Preklady fanfiction Harryho Pottera

Valentínska aukcia

Hermiona si nebola istá, ako ju na toto prehovorili. Ešte raz vykukla cez zamatové závesy a prehltla, keď zbadala tú masu ľudí, čo tam sedeli a čakali, kým aukcia začne.

"Všetko bude v poriadku, Hermiona, uvidíš."

"Tebe sa to ľahko hovorí, Harry, ty tam vonku máš niekoho, kto je pripravený na teba staviť a ešte má k dispozícii tvoj absurdne veľký bankový trezor, aby ste mali istotu, že vyhrá."  

Jej najlepší priateľ nedokázal zabrániť tomu sentimentálnemu úsmevu na svojej tvári. Nemala to srdce, aby mu skazila jeho šťastie - aj keď sama mohla čeliť nejakému škuľavému čarodejníkovi (alebo čarodejnici), ktorý by chcel premeniť reči v skutky. Už obetoval tak veľa pre dobro čarodejníckeho druhu. Niežeby ona nie, ale bohužiaľ ona vonku nemala nikoho, kto by tam čakal, aby sa uistil, že neskončí s nejakým zvrhlíkom ako svojím partnerom na rande.

Takže namiesto toho, aby na neho zazrela, durdila sa sama na seba. "Nechápem, ako ma do tohto namotali."

"Úplne rovnako ako nás ostatných. Pripustili sme, aby nás do tohto ukecali sladké rečičky profesorky McGonagallovej."

Hermiona súhlasne prikývla.

Rokfort bol oficiálne na mizine. Opravy hradu po Veľkej bitke boli značné a zhltli rezervy, ktoré škola obvykle uchovávala. To znamenalo, že nemali peniaze, aby financovali študentov, ktorí potrebovali finančnú pomoc, aby mohli chodiť do školy, rovnako im chýbali financie na každodenné náklady na prevádzku školy samotnej. Riaditeľka od začiatku roka organizovala akcie na získanie finančných prostriedkov, aby získala tak potrebnú hotovosť a táto valentínska aukcia bol jej posledným kúskom. Týmto nápadom bola riaditeľka skutočne nadšená a nemala žiadne výčitky, keď do tohto plánu nemilosrdne zapojila každého, koho mohla. Dokonca dražila ministra mágie, Kingsleyho Shacklebolta. Ale zlatým klincom bol súhlas Harryho - a ten súhlasil za podmienky, že sa budú dražiť aj Ron s Hermionou.

Dobre, bolo to v pohode pre jej dvoch priateľov. Obaja umiestnili svoje frajerky do davu s pokynmi, aby za každú cenu vyhrali. Ale Hermiona bola sama a obávala sa, že si na ňu staví pár odporných čarodejníkov. Začula asi tak päťdesiatročného čarodejníka, ako hovorí priateľovi, že má v pláne vyhrať "toho pekného malého zajačika s číslom 9".  Podľa jej názoru by mu mali zakázať zdvihnúť ruku - mala len devätnásť, prepánakráľa. Ale na druhej strane sa tomuto vystavovala z dobrého dôvodu. Rokfort pre ňu znamenala celý svet.

"Nemaj obavy, Hermiona, možno tam bude neodolateľný mladý slobodný muž, ktorý čaká len na šancu, aby ťa ‘vyhral’."

Pretočila nad Harrym očami. "Teraz si úplne smiešny. Takéto veci sa stávajú len v podradných románoch."

Jej priateľ ju odtlačil nabok, aby vykukol na Veľkú sieň.

"Pozri! Hovoril som pravdu."

"Čože?!" spýtala sa, odstrčila ho nabok, aby sa pozrela na toho fešáka, ktorého zbadal.

"Goyle sa ukázal," oznámil s lišiackym úsmevom.

Zničujúco sa na neho pozrela. "Na Goylovi nie je nič neodolateľné."

"Možno ho zakliali na trola a potrebuje, aby ho pobozkala princezná a mohol sa z neho znova stať princ Krasoň."

"To bol žabiak, Harry. A ja nie som princezná."

"Si chrabromilská princezná -  také niečo som začul."

Hermiona zase pretočila očami. "Ak si nebudeš dávať pozor, použijem na Ginny kúzlo pomätenia. Je tam kopec čarodejníc, ktoré chcú ísť na tajomnú, romantickú jazdu v kočiari so skvelým Harrym Potterom. Kto vie, čo by ti v takej situácii urobili?"

Jej priateľ pobledol, keď zvažoval, aká skutočná jej hrozba bola. Zrejme však dospel k záveru, že to nemyslela vážne.

"Pchá, to by si mi neurobila! Vie, že si si precvičovala svoje kúzla pre prípad, že by ťa ‘vyhral’ ten starý perverzák z úradu styku s raráškami. Mne by si predsa nepriala nejakú starenu."

Než stihla niečo odseknúť, oboch ich odohnala uponáhľala Aurora Sinistrová. Aukcia už mala začať a museli ísť dnu v tom istom poradí, ako boli uvedení na letáku.

***

Hermiona sa žiarlivo pozrela na Rona s Harrym, ktorých sa oboch zmocnili ich víťazné priateľky. Stále netušila, kto vyhral rande s ňou, keďže víťazný dražiteľ bol skrytý za veľkým telom Hagrida. Nepodarilo sa jej ho zazrieť, ani keď sa všetci otočili, aby zistili, kto vyhral. Šok v niektorých tvárach ju vôbec neupokojil. Bude to určite niekto škaredý.

Ku vchodu sa priblížili koče a za iných okolností by nimi bola očarovaná. Namiesto desivých testrálov ich ťahali páre koní od čisto-bielych po elegantné čierne. Hodvábne popruhy boli očarované, aby ich viedli niekoľko hodín k Rokville a nazad. Každý koč mal piknikový kôš zásobený rozličnými sponzormi.

Dorazil jej koč a ona sa rozhliadla, zmätená, kde je jej rande na dnešný večer. Pokrčila plecami, keď sa nikto neukázal a nasadla do koča. Ak sa neukáže, nebol to jej problém. Zostane aspoň viac jedla pre ňu.

