Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

To niečo s krídlami

1. kapitola

To niečo s krídlami
Vložené: Jimmi - 30.04. 2019 Téma: To niečo s krídlami
Jimmi nám napísal:

Autor: luckei1

     Preklad: Jimmi  Beta: Jimmi     Banner: solace

Originál  

Rating: M

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

To čosi, čo šteklí

 

PROLÓG

 

Hermiona vedela, aké bolo dôležité mať plán pre všetky prípady. Od prvého okamihu, čo sa o navrhovanom zákone dopočula, začala skúmať svoje možnosti. Na druhý deň mala načrtnutý hrubý plán.

Počas týždňov, ktoré viedli ku hlasovaniu, protestovala. Sedela na stretnutí za stretnutím, počúvala dôvody za, aby mohla účinne argumentovať proti. Ministra mágie rýchlo otrávilo, keď ju vídaval takmer každý deň.

V deň hlasovania šla do muklovského Londýna. Sedela vo svojom obľúbenom parku, predstierala, že číta, ale namiesto toho sledovala ľudí. Bola taká duchom neprítomná, že sa nedokázala tešiť z jesenných farieb či ostrého vzduchu na začiatku septembra. Po zotmení šla do Brlohu. Stačil jej jeden pohľad na Harryho a spoznala odpoveď. Takže sa rozlúčila so svojimi najlepšími priateľmi a opustila Anglicko.

 

KAPITOLA 1

Bol teplý, jarný deň. Kvety boli v plnom rozpuku, trh rušný a slnko svietilo na dve rieky, ktoré sa stretali na úpätí kopca, aby začali svoju spoločnú cestu do Stredozemného mora.

Hermiona sedela za svojím obľúbeným stolom vo svojej obľúbenej kaviarni, hľadela na Saône, jej favoritku z týchto dvoch riek. Na stolíku mala otvorenú knihu, ale príliš ju zamestnávala radosť zo slabučko vanúceho vetra a zvukov ľudí, ktorí nakupovali a predávali, aby jej venovala pozornosť.

Už nazývala Lyon, Francúzsko, svojím domov cez niečo viac než šesť mesiacov. Netrvalo jej dlho, aby sa tu cítila rovnako vítaná ako kedysi v Anglicku a teraz sa jej darilo dobre. Samozrejme, chýbali jej priatelia, ale tú bolesť pomáhalo tlmiť jej pevné odhodlanie.

Sledovala kráčať okolo rodinku, ktorá komentovala most pre peších klenúci sa cez vodu. Usmiala sa a odpila si z čaju.

Keď odložila šálku, na vrch stola dopadol tieň. Skôr než stihla byť príliš vyplašená, návštevník prehovoril.

„Teba je veľmi náročné nájsť.“

Potom Draco Malfoy nenútene vkĺzol na stoličku oproti nej a zničil jej výhľad. Pocit pokoja, ktorý len chvíľu predtým cítila, sa roztrieštil.

Zažmurkala na neho, prehltla svoj úžas a odpila si z čaju. „Nebola som si vedomá, že som sa stratila.“

„Tak sa skrývaš,“ pohŕdavo odvetil. „Nazvi si to, ako chceš. Musel som prekonať neskutočné veci, aby som ťa lokalizoval...“ Odmlčal sa, oprel sa o chrbát stoličky a bubnoval prstami po stole. „Trvalo mi tri mesiace - slovom tri! - aby som presvedčil tvojich priateľov, že mi môžu poskytnúť mená tvojich rodičov. Len mená, pochop. Absolútne nič iné.“

Hermiona mala pocit, že si túto prednášku už nejakú dobu pripravoval. Maximálne sa snažila predstierať naprostý nezáujem, hoci ju jeho náhly príchod znervóznil.

„Potom som musel prísť na to, kde žijú, ísť tam, získať si ich priazeň, aby mi boli ochotní pomôcť. Ďalších šesť týždňov a získal som jediné meno. Lyon.“ Oprel si ruky o stôl a naklonil sa k nej. „Vieš, koľko veľa Lyonov existuje?“

Hermiona nadvihla obočie, celkom pobavená.

