Preklady fanfiction Harryho Pottera

1. kapitola Začiatky

Bolo po polnoci a Brloh bol tmavý a tichý, obvyklý neporiadok roztrúsený po celom dome. A predsa tu žartíky, kabáty a topánky ležali ako zmrazené snímky láskavého chaosu, ktorý sa na Brlohu dial počas dňa. Teraz bolo jediným pohybom v dome klesanie a zdvíhanie sa hrudí spiacich členov rodiny.

Avšak Ronova izba nespočívala v mieri ako zvyšok domu. Ryšavcovu tvár pokrývali kvapôčky potu, čelo mal zvraštené, keď sa prehadzoval a otáčal v spánku.

"Nie," mrmlal, keď ho nočná mora vtiahla do svojich hlbín. "Nie, Harry, uteč!. Nechajte ho na pokoji... nie, nieeee, prestaňte!"

Jeho mrmlanie zosilnelo, prebudilo Kvíka, ktorý si zo svojho bidielka chlapca zvedavo prezeral.

"NIE!!" začal Ron kričať zo spánku. Slzy z očí mu stekali po spánkoch.

"NIE! Harry, prebuď sa! Nebuď mŕtvy! NIE!!"

Jeden po druhom ďalší členovia rodiny Weasleyovcov vyskočili z postelí. Všetci uháňali do Ronovej izby, dvojčatá dorazili ako prvé.

"Ron! Ron!" volal Fred, keď triasol mladšieho brata za plecia. "Prebuď sa! Je to len sen!"

"Nieeee!" zjačal Ron a začal sa prudko hádzať.

Ginny sa rozbehla preč a vrátila sa s pohárom vody z kúpeľne. Vychrstla ju Ronovi do tváre.

Ronove oči sa roztvorili dokorán, keď sa náhle posadil na posteli, takmer sa pritom hlavou zrazil s Fredom, ktorý sa nad neho ustarane nakláňal.

Konečne dorazili pani a pán Weasleyovi, mierne zadychčaní, keďže museli vybehnúť štyri poschodia.

"Je mŕtvy! Vy-Viete-Kto ho zabil!" vzlykal ich najmladší syn.

Pán a pani Weasleyovi sa na seba pozreli.

"Ron, bol to len sen, len sen," povedal nakoniec Fred, keď chytil Rona za plecia, aby podoprel mladšieho chlapca.

Ron zúfalo pokrútil hlavou. "Harry je mŕtvy! Neprebral sa, bol studený a nedýchal!" trval na svojom pomedzi vzlykmi. Fred si pritiahol mladšieho brata to objatia.

"Harry je opäť nažive, nespomínaš si? Vrátil sa; hovoril si s ním. Šiel si s ním vo vlaku domov," pripomenul mu nežne George, ale Ron jednoducho pokrútil hlavou, kým plakal Fredovi do ramena.

Pán a pani Weasleyovi na seba prikývli a pani Weasleyová sa rozbehla dole schodmi. Bežala ku kozubu, kde zažala prútikom oheň. Po rýchlom strčení ruky do kvetináča na rímse, vhodila do plameňov štipku letaxu. Len čo plamene zozeleneli, skočila dnu a vykríkla: "Dom svetla".   

Vkročila do tmavej obývačky vidieckeho domu Siriusa Blacka a zavolala skrz celý dom.

"Sirius! Harry!"

O chvíľu neskôr sa vo dverách chodby objavil Sirius. Stále bol v pyžame a tváril sa znepokojene.

"Molly? Čo sa deje?" spýtal sa ustaraným hlasom.

"Pani Weasleyová?" ozval sa unavený hlas z vrchu schodov. Harry si pretrel unavené oči a nasadil okuliare. "Čosadeje?" zamrmlal ospalo.

"Ahojte, milí moji. Ron mal nočnú moru a je naozaj rozrušený. Bolo to o... o tom dni... takže nevadilo by ti u nás prespať? Myslím, že si jediný, kto ho dokáže upokojiť," rýchlo vysvetľovala.

Harry prikývol, už sa trošku prebral a vydal sa dole schodmi. "Samozrejme, ak ti to nevadí, Tichošlap."

"Samozrejme, len choď. Dúfam, že sa Ron cíti lepšie, Molly. Letaxový prášok je na rímse."