Vnútrajšok bol osvetlený asi tak tuctom víl, ktoré poletovali pod strechou. Malé sladko voňavé kytičky viseli a zapĺňali kočiar opojnou vôňou, ale Hermiona si nič z toho nevšimla. Namiesto toho zízala v hrôze na osobu, ktorá ju vyhrala.

"Ty!" zvolala prekvapene.

Nastalo pokrčenie pliec a slabé prikývnutie na súhlas.

"Prečo?"

"Čo mám povedať, Grangerová? Som šialene zamilovaný do toho hniezda, čo nazývaš vlasmi."

Prižmúrila oči nad jeho sarkastickým tónom. Nebola si istá, či by pred Malfoyom nedala prednosť tomu perverzákovi zo stykov s raráškami.

"Ach, prosím! Toto na mňa ani neskúšaj."

Krátko sa zasmial. "Chceš pravdu?"

Prikývla.

"Vyzerá to dobre. V tejto chvíli o mojej rodine nemajú vysokú mienku."

To bolo slabé slovo. Malfoyovci boli v nemilosti. Podarilo sa im vyhnúť Azkabanu vďaka Narcissiným činom v Zakázanom lese, ale to neznamenalo, že im verejnosť bola ochotná odpustiť.

"A myslíš si, že staviť na muklorodenú to zmení."

"Nebuď hlúpa, Grangerová. Používaj rozum, o ktorom viem, že ho vlastníš. Samozrejme, že nie! Ale neublíži to, hlavne keď spomenutá muklorodená je najlepšou priateľkou Harryho Pottera."

Hermiona si nebola istá, či sa uraziť alebo nie. Napriek jej pesimistickému pohľadu na túto udalosť, tajne dúfala, že nájde trochu romantiky. Byť vyhratá kvôli jej PR kvalitám nebolo niečo, čo by jej lichotilo.

Nastalo medzi nimi trápne ticho, až kým nevybuchla smiechom, ktorý zosilnel, keď Malfoy vyzeral vyvedený z miery a trochu vysedený jej reakciou.

"Prepáč," povedala. "Toto je skrátka také čudné. Nikdy by ma nenapadlo, že sa ocitnem na romantickej, vílami osvetlenej vychádzke zo všetkých ľudí práve s tebou."

"Má to svoju zábavnú stránku."

Sklonila sa a hrabala sa v piknikovom koši, aby našla niečo na pitie a pokúsila sa celú túto záležitosť spraviť viac stráviteľnou. Mala šťastie, keď našla chladiť sa fľašu ružového šampanského. Vedľa nej ležali dva poháre na šampanské.

"Dáš si?" spýtala sa, keď ponúkla prázdny pohár Malfoyovi.

"Prečo nie? Vďaka alkoholu ubehne ďalších pár hodín rýchlejšie."

Vyplazila na neho jazyk, zaklinila svoj pohár medzi svoje stehná a mávla prútikom, aby ju otvorila. Šampus vyšumel nahor a len tesne zvládla dostať ho do správnej polohy nad svoj pohár, aby ho všade nerozliala.

"Ty si taká elegantná, Grangerová," sucho prehlásil Malfoy.

"Sklapni! Chcela by som vidieť, ako to zvládneš ty v tomto malom, pohybujúcom sa prostredí."

"Na takéto veci sú domoví škriatkovi," snobsky odpovedal.

Pretočila očami. Niektoré veci sa zjavne nikdy nezmenia.

Vykloktala polovicu svojho pohára, než sa na neho znova pozrela. Od ich šiesteho ročníka ho poriadne nevidela, ale teraz vyzeral lepšie. Získal trochu svalov, ale jeho oči zostávali zatienené, ako keby niečo ľutoval. Uvedomila sa, že už viac o ňom pravdepodobne nič nevie.

"Takže, čo porábaš v tieto dni?" spýtala sa, nikdy nemala rada ticho.

Zvedavo si ju prezeral. "Vážne ťa to zaujíma alebo chceš len zabiť čas?"

"Trošku oboje," odpovedala úprimná ako vždy.

"Pracujem ako dobrovoľník v nadácii vojnových sirôt."

Odfrkla si.

"To malo čo znamenať?" spýtal sa.

"To je taký typický malfoyovský ťah. Potrebuješ znovu vybudovať svoju povesť, tak čo urobíš? Prihlásiš sa ku charite, o ktorej vieš, že prinúti ľudí hľadieť na teba v lepšom svetle."

"Na niekoho, kto sa hrdí tým, že je nezaujatý a súcitný, si veľmi rýchla v predsudkoch."

Znova si odpila zo šampanského. "Myslím, že mám dobrý dôvod byť nedôverčivá, čo sa týka tvojej rodiny."

Pokrčil plecami, takmer ako keby uznával, že má pravdu. "Je to súčasť môjho rozsudku. Musím niečo vrátiť komunite, inak pôjdem na tri roky do Azkabanu."

"Oh!"

"Áno, presne. Och!" uštipačne odsekol. Otočil sa k nej tvárou a ju prekvapilo, že v nej videla emócie. V skutočnosti vyzeral veľmi rozrušene.

"To je ten problém s tebou a tvojou malou šťastnou bandou chrabromilčanov. Vo vašom svete je všetko čiernobiele."

Mohla cítiť, ako sa v nej začína dvíhať hnev. "Od teba to fakt sedí. Ty si taký úzkoprsý, že si si automaticky myslel, že by ma mali zabiť alebo zotročiť alebo ktoviečo, len za to, že existujem. Pre teba je svet rozdelený na bezcenných ako humusáci, krvizradcovia, nečistokrvní a tých ctihodných, čistokrvných. Čo je tá najväčšia kravina, akú som kedy počula, vzhľadom na to, že som nemala nad mágiou žiadnu kontrolu. Ona si ma vybrala  a nie naopak."

Jediné, čo počula v tichu, ktoré nasledovalo po jej tiráde, bolo jej zadychčané dýchanie. Hľadela na neho a on sa neodvrátil. Pozerali si do očí takmer, ako keby po prvý raz skutočne videli toho druhého. Neboli tu žiadni priatelia, žiadni profesori, žiadna rodina či kolegovia, aby zakročili a rozptýlili ich myšlienky od toho druhého a vo koči začalo stúpať napätie.

