Preklady fanfiction Harryho Pottera

3. Odhalenia

Hoci si s Eloise počas leta písali, Harryho trošku prekvapilo, keď ho naozaj pozvala k nim. Ukázalo sa, že sa skutočne chystala naplánovať jeho a Nevillu budúcnosť ohľadne ich milostných životov.

Pár dní po tom, čo sa vrátil z Rokfortu, sa Harry vypotkýnal z kozuba do malej, ale pekne vyzdobenej obývačky. Bola veľmi upravená, na každom rovnom povrchu viseli na stenách rodinné fotografie v rámoch. Eloise bola jedináčikom a bolo zrejmé, že ju jej rodičia zbožňovali.

"Harry!" nadšene vykríkla, keď vošla do izby.

"Ahoj, Eloise," veselo odzdravil Harry. Za ním sa rozžiarili plamene do zelena a z kozuba vypadol Neville rovno na zem. Zahanbene sa zaškeril, keď mu Harry pomohol vstať.

"Bez obáv, aj mne sa to zakaždým stane," uisťoval ho Harry.

Pri ceste do kuchyne po karamelové nanuky sa rozprávali o tom, aké zatiaľ bolo ich leto. Eloisini rodičia sa zdvihli od stola a potriasli si ruky s oboma chlapcami, keď sa predstavili.

"Takže čo sa vy traja chystáte dnes robiť?" spýtala sa vzrušene pani Midgenová. Harry mal podozrenie, že s Nevillom boli prvými kamarátmi, ktorých kedy do tohto domu Eloise pozvala.

"Musíme sa pobaviť o ich budúcich milostných životoch," štebotala šťastne Eloise. "Pomáham im naplánovať ich, pretože Harry ani nevie, ako povie svojej budúcej manželke, že sa mu páči!"

Harryho tvár sa rozpálila. "Vážne sa mi Ginny nepáči. Je to kamarátka," trval na svojom. Všetci v kuchyni, vrátane rodičov Eloise, pretočili očami.

"Presne toto som vravieval o Natalie. Že bude budúcou pani Midgenovou," ujasnil jej otec. "Teda až po nejakom čase, samozrejme, pretože keď sme sa zoznámili, neboli sme si dosť blízki na to, aby sme vôbec boli priateľmi."

"Prečo nie?" zaujímal sa Neville. Pán Midgen vstal, zobral tanier so sušienkami a  položil ho na stôl.

"Ak si vy dvaja chcete ten príbeh vypočuť, potom si sadnite a ponúknite sa," vravel veselo.

Chlapci sa dychtivo posadili za stôl a vzali si sušienku, pripravení na príbeh.

"Nuž, stretli sme sa na Rokforte. Natalie bola v Bifľomore a ja som bol v Bystrohlave. Vídavali sme sa na chodbách a mali sme pár predmetov spolu, ale nikdy sme si skutočne toho druhého nevšimli. Potom nám jedného dňa dali spoločne trest. Museli sme spolu drhnúť žaláre."

"On bol po škole za to, že jedol na hodine," doplnila s úsmevom pani Midgenová, keď sa láskyplne pozrela na svojho manžela. "Bol taký hrdý, myslel si, že je to rebelantské."

"A potom mi povedala, že je po škole, pretože niekomu jednu vrazila za to, že urazil jej kamarátku. Bifľomorčania sú veľmi lojálni, ako viete. Tak či tak, niekedy počas toho trestu som sa do nej zamiloval, hoci v tom čase som si to neuvedomil."

"Stali sa z nás skvelí priatelia," nadviazala pani Midgenová. "Vraveli sme prakticky všetko."

"Ale potom prišiel bál. A najpopulárnejší chalan na škole ju požiadal, aby šla ako jeho partnerka."

"Bol to najväčší šok môjho života. Nebola som veľmi populárna a jeho pozvanie bolo obrovským prekvapením. Bola som taká vzrušená a celý týždeň predtým som nehovorila o ničom inom. Dokonca som si do poslednej chvíle ani nevšimla, že Orion, pán Midgen, nikoho nepožiadal a nič neplánoval. Vlastne celý týždeň vyzeral sklesnutý, ale ja som si to vážne nevšimla. A potom prišiel večer bálu. Povedal mi, že vyzerám nádherne a hneď na to sa len vrátil do svojej izby, aby sa učil. A ja som šla na miesto, kde som sa mala stretnúť so svojim partnerom. Čakala som polhodinu, kým som si uvedomila, že nepríde."