Pani Weasleyová mu poďakovala a vrátila sa späť kozubom, Harry ju tesne nasledoval po tom, čo sa rozlúčil s krstným otcom.

Len čo bol na druhej strane, pani Weasleyová ho chytila za ruku a náhlila sa k schodom, Harry v závese za ňou.

Keď sa dostali vyššie, Harry počul hlasné zvuky, ktoré prichádzali zhora. Stále sa viac a viac znepokojoval, pretože ešte nikdy nepočul svojho priateľa takto plakať.

Pani Weasleyová ho dotiahla do Ronovej izby, kde Ron stále plakal na Fredovom pleci, kým Ginny ho utešujúco hladila po chrbte.

"Vidíš, pozri Ron, Harry je tu," pokojne ho informoval George. Ron potiahol nosom a vzhliadol. Jeho súrodenci vycúvali, keď Harry podišiel bližšie.

"Harry?" prehltol Ron.

"Áno, Ron, som to ja," chlácholivo povedal, prevzal Fredovo miesto na Ronovej posteli. Ron zavzlykal a objal svojho priateľa, ktorý teraz plakal na Harryho pleci. Harry mu objatie opätoval, snažil sa ho upokojiť.

"Zomrel si. Videl som to znova a znova. Bol si mŕtvy. Musel som sa dívať, ako ťa zabil," uslzene vysvetľoval Ron, nekontrolovane sa triasol.

"To je v poriadku, teraz som už nažive."

Harry počul, ako zvyšok Weasleyovcov potichu odišiel, aby sa pokúsili ešte si pospať, keďže vedeli, že už nie je nič, čo by mohli urobiť.

"Ale tá rakovina. Och, bohovia, keď si sa v sieni zrútil..." začal, hlas sa mu chvel hrôzou a žiaľom.

"Aj tá rakovina zmizla, nespomínaš si? Už sa nevráti späť."

Ron sa zarazil a potom prikývol do Harryho krku. Silno stisol oči, nechal pár sĺz vypadnúť, než sa začal upokojovať. Nakoniec sa odtiahol, hľadel nadol, keď si rukávom pyžama tie slzy utieral.

"Nedáme si trochu čaju?" spýtal sa Harry.

Ron potiahol nosom a prikývol, jeho pohľad stále sústredený na kolená.

Dvojica potichu zišla dole do kuchyne. Harry viedol stále zmäteného Rona k stolu a prinútil ho posadiť sa, keď sa začal náhliť s prípravou čaju, niečo čo tak často predtým robil u Dursleyovcov. Čoskoro priniesol dve pariace sa šálky. Položil jednu pred Rona, potom vkĺzol na stoličku vedľa neho.

"Musíš si myslieť, že som totálny idiot," zamrmlal Ron, v rozpakoch, keď zízal na svoju šálku.

"Samozrejme, že nie. Nebuď hlúpy. Ak niekto dokáže pochopiť nočné mory, tak som to ja," odvetil so súcitným úsmevom.

Ron pretočil uslzenými očami. "Je rozdiel medzi vidinami a len hlúpymi nočnými morami."

"Áno, ale ja tiež mávam nočné mory. Zle spomienky, obavy." Keď postrehol, že stále vyzerá rozrušene, pokračoval veselším tónom. "Samozrejme je tu tiež ten typ snov, keď sa mi sníva, že hrám v metlobalovom zápase proti ovciam."

Na to sa Ron pousmial a nakoniec vzhliadol, aby sa pozrel Harrymu do očí. "Vážne? spýtal sa potichu.

"Áno. A na zemi bol farmár, ktorý dokola vykrikoval na tie ovce tipy a ja som si myslel, že to nie je fér," vysvetľoval Harry s úsmevom.

"Nebolo by trochu náročné chytiť zlatonku bez rúk?" skepticky sa spýtal Ron.

"No, logika v tom sne skutočne nehrala rozhodujúcu rolu."

Dvojica si usrkávala z čaju. Harry vzhliadol na weasleyovské rodinné hodiny a usmial sa. Keď zistili, že je nažive, pridali pre neho jednu ručičku.

"Vďaka. Že si prišiel a to všetko," potichu vyslovil Ron.

"Žiaden problém."

Nakoniec na oboch dopadla neskorá nočná hodina a unavene sa vyštverali do najvyššej izby. Prakticky sa zrútili do postelí. Ronova malá izba mala teraz nastálo dve postele, keďže Weasleyovci vyhlásili, že očakávajú, že ich Harry bude teraz často navštevovať.