„Nie veľa. Ale jednako! Potom ďalší mesiac, aby som ťa našiel. Tu.“ Ukázal neurčito. „Vo Francúzsku. Na čaji pri Saône.“

Bojovala s úsmevom a založila si ruky. „Dáš si čaj?“

„Áno!“ vyhlásil dôrazne, ťapol rukou po stole a ešte raz sa oprel dozadu.

Hermiona kývla na čašníčku, ale kým stihla vysloviť slová, Draco to prevzal.

„Maison de thé, s'il vous plait,“ objednal si.

Hermiona na neho prekvapene pozrela.

„Hovorím po francúzsky,“ oznámil, ako keby urazený, že si myslí niečo iné.

„Samozrejme, že hovoríš,“ nezaujato odsekla. Roztiahla ruky. „Fajn, našiel si ma. Čo odo mňa chceš?“

Draco ju chvíľu študoval, ako keby si nebol istý, ako pokračovať. Predpokladala, že pri všetkom svojom trénovaní pred zrkadlom ešte takto ďaleko nezašiel. „Po všetkom tom čase nie som si istý ako začať.“

Hermiona prikývla a odpila si zo šálky. Doniesli Dracovi čaj a on si ho pripravil obvyklým spôsobom: dve kocky cukru, mlieko.

„Prečo si jednoducho neposlal sovu a, neviem, nespýtal sa?“

„Toto nie je niečo, čo zvládnem pomocou listu,“ odpovedal. Niekoľkokrát si odpil. „Som tu, aby som ťa priviedol späť,“ riekol nenútene, nepozeral sa na ňu.

Tentoraz nedokázala zatajiť prekvapenie a odložila šálku, ktorú práve zdvíhala k perám. „Prepáč?“

„Späť do Anglicka,“ riekol, ako keby to bolo všetko, čo musel povedať.

Hermiona na neho neslušne civela ešte chvíľku dlhšie, potom pokrútila hlavou. „Strašne ma to mrzí, ale zdá sa, že si zbytočne premrhal obrovské množstvo času, aby si ma našiel. Nevrátim sa do Anglicka, až kým nezrušia ten absurdný zákon.“

„Ja by som ho sotva nazval absurdným, Grangerová. Je...“

„Samozrejme, že je absurdný,“ prerušila ho, všetok zápal, o ktorom si myslela, že sa už rozplynul, okamžite vzplanul nanovo. „Aké právo umožňuje ministerstvu - alebo nejakej vláde - vravieť mne, alebo komukoľvek inému, s kým sa zosobášiť? Je to absurdné. Je to stredoveké. Je to skrátka... nesprávne! Odmietam to.“

Draco sa znova predklonil a vrhol Muffiato kúzlo. „Nie je absurdný. Majú dobrý dôvod, aby tento zákon uzákonili. Miera motákov za posledných pár desaťročí je alarmujúca.“

„Ja poznám všetky ich dôvody, Malfoy,“ rozhorčene vyštekla. „Zúčastnila som sa každučkého stretnutia, ktoré organizovali, kládla som každú možnú otázku. Príliš veľa motákov narodených čistokrvným, takže nútia ľudí, aby si miešali krv.“

Zaťal čeľusť. „Pretože vedia, že to bude fungovať,“ odpovedal. Hermiona videla, že o tom niečo zisťoval, zjavne s cieľom, aby ju presvedčil. „Nie je to prvý raz, čo...“

„Som informovaná o tých predchádzajúcich,“ prerušila ho. Samozrejme, sama po tom pátrala, než ten zákon schválili. „V 1323 bol prijatý prvý manželský zákon a pomer narodených motákov výrazne klesol. To isté v 1756.“

Draco sebaisto prikývol. „Takže je to dobrý zákon.“

Hermiona pokrútila hlavou. „Je to len náplasť.“

Zamračil sa. „Prepáč, čože?“

„Čarolepa,“ preložila. „Nerieši to problém, prečo dochádza k nárastu motákov.“

„Ja... nechápem.“

„Manželský zákon slúži len na to, aby prinútil ľudí, ktorí by normálne spolu nemali deti, aby tak urobili v manželstve. Problém je, Draco, v tom, že sú za tým predsudky o krvi. Čistokrvní sa pár storočí držia svojho druhu, oddeľujú sa od nečistokvných a muklorodených, ktorých nechávajú spolu. Potom vaši ľudia začnú mať motákov a zrazu je tu kríza a je to problém pre všetkých.“

Zatváril sa ako vyoraná myš. Poskytlo jej to len čiastočne uspokojenie, priala si, aby mu nemusela po lyžičkách dávkovať informácie, ktoré považovala za úplne očividné.