Bolo prerušené jediným slovom.

"Bol."

"Čože?" spýtala sa.

Prerušil s ňou očný kontakt a otočil sa, aby hľadel z okna do tmavej noci. "To bol môj názor. Ale myslím, že mám dovolené dospieť vzhľadom na posledných pár rokov."

"A dospel si? Prakticky prvá vec, čo si mi dnes večer povedal, bolo, že si na mňa stavil preto, aby si vďaka tomu vyzeral dobre."

"Nepovedal som, že som sa zmenil úplne."

"Ja vravím, že si sa nezmenil vôbec."

Považovala celý tento rozhovor za mätúci a fakt, že nedokázala Malfoya správne prečítať, len pridával jej zmätku. Jeho činy skutočne nenaznačovali nejakú veľkú zmenu v jeho názoroch. Istotne, možno nahlas netvrdil, že nedokáže dýchať ten istý vzduch ako špinavá humusáčka, ale zdalo sa, že je stále oportunista. Avšak jeho slová naznačovali, že sa jeho názory trochu zmenili a ona si priala, aby mu mohla poskytnúť prezumpciu neviny - ale bol to Malfoy.

"Potom neexistuje veľa, čo môžem povedať, aby som ťa presvedčil o opaku."

Jeho náhly pohyb smerom k nej spôsobil, že sa prikrčila v rohu, ale namiesto fyzického útoku, ktorý očakávala, sa sklonil k jej nohám a zdvihol fľašu šampanského a dolial oba ich poháre. Oprel sa a zblízka ju pozoroval. Chcela sa pod tou prehliadkou zavrtieť, ale odmietla mu to potešenie poskytnúť.

"A čo keby sme začali od začiatku?"

Jeho ponuka ho zaskočila. "Od začiatku?"

"Áno, namiesto toho, aby sme omieľali staré krivdy a správali sa, ako sa od nás dvoch očakáva, prečo nepredstierame, že sme sa nikdy predtým nestretli? Možno som na teba stavil z čistého rozmaru alebo preto, že si bola najlepšie vyzerajúcim dievčaťom v katalógu. Niečo podobné."

Chvíľu nad tým uvažovala. Bude to čudné, ale ten návrh bol lákavý. Vážne nechcela celý večer stráviť dohadovaním sa a hašterením nad minulosťou.

"Dobre," odvetila.

Uškrnul sa na ňu a vystrel k nej ruku.

"Draco Malfoy. Teší ma, že vás spoznávam, slečna..."

"Hermiona Grangerová," riekla. "Ale to už viete z aukcie."

Jeho úškrn sa zmenil na úsmev. "Vám nič neujde."

"Hovorí sa o mne, že som dosť inteligentná."

Pozreli sa na seba a rozosmiali sa.

"Toto je čudné. Ako keby sme boli v nejakom alternatívnom vesmíre."

"No, no, no!" karhal ju. "Nezabudni, nepoznáme sa."

Pretočila očami, ale pokračovala v hre. "Samozrejme. Takže... ehm, Draco, čo robíš?"

"Som dobrovoľníkom v charite pre vojnové siroty. Myslím, že muklovia tomu hovoria pomaturitné voľno."

Hermione zabehol glg vína. "Čo ty vieš o pomaturitnom voľne?"

Záblesk podráždenia zažiaril v jeho tvári a ona plne očakávala, že z jeho úst vyletí nejaká odporná poznámka, ale zjavne si uvedomil, že sa to pýta z úprimného záujmu a nesnaží sa do neho rýpať.

"Chodím na kurz ministerstva, ktorý sa volá Program nápravy čistokrvných. Je v zásade navrhnutý tak, aby nás naučil všetko o muklovskom životnom štýle."

Naklonila sa trošku dopredu, zaujatá. "Nevadilo by ti porozprávať mi o ňom? Spomínam si, že ma to nejako obišlo, keď o tom rozprával Kingsley. Chcel, aby som sa zapojila, ale ja som sa chcela sústrediť na MLOKy. A pravdupovediac, snaha zmeniť názory fanatických čistokrvných ma nejako nelákala. Mám boja už plné zuby."

"Je v pohode, myslím. Sú tam veci, ktoré sú dobré, ale väčšina z neho je len jednotvárna a nudná. Vieš, to obvyklé: muklovia sú presne ako my, blá, blá, blá."

"Ale oni sú," zamračila sa.

"V skutočnosti nie. Je tu obrovské množstvo rozdielov. Myslel som si, že ty zo všetkých ľudí si to budeš uvedomovať."

"Nuž, áno, ale to je kvôli tomu, že sme od nich boli tak dlho oddelení, takže sa so všetkým vysporiadavame inak."

"Ale spôsob, ako sa s tým vysporiadavajú oni, je od nášho úplne opačný. Od toho, ako jednajú s chorými až po pracovné podmienky."

"To sú väčšinou veci, kde nám mágia poskytuje výhodu alebo kde si oni vytvorili pokročilé technológie, aby si pomohli vo veciach, kde my môžeme použiť prútik. Ale v aspektoch života sme takmer rovnakí. Iste, sú tu isté kultúrne rozdiely vďaka tomu, že my používame mágiu a faktu, že magická komunita bola oddelená od muklov, odkedy bol podpísaný medzinárodný zákon o utajení, ale hovoríme tým istým jazykom ako muklovia, s ktorými sa delíme o krajinu. Máme podobný vzdelávací systém, máme spoločné sviatky ako napríklad Vianoce a mám sklony zamilovať sa a vziať sa podobným spôsobom. Mohla by som pokračovať."

Usmial sa na ňu. "Vieš, Shacklebolt mal pravdu. Mali ťa zapojiť do toho programu."

"To je kompliment?"

