Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 15

Keď sa Hermiona dostala domov, vôbec ju neprekvapilo, že našla svoje dve mladšie deti a Sabinu v ich manželskej posteli. Sabina s Harrym boli v spánku otočení tvárou k sebe, zatiaľčo Willow spala chrbtom k svojmu bratovi, maximálne blízko,  ako keby sa bála, že ak sa ho nebude dotýkať, tak po prebudení zistí, že je preč.

Draco sa prebudil, keď vycítil jej prítomnosť v izbe. Opatrne vstal z postele a prešiel k dverám. S umlčujúcim a ochranným kúzlom sa pripojil k svojej žene v matne osvetlenej chodbe.

"Zistili ste, kde je Lyra?" spýtal sa, nebol čas na zdvorilosti.

Hermiona smutne potriasla hlavou, keď prikročila k svojmu manželovi.

"Nie, láska, ešte to nevieme, ale zistíme to. Než zajtrajšok skončí, sľubujem," položila ruku Dracovi na líce.

"Ale niečo viete," zašepkal Draco, pretože videl v očiach svojej ženy, že sa pred ním snaží niečo zatajiť. "Niečo, čo nám pomôže Lyru nájsť."

"Áno," smutne povedala Hermiona. "Prišli sme na to, čo majú všetky prípady spoločné."

Dracove oči potemneli. "Čistokrvní," vyšplechol Draco to slovo, pretože mal čas premýšľať nad tým sám a dospel k rovnakému záveru, keď zistil dievčenské meno Kasie Youngovej.

"Všetkých nás považovali za krvizradcov," odpovedal chladne.

"Draco, nie je to tvoja vina. Nie je to tvoja vina, že..."

"Ako to môžeš povedať? Práve kvôli mne uniesli naše dieťa!"

"Draco! Si teraz dobrým človekom, nemôžeš sa obviňovať. Nikdy sa nemôžeš obviňovať za zlé zámery iných ľudí."

Ale Draco ju nepočúval, keď stiahol jej ruku z líca a priložil si ju k perám. "Musím niečo urobiť. Vrátim sa."

"Nie, Draco, ne..." zaprotestovala Hermiona, pretože dokázala myslieť len na to najhoršie.

"Miláčik, vrátim sa, už viac nie som hlúpym chlapcom." Zovrel jej tvár svojimi rukami. "Práve teraz, ak nám niekto môže pomôcť identifikovať tých idiotov, ktorí boli dosť hlúpi, aby nám uniesli našu dcéru, bude to on," vysvetľoval Draco.

Hermionin pohľad sa spojil s manželovým, keď si uvedomila, koho tým "on" myslí. Smutne sa usmiala, keď prikývla.

"Vráť sa ku mne," zašepkala, keď ho zľahka pobozkala na pery.

Draco sa musel dvakrát zastaviť, kým sa premiestnil do Luxemburska, k malému zámku, na ktorom bol len vtedy, keď bol vyzdvihnúť svojho nevlastného brata. Bolo neskoro, veľmi neskoro v noci, avšak tichý alarm prebudil jednu zo slúžok, ktorá s lampášom uvítala Draca pri dverách.

"Pane, pán Colby je tento rok na škole v Durmstangu."

"Viem, kde je Colby. Dnes som prišiel pozrieť Luciusa," chladne odpovedal Draco.

Slúžka si nemohla pomôcť, aby sa nestriasla, pretože jeho tón bol tak podobný pánovi Luciusovi, keď mal svoju príšernú náladu.

"Je trochu neskoro, pane, prosím poďte dnu a nechajte ma dôjsť po pána a pani," riekla, keď vpustila Draca dnu z temnoty. "Môžem im niečo povedať, aby vedeli dôvod tejto prekvapivej návštevy?"

"Moju najstaršiu dcéru dnes uniesli muži, o ktorých som si istý, že boli Luciusovými kolegami."

"Slečnu Lyru?!"  šokovane vykríkla slúžka, ktorá už poznala všetky deti z ich  fotografií s Colbym, ktoré boli roztrúsené po zámku a z jeho historiek. Vzťah medzi Dracom a Luciusom Malfoyom nebol v žiadnom prípade priateľský, ale tento napätý postoj sa nepreniesol na deti, ktorých usmievavé fotografie a mená sa spomínali v tejto domácnosti v očakávaní, že jedného dňa to nebude pán Colby, kto odchádza, ale trojica vnúčat príde na návštevu.

Draco prikývol, keď zadržiaval svoje emócie.

"Hneď pôjdem po nich, prosím, posaďte sa. Poviem komorníkovi, aby vám priniesol teplý čaj," zamrmlala slúžka ešte raz, než ho zanechala v salóne pri ohni.