„Celé je to o trochu podivnej, magickej genetike, ale Draco...“ Teraz sa predklonila aj ona. „Premýšľaj o tom. Čo manželský zákon v skutočnosti hovorí?“

Sledovala ho, ako o tom uvažuje. Bol bystrý; dôjde mu to. Nakoniec mu svitlo. Zatvoril oči a pokrútil hlavou. „Neuveriteľné. Potrebujem niečo trošku silnejšie než je čaj.“

Hermiona sa smutne usmiala. „Čarodejnícky svet potrebuje muklov, aby prežil. Potrebuje ľudí ako som ja, aby stále existoval. A predsa je tak rozšírená krvná nadradenosť. Väčšina Starostolca by radšej vracala slimáky, než by to priznala. Prečo si myslíš, že zase potrebujeme manželský zákon? Pretože manželské zákony ten problém nevyriešili.“

Sedel tam a chvíľu tuho premýšľal. Spoznala ten výraz v jeho tvári, to, ako sa jeho čelo zvraštilo. Potom sa na ňu pozrel s odhodlaním v očiach.

„Ale to je presne dôvod, prečo by si sa mala vrátiť so mnou. Máš pravdu, čarodejnícky svet ťa potrebuje. Potrebujú, aby si im povedala presne to, čo si povedala mne.“

Zamietavo ho odmávla. „Prosím ťa. Nikdy to nepochopia. Vyžadovalo by to, aby sa všetci zmenili, aby porozumeli. Ľudia to už hovoria veľa rokov. Nie som prvá. Snažila som sa im to povedať, než ten zákon schválili, ale nikto v skutočnosti nepočúval. Nechápu to, nechcú to pochopiť. Pretože nechcú priznať, že všetko, čomu kedy verili, je nesprávne.“

Draco zatínal čeľusť. „Neexistuje nikto lepší, aby toto zvládol, než si ty.“

Sucho sa zasmiala a naklonila hlavu. „Ak sa vrátim, prinútia ma vydať sa. Už ma odsúdili za zločiny proti vláde, za poburovanie. Obvinili ma z narušenia ich drahocenného pokoja a to všetko preto, lebo som poukázala na pokrytectvo v ich uvažovaní. Ak sa vrátim, budem sa im musieť ospravedlniť a bez ohľadu na to, ako veľmi to neznášam, musela by som sa vydať. A to z celého srdca, naprosto odmietam.“

Draco sa pozrel na stôl, odpil si z čaju, znova sa na ňu pozrel, sebadôvera v jeho očiach zakolísala. „Vieš... vieš to? Kto sa o teba uchádza?“

Rýchlo sklopila pohľad, aby sa vyhla tomu jeho. „Viem... viem, že ty si sa.“

„Takže to vieš.“

Hermiona prikývla, objala oboma rukami šálku. „Ginny mi to povedala. Časom. Nespomínam si kedy.“

Potom sa na neho pozrela, všetky výčitky za bolesť, ktorú mu mohla spôsobiť, boli preč, všetky rozpaky sa rozplynuli. Pomyslela si, že teraz už tomu rozumie.

