klobouk roztřídil podle toho, jakou má kdo výdrž a styl. Zmijozelští jsou na prvním místě, díky své schopnosti přežít a pudu sebezáchovy. V tom mají velké mezery právě nebelvíři, a zdá se, že někteří cítí závist k těm, kdo byli lépe vybaveni do života. Tím se dostávám k těm na obrazech, těm už je hej, když jsou rozhodně po smrti. Ráda bych slyšela víc z toho, co řekl Snape Malfoyovi po snídani se Slughornem, ale asi toho nebylo o moc víc, zmijozelští neplýtvají slovy. :-) Tak teď budu čekat, jak se vyvine a přivine Ginny ve vztahu k Blaiseovi. Děkuji za překlad, je to perfektně odpočinkové čtení.

Re: 10. kapitola Od: Jacomo - 13.03. 2019
Původně jsem tuhle povídku vnímala jako jednoduchou romanci, kde výměna studentek bude sloužit jen k zašmodrchání situace, ale je tu i další spodní proud - bolest těch, kteří si nesou válečné šrámy a ztráty. I když se to zatím nejeví tak propracované jako u jiných příběhu, povídka je tím rozhodně bohatší a zajímavější. Což ovšem neznamená, že bych si neužívala ten ping-pong mezi nebelvíry a zmijozely, naše hrdličky nevyjímaje ;-) Velice děkuju za překlad, Jimmi.

Re: 10. kapitola Od: margareta - 13.03. 2019
Juj, klidně by se taky mohlo stát, že by se teď Dennis pro změnu rozhodl napravit hlavu Harrymu a zmijozelští čtvrťáci zase Malfoyovi. Minerva by měla pro jistotu zapojit do dění i bradavické duchy a portréty. Jeden už stejně zapojený je, jen není jisté, komu bude nadržovat. Severus Snape je Zmijozel, který bojoval na straně Nebelvíru; kdo se v něm má potom vyznat! To jsem zvědavá, jak ta motanice dopadne. Děkuji, Jimmi, za tu trochu sladkou a trochu štiplavou pralinku! Těším se na další!

Re: 10. kapitola Od: kakostka - 13.03. 2019
Intrikující Ginny, ta jede:-))) Hermiona ve fázi popření, ale Draco se odkopal víc, než bych čekala. Pobavil me Slughorn, takový naivní pokus vylákat něco z Draca... Severus je za hvězdu, to je jasné, jak jinak, že? Těším se na pokračování a doufám, že Denis se časem dostane přes tu vlnu nenávistí, která ho zalila. Rozumím, že musí šílet, ale i tak? Všichni jsou to Smrtijedi ve výcviku, jak s oblibou říkal Ron a Harry? Vážně? Mezikolejní přátelství je prima, jen bych stejně přála trochu zatopit Albusovi za jeho intrikánské plány, on to vymyslí, ale je v bezpečí rámu, kdežto lidé cedí krev, jemu se nic neděje. Děkuju za překlad, Jimmi.

Re: 10. kapitola Od: denice - 13.03. 2019
Lsti, intriky a plány, které vycházejí i nevycházejí, to se mi moc líbí :-) Doufám, že se Creeveyovi dostane přesně té pomoci, kterou potřebuje - někde, kde už nikoho nebude moct napadat vražednými kletbami. Díky.

Prehľad článkov k tejto téme:

Rumaan: ( Jimmi )21.03. 2019Epilóg
Rumaan: ( Jimmi )20.03. 201919. kapitola
Rumaan: ( Jimmi )19.03. 201918. kapitola
Rumaan: ( Jimmi )18.03. 201917. kapitola
Rumaan: ( Jimmi )17.03. 201916. kapitola
Rumaan: ( Jimmi )17.03. 201915. kapitola
Rumaan: ( Jimmi )16.03. 201914. kapitola
Rumaan: ( Jimmi )15.03. 201913. kapitola
Rumaan: ( Jimmi )15.03. 201912. kapitola
Rumaan: ( Jimmi )14.03. 201911. kapitola
Rumaan: ( Jimmi )13.03. 201910. kapitola
Rumaan: ( Jimmi )12.03. 20199. kapitola
Rumaan: ( Jimmi )11.03. 20198. kapitola
Rumaan: ( Jimmi )10.03. 20197. kapitola
Rumaan: ( Jimmi )10.03. 20196. kapitola
Rumaan: ( Jimmi )09.03. 20195. kapitola
Rumaan: ( Jimmi )08.03. 20194. kapitola
Rumaan: ( Jimmi )08.03. 20193. kapitola
Rumaan: ( Jimmi )07.03. 20192. kapitola
Rumaan: ( Jimmi )06.03. 20191. kapitola
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )01.03. 2019Úvod k poviedke