Kapitola 1: Priori Occuro

(PP: Predchádzajúce udalosti)

„Odprac sa mi z cesty, Grangerová,“ zavrčal, keď mieril k portrétovému otvoru, ktorý viedol k  spálňam hlavného prefekta a prefektky.

„Bola som tu prvá, Malfoy,“ zavrčala, vychádzajúc z portrétového otvoru.

„Choď nabok, nechcem, aby sa môj nádherný, drahý plášť zašpinil tvojim hnusným dotykom, humusáčka.“

Doposiaľ bola Hermiona viac než zvyknutá na jeho hrubosť. Vydržala to šesť rokov a teraz sa oplácala rovnakou kartou. V druhom ročníku si poplakala, keď ju tak nazval prvýkrát, ale Hermiona Grangerová predsa vyrástla.

„To všetci čistokrvní majú takéto okúzľujúce správanie? No áno,  aspoň vidieť, čo ste všetci za civilizovaný rod.“

„My si nechávame slušné správanie pre tých, na ktorých záleží, humusáčka.“

„A váš mozog tiež, zdá sa.“

Nazúrene ju obišiel, keď posunula sa bokom, aby ho nechala prejsť, ale nie dosť, tak si nemohol pomôcť, ale jeho plášť sa musel dotknúť jej ruky. Nemohla uveriť tomu, že musí tolerovať Malfoyove drísty ďalších deväť mesiacov. Keď si ich Dumbledore pozval do kancelárie na rozhovor s hlavným prefektom a prefektkou, taktne im povedal, že by mali odložiť všetky spory a pokúsiť sa pracovať pre dobro školy. Koniec koncov boli dvaja najlepší študenti na škole a ukázali, že majú kvality na vodcovstvo, aby mohli ísť mladším študentom príkladom.

Ach, dobrý Bože, ona sa snažila! V skutočnosti počas prvého mesiaca školy bola k Malfoyovi slušná, ale napriek tomu sa stále stretávala s jeho hrubosťou. Napriek všetkej neslušnosti, ktorú  na ňu vrhal, stisla pery a nič nehovorila. Ale po mesiaci sa jej trpezlivosť opotrebovaním zoslabila, ak nič iné – on sa stával stále horším..

I keď s ním zdieľala spoločenskú miestnosť, oveľa radšej trávila čas štúdiom v chrabromilskej klubovni. Jeho prítomnosť v ich spoločenskej miestnosti bola pre ňu príliš depresívna. Zdalo sa, že tam chcel tráviť oveľa viac času ako v slizolinskej klubovni. Hermiona mala podozrenie prečo: odkedy Draco vyrástol a zosvalnatel po Trojčarodejníckom turnaji pred dvoma rokmi, Slizolinské dievčatá ho prenasledovali ako vzrušená svorka psov.

Mladšie študentky z iných fakúlt boli pravidelne vidieť flákajúc sa okolo jeho učebne a pobehovali za ním,  i keď im ostatní prefekti hovorili, aby to nerobili. Dievčatá z iných fakúlt z jeho ročníka poznali Draca Malfoya príliš dobre, aby sa zamilovali do jeho strieborno-blond výzoru. Minulosť sa nedá tak ľahko vymazať. Avšak vo vlastnej klubovni nemal žiaden pokoj od dievčat. Napriek tomu, že v podstate bol veľmi inteligentný chlapec, neustále súperiaci s Hermionou Grangerovou o najlepšieho absolventa školy, naozaj potreboval niekde ticho študovať. Takže používal ich spoločenskú miestnosť.

Hlavný prefekt a prefektka vyvinuli profesionálnu, i keď chladnú, rutinu, ktorá minimalizovala ich vzájomný kontakt. Sotva sa videli, s výnimkou v učebniach a keď sa ráno chystali do školy. Niekedy, keď Draco šiel von na včasný metlobalový tréning alebo Hermiona šla skoro do knižnice, nevideli sa celý deň. Samozrejme, keď boli zavolaní profesorom alebo prefektmi spraviť „prefektské“ veci, museli spolupracovať, ale len veľmi povrchným spôsobom. Dumbledore si to samozrejme všimol, ale mohol len dúfať, že svoje rozdiely vyriešia. Nebolo by to po prvýkrát, keď sa dvaja študenti, čo sa nenávideli, stali najlepšími priateľmi.

Zdalo sa, že ich každodenná rutina funguje dobre, kontakt bol znížený na minimum a nestalo sa nič nepríjemné okrem Malfoyových obvyklých neslušných komentárov. Ale tomu malo byť koniec. Hermiona bola šokovaná, keď sa raz v noci, po hraní Pľuvadlíkov (cz: Tchoříčkov) v chrabromilskej klubovni s Ginny a Lavender, vrátila späť do ich izieb a našla Draca ležiaceho na podlahe, stenajúceho v niečom, čo vyzeralo ako smrteľné muky. Podľa inštinktu, silnejšieho než predsudky voči Slizolinu, bežala k nemu a pokľakla na podlahu vedľa neho.

„Malfoy. Malfoy, zobuď sa! Si v poriadku?“

Jeho stenanie pokračovalo, ale nakoniec otvoril oči. Potom okamžite prestal, keď Hermionina tvár vkĺzla do jeho pozornosti.

"Grangerová..." Snažil sa rozprávať, ale nemohol.

„Malfoy, si zranený alebo také niečo. Pôjdem po Madam Pomfreyovú.“

Postavila sa na odchod, ale on ju zúfalo chytil za ruku.