„Ak potrebuješ, aby som podpísala nejaké papiere, aby si sa z toho záväzku uvoľnil, urobím to s radosťou. Len mi povedz, čo mám podpísať.“

Neveriacky sa na ňu zadíval a potom pokrútil hlavou. „Nie, ty... ty to nechápeš. Nesnažím sa dostať z tejto... situácie... Nechcem len niekoho. Chcel som teba.“

„Och!“ zhíkla, prekvapená tým odhalením. „Draco...“

„Uvažuj o tom.“ Naklonil sa nad stôl a ju zabolelo srdiečko, keď si uvedomila, že toto bolo niečo, čo si tiež nacvičoval. „Sme spolu dobrí, pracovali sme spolu, vychádzali sme. Sme priateľmi.“

To bola pravda, viac než rok boli partnermi v Zvláštnych prípadoch oddelenia PČP, než prijali ten zákon. V tom čase si vytvorili vynikajúci pracovný vzťah, ktorý začínal ovplyvňovať aj ich osobné životy.

„Len preto, že sme boli skvelými partnermi a spoločne sa nám dobre pracovalo, neznamená to, že patríme k sebe, že sme pre seba predurčení. Chcem sa vydať tak, aby láska bola prinajmenšom časťou tej rovnice.“

Unavene sa na ňu pozrel. Pokračovala.

„Neznamená to, že máme to, čo treba, aby sme to dotiahli do... že by sme sa mali vziať, u Merlina.“

Draco sa zamračil a rozhliadol sa, ako keby niečo hľadal.

„Nie, myslím, že nie, ale lepšie ja než niekto, koho nepoznáš, správne?“

Hermiona si prekrížila ruky. „Keby moja voľba bola medzi tebou a niekým, koho nepoznám, potom áno, myslím, že by si to bol ty.“

Zamračil sa a nechtom zoškrabal niečo na stole. „Jéj. Vďaka.“

„Ty vieš, čo som tým myslela! Je irelevantné sa o tom vôbec baviť. Pretože sa do Anglicka nevraciam!“

Mohla vidieť tú bitku, ktorá mu zúrila v hlave: kvôli čomu ani len nezačínala hádať.

„Čo ak...čo ak ten, čo ťa chce... je do teba zamilovaný? Hypoteticky,“ náhlivo dodal.

Hermiona stuhla. Draco nebol... nemohol byť... do nej zamilovaný. Mohol? Nie, len dobre vychádzali, a teraz sa pokúšal hrať na jej city. Bolo nemožné, aby boli jeho city takto hlboké. Nebolo? Lenže... čo ak boli? Nie. Odmietala zvážiť možnosť, že sú jeho city úprimné. Boli čisto len produktom zvýšenej drámy, ktorá ten zákon obklopovala. Jednako neznášala, že k nemu cíti ľútosť, nenávidela to ešte viac než predtým nenávidela to, že mu spôsobuje bolesť.

„Oh, Draco, mohla by som byť s tebou zasnúbená, keď ten zákon schválili a jednako by som odišla.“

V jeho očiach zažiaril nepatrný náznak bolesti, ktorú rýchlo nahradila neviera. „Prečo?“

Rýchlo pokračovala v nádeji, že sa preženie okolo jeho takmer priznania a nikdy sa k nemu nevráti.

„Pretože môj protest, moje odmietnutie, môj odchod nie je o načasovaní toho zákona. Dokonca aj keby som bola náhodou zasnúbená, keď ten zákon nadobudol platnosť, povedzme s Ronom, nezmenilo by to nič na fakte, že ministerstvo kontroluje moju budúcnosť. A to odmietam.“

„Mohli sme utiecť len, čo sme sa o tom zákone dozvedeli.“

Pokrútila hlavou. Tento rozhovor bol príliš surrealistický. „Ale, Draco, neušli sme. Neboli sme zasnúbení. Ani sme spolu nechodili. Ten zákon platí a toto je teoretický, bezvýznamný scenár.“ Mohla vidieť v jeho očiach, že nesúhlasí, že sa chce s ňou ďalej dohadovať, snažiť sa ju presvedčiť. Pre neho bolo toto veľmi dôležité. Pre ňu... Ale nemohla už dlhšie uvažovať týmto smerom.

Bolo nutné, aby premohol svoje myšlienky a city k nej a čím skôr, tým lepšie.

