Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Kolekcia krátkych poviedok od Rumann

Čo ešte zostáva

Kolekcia krátkych poviedok od Rumann
Vložené: Jimmi - 30.03. 2019 Téma: Kolekcia krátkych poviedok od Rumann
Jimmi nám napísal:


Čo zostáva

Autor: rumaan

Súhlas s prekladom:  univerzálny pre tieto stránky

Originál 

Preklad: Jimmi  

 Banner: solace

 Pairing:  Dramione

Žáner: Angst/Drama

 Počet slov: 2208

Prístupnosť: K

  

Zhrnutie:

Keď si Lucius vypočuje nečakané proroctvo, snaží sa ho rozlúštiť, až kým nie je príliš neskoro


Poznámka: 

Keďže nestíham sledovať Arabeskine čarodejky (Čarodějkám jen to nej), tak som sa rozhodla venovať každej, koho som vynechala alebo ešte len bude mať narodeniny, jeden preklad. 


Takže, soraki, keď budeš mať narodeniny -  toto je predčasný darček.



Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

Poznámky zámerne v úvode, aby vás potom odlišnosti pri čítaní nerušili.

-        zámena Charity Burbageovej za Sybill Trelawneyovú je autorkina zámerná zmena kánonu, ale tých rozdielov je tam viac

-        príbeh Heleny Trójskej asi každý pozná, Hermiona bola jej dcéra z prvého manželstva s Menelaom, kráľom Sparty

-        Hermiona je ženská podoba mena Hermes a obe v starodávnej gréčtine znamenajú „of the Earth“ – zo zeme. Význam posol (messenger) pre boha Hermesa je ale známejší. 

 

Zdroj: https://thoughtcatalog.com/holly-riordan/2018/05/ancient-greek-names/ 

 

Čo ešte zostáva

 

September 1982

Zašitá ulička sa ešte nespamätala z konca Voldemorta; veľa obchodov bolo stále zadebnených a tých pár ľudí, čo tu boli, sa sem a tam náhlili rýchlo a potichu, ako keby si ich prítomnosť nikto nevšimne, ak nespôsobia žiaden hluk.

Lucius Malfoy nikdy nebol človekom, ktorý by sa niekde ponáhľal a vyšiel od Borgina a Burkina, ako keby mu patril celý čas sveta, hlava zdvihnutá dohora, plášť pootvorený, aby odhaľoval luxusné oblečenie, ktoré mal pod ním oblečené. Jeho palica elegantne klopkala o dlaždice chodníka, keď ukročil nabok, aby sa vyhol hnijúcim zvyškom kapustných listov.

"Ideme, Dobby!" prikázal pánovito, keď vkročil do pomerne prosperujúcejšieho prostredia Šikmej uličky.

Nezašiel ďaleko, keď sa po ňom načiahla akási kostnatá ruka a schmatla ho. Zdvihol palicu, pripravený zaútočiť, istý tým, že to bol menej šťastný podporovateľ Temného pána -  človek bez konexií alebo peňazí, aby podplatil ministerstvo - ale namiesto toho sa ocitol zízať do krátkozrakého pohľadu rokfortskej učiteľky, ktorú kedysi videl na schôdzi rady školy.

"Čistý sa znečistí, drak bude posledným. Dávaj pozor na zemskú čarodejnicu. Bude tvojou záhubou a  tvojou záchranou."

Zízal na ňu v šoku, palica mu vypadla zo zdvihnutej ruky. Začala prskať a kašľať, jej veľké oči rýchlo žmurkali za tými smiešnymi okuliarmi, než si uvedomila, že mu zoviera ruku. Rýchlo ju strhla späť, niečo na neho zakvákala  a pokúsila sa vyrovnať teraz už pokrčenú látku.

Odrazil jej ruky preč a vyštekol: "Vypadni odo mňa, ženská!"

Lucius sa rýchlo otočil, zrazil na zem škriatka, ktorý sa za ním krčil.

"Podaj mi tú palicu!" prikázal teraz prikrčenému Dobbymu, netrpezlivo čakajúc s vystretou rukou.

Prúd zamrmlaných ospravedlnení za jeho chrbtom pokračoval, ale nechystal sa s tou smiešnou ženskou rozprávať. Namiesto toho schmatol svoju palicu od domového škriatka a napochodoval späť do Zašitej uličky, odhodlaný dostať tie nezmysly, ktoré vychrlila tá hlúpa čarodejnica, z hlavy.