"Myslím, že áno. Ty vysvetľuješ veci štýlom, ktorý ľudia, ktorí vedú tento kurz, vôbec nechápu. Veľa z nich je tiež muklorodených, ale nikto z nich mi neprotirečil tak ako ty pred chvíľou. Len majú sklony po celý čas prikyvovať a súhlasiť s tým, že sú tu obrovské rozdiely."

Hermiona nad tým zastonala. "To je také frustrujúce. Celým zmyslom toho programu je zrútiť bariéry a nie ich posilňovať."

"Nie, počkaj, asi som to nevystihol. Určite nás neučia, že všetko, čo sme sa naučili ohľadne muklov, je správne, ale nemyslím si, že majú rovnaký talent ako ty zdôrazniť podobnosti."

Trochu sa začervenala, zaskočená jeho milými slovami. "Zmenilo to tvoj názor?"

"Možno. Poskytlo mi to niečo, o čom musím premýšľať."

"Dobre," odpovedala. "Premýšľaj sám za seba, to je všetko, čo žiadam. Takže, povedz mi niečo, čo sa ti na tom kurze páči."

"Mám rád jeho zábavnú stránku."

"Vážne?" spýtala sa prekvapená. Myslela si, že bude všetkým pohŕdať.

"Áno, vážne. Prišli s niekoľkými fakt dobrými nápadmi. Najprv sme boli všetci skeptickí ohľadne televíznej šou, ktorú sme museli každý týždeň sledovať. Pravdu povediac, myslel som si, že to budú totálne sprostosti, ale vážne sa mi páčili seriály, čo mi dali a tiež som sledoval aj ďalšie, vrátane tých pre mojich rodičov."

Hermionine obočie sa nadvihlo. Mala problém predstaviť si, ako sa rodina Malfoyovcov večer posadí pred telku a sleduje ju.

"Počkaj, nech si to ujasním. Všetci ste dostali programy, ktoré ste museli sledovať?"

"Áno, a museli sme mať o nich prednášku, aby sme dokázali, že sme si naozaj domácu úlohu urobili."

"Aký program si dostal ty?"

"Buffy, premožiteľka upírov."

Pobavene sa zasmiala. "Oni ťa prinútili sledovať Buffy?"

"Grangerová..." začal.

"Ale, ale, Draco. Myslela som, že sme sa práve zoznámili."

Teraz bol na rade on, aby pretočil očami. "Prepáč, Hermiona. Nie je to až tak zvláštne, že tento seriál dali sledovať mne. Okrem toho to znie, ako keby si tiež Buffy sledovala?"

"Myslím, že nie až tak veľmi, ale nedokážem si predstaviť, ako sedíš a užívaš si ho."
"Prečo?"

Premýšľala na tým a odpoveď, s ktorou prišla, mu nelichotila, ale nebude sa báť len preto, že by mohla zraniť jeho city. "Neviem. Nemyslela som si, že máš tak veľa zmyslu pre humor, aby si ho ocenil."

"Vidíš, to je to, kde poznáš len jednu moju stránku. Rád sa smejem ako každý iný. Kedy si ho videla ty?"

"Prvé, čo som po vojne urobila, bolo, že som sa skontaktovala s pár muklovskými priateľmi. Očividne všetci sledovali telku a aby som nevyzerala ešte čudnejšie než už som, šla som do miestneho obchodu a požičala som si tak veľa populárnych seriálov ako sa dalo. Buffy je jednou z mojich - a mojich priateľov - obľúbených."

"Najprv ma nejako neohromila. Theo dostal Akty X a to znelo oveľa lepšie než dievčenský seriál, ale je to vtipné - a keď sa tam objavil Spike - získal si ma."

"Spike?" pochybovačne sa spýtala, zvraštila nos. "Mám oveľa radšej Angela."

Hoci keď o tom rozmýšľala, vedela si predstaviť, prečo sa Malfoyovi Spike tak páčil. Mali niektoré spoločné vlastnosti vrátanie ostrého dôvtipu a všeobecne magorskej osobnosti.

"Samozrejme, že máš. Pansy to isté. Stále tára o jeho dokonalej zadumanej postave. Je nudný, ak sa mňa pýtaš. Priveľa úzkosti."

"To sa celá slizolinská fakulta na ten kurz zapísala?"

Malfoy sa  na ňu zazrel. "Čo myslíš?"

Zahryzla si do pery. "Dobre, tak to bola hlúpa otázka. Takže, pozeral si aj iné programy?"

"Nie Pansyine. Dostala nejaké telenovely, East End alebo niečo také. Sú to nezmysly, ale ju to chytilo. Mne sa páčia Akty X a program môjho otca.

"Čo je?"

"Pohotovosť. Je zábavné sledovať ako muklovia jednajú so zranenými. Niet divu, že tak veľa zomrie pri nehodách. Je to skutočne barbarské."

"Nie som si istá, či si mal z toho získať toto."

Malfoy znova pretočil očami. "Viem, viem. Otec už mal prednášku o tých riešeniach, s ktorými museli prísť muklovia, aby liečili nákazy, úrazy a choroby bez magických vlastností."

Nedokázala potlačiť úsmev.

"Čo je?" spýtal sa.

"Len že sa zdá, že ten kurz vedú poriadne dobre. Páči sa mi, že mysleli na to, ktorý program sa komu bude hodiť a čo z neho získate."

"Nie som si istý, či veľa premýšľali o Pansyinom programe. Len sa rozhodli, že je to dievča, má rada klebety a drámu, takže jej dali telenovelu."

Pokrčila plecami. Nikdy ju nebrali melodrámy telenoviel a nebude brániť zmysel ich existencie. Avšak fascinovalo ju jeho zdôvodnenie priradenia programov."

"Prečo si myslíš, že ti dali Buffy?"

Vševediaco sa na ňu pozrel. "Je to celé o osude a o neschopnosti uniknúť bremenu, ktoré na teba položili náhodou, narodením alebo osudom alebo čímkoľvek. Je zrejmé, že sa snažili, aby som sa pozeral na Pottera s väčším súcitom."

Nikdy si vážne nepomyslela, že Harry a Buffy boli v podobnej situácii, ale bolo zaujímavé, že on si takú paralelu všimol.

"Ako to dopadlo?"