„Ja... niečo podpíšem,“ navrhla. „Urobím čokoľvek, čo potrebuješ, aby som ťa uvoľnila. Viem, že sa blíži posledný termín.“ Vždy plánovala kúpiť si veľmi peknú fľašu vína a vypiť ho osamote vo svojom byte v ten večer, kedy jej prikázali vydať sa. Vtedy nezostala dlhšie, aby zistila detaily, ale bolo jej jasné, že to muselo byť čoskoro. Prečo inak by tu bol?

Draco sa jej pozrel do očí a ten pohľad vydržal s prekvapujúcou sebadôverou. Ako keby jej práve takmer nepovedal, že je do nej zamilovaný.

„To nie je to, čo chcem,“ pokojne vyhlásil, jasne.
„Čo urobíš?“ spýtala sa v nádeji, že zmení smer jeho myšlienok. Tiež musela prerušiť ich očný kontakt a urobila to tak, že si odpila z čaju.

„Ak sa neoženíš, nebude to porušenie zákona? A nepôjdeš do Azkabanu, až kým ho nenaplníš?“

„Nie som si istý,“ odpovedal s bezstarostným pokrčením pliec. „Ty si opustila krajinu. Neviem, aké sú právne dôsledky. Ty si jediná, kto odišiel. Jedna jediná!“ Náhle hnev prenikol na povrch.

„Je mi to jedno...“

„Nikto iný nezostane, Grangerová,“ pokračoval, hlas trošku silnejší. „Nikto. Keď sa vrátiš - a ty sa vrátiš, budeš sa musieť! Sú tam tvoji priatelia a tvoja rodina. Navždy zmeškáš všetky svadby, bábätká, oslavy len kvôli svojej tvrdohlavej pýche? A keď sa vrátiš, už nikto dostupný nebude.“

Hermiona zaškrípala zubami. „Môj zoznam potenciálnych partnerov nie je obmedzený na tých v Anglicku.“

Dracove oči sa rozšírili; zjavne nevzal do úvahy, že by si mohla nájsť niekoho mimo rodného kraja. Pokračovala, než sa stihol pozbierať dosť na to, aby prehovoril.

„Odmietam dovoliť ministerstvu - či komukoľvek - aby mi hovoril, za koho sa mám vydať! Keď a ak sa vydám, bude to za niekoho, koho si vyberiem. Nie zo zoznamu dopredu schválených slobodných mládencov.“ Opäť bola nahnevaná, hoci nie na Draca a tak musela udržať svoje pocity pod kontrolou. Nechcela mu ublížiť viac, než bolo absolútne nevyhnutné, aby skutočne počúval, čo hovorí a mohol sa potom vrátiť domov a pohnúť sa vo svojom živote ďalej.

Draco niekoľko minút mlčal. Hermiona mala čas dať sa rozptýliť štvorčlennou rodinkou, ktorá ďalej po ulici kupovala na trhu kvety. Nakoniec si sťažka vzdychol, vystrel plecia a pozrel sa jej do očí. „Tak si vyber mňa.“

Hermionine srdce sa zaseklo v jej hrdle. Skutočne vyzeral, že sa s ňou chce oženiť. Len na okamih, na ten najmenší zlomok výdychu, zaváhala. Jej myseľ sa vydala po cestičke toho, o čo ju žiadal, ale potom zatvorila oči a potriasla hlavou, aby fyzicky prinútila tie predstavy odísť preč.

„Je mi to ľúto,“ úprimne prehovorila. „Tak veľmi, veľmi ľúto, Draco, ale určite o tom nemôžem ani len uvažovať. Daj mi niečo podpísať, aby si nebol viazaný týmto spárovaním. Napíšem ministerstvu, urobím čokoľvek, čo budem musieť...“

Draco pokrútil hlavou, celé jeho držanie tela odzrkadľovalo to, ako mu ublížila. Odtiahol sa od nej v každom zmysle toho slova a ona skutočne mala pocit straty, napriek tomu, že sedeli za stolíkom v kaviarni oproti sebe. Ležérne vytiahol pár eur z vrecka a položil ich na stôl.

„Som si istý, že je to dosť aj za teba. Nechce sa mi to počítať či čakať, kým mi rozmenia.“ Postavil sa. „Ďakujem ti, že si mi venovala svoj čas.“

S krátky, neosobným prikývnutím odkráčal a zmizol z dohľadu. Z jej života.

