Preklady fanfiction Harryho Pottera

Preklad: Jimmi

Beta-read: soraki

Kapitola 14 Tvár ako ruža

"Vaša matka by sa potešila, keby vás videla tak usilovne pracovať na vašom vyšívaní," riekla Mary Hermione.

Hermionina ihla lietala dnu a von z tmavomodrého plátna. Len preto, že sa jej vyšívanie protivilo, neznamenalo to, že nedokáže dobre vyšívať. Tak silne sa sústredila na dokončenie švíku, že neodpovedala na Maryinu náhodnú poznámku.

Mary sa usmiala na svoju pani. Od letného slnovratu sa dievčaťu zlepšila nálada. Prestala strácať na váhe a líca jej rozkvitli. Mary v duchu uvažovala, či s tým mal niečo spoločné svätojánsky obrad, ale bola príliš rozumná, aby sa pýtala Hermiony. Mary vedela, že dievča si niektoré veci praje nechať vo svojom srdci.

Otec Lorenzo musel byť po letnom slnovrate tiež potešený Hermiononou zlepšenou pozornosťou. To dievča bolo bystré, presne tak ako on a jej otec vždy vedeli, a veľmi dobre chápala latinčinu. V tieto dni sa tak ľahko dokázala naučiť naspamäť pasáže a sotva jej niečo ušlo. Okrem toho, prestala sa s ním prieť kvôli biblii a radšej sa zúčastňovala zaujímavých dišpút. (PP: dišputa - učená diskusia, vedecká rozprava)

"Otec Lorenzo, vraveli ste, že ženy sa musia vo všetkom podvoliť svojim manželom, ale čo biblia vraví o tom, čo musia urobiť manželia? Pretože mi to pripadá nefér, že im manželky slúžia ako zvieratá."

"Manželia, pani moja, musia milovať svoje ženy a nebyť k nim krutí. Sú zodpovední za ich šťastie a starajú sa o ne. Takže vidíte, že kresťanská rodina je naplnená láskou."

"Máte pravdu, pretože je iste nemožné slúžiť bez lásky. Radšej by som sa nevydala, ako by som mala niekomu slúžiť bez lásky. Nečítali sme v Prvom liste korintským 13... et si distribuero in cibos pauperum…"

"...Aj keď venujete všetok svoje statky, aby ste nakŕmili chudobných a aj keď necháte svoje telo spáliť, ak nemáte lásku, nebudete mať z toho žiaden prospech." Kňaz ju zamyslene sledoval, keď pokračoval. "Váš otec je múdry, aby vás nenútil do manželstva bez lásky. Pretože to je väčší hriech, než vás nechať do konca života pannou."

Hermiona prikývla a vrátila pozornosť k žalmom.

Otec Lorenzo sledoval ako sa Hermionine pery mlčky pohybovali, keď sa snažila naučiť naspamäť ďalší žalm. Uvedomil si, že je naplnený pocitom úľavy a spokojnosti.

Bude zachránená.  

Vždy vedel, že raz začne prejavovať naozajstný záujem o Písmo sväté, napriek jej vratkému začiatku života ako kresťanky...

Hermiona nemala potuchy o všetkých tých myšlienkach, ktoré prechádzali hlavou otca Lorenza. V svojom čase bola vlažný návštevník kostola, teraz si ale našla množstvo času, aby počas dlhých letných dní a nudnej rutine života na panstve premýšľala o kresťanských náukách. Okrem prirodzeného záujmu o Písmo sväté, mala tiež akademický záujem o znalosť latinského jazyka a dejiny Semitov. Štúdium biblie jej pripomínalo dni strávené v Rokforte, dni, ktoré jej tak hrozne chýbali.

Kým opatrne pripojila ďalšie dva švíky plátna, Mary ju láskavo poťapkala po pleci.

"Smiem sa spýtať, čo šijete, milady?"