Uškrnul sa a znova jej dolial pohár. "Keby vyzeral tak dobre ako Buffy, tak snáď. Ale je to chudý, okuliarnatý blbec, takže v skutočnosti nie."

Zasmiala sa a zľahka ho udrela po ruke. "Si nenapraviteľný! Takže keby Harry bol, povedzme, Harriet, dokázal by si ho mať radšej."

"Tak ďaleko by som nezachádzal. Gran... Hermiona. Stále by bol Potterom."

"Harry v skutočnosti nie je zlý človek. Obľúbil by si si ho, keby si mu dal šancu."

Malfoyove pravé obočie sa nadvihlo, ale nakoniec sa uspokojil so zmenou témy.

"Takže, Hermiona, čo robíš ty?"

"Pracujem na ministerstve..."

"Predvídateľné," prerušil ju.

Ofučala sa. "Keby si ma nechal dokončiť. Pracujem na Oddelení na kontrolu a reguláciu magických stvorení."

"Ako som povedal, predvídateľné."

"Čo je na tom predvídateľné?" nahnevane odsekla.

"Viedla si v štvrtom ročníku ten škriatkovský spolok?"

"Áno, no a?"

"Vždy si tárala o tom, ako sa s nimi zle zaobchádza, takže je zrejmé, že premrháš všetok svoj potenciál na niečo oveľa vzrušujúce tým, že budeš pracovať v takom stroskotaneckom oddelení."

Hermiona sa zamračila. Určite nepovažovala svoje úsilie za plytvanie niečím. Robila presne to, čo chcela a chystala sa zmeniť to, ako sa k menej šťastným stvoreniam správa čarodejnícka spoločnosť. To, že jej postup v kariére označil za stroskotanecký, rozčuľovalo a bolo tak malfoyovské, až to bolo k zlosti.

"Na tom, čo som si vybrala, nie je nič zlé. Budem robiť niečo hodnotné, čo veľmi pomôže tým, čo to potrebujú pomoc."

"Ale v zásade len tlačíš papiere. Mohla si si vybudovať kariéru ako Nedotknuteľná alebo liečiteľka, keď by si strávila svoj čas novátorskym liečením alebo objavovaním novej mágie."

"Ale takto sa dostanem k zákonom pre lepšie dobro magických stvorení. Budem meniť životy, aj keby som len pracovala za stolom."

Smutne pokrútil hlavou. "Taká škoda, Hermiona."

"Ty to hovoríš, pretože sa chystám oslobodiť tvojich domových škriatkov," doberala si ho.

"Veľa šťastia pri zmene storočnej tradície."

"Och, ja ju zmením. Nepochybuj."

Usmial sa, takmer obdivne. "Asi by som nemal. Ak ma Rokfort niečo naučil, tak že ty a tvoji dvaja debilní kamoši vždy dokážete niečo nemožné."

"Nie, toto nie je nemožné, hovorí sa tomu, že sa odmietaš uspokojiť so súčasným stavom."

Zaklonil fľašu dozadu a potom jej dolial pohár.

"Nedopili sme už to šampanské?" spýtala sa.

Malfoy ho zdvihol a k jej prekvapeniu bola fľaša takmer plná.

"Je to jedna z tých samodopĺňajúcich sa fliaš," vysvetľoval. "Zaplatíš za isté množstvo, ale namiesto toho, aby si stále potrebovala novú fľašu, nápoj sa doplní do tej istej."

"Ako to, že som ešte žiadnu predtým nevidela?"

"Sú drahé. To, čo si videla z čarodejníckeho sveta, bol Rokfort a Weasleyovci. Nuž, Rokfort je škola, tak tam nie je treba takýchto fliaš s alkoholom a Weasleyovci by si ju nemohli dovoliť."

"A ako si teda vedel, že to je ona?"

Uškrnul sa."Nielen že ja som bohatý, ale bol to môj príspevok do piknikových košíkov."

Nedokázala potlačiť prekvapenie, hoci vážne chcela, pretože vedela, že to Malfoy povedal, len aby ju šokoval.

"Profesorka McGonagallová ťa požiadala, aby si na túto akciu prispel?"

Odfrkol si. "Moja rodina je možno v tejto chvíli persona non grata, ale stále máme peniaze. Samozrejme, že ma McGonagallka ma požiadala, aby som prispel. Osobne ma na tú akciu pozvala, keďže vedela, že stavím na jedinú osobu, ktorá sa dražila. Hoci pochybujem, že si myslela, že to budeš ty."

"Bolo to trošku prekvapenie."

"Nemala si niekoho v publiku ako Potter s Weasleym?"

Priala si, aby mohla odpovedať áno a neznieť ako smutná, osamelá mladá žena, ktorú opustili jej dvaja najlepší priatelia, ale potom by sa pýtal, prečo tá osoba neurobila víťaznú stávku a že jediným, kto proti nemu na konci zvyšoval stávky bol ten hrôzu budiaci Herbert Meldrew z oddelenia pre styk s raráškami. Bola by radšej, keď si bude myslieť, že nikoho nemá ako má niekoho, kto je dosť starý na jej starého otca.

"Nie," priamo odpovedala.

"Prečo nie?"

Poriadne si odpila zo šampanského a vzhliadla na Malfoya. Chvíľu ho študovala, poskytovala si čas, aby si ho poriadne obzrela. Bol oveľa atraktívnejší, než si pamätala. Jej spomienky na neho boli všetky o ostrých uhloch a špicatých črtách, ktoré sa zdali zhodovať s jeho tak nepríjemnou osobnosťou. Ale keď na neho teraz hľadela, zdalo sa, že dorástol do svojich rysov, zanechal toho nešikovného, vytiahnutého mladíka za sebou. Tvár mal stále hranatú, ale bola oveľa mužnejšia. Jeho čeľusť bola ostrá, a hoci nos bol stále špicatý, bola nádherne rovný a poskytoval jeho tvári klasickú definíciu.

"Skrátka som nemala," odvetila trochu obranne.

"Myslel som si, že s Weasleym skončíte spolu."

"Tá loď sa odplavila už dávno."