"Brú noc, Har," zamrmlal Ron.

"Brú, Ron," zamumlal Harry.

O chvíľu neskôr sa Brloh vrátil do svojho tichého stavu.

****

Na druhý deň ráno po raňajkách, na ktorých pani Weasleyová trvala, sa Harry stále oblečený v pyžame, vypotácal do útulnej obývačky Siriusova domu.

Dom stál uprostred veľkého poľa, na ktorého jednej strane boli trávnaté kopce a na druhej lesnaté. Sirius kúpil veľkú ohradu pre Hrdozobca, ktorý si to tu zjavne veľmi užíval. Často vôkol poletoval, ale nikdy sa nestratil z dohľadu domu a vždy sa vrátil do svojej ohrady, keď dolietal. Bolo to ďaleko od akéhokoľvek iného domu a nespevnená cesta, ktorá k nemu viedla, sa napájala na hlavnú cestu míle a míle ďaleko s toľkými odbočkami, že museli zmiasť každého, kto sa na ňu vydal. Obklopovalo ho muklov odpudzujúce kúzlo a množstvo ochranných kúziel a štítov, aby ich udržali v bezpečí. Podľa toho, čo bývalý trestanec povedal Harrymu, dom s menom Dom svetla bol oveľa menší ako dom Blackovcov, panstvo, ktoré jeho rodina vlastnila po celé generácie.

Harry nepoznal celý príbeh, ale podľa všetkého Sirius nikdy so svojou rodinou nevychádzal. Mladého chrabromilčana šokovalo, keď zistil, že rodina jeho krstného otca podporovala čiernu mágiu. Sirius mu povedal, že utiekol, keď bol mladý a býval u Jamesa Pottera, až kým si nemohol dovoliť kúpiť svoje vlastné miesto, práve tento dom. Pomenoval ho Dom svetla v rebélii voči svojej rodine ako prejav jeho oddanosti k svetlej strane a jeho odlúčenia od rodiny Blackovcov.

Spočiatku, vravel mu Sirius, domček vyzeral príliš malý na jeho vkus, keďže celý svoj život strávil v obrovskom manore. Ale rýchlo si na to útulne miesto zvykol a teraz mu pripadal ako domov viac, než mu kedy pripadal chladný, zastrašujúci dom Blackov.

Keď jeho rodičia zomreli, manor zdedil Sirius len preto, že bol jediný, kto ho mohol dostať, ale Sirius sa tam nikdy nechcel nasťahovať.

Dal Harrymu možnosť vybrať si, kde chce žiť, ale Harry sa do tohto domu zamiloval v okamihu, ako prekročil jeho prah a nemal záujem vidieť obrovské panstvo, ktoré Sirius nemal rád. Keď to oznámil, Sirius sa škeril od ucha k uchu a ukázal Harrymu izbu, na ktorej už tak dlho pracoval.

Harry otvoril dvere a oči sa mu roztvorili dokorán pri tom pohľade.

Práve teraz kráčal do tej istej izby po tom, čo krátko pozdravil Siriusa s Remusom, ktorí sa rozprávali v kuchyni.

Otvoril dvere doširoka a usmial sa pri pohľade na svoju izbu. Jeho izbu. Nie prístenok niekde pod schodmi, nie Dudleyho druhú spálňu, nie Ronovu izbu, žiadnu chrabromilskú chlapčenskú spálňu. Rýchlo sa obzrel na menovku na dverách.

Harryho izba.

Šťastne sa usmial, ako to robieval zakaždým, keď ju zbadal odkedy pred týždňom dorazil. Bol taký hrdý na tú menovku a na svoju izbu všeobecne, pretože bola jeho a pretože Sirius strávil tak veľa času, aby ju pripravil špeciálne pre neho.

Zatvoril za sebou dvere a vďačne sa rozhliadol ako zakaždým, keď vstúpil dnu. Sirius s Remusom si ho kvôli tomu doberali, neustále ho informovali, že nič nového sa tam neobjavilo za ten čas, čo bol na chvíľku preč. Samozrejme, bez ohľadu na to, ako veľmi o tom Sirius žartoval, Harryho neustály úžas nad touto izbou nekonečne Siriusa tešil.