"Precvičujem si na tomto modeli šitie šiat. Seňor Vittorio poslal látky, ktoré som si vybrala, do Londýna, aby ich ušili na mieru, ale odložila som si časť pre seba. Chcem si ich ušiť vlastnoručne."

"Ste vskutku usilovná. Toto sa vaša matka rada dopočuje. A mňa teší, že vás napadlo precvičiť si to na kúsku plátna skôr než sa pokúsite o šaty na jednej z látok seňora Vittoria.

Hermiona sa v duchu pokarhala za túto nevinnú lož.

"Áno, Mary."

Napokon Mary odišla z izby a Hermiona prešla cez izbu a zamkla dvere. Vzrušene zdvihla modrú látku z prostej bavlny a rozložila ju na posteľ. Hermiona zastrčila okraje pod živôtik a po línií popri kraji zošila. Urobila to po pamäti podľa toho, čo videla, že nosí služobníctvo. Tú látku ukradla spod veľkej zásoby zvyškov látok, ktoré nechala jej matka na precvičovanie vyšívania.

Povedala Mary nevinnú lož. To neboli cvičné šaty. Každý steh, ktorý na týchto šatách urobila, bol stehom bližšie k vykradnutiu sa von na trh s Dracom oblečená ako vidiecke dievča. O päť dní budú jej nové šaty dokončené.

O ďalšiu hodinu si Hermiona pretrela oči. Bolo náročné vyšívať pri svetle sviečok, ale nemala na výber, ak ich chcela stihnúť načas. Rozhodla sa, že je kvôli tme čas prestať a starostlivo poskladala skoro hotové šaty a vložila ich do obrovskej truhly a zamkla ju. Kľúč zastrčila pod posteľ. Potom zobrala sviečku z podstavca, vyšla z izby a zakrádala sa po ošúchanom kamennom schodisku do kuchyne. Rýchlo prebehla cez opustené kuchyne do chodbičky s bočnými dverami na vonkajšie nádvorie, kľakla si a jej prsty nahmatali trhlinu pod dlažobným kameňom, ktorý sa nachádzal polovicou dnu a polovicou von z dverí.

Jej vzrušené, trasúce sa prsty posunuli ťažký kameň nahor. Usmiala sa, keď zacítila malý hárok pergamenu v úzkej štrbine pod dlažobným kameňom.

Pri blikajúcom svetle sviečok si Hermiona prečítala odkaz od Draca:

Vďaka za atrament a brko. Nechaj mi znamenie, že si toto dostala.

Hermionine srdce začalo biť tak nahlas, že si bola istá, že ho je počuť na celom panstve. Jej plán fungoval! Konečne sa mohli dorozumievať bez toho, aby sa priamo videli. Prehrabala sa v záhyboch svojich šiat a vybrala odtiaľ kúsok pergamenu. Obsahoval jej úhľadné písmo a stálo na ňom:

Funguje to. Som vzrušená kvôli tomu trhu. Ešte päť dní! Daj mi podrobnosti k stretnutiu.

Vložila ho do úzkeho otvoru v zemi a zasunula späť dlažbový kameň.

Schmatla Dracov malý kúsok pergamenu a svoju sviečku sa a odkradla sa späť do svojej izby. Srdce jej bilo vzrušením. Bolo to presne také ako všetky tie dobrodružstvá s Harrym a Ronom vtedy v Rokforte!

Schúliac sa v posteli sa Hermiona poddala spánku. Doposiaľ malé zlaté kvietky pod jej vankúšom uschli a jediné, čo zostalo, boli voňavé, usušené, hnedé zvyšky. Hermiona ich nevyhodila, pretože ich lahodná vôňa jej pripomínala veľmi mimoriadny svätojánsky sen.

*************************************************

Audley znova trpezlivo vysvetľoval účty svojej pani. Nová stodola už bola pripravená do októbra pojať veľmi veľkú úrodu, ale mlyn nebol pripravený zomlieť tak veľa dodatočnej pšenice, dokonca aj keby neprestali vo dne v noci. Budú musieť dojednať prevoz nadbytočnej pšenice do susedného mesta, aby ju zomleli. To znamenalo zaplatiť daň susednému pánovi za použitie jeho mlyna... Takže čo mohla vymyslieť, aby sa tomuto vyhli?