Harrymu s Nevillom padla sánka.

"Vykašľal sa na vás?" spýtal sa neveriacky Harry.

"Áno. Bola som taká zničená. Šla som do sály a zbadala som ho s jedným populárnym dievčaťom, s ktorým sa smial na tom, ako si zo mňa vystrelil. Samozrejme, utekala som za Orionom, aby som sa mu vyplakala na pleci, ale on nedovolil, aby mi zničili večer. Vybehol do svojej spálne, bleskurýchle sa prezliekol a trval na tom, že ten večer bude mojím partnerom on. Práve vtedy som sa do neho zamilovala," roztúžene zakončila.

"Vypadnime odtiaľto skôr, než začnú slintať," zašepkala spoza nich Eloise znechuteným tónom, hoci Harrymu bolo jasné, že ten príbeh zbožňuje.

Neville s Harrym sa zdvihli, poďakovali za sušienky a nasledovali Eloise von na zadný dvor. Podala každému nanuk, keď sa trojica posadila na schody pod verandou.

"Neviete, koľkokrát som ten príbeh počula. Je taký romantický," prehlásila. "Ale musím povedať, že moja mama bola taká nadšená, že si sa skutočne ukázal, keď si ma pozval na ten bál, Harry. Myslím, že jej to bolo príliš povedomé."

"Nemôžem uveriť, čo ten chalan spravil tvojej mame," neveriacky krútil Neville hlavou.

"Áno, ľudia dokážu byť občas prekvapujúco podlí," odvetila príliš znalecky. Harry sa na ňu súcitne pozrel, keď si spomenul na všetky tie hnusné veci, čo jej Malfoy spolu s tými šikanujúcimi dievčatami povedal v ten večer bálu.

"Nuž," pokúsil sa zmeniť tému. "Už chápem skadiaľ pochádza tvoja posadnutosť romantickými príbehmi."

Eloise sa na neho usmiala ako slniečko.

"Keď o tom hovoríš..." vytiahla zápisník a brko. "Je čas naplánovať pár budúcností."

Harry zastonal a Neville sa zatváril mierne vystrašene.

"V poriadku, len vám dvom položím niekoľko otázok," prehlásila profesionálnym hlasom a otvorila zápisník. "Máte radi teplé alebo chladné počasie?"

"Ehmmm.... teplé, myslím," ostražito odpovedal Harry.

"Ehmmm... pravdepodobne chladné, pokiaľ mám správne oblečenie," dodal Neville.

"Keby ste mali ísť na jedno miesto mimo Anglicka, kam by to bolo?"

"Och, určite Taliansko," s istotou riekol Neville. Eloise sa na neho vzrušene pozrela.

"Och, ja tiež. Tam som vždy chcela ísť!" riekla, niečo si zapísala. "Dobrá voľba, Neville. Dobre, a čo ty, Harry?"

"Neviem. Nikdy som nebol mimo Anglicka, takže by bolo poriadne náročné zúžiť výber," pokrčil Harry plecami. Eloise si zamyslene poťapkala po brade, než si niečo s prikývnutím zapísala.

"Páčilo sa vám, že ste boli jedináčikami?" spýtala sa. Obaja chalani sa na ňu čudne pozreli, premýšľajúc, či pre nich v budúcnosti neplánuje súrodencov. "No?" súrila ich.

"Myslím, že nie. Vždy som si myslel, že by bolo fajn byť v takej rodine ako Weasleyovci," placho prehovoril Harry, ešte nikdy predtým to nepriznal.

"Áno, myslím, že u mňa je to rovnaké," zamyslene doplnil Neville, "ale nie toľko súrodencov ako u Weasleyovcov. Skôr jedného či dvoch ďalších."

"Dobre, myslím, že už som na konci, ale Neville, už si premýšľal o svojej budúcej manželke?" spýtala sa vážne.

Neville sa začervenal a Harry zachichotal. "Malý detail," poznamenal pobavene, keď zlizol z paličky posledný kúsok nanuku.

"Oh, nuž, nie... skutočne nie," odpovedal Neville podivným hlasom.

Harry sa na neho zvedavo pozrel. Eloise sa uškrnula.

"Oh, áno, premýšľal, vidím to na tebe! Och, kto je to, Neville?" spýtala sa nedočkavo. Neville bol červený ako rak.