A bola to pravda. Napriek spoločnému bozku v zápale bitky čakali príliš dlho, aby zmenili ich priateľstvo na niečo hlbšie. Viseli na sebe v zármutku traumatických pár týždňov nasledujúcich po Voldemortovom páde, ale keď priateľov a rodinu pochovali a mali chvíľku, aby urobili niečo ako inventúru, uvedomili si, že radšej majú priateľstvo než čokoľvek iné. Ron začal pracovať s Georgeom a Hermiona chodila na Rokfort na 6 týždňový kurz intenzívnych MLOKov. Kým spravila skúšky, Ron už chodil s Padmou Patilovou.

"Považujem za náročné uveriť, že odvtedy nebol nikto iný."

Pokrčila plecami. "Nebol."

Odfrkol si a z pohľadu, ktorý jej venoval, jej prebehol mráz po chrbte. Nikdy nevidela jeho oči inak než chladné a ľahostajné, ale teraz v ich hlbinách bola vášeň. Srdce jej začalo šialene búšiť.

"Sú všetci tvoji kolegovia slepí?"

Trošku sa začervenala. Nebola zvyknutá byť príjemcom takejto pozornosti. Nuž, niet od čias Cormaca McLaggena, ale to budilo hrôzu a bolo nechutné. Toto bolo chvejivé a vzrušujúce a dokázala by si na to zvyknúť. Bolo to, ako keby bola v istom ohľade mimoriadna.

"Ach, tak dobre. Ich strata je ziskom niekoho iného," vravel.

Existovala jedna vlastnosť, ktorou Hermiona neoplývala a to bola hlúposť. Flirtoval s ňou, naznačoval, že by to mohol byť jeho zisk. Nebola si príliš istá, čo si o tom myslela ona, ale než stihla analyzovať situáciu, uvedomila si, že reaguje.

Položila mu ruku na pravé rameno a do hry zapojila mihalnice, s cieľom, aby vyzerala trochu koketne.

"Možno som zatiaľ nestretla toho pravého?"

Pri jej slovách nadvihol obočie a na perách mu zaihral úsmev. Oh bože, vážne mu to flirtovanie opätovala? Rýchlo stiahla ruku, ako keby sa popálila a nakukla nedôverčivo do svojho takmer prázdneho pohára. Koľko toho vypila? To musel byť dôvod pre jej bezstarostnosť, netypické správanie. A k tomu vôbec nič nezjedla.

Nenútene podala Malfoyovi svoj pohár. "Na, chyť mi to. Pozriem sa, čo máme na jedenie. Od obeda som nejedla a nie je dobré piť na prázdny žalúdok. Zajtra budeme mať príšernú opicu," rapotala nervózne, zmätená svojím predchádzajúcim správaním.

Zobral od nej pohár a sedel mlčky, ten slabý úsmev stále prítomný, keď sledoval, ako sa prehrabáva v košíku.

"Ach, dokonalé, je tu chlieb. Do neho ten alkohol vsiakne. Och, a je tu výber francúzskeho syra. To bude skvelé."

Odhalila pár tanierov a nože a začala organizovať výber lahôdok na každý tanier. Jeden mu podala s predstieraným úsmevom a pokračovala tým, že si poriadne odhryzla z natretého chleba s roquefortom."

"Hm... presne toto som potrebovala," prehlásila, keď konečne prehltla.

Mlčanie muža vedľa nej pokračovalo. Pozrela na neho a všimla si, že sa svojho jedla ešte nedotkol a len na ňu hľadel.

"Čo je?" spýtala sa.

"Nie je to koniec sveta, keď so mnou flirtuješ."

Krv sa jej nahrnula do líc. "Ja som s tebou neflirtovala."

"Iste, samozrejme, že nie," odpovedal s jasnými pochybnosťami.

"Neflirtovala," hádala sa.

"Nebola by to katastrofa, kebyže si."

"Áno, bola. Ty si ty. Bolo smiešne myslieť si, že je niektorý z nás k tomu druhému priťahovaný. Okrem toho, hovoril z nás len alkohol."

"Myslel som si, že si so mnou neflirtovala. A prečo by tá príťažlivosť bola taká čudná?"

"Neflirtovala, ale ak si si nesprávne vyložil, že áno, potom to bolo tým alkoholom. A no tak?! Ty a ja? To je šialené."

"Ale ja nie som opitý. A ty si pekná čarodejnica, prečo by bolo bláznivé, keby som si myslel, že si príťažlivá?"

Zmätene sa na neho pozrela. Toto sa začínalo trošku vymykať spod kontroly. Alkoholom vyvolané flirtovanie bolo v poriadku a fajn, ale čokoľvek ďalšie bolo skrátka príliš. Rozhodla sa ignorovať jeho otázku.

"Nepovedala som, že si opitý, ale ja mám trošku pripité. Priveľa šampanského a nedostatok jedla a keď mám vypité, vravím hlúpe veci."

"Takže si so mnou flirtovala."

Toto sa nespýtal ako otázku, ale vyhlásil to ako jasný fakt. Mohla cítiť, ako sa krv z jej líc rozširuje, aby zaplavila celú jej tvár a šíri sa po jej krku. Prekrucoval jej slová až dovtedy, kým nepriznala to, čo nechcela: že na krátky, šialený okamih s ním flirtovala.

"No a čo ak som? Nič to neznamenalo a hovoril zo mňa len alkohol," zamrmlala nešťastne.

Hermiona zízala na tanier na kolenách, ale rýchlo vzhliadla v šoku, keď zacítila, ako ju pohladil prstom po rozpálenom líci. Malfoy sa na ňu zamyslene pozeral a ona od neho nedokázala odtrhnúť svoj pohľad.

"Je také zlé priznať, že si so mnou flirtovala?"

Neochotne pokrčila plecami. "Neviem. Si Malfoy. Máme sa hádať a nenávidieť jeden druhého."

"Nenaučil ťa tento večer, že ak necháme minulosť za sebou a len sa sústredíme na seba, tak v skutočnosti vychádzame spolu veľmi dobre?"