Hermiona si uvedomila, že sa jej trasú ruky, keď sa načiahla po šálke. Pokúsila sa ju zdvihnúť, ale rozhodla sa, že to nebude riskovať. Mohla by ju rozbiť. Bolo to to jediné, čo mohla robiť, aby sa za ním nepozrela, ale nemohla riskovať malú šancu, že ju sledoval.

Trvalo jej takmer polhodinu, kým sa upokojila dosť na to, aby odišla. Kým čakala, dovolila si premýšľať nad tým, čo sa mohlo stať. Než reči o tom zákone začali, uvedomovala si, že ju Draco priťahuje. Dúfala, že ju pozve na rande a robila, čo mohla, aby ho povzbudila. Ale on ju nepozval a potom sa začalo o tom zákone hovoriť otvorene. V tom okamihu Hermiona prestala dúfať, že ju Draco niekam pozve, pretože by musela odmietnuť. Musela by povedať nie každému, kto by ju požiadal, ale dúfala, že zostanú s Dracom priateľmi. Neubehlo veľa času a bolo jej jasné, že tu nezostane trčať, keď ten zákon schvália. Okrem toho by sa nikdy neodvážila predstavovať si, že by ju chcel pozvať na schôdzku - tobôž sa s ňou oženiť - dosť na to, aby sa o ňu uchádzal počas párovacieho procesu.

Hoci teraz sa zdalo, že cítil... niečo medzi nimi, niečo, čo ho presvedčilo o tom, že zo všetkých čarodejníc Anglicka je ona jeho vyvolenou. Nemohla si dovoliť priznať si, že by mohol byť skutočne do nej zamilovaný. Vážne nebola pripravená čeliť realite a uvedomeniu, ktoré ju sprevádzalo. Uvedomeniu si, že mu celkom určite zlomila srdce.

 

Autorská poznámka: Mám tu pre vás vtipnú historku. Začala som písať v 2006 a náhle som prestala v 2010, keď sa mi narodila dcéra. Či skôr som prestala byť aktívna vo fandome, či klásť slová na papier, ale nikdy som písať neprestala. Len zverejňovať. Či niečo dokončiť. Tento konkrétny príbeh som začala v 2012. ÁNO, je to PRAVDA!. Trvalo mi viac než štyri roky dokončiť ho. A po dokončení mal 26 tisíc slov. Pre mňa je to šialené, pretože som v mojom „prime time“ dokázala napísať a dokončiť príbeh takejto dĺžky za menej než mesiac. Tak či tak si možno väčšina z vás ani nepamätá, keď som aktívne písala, ale to je v pohode. Ale určite som stále tu. Stále rada čítam a stále milujem písať. Takže ktohovie, možno sa to stane znova. O ďalšie štyri roky!

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: margareta - 04.07. 2023
|
Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Archivované komentáre


Re: 1. kapitola Od: sisi - 08.05. 2019
Celá koncepce tzv. Manželského zákona je v tradičním pojetípodle prácního systému zákonů a norem postavená jaksi na hlavu. Ano, kouzelnická společnost je jistým druhem tradiční společnosti a jako taková se přece řídí tradičními hodnotami, zvyky, rituály, všemi těmi věcmi, které mudlové zapisují do knihy světového kulturního dědictví jako zvláštnost. Tudíž, pokud je tradicí v kouzelnickém světě něco jako institut "Dohodnutých sňatků", je právní norma zvaná "Manželský zákon" buď ústavně nadřazena, nebo v rozporu s touto tradicí. Každopádně je nesmyslný. Ćisto-krevní ve Starostolci budou muset jíst slimáky takových nějakých čtyři sta čtyřicet čtyři let, nejlépe v ministerské kantýně, aby si uvědomily, jak je nutné respektovat rodové tradice a zvyky, jako třeba tradiční Anglickou kuchyni, čaj o páté, vánoční ples, kdoví kolik let mezi dvořením, zásnubami, a svatbou, lov kachen, střílení na hliněné talíře, v případě kouzelnického vyžití zavody hypogrifů, soutěž o pohár nejlepšího dýňového džusu, lektvaristický kotlík, nejdelší epickou milostnou píseň, hod stromem do dálky, výlov zahradních trpaslíků, krájení tlistočervů podle předlohy, lov ústřic na pobřežních skaliskách, šermířské duely, závody v plavání přes anglický kanál, potápění s delfíny v rezervaci, kouzelnický šach, tchoříčky, a podobně. Draco zná hodně z kouzelnické historie v Británii, a také dobře historii svého rodu. Měl by vědět a umět zvážit, jak s takovým zákonem, jako představitel jednoho z nejvýznamnějších rodů naložit. Copak nezdědil veškeré obchodní a právní poradce po tatínkovi, aby nezbloudil, nebo krůčkem nesklouzl z řádných tradic? Hermionu bych mu přála, pokud ji má tak rád, nebo víc, jak řekl. Ale není to jen jeho rozhodnutí. Na vztah to chce aby byli aspoň dva. On i ona. Pokud se společně dohodnou, nebo jinak vymyslí, jak to zaonačí, aby se zákon naplnil, ale osobnost a práva zůstali konsenzuálně tam, kde chtějí aby byly, můžeme čekat velké věci. Děkuji za překlad, těším se na pokračování.