"Vážne, ešte som o tom nepremýšľal. Ešte neviem." Bol rovnako zlým klamárom ako Harry.

"Dobre, dobre, môže to zatiaľ zostať tvojím tajomstvom," vzdala sa Eloise.

"A čo Cindy Valentínová?" navrhol Harry. To meno patrilo slávnej čarodejníckej modelke, ktorá často mala fotky v tých istých časopisoch, ktoré sa zaoberali Harryho súkromným životom tak, aby o ňom vedel celý svet.

Neville sa zasmial. "Áno, zapíš si ju ako moju manželku, Eloise. Sme pre seba stvorení," žartoval. Eloise sa zasmiala a zapísala si to meno.

"Hej, nikdy nevieš, Nev. Kedysi som považovala Rogera Daviesa len za fantáziu, ale toto leto si veľa píšeme."

"Myslíš, že sa mu páčiš?" spýtal sa Harry.

"Nie som si istá. Tieto veci je ťažšie posúdiť, keď sa týkajú teba samotného," múdro vyhlásila, keď dokončila zápisky.

"Hotovo," hrdo oznámila a obom im podala náčrt ich budúcností.

"Ty si pomenovala naše deti?" pobavene sa spýtal Harry.

Eloise hrdo prikývla.

"A ja mám jedno menom Eloise?" spýtal sa.

"Áno. Je to na moju počesť, pretože ja som tá, čo ti naplánovala budúcnosť. Tiež ti budem plánovať svadbu, presne ako moja mama, a budem jedna z družičiek, ako vidíš tu. Tvoje staršie deti sú dosť po sebe, ale Eloise je trošku mladšia. Je tou rozkošnou. Zosúladila som Nevillovho najmladšieho syna tak, aby sa narodil v podobnom čase, aby sa mohli stať priateľmi. Tiež môžeš zapracovať na Ronovi s Hermionou, aby sa s tým zladili," vyhlásila vecne. "Ja sa postarám, aby som v tom čase mala dieťa s Rogerom."

Harry s Nevillom na ňu vyvalili oči, trochu znepokojení ohľadne zdravého rozumu svojej priateľky.

"Počkať, tvoja mama je plánovačka svadieb?" spýtal sa Harry.

Eloise prikývla.

"To mnohé vysvetľuje."

"Ja mám letný dom v Írsku?" spýtal sa Neville, keď si prezrel ten plán.

"Áno, na tom mieste rastie niekoľko exotických rastlín, ak vieš, kde hľadať a pretože máš tak rád herbológiu, považovala som to za vhodný únik," vysvetľovala.

"Svadba v kostole v zime, keď bude vonku snežiť. Medové týždne v Taliansku. Eloise ako plánovačka svadby a družička alebo hlavná družička, Harry ako svedok alebo družba. Tri deti: dievča a dvaja chlapci s menami Emily, Nicholas a Vernon," prečítal Neville.

"Uff, zmeň to posledné meno. Nemám dobrý vzťah k menu Vernon," zhnusene vyhlásil Harry.

"A čo Connor?" navrhla Eloise.

"Oveľa lepšie," vydýchol si Harry, keď Eloise spravila zmenu, než papier vrátila znova Nevillovi.

"Takže, čo myslíte?"

Neville s Harrym neochotne prikývli na súhlas, nechceli Eloise príliš povzbudiť v strachu, čo naplánuje nabudúce.

"Až na to, že s Ginny sme..."

"Len kamaráti," dokončili za neho Eloise s Nevillom s pretočením očami.

"Iste, Harry," sarkasticky dodala Eloise.

"Priatelia s výhodami," zavtipkoval Neville. Harry sa zatváril pobúrene.

"Neville!" hneval sa, keď Eloise vybuchla smiechom.

"Ty si v takom príšernom popretí!" súcitne povedal Neville.

"Prepáč, Harry, ale priatelia sa na seba nepozerajú tak ako vy dvaja," pokrčila Eloise plecami. "Keď dospeješ k tomu, že ju máš rád, zapracujeme na požiadaní o ruku, pretože si nemyslím, že je ľahké zapasovať 'ale sme len priateľmi' do nejakej obstojnej žiadosti."

Harry na ňu zazrel, ale tí dvaja sa len smiali.