Vrátila sa k ich rozhovoru. Napriek jej obavám, keď prvý raz zbadala, kto sedí v kočiari, bavila sa. Považovala jeho názory za zaujímavé a fascinovalo ju, ako veci analyzuje. Nikdy si nemyslela, že sa dožije dňa, kedy Malfoy vyjadrí obdiv k niečomu muklovskému alebo keď bude sedieť pár hodín vedľa nej bez toho, aby na ňu vrhal príšerné urážky.

"Myslím, že áno," povedala. "Ale stále je to čudné."

Zasmial sa. "Áno, to je, ale nie je to o nič čudnejšie než posledných pár rokov. V skutočnosti by som radšej zažíval túto zvláštnosť než tú predchádzajúcu."

"Oh, súhlasím. Toto je aspoň príjemne zvláštne."

A už to robila zase, otvárala ústa skôr, než premýšľala a priznávala pocity, o ktorých si nebola istá, či sú v pohode.

Naskočila trošičku, keď Malfoy zasunul zatúlanú kučeru za jej ucho.

"Sú jemnejšie, než som si myslel," rozjímal, hral sa s nimi.

Pretočila očami. "Čože? Oproti tomu hniezdu, ktoré si považoval za tak príťažlivé predtým?"

Trochu sa uškrnul. "Áno, tamto ma mrzí. Staré zvyky ťažko vymierajú."

"A keď si na pochybách, vždy sa môžeš vrátiť k posmeškom o vlasoch."

Zamyslene sa na ňu pozrel, ako keby niečo zvažoval. "Môžem ti niečo povedať?"

Hermiona našpúlila pery. Bolo to, ako keby sa dostali na križovatku. Ak povie áno, potom sa niečo medzi nimi navždy zmení.

"Prečo nie?"

"Nechcem ťa vydesiť."

"Malfoy, som veľké dievča, ktoré prešlo vojnou. Pochybujem, že niečo, čo povieš, ma vydesí."

"Och, neviem. Možno kvôli tomu vezmeš nohy na ramená."

"Len to vysyp."

"Klamal som, keď som povedal, že som na teba stavil, aby som zlepšil povesť Malfoyovcov."

"Prečo by si o tom klamal?" spýtala sa zmätená. Nebolo to tak, že by mu toto klamstvo pomohlo získať jej priazeň.

Zdvihol ruku, aby zastavil jej ďalšiu otázku. "Prosím, len ma to nechaj dokončiť."

Prikývla a zostala ticho.

"Vieš, predtým, keď som posmešne povedal, že som na teba stavil, len preto, že si bola najlepšie vyzerajúce dievča v katalógu?"

Znova prikývla, nechcela ho prerušiť slovami, ktoré by mohli odplašiť čokoľvek, čo sa chystal povedať.

"Nuž, nebolo to ďaleko od pravdy. Vlastne som neplánoval staviť na nikoho. Chcel som dať McGonagallke obrovský dar, ale to bolo všetko. Ale potom, keď som čakal, kým aukcia začne, zbadal som ťa nakúkať cez závesy a zaskočilo ma, ako pekne si vyzerala. Nikdy som o tebe takto neuvažoval, ale nedalo sa to poprieť. Potom si vyšla na pódium a vyzerala si tak znepokojená a bolo to celkom rozkošné. Plne som očakával, že máš niekoho, aby ťa vyhral, rovnako ako to urobili Potter s Weasleym, ale keď stávky začali byť vážne a tvoji priatelia odpadli, uvedomil som si, že nie. Takže som sa rozhodol, z čistého rozmaru, začať ťa dražiť. Bola by to paródia, keby si musela ísť na rande s tým špinavým starcom z ministerstva. A mal som pocit, ako keby ma odmenili, keď sa ti tak uľavilo, že ťa nevyhral. Ale tvoja tvár, keď si vkročila do kočiara a zbadala ma, spôsobila, že som si uvedomil, že ma v skutočnosti nepovažuješ za lepšiu vyhliadku, takže som si vymyslel tú lož o vylepšení mena Malfoy. Bola si ku mne taká nepriateľská, že som cítil, že sa znova uchyľujem k urážkam."

Hermiona na neho stále zízala v šoku nad jeho priznaním. Nič podobného neočakávala ani vo sne a jej srdce poskočilo, keď je došlo, čo to naznačuje. Malfoy ju považoval za atraktívnu a stavil na ňu len preto, aby ju urobil šťastnou.

"Ale potom si prišiel s návrhom, aby sme predstierali, že sa nepoznáme," prehlásila hlúpo.

Zasmial sa. "Musím priznať, že som bol celkom hrdý na ten nápad a zdalo sa, že to je jediný spôsob, ako sa my dvaja dokážeme porozprávať. A zaujímalo ma, čo robíš. Tiež som chcel, aby si zistila, že nie som ten istý Draco, s ktorým si chodila do školy."

"Nuž, podarilo sa ti dokázať mi, že si sa zmenil. Páči sa mi, čo som dnes večer videla a hoci mi to šampanské dodalo guráž, chcela by som s tebou aj tak flirtovať," priznala sa.

Mohla to rovno vysypať. Nebolo čo stratiť. Prešli od bezstarostného flirtovania k priznaniu, že sa vzájomne priťahujú. Chcela zistiť, kam toto povedie.

"Takže, môžem urobiť to, čo som chcel urobiť, odkedy si na mňa zamrkala tými mihalnicami?"

"A to je?"

"Pobozkať ťa."

Prehltla. Možno to šlo prirýchlo. Len pred dvoma hodinami keby sa jej niekto spýtal na Malfoya, zasmiala by sa a nazvala by ho rozmaznaným spratkom s problémom krvnej nadradenosti, ktorý mal šťastie, že sa vyhol Azkabanu. Ale teraz sa jej pýtal, či ju môže pobozkať, a napriek všetkému to chcela.

Váhavo slabučko prikývla, než hanblivo sklopila zrak.

"Neodvracaj zrak," riekol. "Nepobozkám ťa, ak si nie istá."

Ešte raz zdvihla pohľad a zbadala, že je rovnako znepokojený, ako sa ona cítila.