Re: 1. kapitola Od: margareta - 01.05. 2019
Manželský zákon je v platnosti prakticky pořád, jen z jiných důvodů. Děvčata mají vždycky jenom určitý okruh nápadníků, ze kterých by jim rodina dovolila vybrat, aniž by protestovala. Když si holka vybere nějakého pro příbuzné ,nevhodného', bývá oheň na střeše, útěky, vyhazovy, vydědění atd. Kvůli zdravému potomstvu mi to přijde daleko logičtější. A myslím si, že dívky kouzelnické společnosti to taky tak chápou, jinak by jich uteklo mnohem víc. Hermioně ale držím palce, já bych zdrhla taky. Draco podle mně prošvihl příležitost. Kdyby si byl Hermionu namluvil, dokud byla pro, měli by po problémech. Teď ji bude asi tėžce přesvědčovat, že ji má skutečně rád, že si ji nevybral jenom proto, aby zajistil potomkům vyšší IQ. Jsem zvědavá, jak na to půjde. Jenže mi odchází tablet, takže nevím, jestli si budu moct průběžně číst. Děkuji, Jimmi!

Re: 1. kapitola Od: Jacomo - 01.05. 2019
Paráda! Povídky na téma manželského zákona moc nemusím, ale tahle se mi líbí. Protože jednak obsahuje jistou logiku, proč byl zákon zaveden (jakkoliv pokřivenou) a jednak se tu Hermiona tupě nepodřizuje, ale aktivně bojuje. Náznak vznikajícího vztahu mezi ní a Dracem, které schválení zákona dokonale pohřbilo, je rovněž dobrá zápletka. Sečteno, podtrženo, jsem náramně zvědavá, co přijde dál. Veliké díky, Jimmi, za výběr a překlad.
Re: 1. kapitola Od: Jimmi - 01.05. 2019
Som zvedavá, čo povieš na vysvetlenie, prečo musia mať MZ - už je to vonku

Re: 1. kapitola Od: Gift - 01.05. 2019
Tohle je zapletka na tema manzelsky zakon presne podle meho gusta! Libi se mi jak Hermionina vule a vytrvalost tak i fakt, ze povidka zacina uz v bode, kdy jsou Hermiona a Draco jiz pratele. Muzeme si ted "odpustit" jiz fazi usmirovani. I kdyz... po teto kapitole to vypada, ze bude usmirovani tak jako tak nutne. Jsem moc zvedava, co za pribeh nam autorka nabidne. Moc dekuji, uz delsi dobu me dramione v prvni kapitole tak nenadchlo!