"Prečo ste sa na toto nespýtali môjho otca?" spýtala sa v rozpakoch Hermiona.

Audley sa zatváril ospravedlňujúco.  "Bol to problém, ktorý sme prehliadli."

Hermiona silne uvažovala. "Nuž... ako ďaleko je ďalšie mesto?"

"Aldeburgh je päťdesiat míľ na sever."

"Dá sa tam dôjsť za deň?"

"S rýchlym koňom, áno."

"A ako dlho bude trvať roľníkom otočiť sa s ich povozmi zrna?"

"Asi štyri dni - dva tam a dva späť."

"Takže stratíme štyri pracovné dni... Máme vôbec na to dosť povozov?"

Audrey sa zatváril rozpačito. "Ó bože..."

"Nie je cestou iný mlyn?"

Fanhope prehovoril nahlas. "Sú tam ručné mlyny. Vlastní ich pár sedliakov, ale zakázali sme im ich používať, pretože potom neplatili lordovi Grangerovi dane za použitie mlynu."

"Ručné mlyny! Samozrejme! Nech tí sedliaci použijú svoje ručné mlyny!"

Audrey a Fanhope si vymenili pohľady "Ale milady," riekol Fanhope. "Lord Granger nám výslovne povedal, aby sme im tie mlyny nedovolili používať. Kvôli mýtu, ktoré by sme od nich nevybrali, kebyže tak urobia..."

Hermiona sa usmiala. "Nuž, tak to je potom veľmi jednoduché. Tak im to jednoducho musíte dovoliť... inak nielenže nevyzbierame  tie peniaze, ale prídeme o peniaze, ktoré zaplatíme lordovi Aldeburghovi."

Audley sa tváril prísne a zapisoval nejaké čísla do knihy účtov. Jeho pani mala pravdu. Prinajmenšom ten plán, čo navrhla, ich ušetrí od zaplatenia peňazí lordovi Aldeburghovi. Fanhope sa obdivne pozeral na Hermionu.

Hermiona sa na neho usmiala.

"Pani, máte úžasnú hlavu na čísla," riekol Fanhope. "Už chápem, prečo si lord Granger prial, aby ste boli chlapec. Pekne by ste sa postarali o toto panstvo."

"Prial si môj otec často, aby som bola chlapec?"

Audley vzhliadol od svojich účtov. "Stále si praje, sám som ho počul, než odišiel do Lancashiru. Je plný pýchy na svoj dom a svoje majetky a prial si, aby to nemuselo prejsť na niekoho iného, keď sa vydáte, pani."

Hermiona pokrútila hlavou. "Možno by som sa potom nemala vôbec vydať."

"Ale ak vstúpite do kláštora, všetok jeho majetok prejde k cirkvi."

"Toto je pre mňa jediná možnosť?"

"Áno, ale keby táto zem mala prepadnúť cirkvi, my dedinčania z Mildenstowe by sme obrábali a orali pre vskutku prísneho pána. Pretože je veľmi dobre známe, že nie je žiaden pán taký prísny ako cirkev," riekol Audley.

"Vaša rodina je pre nás tá pravá. Lord Granger sa postavil proti grófstvu, keď chceli zvýšiť desiatky. Dobre sa o nás stará - v meste sa o vašej rodine hovorí láskavo," dodal Fanhope.

"Váš otec berie svoje povinnosti s najväčšou vážnosťou. Vaša rodina je veľmi vážená. Ale Mildenstowe bude trpieť, ak cirkev položí ruky na našu zem - jej túžba po daniach a desiatkoch je nekonečná, a Koruna (PP: kráľovstvo anglické) ustúpi."  

Hermiona bola prekvapená. Doposiaľ jej jediné stretnutie s cirkvou boli lekcie s páterom Lorenzom. Vyzeral ako láskavý a jemný kňaz, nedokázala by si ho predstaviť ako dozorcu.  