"Nie, chcem to. Ale neviem, či toto nie je príliš rýchlo?"

"Pravdepodobne," odvetil s pokrčením pliec. "Ale ak ma vojna niečo naučila, tak je to to, že by sme mali uchopiť okamžik ako je tento. Nechcem premrhať zvyšok svojho života trápením sa, čo som mal urobiť alebo čo sa hodí k menu Malfoy. Takéto uvažovanie ma prinútilo nasledovať psychopata a takmer ma to zabilo. Radšej urobím, čo chcem a hneď. Chcem ťa pobozkať."

"Keď to povieš takto, vyzerá to tak, že budem ľutovať, keď túto ponuku neprijmem."

Trochu zo starého naparovania sa objavilo v jeho tvári, ale nebolo to zákerné či zlomyseľné.

"Čo môžem povedať, Grangerová? Pobozkať ma je príležitosť, ktorú si nechá ujsť len idiot."

Zasmiala sa. "Myslela som, že už som Hermiona."

Malfoy jej položil ruku na líce, palcom zľahka pohladil po lícnej kosti.

"Hermiona. Teraz ťa pobozkám. Navrhujem, aby si sa odtiahla, ak nechceš, aby sa to stalo."

Na okamih to zvažovala, ale neistota zmiešaná s túžbou v jeho očiach ju prinútila rozhodnúť sa. Bude žiť kvôli okamihu a dôsledky nech sú prekliate. Takže no a čo, ak vylezie z tohto kočiara a vráti sa k tomu blbcovi, ktorý sa jej hnusil? Aspoň nebude musieť ustavične premýšľať o tom, čo keby.

Hermiona prikývla a on zrušil medzeru medzi nimi, jemne sa dotkol perami tých jej, poskytoval jej príležitosť odtiahnuť sa, ak by si to rozmyslela. Jej ruky sa zdvihli, aby ho objali okolo krku a pritiahla si ho k sebe, takže jeho pery sa na jej usadili pevnejšie.

***

O dvadsať minút neskôr kočiar spomalil a Malfoy zdvihol hlavu. Trucovala trošička nad stratou toho kontaktu.

"Myslím, že naše rande skončilo," povedal.

Vyzrela ponad jeho plece a zbadala, ako sa k nim približujú svetlá hradu.

"Takže je koniec," zadumane si vzdychla.

Zliezla z jeho kolien a vyhladila si šaty, aby opäť vyzerali upravene. Pozrela sa na neho a zachichotala sa, keď si všimla stav jeho vlasov.

"Zdá sa, že som ti zničila vlasy," povedala, hravo poťahala krátky prameň.

"Stálo to za to."

"Nie som si istá, čo povieš, keď ich uvidíš."

Sklonil sa a zašepkal jej do ucha. "Mohla by si mi vytrhať všetky vlasy a stále by to stálo za to."

Kočiar s hrmotom zastavil a ona sa zarazila s rukou na kľučke dverí.

"Ako sme teraz na tom?" spýtala sa.

"To je na tebe, ale ja by som ťa rád videl - ale najradšej keď nemusíš so mnou stráviť čas len preto, že som ťa vyhral v aukcii. Možno večera na budúci víkend?"

Naklonila sa k nemu, aby ho rýchlo pobozkala.

"To by som rada."

Zoskočila z koča, elán rozhodne v jej kroku a zbadala, ako na ňu čakajú priatelia na schodoch hradu.

"Nemusím sa pýtať, či si mala dobré rande," prehlásil Ron, keď nadvihol obočie nad jej neupravenými vlasmi a napuchnutými perami.

"Beriem to tak, že tvojím záhadným rande nebol Herbert Perverzák," usmiala sa Ginny, keď sa na Hermioninej tvári objavil úsmev mačky, ktorá dostala svoju smotanu.

"Pokiaľ pán Smraďoch nemá viac príťažlivosti, ako sme si mysleli," riekla Padma s drzým úškrnom.

Hermiona potlačila nutkanie na dávanie. Bozkávanie Herberta Meldrewa nebolo súčasťou žiadnych jej plánov do budúcnosti - na rozdiel od istého blondiaka.

"Nie, mala som rande s niekým, kto je nekonečne príťažlivejší než on."

Jej priatelia naťahovali krky okolo nej, aby videli, kto vystupuje z koča. Rozosmiala sa, nad ich šokovanými výrazmi, keď zbadali, že je to Malfoy.

"Malfoy! Ty si sa oblizovala s Malfoyom!" vykríkol Ron.

Ludia, čo tam ešte zostávali, sa k nim na ten hlasný zvuk otočili.

"Ronald! Nevieš to zakričať ešte hlasnejšie? Myslím, že ťa ešte nepočuli v Rokville," vyštekla.

"Prepáč. Ale Malfoy?"

"Viem," odvetila s neveriackym chichotom. "Ale stálo to za to."

Ginnine oči sa rozžiarili. "Chcem všetky podrobnosti. Bozkáva dobre? Ako si sa vôbec do tej pozície dostala? No tak, Hermiona, vysyp to!"

Ešte raz sa obzrela cez plece, stihla krátko zamávať Malfoyovi, než ju Ginny s Padmou schmatli za obe ruky a odtiahli ju do hradu.

Harry s Ronom sa na seba pozreli, než pokrčili plecami a nasledovali ich. Ani oni neboli proti tomu, aby získali všetky detaily a dozvedeli sa, ako presne k tomuto došlo.

Na vrchu schodov sa Harry ešte raz otočil tvárou k svojmu nepriateľovi z detstva a zbadal blondiaka, s rukami vo vrecku, ako roztúžene hľadí na vlasatú brunetku, ktorá už stihla zmiznúť z dohľadu. Niekoľkokrát nad výrazom druhého muža zažmurkal. Bolo to prakticky túženie a tak nepodobné tomu, ako sa bývalý slizolinčan zvykol tváriť. Bola to zvláštna zmena okolností, ale ak Malfoy bol to, čo Hermiona chcela, potom sa jej nechystal stáť v ceste.

Vyhrali predsa vojnu kvôli tomu, aby sa predsudky rozbili.