Re: 1. kapitola Od: silrien - 01.05. 2019
To se vážně všichni podřídili? Draco se jeví jako docela vytrvalý, když mu o něco jde ( ikdyby třeba jen proto, aby o tom mohl melodramaticky mluvit). Doufám, že to tak rychle nevzdá a společně s Hermionou něco vymyslí. Každopádně velmi zaujalo a těším se na pokračování. Děkuji

Re: 1. kapitola Od: Minanim - 30.04. 2019
Hneď ma to zaujalo! Začína to sľubne a hlavne dialógy sú dobre vykreslené. Teším sa na ďalšie kapitoly, dúfam, že budú čo najskôr :)

Re: 1. kapitola Od: kakostka - 30.04. 2019
To vypadá na velmi slibnej začátek:-) Draco o ní musí stát víc, než si Hermiona uvědomuje, vzhledem k tomu, že pátrání po ní a dolování kontaktu zabralo víc jak 4 měsíce. Hermioně rozumím, taky bych asi radši utekla, než si nechala řídit život ministerstvem. Z pohledu genetiky chápu, že potřebují čerstvou krev, ale to to kouzelníkům nedochází? Oni radši schválí manželský zákon a když dojde k "ozdravění populace" tak ho zruší, pak cca 400 let degenerují a jede se nanovo? no nazdar. Dracovi držím palce. Předpokládám, že ji přátelé a rodina navštěvují, občas by mohli nějakou oslavu udělat ve Francii...
Re: 1. kapitola Od: Jimmi - 30.04. 2019
V budúcej kapitole je vysvetlenie prečo to tak robia. A to s tými návštevami mi vôbec nedošlo, ale možno ich nepustia, možno by ich obvinili zo styku s odsúdenou (ako keď niekoho hľadá Interpol) Díky PS. Neviem, či som ťa nezaviedla s tým Severitom - viem, že tam bude kopec Snapa, ale zatiaľ to vyzerá, že Harryho otcom je Sirius. Originál čítať nejdem, to by ma potom nebavilo prekladať. Divné, že to mám takto zafixované. Ale fakt som rada, že viem o niekom ďalšom, čo prvú časť nečítal.
Re: 1. kapitola Od: kakostka - 30.04. 2019
Jimmi, to by byla Británie jako fešáckéj kriminál, kdyby nemohli cestovat, spíš počítali s tím, že se podřídí, ne každý je tak zásadový jako Hermiona... Se Severitem se netrap, věřím, že to bude dobré a dám tomu šanci, doufám, že to není takovej depkoid, jako byla jednička. To jsem fakt vzdala, sebeobětující se Harry na pokraji smrti, to bylo nad mé síly. Váhala jsem, jestli se mám přiznat, že jsem to nečetla, takže naopak děkuji za tvé přiznání:-)

Re: 1. kapitola Od: denice - 30.04. 2019
Draco je tedy pěkně váhavý střelec :-) Ale co, hlavně že si nakonec uvědomil, kam ho srdce táhne. Nebo ho čeká nějaký postih, když se včas neožení? Rozhodně se moc těším, jak se to vyvine - Draco, nevzdávej to! Díky.
Re: 1. kapitola Od: Jimmi - 30.04. 2019
Ďalšia kapitola naplánovaná, dúfam, že poteší

Re: 1. kapitola Od: Lupina - 30.04. 2019
Docela Hermioně rozumím, že se nechce provdat z principu, i když ji Draco přitahuje. Překvapuje mě ale, že byla jediná, kdo odešel. Moc se těším na pokračování, Jimmi. Díky, díky, díky.
Re: 1. kapitola Od: Jimmi - 30.04. 2019
Ja ďakujem, podaril sa ti prvý komentár. Dnes som zabudla oba mobily doma, takže som sa sem dostala až teraz, keď už všetci vidia, že toho mám na dnes plné zuby :)

Prehľad článkov k tejto téme:

luckei1: ( Jimmi )23.07. 20198. kapitola
luckei1: ( Jimmi )16.07. 20197. kapitola
luckei1: ( Jimmi )09.07. 20196. kapitola
luckei1: ( Jimmi )02.07. 20195. kapitola
luckei1: ( Jimmi )21.05. 20194. kapitola
luckei1: ( Jimmi )08.05. 20193. kapitola
luckei1: ( Jimmi )01.05. 20192. kapitola
luckei1: ( Jimmi )30.04. 20191. kapitola
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )30.04. 2019Úvod k poviedke