Steny boli krémovej farby. Malý stôl stál pod veľkým oknom, na ktorom boli gaštanové závesy stiahnuté dozadu s tenkou zlatou páskou. V rohu pod druhým oknom stála posteľ s gaštanovou dekou pokrčenou na bielom povlečení.

Keď prvý raz vošiel do tejto izby, steny boli takmer holé a po zemi sa rozkladali krabice plné plagátov a fotografií. Sirius mu jednoducho vysvetlil, že nevie, čo by Harry chcel, takže dostal na výber. Teraz nad jeho posteľou visela zväčšená chrabromilská zástava, ktorá sa nosieva na zápasy. Na jednej stene bol plagát Skazených Stríg Severu, pretože to bola jediná čarodejnícka skupina, ktorú Harry poznal a pripomínala mu bál z minulého roku. Obrovský plagát írskeho národného metlobalového tímu obklopovalo niekoľko menších o metlobale všeobecne ako spomienka na Svetový pohár, ktorého sa zúčastnil s Weasleyovcami.

Ron mu venoval ďalší plagát Kudleyských kanónov a trval na tom, že musí visieť v Harryho izbe. Harry tak urobil, ale hneď vedľa neho zavesil fotku Tornád, súperov Ronovho obľúbeného metlobalového tímu. Teraz tie dva tímy ustavične súperili o pozornosť kohokoľvek, kto bol v izbe a hádali sa medzi sebou, krčiac sa na kraji plagátov a kričali nemé nadávky na druhý tím, občas im ukázali so svojimi metlami neslušné gestá. Spočiatku Ron zareagoval dosť rozhorčene na nepriateľský tím, ale po niekoľkých minútach, čo sledoval ako po sebe tie tímy idú, musel uznať, že je to zábavné.

Na jednej stene bola veľká nástenka s obrázkami jeho priateľov, jeho prefektského odznaku, zábavnými lístočkami, ktoré si s Ronom vymieňali počas nudných hodín, článkami z metlobalových časopisov a inými vecami, ktoré robili túto izbu jeho.

Hoci ju udržiaval pomerne upratanú, zámerne vystavil všetky svoje veci zo školy, aby ich bolo hneď vidno, keďže také niečo nikdy nemohol urobiť u Dursleyovcov. Na prádelníku bol položený kotlík, okolo neho poukladané fľaštičky s elixírmi. Učebnice boli poukladané na kôpke hneď vedľa neho.

A Harry nebol sám, kto mal radosť z tohto nového bývania. Hedvigina klietka bola teraz stále otvorená, umožňovala jej vyjsť a vojsť, ako si želala alebo len jednoducho šťastne lietať po dome.

Veselo ju pozdravil, keď otvoril zásuvku a vytiahol si nové tričko, keďže Sirius dozrel, aby mal veci, čo mu sedeli a boli jeho vlastné a vyhodil tie handry, čo mu dali na oblečenie Dursleyovci.

Rýchlo sa osprchoval, obliekol a zišiel dole do kuchyne.

Keď vošiel, Remus so Siriusom vzhliadli od šálok čaju s láskavými úsmevmi.

"Hej, Tichošlap, čauko, Námesačník," pozdravil dvojicu, keď si sám nalieval čaj.

"Ahojky, Harry, urob si rovno toast, keď už stojíš," navrhol Sirius.

Odkedy sa Harry "prebudil", Sirius sa ho pokúšal prinútiť, aby získal časť váhy, ktorú stratil, keď bol chorý. Zdalo sa, že zakaždým, keď Harry na minútku postál, Sirius sa mu snažil nanútiť nejaké jedlo.

"Jedol som u Weasleyovcov," odvetil a posadil sa vedľa Remusa. "A vieš, že pani Weasleyová je ešte horšia než ty, keď sa ma snaží prinútiť jesť."

Remus sa uškrnul.

"Nuž, potom musím obhájiť svoj titul," uškrnul sa Sirius a hodil Harrymu kúsok bagety.

"Sirius, roztrhne ma, ak zjem ešte jeden kúsok," povedal a hodil ju nazad.

"Nuž, to bude zaujímavá šou, nemyslíš, Námesačník?" spýtal sa Sirius.

"Áno, všade krv a črevá. Aké očarujúce," žartoval Remus.