 

Júl 1997

Lucius hľadel na ženu, ktorá sa pomaly otáčala vo vzduchu na jeho jedálenským stolom a pokúsil sa potlačiť pocit na dávenie. On však pretrvával, olovená guľa na dne jeho žalúdka. Pritlačil si roztrasené ruky na stehná, zúfalo sa snažil vyzerať vo väčšej pohode než v skutočnosti bol. Kto by si pomyslel, že sa všetko môže takto pokaziť? Pred troma rokmi bol rešpektovaným členom spoločnosti - obávaným mužom - s vplyvom na najvyšších miestach. Teraz bol prázdnou schránkou, ktorá si zachovávala zdravý rozum len vďaka prítomnosti jeho ženy. Jej ruka spočinula na jeho ľavej, prstami ho po nej hladila v snahe pomôcť mu prestať sa triasť.

Temný pán niečo vravel, ostatní smrťožrúti hulákali a rehotali sa, ale Lucius nič kvôli rinčaniu v ušiach nedokázal počuť. Trochu pokrútil hlavou, aby ten hluk odohnal. Ten pohyb upútal Trelawneyovej pozornosť a ona na neho upriamila oči, o niečo ho prosila. Sklonil pohľad k stolu a všimol si, že jeho syn má spojené ruky, hánky biele, keď v nich tuho zvieral prútik.

Draco, ktorý bol na smrť vydesený. Bol takým, čo sa minulý mesiac vrátil, keď bol roztrasený a stále ho napínalo na vracanie. Snape ho musel podopierať.

Lucius najviac zo všetkého ľutoval zapojenie svojho syna v tomto kruhu. Oh, kedysi dávno by s hrdosťou sledoval, ako temné znamenie zdobí Dracovu pokožku - považoval by ho v skutočnosti za česť. Ale tieto myšlienky patrili inému času. Teraz sa sústredil na to, aby z toho zmätku dostal svoju rodinu živú.

Výkrik Temného pána ho vytrhol z myšlienok.

"Zemské čarodejnice a draci? Čo je toto za nezmysel?" pohŕdavo sa spýtal jeho vysoký hlas.

So strachom, ktorý spôsobil, že mu srdce búchalo o hrudný kôš, sa Lucius zarazene a vystrašene rozhliadol. Ako to že sa Temný pán dopočul o tom proroctve? Nechal si ho pre seba, dokonca o ňom nepovedal ani Narcisse. Ak si Temný pán bude myslieť, že pred ním Lucius zatajil nejaké proroctvo, potom jeho odplata bude brutálna a rýchla. Temný pán nikdy nezniesol, aby niečo nevedel.

Takmer ako keby počula jeho myšlienky, Narcissa sa naklonila k nemu a zašepkala mu do ucha. "Tá veštkyňa práve vyslovila proroctvo, myslím. Spomenula draka a zemské čarodejnice."

Keď poďakoval prikývnutím hlavy, zbadal povedomý obraz Trelawneyovej zmätenej tváre. Svoje proroctvá si nepamätala, ako zistil po tom, čo na ňu znova narazil v Zašitej uličke. Snažil sa zabudnúť na slová, ktoré mu povedala, ale nedokázal to a nakoniec ohľadne proroctiev vyhľadal všetko, čo mohol. Jeho znalosti v tejto oblasti boli dôvodom, prečo si ho pred viac než rokom vybral Temný pán, aby mu získal tamto proroctvo, čo malo príšerný dôsledok pre Luciusa a jeho rodinu.

Lucius s odstupom sledoval, ako Temný pán znova a znova vypočúva tú nešťastnú ženu, ako ho stále viac rozčuľovali jej zmätené a popletené odpovede. Stále neprekonal to, že prišiel o proroctvo týkajúce sa toho otravného Potterovie chlapčiska a nedostávať jasné odpovede ohľadne tohto ho privádzalo do zúrivosti.

Záblesk zeleného svetla ho prekvapil a len tak-tak dokázal udržať večeru v žalúdku, keď Nagini začala požierať mŕtve telo tej čarodejnice.

Zemská čarodejnica. Premýšľanie o tom, čo to znamenalo, ho prenasledovalo odvtedy, čo prvý krát to proroctvo počul.

 

Marec 1998

Nadšenie, ktoré Lucius cítil, keď si uvedomili, koho lapači priviedli domov, sa vytratilo. Všetky myšlienky na to, že znova získa postavenie u Temného pán a rešpekt, ktorý si zaslúžil, sa vyparili s príchodom Bellatrix. Jeho švagriná si vzala situáciu na povel a odmietla mu prejaviť úctu, ktorú si ako lord z Malfoy manoru zaslúžil.  Teraz musel sledovať, ako mučí to muklorodené dievča, ktorého výkriky sa ozývali po miestnosti a spôsobovali, že sa Draco s každým jedným strhol.