****

"Si si istý, Harry?" spýtala sa obozretne Ginny, keď jej Harry podal svojho Bleska. Trojica weasleyovských chalanov už poletovala okolo a hádzala si medzi sebou jablká.

"Samozrejme," odvetil a vzal si od nej Ometlo 5. "Povedieš si skvele."

Ginny sa vzrušene usmiala a obkročila Blesk, než sa odkopla do vzduchu. Harry nasledoval hneď po nej.

"Páni, je taký úžasný. Pohybuje sa tak plynulo," v úžase zhodnotila, keď na metle urobila niekoľko otáčok.

Harry sa usmial nad Ginninou očividnou radosťou. Lietala v kruhoch okolo Harryho, najprv horizontálne a potom párkrát vertikálne.

"Hej, Gin," zavolal zhora George, "skontroluj, ako robí šípky nadol!"  Tiež obdivoval zázračnú metlu. Odhodil jedno jablko a Ginny sa vrhla po ňom.

Ako sa viac a viac približovala k zemi, Harry naozaj dúfal, že čoskoro potiahne nahor alebo príde na to, že tú metlu bolo náročnejšie dostať z poklesu naspäť než sa do jedného vrhnúť. Pre tento model to bolo charakteristické, niečo čo mali údajne napraviť v Bleskovom údere, ale nebol si istý, či o tom Ginny vedela.

Očividne nevedela. Pokúsila sa v poslednej sekunde zdvihnúť ten strmhlavý let, hneď ako to jablko zachytila, ale nezatiahla dosť silno. Náraz bol spomalený, ale metla sa zrazila so zemou, Ginny vystrelilo a dopadla chrbtom na zem.

Harry to okamžite stočil nadol a rýchlo zosadol, prihnal sa k Ginny, ktorá sa so stonaním posadila.

"Ginny! Si v poriadku?" spýtal sa znepokojene, keď si kľakol vedľa nej. Ignorovala tú otázku a pozrela sa poza neho. Zakryla si ústa rukou a tvár jej jasne očervenela.

"Tvoja metla," zašepkala v hrôze. Harry sa obzrel, aby zbadal Freda, Georgea a Ron stáť s ústami otvorenými, v ruke Blesk, ktorý sa zlomil na polovicu. Harry sa pri tom pohľade strhol, ale potom pokrčil plecami a otočil sa späť k Ginny.

"Nerob si starosti. Takže si v poriadku?"

"Och, Harry, tak ma to mrzí. Som také nemehlo," vyhlásila, jasne zdesená.

Niečo na tom, ako vyzerala, vyvolalo Harryho úsmev. Na čele mala šmuhu od blata a tvárila sa tak znepokojene. S polovičatým úsmevom jej rukávom tú šmuhu zotrel.

"Hej, zem je poriadne veľká. Vážne si koledovala o to, aby si ju trafila," vyhlásil s pokrčením pliec. Ginny prekvapene zažmurkala a pozrela sa mu do očí. Nejako nedokázala ani ona zabrániť úsmevu. Dvojica sa potichu zachichotala.

"Takže, vážne, neublížila si si?"

"Ehmm... myslím, že som v poriadku," odpovedala. Harry jej pomohol na nohy, ale keď sa postavila na pravú, zjajkla. "Dobre, takže členok v poriadku nie je," riekla s trhnutím.

"Dobre, nuž, keď sa vrátime za tento kopec, môžeme ťa vysadiť na metlu, ale zatiaľ ťa odnesiem na chrbte." Ginny si zahryzla do spodnej pery a s úsmevom pokrútila hlavou.

"Vieš, vážne si myslím, že si šialený, Harry," riekla, keď sa štverala Harrymu na chrbát. Objala ho okolo krku a on si zakvačil ruky pod jej kolenami, podvihol si ju vyššie. Nemohol pohodlne niesť aj Ginninu metlu, takže sa práve rozhodol, že Ginny odnesie celú cestu späť. Keď budú za kopcom, Brloch nebude ďaleko.

Obzrel sa na troch Weasleyovcov, ktorí sa na neho pozerali, ako keby zošalel.

"Harry, tvoja metla je na dva kusy," pomaly prehlásil George a zdvihol spomenuté časti dohora.

"Metla, ktorú si ceníš ako svoj život," ujasnil Fred.

"Vieš, tá,  na ktorej keď sme lietali, tak si vravel, že nás zabiješ, kebyže ju poškriabeme," vravel Ron.