"Tak rád by som to videl," nedal sa Sirius  a zase hodil pečivo Harrymu, ktorý ho jednoducho zachytil a potom ho položil vedľa svojej šálky bez toho, aby mal v úmysle ho zjesť, vyplazil na Siriusa jazyk v detinskom prejave víťazstva.

"No tak, Harry, Snape povedal, že ťa musím stále kŕmiť, aby som sa uistil, že zostaneš zdravý!" naliehal Sirius.

"Áno, ale nemyslím, že chcel, aby si ma zabil," odpil si Harry z čaju. Všimol si, že Siriusova tvár zbledla a okamžite sa cítil previnilo za to, čo povedal.

Zdalo sa, že sú všetci strašne precitlivení na žartíky, ktoré spomínali smrť alebo chorobu. Pár dní po tom, čo sa prebudil, rozprával vtip o pocite, ako keby týždeň nejedol, ale namiesto toho, aby si vyslúžil aspoň slabý úsmev, vyslúžil si polhodinovú prednášku od Siriusa o tom, ako jeho vtip vôbec nebol taký vtipný. Bolo mu jasné, že čoskoro bude musieť začať trvať na tom, aby sa všetci okolo neho rozveselili a prestali sa k nemu správať, ako keby mal každú chvíľu zomrieť, ale tiež mu došlo, že im bude musieť poskytnúť čas, aby prekonali zdesenie, ktorému ich vystavil. Ako bolo zrejmé podľa Ronovej nočnej mory z tejto noci, niektorí ľudia stále potrebovali čas.

"Takže čo budeš dnes robiť, Harry?" spýtal sa Remus v snahe prebrať Siriusa z jeho trúchlivého omámenia.

"Určite sa za každú cenu vyhnem Hermione. Snaží sa, aby sme si Ronom začali robiť naše letné domáce úlohy! Je druhý týždeň prázdnin! Ale stále hovorí, že by sme mali začať s predstihom, ako keby to bol nejaký závod či čo!" pobúrene prehlásil Harry.

Dvojica dospelých sa zasmiala.

"Myslím, že je skvelé,  že je Hermiona taká ambiciózna. Môžeš jej povedať, že ak má nejaké otázky, môže prísť za mnou," milo prehlásil Remus. Sirius sa na neho zhnusene pozrel, zdesený len predstavou, že je niekto v škole ctižiadostivý.

"Fajn, ale neopováž sa jej dať nejaké ďalšie úlohy za body alebo praktické veci navyše, inak do toho zatiahne mňa s Ronom. Nepotrebujem na leto ďalšiu prácu." Harry sa pri tej myšlienke striasol. Sirius s Remusom si vymenili pohľad, z ktorého Harry okamžite vedel, že sa mu to nebude páčiť.

"Vlastne, Harry," opatrne začal Remus. "Hovoril som s profesorom Dumbledorom a napadlo nás, že by bolo dobré, keby si trošku otestoval svoju mágiu. Povedal, že ťa kedykoľvek môžeme zobrať na Rokfort a znova otestujeme tvoje bojové schopnosti v súboji a vrhanie kúziel. Odkedy si vyzdravel, nemali sme naozaj príležitosť skontrolovať tvoju mágiu, takže nevieme, aké trvalé následky to na ňu mohlo mať."

Harryho to trochu znepokojilo.

"Iste, ale prečo? Chcem povedať, myslíte si, že so mnou nie je niečo v poriadku? Stále budem schopný kúzliť, nie?" spýtal sa v miernej panike.

"Myslíme si, že tvoja mágia sa jednoducho vrátila do svojho pôvodného stavu, ale radšej to overíme. Ešte nikto nikdy neprekonal to čo ty a tvoje telo. Tvoja životná a magická energia prešli obrovskou skúškou, takže ich chceme otestovať, aby sme sa uistili, že zostaneš zdravý. Tiež si strávil polovicu roka tým, že si používal veľmi mocnú mágiu, takže chceme, aby si si opäť zvykol na normálne používanie mágie."

Harry prikývol a trochu sa mu uľavilo. Pomyslenie, že už nikdy nebude kúzliť, bolo desivé. Z nejakého dôvodu to privolalo spomienky na Dursleyových a Harry ich musel rýchlo odohnať zo svojej mysle.

"Takže to znamená, že tak rýchlo nedobehnem učivo, však?" spýtal sa sklamane.