Luciusove oči švihli k jeho žene, ktorá stála za jeho synom, ruka položená diskrétne na jeho chrbte, ako keby mu poskytovala útechu. Nie tak dávno by bol Lucius zhnusený reakciou svojho syna, považoval by to za správanie zbabelca, ale keďže tento osud privolal na svoju rodinu on sám, samotný Lucius prežíval skutočný strach. Kedysi by si myslel, že Dracova neschopnosť pokračovať pochádzala z Narcissinej strany, ale postupne si uvedomil, že to ona bola tou skutočne silnou. Tou jedinou, ktorá v súčasnej dobe držala rodinu pohromade, ktorá rýchlo uvažovala a nielen reagovala na udalosti ako on.

Zaznel ďalší výkrik a Lucius sa krátko pozrel na dievča, ktoré sa zvíjalo na podlahe. Prial si, aby to Bellatrix ukončila jedným či druhým spôsobom. Ak bude takto pokračovať, potom to dievča už pre nikoho nebude mať žiaden úžitok. Ešte raz sa pozrel na ten meč, premýšľal, prečo spôsobil, že sa Bellatrix tak rozzúrila. Na tej relikvii bolo niečo dôležité, a preto jeho prítomnosť v rukách Pottera a jeho priateľov bola taká závažná. Ale s prekvapením mu došlo, že mu už na tom nezáleží. Len sa chcel dostať z celého tohto zmätku. Vedel, že na neho dopadne hnev Temného pána, ak sa niečo zle vyvŕbi - nie na Bellu - a umučenie tej humusáčky do šialenstva určite Temného pána rozzúri, ak od nej chcel získať nejaké informácie.

Ďalšie Dracovo myknutie upútalo jeho pozornosť a Lucius si uvedomil, že sa nedokáže pozerať na bledú, strhanú tvár svojho syna a jeho oči dopadli za obraz za ním, ktorý visel nad kozubom a zobrazoval stretnutie Oresta a Hermiony. Grécka mytológia bola vášňou jeho ženy a všetky jej obľúbené mýty sa točili okolo Heleny Trójskej. Milovala ten surový romantizmus toho všetkého a kým boli na Rokforte sa viac než len identifikovala s Helenou, ovplyvnená všetkými tými hlúpymi maniermi a dramatickým správaním. Keď sa zobrali, zaplnila manor obrazmi a sochami z rôznych scén z týchto mýtov, vrátane toho, do ktorého ho prehovorila na ich medových týždňoch a ktorý ich zobrazoval ako nešťastných milencov - Helenu a Parisa. Nie je treba hovoriť, že bol zavesený v ich spálni, kde ho nikto nemohol vidieť.

Z nejakého dôvodu ho tento obraz priťahoval. Jeho oči hľadeli na Hermionu, ako keby mu podvedomie niečo hovorilo. Ďalší hlasný vreskot prebodol jeho mozog a zrazu kúsky toho proroctva zapadli na svoje miesto.

Dávaj pozor na zemskú čarodejnicu.

Konečne pochopil, čo to znamenalo a jeho oči sa v hrôze presunuli k mladému dievčaťu, ktoré krvácalo na jeho francúzsky koberec. Meno tej humusáčky bolo Hermiona, ženská podoba mena Hermes, ktorý znamenal posol alebo zemský.

Stočil hlavu dokola, aby sa ešte raz pozrel na svojho syna, zmätenie a bolesť vpísané v celej jeho tvári, keď fascinovane hľadel na to dievča.

Drak bude posledným.

Ako to, že ho nikdy nenapadlo, že ten drak hovorí o jeho synovi, Dracovi? Bol posledný v čom?

Čistý sa znečistí.

To mohlo pre Malfoya znamenať len jedinú vec: ich čistokrvná línia končí. Ale ako by to bolo možné? Draco neprechovával žiadnu lásku k humusáčke Grangerovej. Vždy sa vrátil z Rokfortu a sťažoval sa, o koľko by škola bola lepšia bez takých ako ona.

Skôr než stihol o tom ďalej uvažovať, dvere sa rozleteli a ten wesleyovský chalan vpadol dnu, tvár zúrivá, slzy mu stekali po tvári, kričal. Bellatrix sa zarazila a zrazu tu bol Potter, vrhal kúzlo a prúd červeného svetla vystrelil smerom k Luciusovi, ktorý odletel dozadu.

Bude tvojou záhubou

Lucius sa krátko, zatrpknuto zasmial a potom nastala už len tma.