"Premýšľate o otcovi Lorenzovi..." riekol Fanhope, čítajúc jej myšlienky. "Otec Lorenzo je vzácny človek. Jeho súcitná povaha a myšlienky sa často v cirkvi nenachádzajú. To bolo presne to, čo sa o ňom v prvom rade dopočul lord Granger a kvôli tomu z neho urobil stáleho kostolníka. Pretože lord Granger potreboval útechu, keď ste..." Fanhope očervenel. Audley urobil rýchly pohyb rukou a dvaja muži si vymenili pohľady.

"Keď som čo?" spýtala sa zaujatá Hermiona.

Fanhope sa odvrátil a zobral knihu od Audleyho. Správca sa tváril veľmi rozrušene nad tým, čo prezradil šafár. 

"Keď ste... boli mladšia, váš otec čelil istým... problémom. Ale ktorý Lord nie? Koruna a cirkev a sedliaci ho ťahajú všetkými smermi," ukončil Audley v mene Fanhopa.  

"Aké problémy v minulosti?"

"Nič to nebolo." Povedal Fanhope, vyhýbajúc sa Audleyho zúrivému pohľadu. "Bagateľ."

"Vďaka za vašu pomoc, milady," riekol Audley. "Zajtra sa vám ohlásime." Správca a šafár sa uklonili a rýchlo vypadli.

V minulosti sa stalo niečo, čo prinútilo lorda Grangera vyhľadať útechu v milosrdných slovách otca Lorenza. Čo sa stalo? Hermiona bola mierne zvedavá, najprv sa spýta Mary. Ak to nezaberie, pustí sa do samotného starého kňaza.

Pokiaľ šlo prítomnosť, Hermiona sa natiahla a vstala od stola svojho otca. Šla nahor do svojej izby a potichu sa zamkla. Vybrala z tajného vrecka svojich šiat malý kúsok pergamenu a po desiaty krát v ten deň si ho prečítala.

Uvidíme sa u mňa zajtra o tretej. Nedaj sa chytiť. Nemeškaj.

Podržala ho v plameni sviečky a dívala sa ako sa okraje zvíjajú a černejú. Zajtrajšok sa zdal taký vzdialený!

O niekoľko hodín neskôr Hermiona stále nezabudla na zvláštne správanie sa a poznámky Audleya a Fanhopeho.

"Mary," Hermiona položila ruku na slúžkinu, keď sa posadila zahrať si s ňou karty.

"Čo sa deje?"

"Rada by som vedela, ako sa otec Lorenzo stal na zámku Grangerovcov kostolníkom."

Keby Hermiona nehľadala vo svojej slúžke snahu niečo zatajiť, bolo by jej to ušlo. Pretože hľadala, všimla si, že sa Maryine ruky začali triasť, keď preberala karty.

"Je to už dávno, nie som si istá, či si dokážem spomenúť. Menovali ho čoskoro po vašom narodení."

"Vravela si, že si sem prišla rok po mojom narodení, aby si bola moja pestúnka, iste niečo z toho vieš."

"Prečo by som mala, cirkev si ustanovuje také miesta," riekla veselo Mary, ako by s úľavou, že ju napadla taká dobrá výhovorka. Ale Hermiona vedela viac než, aby jej to stačilo.

"Nie, môj otec bol tým, kto ho ustanovil za kostolníka," povedala potichu. "Prečo si ho môj otec vybral? Boli v minulosti nejaké problémy?"

Maryine prsty nervózne poťukali jej ruku s kartami.  

"Ste na rade," riekla Mary. "O čom hovoríte?"

"Mary," Hermiona zobrala karty z rúk starej dámy. "Prosím, prosím, povedz mi. Si mi taká drahá ako matka."

"Dieťa, prečo sa ma to teraz pýtate? Osemnásť rokov sme o tom nehovorili. Prečo sa ma na to pýtate teraz? Od koho ste to počuli?"