"Obávam sa, že áno. Ale to nebude také zlé, nie? Len budeš musieť pracovať usilovnejšie a som si istý, že ti s tým Hermiona pomôže. Plus, ja ti pomôžem s čímkoľvek môžem, hoci si vždy býval v obrane skvelým študentom, takže asi žiadne hodiny navyše nebudeš potrebovať."

Harry sa začervenal a odpil si z čaju. "Ehm... vďaka Námesačník, ale nehovor to, pretože keď budem potrebovať pomoc, nebudem chcieť ísť za tebou, aby si mi pomohol," prehovoril po pravde.

"Prečo to?" spýtal sa Remus. Harry naklonil hlavu nabok.

"Pretože by som vedel, že si myslíš, že to viem lepšie," riekol s pokrčením pliec.

"Harry, ty by si ma nikdy nesklamal," vážne prehlásil Remus.

Harry sa na neho chvíľku díval, potom prikývol, bolo mu jasné, že Námesáčníkove slová by sa poľahky dali dokázať ako nepravdivé, ale rozhodol sa nechať to tak, aby sa vyhol rozhovoru na túto tému.

Až doteraz bol rád, že sa žiadne rozhovory nekonali. Keď sa na konci školského roka vrátil späť, všetci mu vraveli, aby sa pripravil na dlhý rozhovor, ale zatiaľ ho oň nikto nepožiadal. Teraz keď sa vážne z celej tej situácie upokojili, tak sa zjavne upokojila aj ich túžba po rozhovore s Harrym o všetkých tých udalostiach minulého ročníka. A jemu sa uľavilo, minimálne to si navrával.

Pravda bola, že sa cítil zo seba dosť hlúpo a frustrovane. Tak veľmi sa tých rozhovorov obával, očakávajúc rozpaky, nepríjemný pocit, ako keď sa ho niekto snaží prinútiť povedať, že verí niečomu, čomu skutočne neveril. Ale keď neprišli, cítil sa ... sklamane. Všetky pochybnosti sa začali vracať späť. Možno si Sirius celé toto bývanie dôkladne nepremyslel. Bolo jedna vec mať nejakého chlapca vo vašom staromládenckom brlohu na obmedzený čas, ale keď bola rakovina preč a Harry tu zostane oveľa dlhšie, bolo to niečo iné. Došlo Siriusovi, že urobil chybu a teraz potajme chcel, aby Harry odišiel? Možno teraz, keď všetky hrozby boli preč a tá dráma sa rozplynula, si všetci uvedomovali, že Harry pre nich nebol taký dôležitý, ako hovorili. Možno všetky tie veci, čo mu Sirius povedal o tom, ako ho miluje ako syna, boli len lži, aby sa cítil lepšie než zomrie. Tak sa tých rozhovorov bál, ale teraz sa viac bál toho, čo znamenalo to, že neprichádzali.

A predsa si povedal, že sú tieto myšlienky hlúpe, že ho tu Sirius chce, inak by ho nebol pozval a ani by sa toľko nesnažil s jeho izbou. Že Ron s Hermionou sú šťastní, že sa vrátil, napriek jeho občasnému postaveniu piateho kolesa. Že ľudia sú šťastní, že sa vrátil, pretože ho majú radi a nie len preto, že sa im uľavilo. Harry vedel, že nie je ľahké sledovať, ako niekto zomrie. Presviedčal samého seba, že sú ľudia šťastní, že tu bude ešte dlhý čas, že nenávideli ten prísľub, že istého dňa odíde.

Ale tie pochybnosti sa stále vracali.

Nemohol poprieť, že kým nad ním visela hrozba posledného dňa, zdalo sa, že ľuďom na ňom záleží viac. Bolo to ťažké vysvetliť, ale nemohol si pomôcť, aby nemal pocit, že bez všetkého toho ohrozenia jeho života sa zmenil na včerajšie správy a prestal byť zaujímavý nielen pre verejnosť.

Ale nie, uvedomoval si, že tieto pochybnosti nie sú oprávnené. Nemal čo chcieť tie rozhovory. Mal sa im chcieť vyhýbať ako moru, takže to je to, čo urobí, pretože to bolo to, čo chcel. Tým si bol takmer istý.

"Nevadilo by ti, keby si sa dnes vrátil neskôr do Brlohu, Har?" spýtal sa Sirius s poloplnými ústami.