 

Máj 1998

Vo Veľkej sieni bolo naprostý masaker a Lucius mal problém rozoznať miesto, kde strávil v mladosti tak veľa času. Fakultné stoly boli už na svojich miestach, ľudia sedeli náhodne na lavičkách, ktoré stáli povedľa nich, niektorí sa smiali, niektorí plakali, a niektorí len zízali do priestoru. Telá padlých ležali úctivo okolo steny siene, trúchliaci príbuzní a priatelia nad nimi držali stráž. Telá Temného pána a  jeho podporovateľov, ktorí zomreli vo Veľkej bitke, boli presunuté do bočnej komory, ich prítomnosťou nechceli poškvrniť priestor pre tých, ktorí zomreli v boji s nimi.

Lucius zúfalo prehľadával sieň, hľadal svojho syna. Nemal potuchy, či ten chlapec žije alebo nie. Ani on, ani Narcissa o ňom nepočuli od tej osudnej noci na Malfoy Manore, kedy utiekol s Potterom a Dobbym.

Namiesto toho, aby bol nahnevaný, že Draco ušiel, Luciusovi sa uľavilo, že tam jeho syn nebol, keď na nich dopadol hnev Temného pána, ktorý bol hrozný - celé dni ich s Narcissou trestal.

Teraz si zúfali, aby zazreli svojho syna. Narcissa zistila od Pottera v Zakázanom lese, že stále žije. Rozrušené škrabanie na jeho ruke ho prinútilo vzhliadnuť na svoju ženu, ktorá hľadela na druhú stranu siene, jej voľná ruka sa triasla a zakrývala si ňou ústa. Sledoval jej pohľad a úľava, ktorá ho zaliala, bola nesmierna. Tam vo dverách stál ich syn.

"Draco," zašepkala Narcissa, než opustila Luciusa, aby sa rozbehla krížom cez miestnosť.

Lucius sa držal spiatky, vnímal na chvíľu existenciu svojho syna. Nevyzeral ako chlapec, ktorého naposledy videl krčiť sa a zúfať si v salóne. Obvyklý čierny habit bol nápadný svojou neprítomnosťou a mal na sebe oblečenie, ktoré sa viac hodilo muklom. Lucius si všimol dievčaťa, ktoré stálo vedľa Draca, jej divoké vlasy boli nezameniteľné. Obaja vyzerali zbito a potlčene, krv kvapkala Dracovi z vlasov a Grangerová mala rozrazenú peru. V tvárach ich oboch bol unavený smútok, ale keď jeho pohľad klesol nižšie, všimol si, že sa držia za ruky, prsty dôverne prepletené.

Luciusovi nakoniec došla posledná časť proroctva.

A tvoja záchrana.

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
 0 komentárov
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Archivované komentáre


Re: Čo ešte zostáva Od: Jacomo - 02.04. 2019
Tedy, Jimmi, tohle je pecka! Všechny povídky, kterými jsi nás zasypávala celý březen, byly úžasné, ale tahle ve mně asi zůstane nejdéle. Skvělá sonda do rodiny Malfoyových (takového Luciuse a zřejmě i Narcisu fakt hodně můžu!), navíc podbarvená mytologií - úplně si rochním blahem. Obrovsky děkuju!

Re: Čo ešte zostáva Od: soraki - 01.04. 2019
Děkuji, Jimmi, moc mě to potěšilo a navíc, já ráda Dramione ;-) Medvěd

Re: Čo ešte zostáva Od: kakostka - 31.03. 2019
To je úúúžasná povídka, skvělá sonda do Luciuse... včetně sebezpytu a prozření... Moc se mi to líbilo, včetně proroctví a zemské čarodějky. Děkuju za překlad,

Re: Čo ešte zostáva Od: Lupina - 30.03. 2019
Celou dobu jsem měla husinu. Ale přes tu hrůzu tam zazářila naděje. Lusius si uvědomil, že je Hermiona jeho záchrana. A v tom vidím šťastný konec. Děkuji, Jimmi, za překlad.

Re: Čo ešte zostáva Od: denice - 30.03. 2019
Tedy od rumaan jsem takovou bombu nečekala, klobouk dolů! Jedna ze sladkotrpkých povídek, které zůstanou v paměti hodně dlouho. Díky.

Re: Čo ešte zostáva Od: margareta - 30.03. 2019
Uf, to bylo hrozné. Ještěže to jakž takž dopadlo. Lucius a Narcissa se určitě ke konci války přidali ke druhé straně, jinak by teď byli někde zavření a nemohli hledat syna. A myslím, že krevní statut Hermiony je už dávno to poslední, co by jim dělalo starosti. Díky, Jimmi. Vůbec jsem netušila, že rumaan dokáže psát taky takové děsy běsy! Ale povídka je to skvělá! Děkuji za překlad.