„NIE!“ škriekal Malfoy, „budem v poriadku.“.“

Ten chlapec vyzeral naozaj zúfalo, tak si sadla späť na koberec a držala ho za ruku. Niežeby to chcela. A navyše, stále sa jej držal, takže nemala na výber. Šklbol sebou a ona si všimla ako mu bledú tvár prekrížila bolesť, keď zovrel jej ruku silnejšie. Asi po minúte sa zdalo, že to prešlo a skúsil z podlahy vstať sám a posadiť sa. Dokázal to, ale bolo jasné, že ho to stálo obrovské úsilie.

"Čo sa deje, Malfoy. Čo sa stalo?“ Spýtala sa Hermiona, oči naplnené starosťou.  

Draco sa na ňu pozrel. Zdalo sa, že v jeho vnútri prebieha veľký boj. Jeho modro-šedé oči boli temné a búrlivé a svalmi na čeľusti mu šklbalo, keď ich zovrel. Konečne ju odtlačil – nie hrubo, na to bol príliš slabý.

"N-nič. Zlá reakcia na jedlo z večere, to je všetko." Snažil sa postaviť, ale zrútil sa.

„No určite, Malfoy. Vyzeráš akoby si vypil prekliaty elixír a nie zjedol kúsok ryby, ktorá bola pokazená."

„Nepotrebujem... tvoju pomoc....Grangerová. Daj mi pár minút, uvidíš... budem... v poriadku,“ pokúsil sa vstať, ale opäť zlyhal. Hermiona Grangerová na neho civela akoby bol blázon. Bolo zrejmé, že je ranený a má bolesti, ale odmieta lekársku pomoc! Čo sa mu stalo? Bol blízko k tomu, aby jej povedal, čo sa stalo, videla mu to na očiach, keď bojoval sám so sebou. Ešte nikdy v živote nebola tak blízko k slizolinskému hlavnému prefektovi. V podstate ležal v jej lone. Ostatné dievčatá by pre túto chvíľu zabíjali, ale nie Hermiona Grangerová.

Opatrne ho zdvihla za ramená a oprela o pohovku. Bol na ňu veľmi ťažký. Potom si cez tričko všimla jeho svaly. Keď ho pustila, šklbol sebou a rukou sa chytil za bok.
"Čo?... Ach môj bože!" Hermiona prudko vydýchla, keď uvidela modrinu cez jeho bielu školskú košeľu, na ktorej mu chýbali minimálne 3 gombíky. Nielen jednu modrinu, ale množstvo modrín. Celú hornú časť tela mu križovali jazvy – niektoré červené a hrozivé, niektoré sa hojili, niektoré veľmi staré a zahojené.

„Choď odo mňa preč, Grangerová,“ slabo zasyčal.

„Malfoy... kto ti to urobil?“

Zavrel oči.

„Povedal som, choď preč. Si hluchá alebo čo?“

Akurát na jeho smolu ho našla Hermiona Grangerová, najtvrdohlavejšia čarodejnica na Rokforte, nadával si v potichu.

„Nie, nenechám ťa tu samého, kým mi nepovieš, kto ti to urobil. Ak mi to nepovieš, pôjdem za Dumbledorom.“

“Vieš, že si tvrdohlavá čarodejnica.“

S našpúlenými perami mu podala pohár vody zo stolíka. „Vypi to. Je začarovaný tak, aby odstránil bolesti.“

Bol príliš slabý na to, aby sa pýtal, tak to vypil a okamžite cítil, ako bolesť ustupuje. Napriek jej tvrdohlavosti a chybám bola jednou z čertovsky bystrých čarodejníc.

„Kto ti to urobil, Malfoy?“ znova sa usadila vedľa neho na koberec pred krb a pozerala do jeho modro-šedých očí. Dočerta! Aké kúzlo na neho použila? Naozaj cítil, že by jej rád povedal, čo sa stalo! Bolo to akoby bol pod Veritaserom alebo čím!

„Malfoy...“ oslovila ho a položila svoju ruku na jeho. To bol prvý láskavý dotyk, ktorý mu niekto venoval po veľmi dlhej dobe. Zlomil sa.

„Dočerta, Grangerová. Chceš vedieť, kto mi to urobil? Bol to môj OTEC. Stačí? Áno, môj vlastný otec. Už si šťastná?“

„Lucius?“ šepkala Hermiona, „A... ale ako sa k tebe dostal? Je tu?“

„Šiel som za ním do Rokvillu. Neboj sa, nemôže sem prísť. Otec a ja sme si trošičku... pokecali. Potom sa mi nejako podarilo dostať sa späť na Rokfort, pretože som na seba použil kúzlo Suspendio, ale neudržal som ho. Potom som sa zrútil. Potom si tu bola ty.“

„O, Dra-Malfoy! Mali by sme to povedať Dumbledorovi! To je...“

„NIE! Už som povedal, že mu to nemôžeme povedať. Okrem toho, nestalo sa to prvýkrát, čo som si istý, že si si všimla. Sľúb mi to. Sľúb mi to!“ Vyzeralo, že namáhanie mu spôsobuje bolesť, tak mu to Hermiona rýchlo sľúbila. Uvedomila si, že sa stále držali za ruky.

„Hovorím ti, si čertovsky dobrá čarodejnica, Grangerová. Bezbolestný elixír mi urobil dobre. Keby si mi láskavo pomohla do postele, naozaj by som ti bol povďačný.“