"Samozrejme, že nie, ale je na to nejaký konkrétny dôvod?"

Dvojica mužov si vzdychla a vymenila si pohľad.

"Nuž, Dumbledore zvolal pár ľudí, ktorí boli spoločne na svetlej strane," vysvetľoval Sirius. "Vážne si ukončil vojnu, Harry, skôr než vôbec začala, ale bude trvať nejaký čas, kým naozaj skončí. Zbavil si nás najväčšej prekážky, ale stále sú vonku niektorí Voldemortovi stúpenci, ktorí sa tak ľahko nechystajú vzdať. Len sa ich pokúšame pochytať, aby všetci mohli byť naozaj v bezpečí."

"Ale až dovtedy sa obávam, že si stále v nebezpečenstve, Harry. Sú tu ľudia, ktorí nie sú z Voldemortovej smrti šťastní. Ale nerob si s ničím starosti. Štíty okolo Domu svetla a Brlohu sú nepreniknuteľné. Si tu asi vo väčšom bezpečí než na Rokforte. Hermionin dom je tiež poriadne dobre strážený, spolu s domami tvojich dvoch priateľov, Eloise a Nevilla. Samozrejme, že to znamená, že nebudeš môcť ísť nikam inam bez nejakého dospelého, až kým zvyšných smrťožrútov nepochytáme. Dúfam, že to chápeš," ospravedlňujúco vysvetľoval Remus.

"Hej, zdá sa, že kamkoľvek by som chcel ísť, tak tam máte pokryté. Na toto sa bývanie u Dursleyových nechytá!" vyhŕkol. Prial si, aby to nespomenul, hoci spomienky na dom jeho príbuzných začali ustupovať.

Odpil si z čaju, aby zakryl grimasu a prinútil sa dostať tie myšlienky z hlavy úplne. Dvaja dospelí sa na neho súcitne pozreli, ale o tej téme nehovorili, za čo bol Harry vyložene vďačný.

"Som prekvapený, že prisluhovači Voldemorta vôbec vedia, čo sami so sebou robiť, keď nemajú vodcu, ktorému sa môžu plaziť pri nohách," povedal trochu zatrpknuto. Nechystal sa zabudnúť na to, ako ho obkľučovala stovka maskovaných postáv, keď ho mučili kliatbou Cruciatus.

"Nuž, som si istý, že niekoho prechodne nasledujú. Nikoho tak mocného ako Voldemort, to ťa uisťujem, ale niektorého z jeho najvyššie postavených. Ale dlho to nevydrží. Vážne na nič nemajú bez Voldemortovej moci," s istotou prehlásil Remus.

"Uisťujem ťa, že do nasledujúceho leta sa budeš s Ronom a Hermionou túlať po Šikmej uličke, ako keby si to miesto vlastnil," s úškrnom vyhlásil Sirius.

****

Ten večer bol prvý z mnohých večerov u Weasleyovcov, vediac, že Sirius, Remus, rodičia Weasleyovi a dokonca dvaja najstarší ich synovia boli preč na "stretnutiach Rádu" ako ich nazývali.

Prekvapujúco Harry nemal pocit, že je z týchto stretnutí vynechaný. Minulý rok by tam chcel byť, robiť všetko, čo mohol, aby pomohol. Samozrejme, minulý rok, bol Voldemort stále nažive a hoci to nikto nevyslovil, všetci vedeli, že ho má Harry poraziť. Teraz to Rád zjavne až tak nevzrušovalo, keď jediné, čo robili, bolo chytanie posledných smrťožrútov. Ako Sirius povedal, vojna sa už skutočne skončila, Rád len vyhrával posledných pár bitiek.

Takže v tieto večeri to mali oficiálne dvojčatá na povel, čo samo o sebe vyzeralo ako veľmi chybné rozhodnutie. Vždy tam bývalo veľa testovania produktov, žartíkov, čarodejnícke šachy, hazard s fazuľkami každej chuti a jedenie všetkého, čo mohli.

Za jedného takého večera Harryho požiadali, aby priniesol aj Hedvigu. Vystúpil z kozuba a našiel tú štvoricu obklopenú kopami papiera a maliarskymi potrebami, všetci zúfalo písali.

"Posaď sa, Harry," ukázal mu Fred na miesto.

"Robíme letáky," vysvetľoval George.