Draco sa neposadil, hoci sa postavil bližšie ku kozubu, aby sa zahrial, keďže premiestnenie nebolo tým najteplejším spôsobom ako cestovať. Nemohol si pomôcť, aby nevzhliadol a nebol šokovaný, keď na neho hľadeli späť jeho deti. Colby objímal usmievajúceho sa Harryho pred ním, kým Willow mu prakticky visela na krku, pobozkala ho na líce  a potom sa usmiala a zachichotala do kamery. A Lyra, jeho Lyra stála nad nimi, ruka položená na Colbyho pleci, keď striedavo s toľkou láskou v očiach hľadela na svojho strýka a súrodencov, po celý čas s úsmevom na perách.

"To je jedna z mojich najobľúbenejších fotografií," ozval sa ženský hlas za jeho chrbtom.

Draco sa stočil. Ako vždy ho šokovalo, ako sa štíhla blonďavá žena pred ním podobala na jeho matku. Boli tu samozrejme rozdiely, ale tá podivná podoba zakaždým Draca rozhodila.

"Je to nádherná fotka," povedal Seraphine Malfoyovej.

"Colby sa vždy teší na prázdniny s tvojou rodinou."

"To nie je len moja rodina, Colby je členom našej rodiny. Deti, Hermiona a ja samotný ho považujeme za jej súčasť," rozhodne prehlásil Draco. Toho dňa, keď prehlásil Colbyho za svojho brata - pripusťme nevlastného brata -  sa Colby stal rodinou a nič to nemohlo zmeniť. Jeho deti poznali Colbyho celý ich život.

Serapfina sklopila pohľad a usmiala sa. To, že Draco považoval Colbyho za svoju rodinu, ju zahrialo pri srdci viac než dokázala zniesť. Uvedomovala si, že v mnohých ohľadoch zničila Dracovo detstvo a následne jeho rodinu. Ale ten chlapec nezazlieval Colbymu jej činy, čo vypovedalo veľa o jeho charaktere.

"Čo tu robíš o tomto čase?" zaznel chladný hlas, čím prerušil jej myšlienky. Seraphina si vzdychla, keď jej manžel schádzal dole, jeho dlhé blonďavé vlasy také jasné, že boli teraz takmer biele. Avšak jeho hlas bol rovnako chladný ako býval vždy, keď ma čo dočinenia s Dracom. A Dracov chrbát sa vystrel ako pravítko, keď ho obklopila jeho vlastná aura, aby bojovala voči otcovej. Seraphina nechápala, ako tí dvaja muži mohli vyzerať a občas sa chovať rovnako a predsa to nevideli.

"Potrebujem informácie o nejakých tvojich starých kamarátoch a kolegov," prehlásil Draco tak chladne, že to takmer zahasilo oheň za jeho chrbtom.

Luciusov pohľad sa prižmúril na Draca, oči plné podozrenia. "A prečo by som ti mal takú informáciu poskytnúť? Tak aby ste ty a tvoj kámoš Potter mohli..."

"Ty sráč, to ti jedine zostala pýcha a hnev? Moju dcéru mohol uniesť niekto z nich!" zajačal Draco, tak nahnevane a nahlas, že sa jeho slová ozývali chodbami.

Seraphina zalapala po dychu, keď jej pohľad skočil v hrôze k obrázku, kde hľadela na tie dve roztomilé dievčatká. Obzrela sa na svojho manžela. Po prvý raz za veľmi dlhý čas Seraphina videla, že jej manžel stuhol strachom, a nie kvôli sebe ale kvôli niekomu inému. Naposledy vyzeral takto vydesený a ochromený, keď ho požiadala, aby sa s ňou stretol, pretože bola tehotná s Colbym. Keď sa dopočul o jej tehotenstve, úplne stuhol a vyzeral tak vydesený vyhliadkou na ďalšiu šancu byť otcom - hlavne keď vedel, zlyhal tak príšerne, že jeho vlastný dospelý syn ním pohŕdal. A teraz mal v tvári presne ten istý výraz, keď si uvedomil, že jedno z jeho vnúčat uniesli.

"Lyru alebo Willow?" spýtal sa, tentoraz bol preč všetok chlad z jeho hlasu a ostal tam len... strach.

"Dnes poobede uniesli Lyru z ministerstva," informoval ho Draco, päste zaťaté. "Nech vieš čokoľvek, musím to počuť. Sú schopní pokojne zabiť dieťa. Batoľa Kasie Viliersovej zabili pred pár týždňami. Ale ty ho budeš poznať pod menom Sacha Young, ak si čítal noviny, pretože teraz používa meno Maria Youngová."

Lucius zvesil hlavu. Áno, Kasia Villiersová nebola oveľa staršia od Draca. Tak mladá a dobrosrdečná, kým ju neoznačili lebkou s hadom.

"Preletaxujem sa s tebou za tvojou ženou a poviem jej a Potterovi všetko, čo viem," vážne prehlásil Lucius, keď sa pokúšal nepredstavovať si mŕtve oči batoľaťa, ktoré boli dokonca v luxemburských novinách, v tele svojej vnučky.