Hermiona jej skoro prezradila mená Audleyho a Fanhopea, ale zadržala sa. Nebolo treba ich do toho zapliesť. "Počula som to zo spoľahlivého zdroja. Ale viac mi nepovedia."

Mary priložila ruku na líce Hermiony. V jej očiach bol vzdialený pohľad, keď vravela: "Dieťa s tvárou ako ruža. Snívalo sa mi o vás. Bolo to na Svätého Jána. Ale vy ste neboli sen, bola ste skutočná. Starala som sa o vás osemnásť liet... ste skutočná."

"Prečo by som nemala byť skutočná?" Hermiona sa zľakla. Hlas tej starej ženy ju vydesil. Vyzerala ako profesorka Trelewneyová, keď prichádzala do jedného zo svojich tranzov.

Mary poťapkala Hermionine jemné hnedé vlasy a stisla jej ruky. "Nikdy som tú chvíľu neľutovala. Viem, že ste dobré, pobožné božie dieťa. Máte nezbednú povahu, a ste príliš krásna... ale to vás nerobí..." Slúžka sa usmiala a znova zdvihla svoje karty.

"Čím?" zúfalo sa spýtala Hermiona. "Čo so mnou nie je v poriadku?"

Mary sa zasmiala. "Nebuďte hlúpe dieťa. Nie je s vami vôbec nič zlé. Kúpala a kŕmila som vás od tej doby, čo ste boli maličké dieťatko a ste taká silná, zdravá a nádherná ako dcéry majú byť. Takže si z hlavy vyhoďte všetky tieto pochabé nápady. Pokiaľ ide o otca Lorenza, bol už tu, keď som prišla a odvtedy som sa na nič nepýtala. Keby ste vedeli, čo je pre vás dobré, ani vy by ste sa nepýtali!"

Maryin hlas nabral ostré rysy. Hermiona vedela, že rozhovor skončil. Sklamane zdvihla svoje karty a hodila jednu prudko na stôl. Rozhodla sa, že príde tomuto na kĺb. Nabudúce popracuje na tom kňazovi, potom na svojich rodičoch. Niečo čudné sa tu dialo. Nejako v tom bola zapletená ona, a to ju znepokojovalo. Príde tomu na kĺb.

******************************************

Draco zívol a pretočil sa na svojom tvrdom slamníku. Potom, čo prišiel domov z práce, vyzametal svoju chatrč, akosi nechcel, aby si Hermiona myslela, že nedokáže udržať čistý dom. Prepral si svoje oblečenie a vydrhol sa sám v potoku. Na kúpanie sa v potoku bolo teraz dosť teplo a bola to jedna z vecí, na ktorú sa po celodennej ťažkej práci tešil.

Zajtra je streda a služobníctvo dostalo tri dni voľna, aby šlo na trh, kde môžu predať svoj tovar, dívať sa na hry a celkove sa pozabávať. Draco sa na to tešil. Pomyslenie, že pôjde na stredoveký trh by ho kedysi na Malfoy Manor unudilo k smrti, ale po dvoch mesiacoch ťažkej práce bez jedinej príležitosti uvoľniť sa, mu trh pripadal ako šialene vzrušujúca udalosť.

Tiež vedel, že sa teší, pretože s ním pôjde Hermiona. Dúfal, že sa jej podarí správne si naplánovať vykradnutie. Až doposiaľ dokázala vymyslieť mnoho prešibaných spôsobov, aby sa stretli - ale vykradnúť sa, aby šla na trh s ním? Ako na nebi chce zvládnuť toto?

Premýšľal o malom kúsku pergamenu, ktorý odpočíval vedľa červenej stuhy do vlasov v jeho vrecku. Stálo na ňom:

Budem tam zajtra o tretej. Mám pre teba prekvapenie!

Zajtra jej všetko povie.

Zajtra uvidí, či sa jeho prianie splnilo.

Zajtrajšok bol sladký kvôli nádeji.

Sfúkol sviečku a šiel spať.