"Na naše veľké otvorenie na budúci týždeň," ujasnil Fred.

"Aby sme ich poslali každému, koho poznáme a mohli ich začať rozdávať," dodal George.

"Takže začni zdobiť," dokončil Fred.

Harry sa pozrel na Rona s Ginny, ktorí sa vzrušene škerili. Harry skúmal letáky, ktoré už urobili a začal kopírovať tie isté informácie svojím najúhľadnejším rukopisom.

"Takže otvárate takto skoro?" spýtal sa nedočkavo. "Je všetko pripravené?"

"Áno, všetko sa môže spustiť, len dúfame, že tam bude aspoň pár zákazníkov," riekol Fred.

"Potrebujeme ďalšie ‘Skvelé darčeky pre vaše decká’ poslať Katie, Alicii a Leeovi. Ich rodičia ich rozdajú v práci," informoval George.

"A Angeline do metlobalového tábora, takže potrebujeme kopu z témy ‘Dokonalé pre pomstu vaším spolutáborníkom’ poslať jej," dodal Fred. "Plus nejaké na objednanie poštou, pretože nemôžu prísť osobne."

Zvyšok noci strávili robením letákov a odosielaním ich balíkov. Listy odišli každému, koho poznali.

V istej chvíli prepukla vojna farieb. Harry náhodne poznačil Ginninu ruku zelenou, takže mu ona nakreslila na plece modrú čiaru, čo samozrejme znamenalo, že nemal inú možnosť, ako sa je odplatiť rovnako.

Nejako sa do toho súboja zapojili všetci a keď konečne skončili, každý bol postriekaný všetkými farbami. Harry dopadol najhoršie, vyzeral, ako keby mal na seba bojové farby nejakého kmeňa. Okolo ľavého oka mal namaľované slnko a slová ‘Ginny je bohyňa’ žiarili na pravej ruke. Nad jazvou mal oblak, z ktorého pršalo a dážď tú jazvu obklopoval. V jednej chvíli sa všetci na neho zavesili a prišpendlili ho k zemi, vyhrnuli mu košeľu a napísali mu na chrbát ‘Weasley č.8’ . Vtedy krátko spanikáril, či použil maskovacie kúzlo, ale uľavilo sa mu, keď zistil, že je jeho chrbát úplne hladký.

Bol pyšný na to, že sa mu na Ronovo čelo nejako podarilo napísať ‘Tornáda’. Tiež sa mu podarilo natrieť špičku Ginninho nosa načierno a nakresliť jej fúzy. Ginny použila oranžovú a zelenú, aby zmenila Fredové obočie na dve mrkvy  a George nejako skončil s okom uprostred čela a ďalšími ústami na krku.

Fred našiel kameru a postarali sa, aby zachytili svoje prekrásne umelecké diela na film.

Potom zišli do kuchyne a začali si drhnúť svoje ruky a tváre, ale čoskoro zistili, že nič z toho nejde dole. Ginny vybehla po obal. Mierne ich vydesilo, keď si prečítali, že farba bola vode odolná a že sa dá zmyť len dôkladným čistiacim kúzlom. A samozrejme, pretože bolo leto, budú musieť poprosiť dospelých o láskavosť, o čom vedeli, že bude veľmi náročné.

Ich obavy sa ukázali ako opodstatnené, svoje farebné tváre museli nosiť tri dni, kým veľmi pobavení dospelí súhlasili.

S každým dňom stráveným buď so zvyšnými Záškodníkmi alebo Weasleyovcami to už začínalo byť to najlepšie leto, aké Harry kedy zažil. Bolo náročné si predstaviť, že keby niečo dopadlo len o trošku inak, bol by v tieto prvé letné dni buď pripútaný na lôžko alebo mŕtvy. Niežeby našiel nejaký skrytý zmysel života; dokonca oveľa častejšie si uvedomoval, že zabúda na to, čo za dar je každý nový deň. Len vedel, že sa nikdy necítil taký šťastný a uvoľnený. Dúfal, že to takéto šťastné ostane naveky. Nepotreboval, či nechcel už ďalšiu drámu, ktorá jeho život preslávila. Práve teraz mohol všetko popísať jediným slovom - dokonalé.

A ako to vždy hovorieval, on nikdy skutočne nevyhľadával problémy. Problémy si zjavne vždy našli spôsob ako ho nájsť sami.