"Len som žartoval. Bola to len nehoda," nonšalantne prehlásil. "Okrem toho mám dojem, že by Sirius mohol mať niekde ešte jednu starú.  Zo sedemdesiatych rokov. Klasiku," vravel veselo. "Dobre, vraciame sa, aby sa pozreli Ginny na členok. Uvidíme sa neskôr."

Vydal sa hore kopcom  a snažil sa žartovaním zbaviť Ginny zlej nálady.

Fred, George a Ron ich sledovali, stále trochu omráčení.

"Dobre, vážne som si myslel, že povinnosti veľkých bratov budú náročnejšie. Nemali sme od Ginny odrážať pochybných chlapíkov?" spýtal sa Fred, keď krútil hlavou.

"Ako to že Harry nie je naštvaný kvôli Blesku?" neveriacky sa spýtal Ron. "Sirius Harrymu povedal, že mu nekúpi nový, ak ho zlomí. Dal jasne najavo, že sa snaží Harrymu zabrániť, aby riskoval. Harry tú metlu miloval!"

"Láska ťa prinúti robiť bláznivé veci. Očividne sa do našej malej sestričky zamiloval," riekol George. "Tak rýchlo vyrástli," prehlásil s predstieraným vzlykaním na Fredovom ramene, ktorý ho poťapkal po hlave v prehnanom geste uistenia.

"Harry zaručene robí ochranu starším bratom oveľa ľahšou," povedal Fred.

"Nuž, rád by som si to pripísal k zásluhe, ďakujem vám," povýšene oznámil Ron. "Ja som si ho koniec koncov vybral za priateľa. Musel som podvedome mať na mysli Ginninho budúceho frajera."

Zasypali ho jablkami.

"Vieš, vážne by som ťa mala zamestnať ako svojho sluhu. Potom by si ma mohol nosiť na všetky moje hodiny," prehlásila Ginny, keď si vychutnávala teplo Harryho tela.

"A čo by som za to mal?" spýtal sa so smiechom.

"Nuž, česť byť mojím otrokom, samozrejme!" odvetila s nádejou, že to neznelo príliš trápne. Harry sa rozosmial.

"Iste, ale potom by Hermiona založila spolok na ochranu... nuž mňa  a ty by si bola jej hlavným cieľom," zhlboka si vzdychol.

"Au, dokelu, je príliš desivé byť na Hermioninej zlej strane. Myslím, že by to teda nefungovalo. Tak ma mrzí, že prídeš o takú česť."

"Nejako to prežijem, ale asi budem potrebovať veľa terapie," dramaticky oznámil. Obaja sa zasmiali.

"Harry, vážne mi je ľúto tvojej metly," smutne prehovorila Ginny. "Bolo odo mňa hlúpe tú šípku skúšať."

"Nerob si kvôli tomu starosti. Zabudol som ti povedať, že je ťažké strhnúť ju nahor. Som len rád, že si sa horšie nezranila."

"Zaplatím ti za ňu. Vážne, zaplatím. Len mi daj trochu času a..." začala.

"Nebuď smiešna. Keby som mal ja platiť za všetko, čo som zničil, mal by som veľký problém. Počas vianočných prázdnin, keď som bol u Stensonovcov, Kota ma požiadala, aby som za ňu odložil fľaštičku odlakovaču na nechty, ale mne spadol a spravil dieru do jej koberca. A tiež som jej zlomil jedno CD," povedal. V skutočnosti kúpil Kote nové, aby ho nahradil, ale došlo mu, že to Ginny nepotrebovala vedieť. "Och, a najlepšie bolo, keď som sa posadil na jej schody a chcel sa chytiť jedného z drevených stĺpikov, zostal mi v ruke. Nejako sme ho tam zasunuli späť, ale ak zatrasieš zábradlím, vypadne."

"Vážne?" spýtala sa, už znela uvoľnenejšie.

"Vážne," usmial sa. "Som rád, že mám nasledovníka v mojej nemotornosti."

Ginny si uvedomila, že tajne privoniava Harryho vlasom. Z niečo takého sa cítila podivne, ale jej tvár bola tak blízko k nim a voňali úžasne. Nedokázala tú vôňu identifikovať, ale vedela, že to bola zreteľne Harryho vôňa, kvôli čomu to bolo ešte ohromujúcejšie.

"Hej, Gin? Vieš, čo chceš robiť po Rokforte?" zvedavo sa spýtal Harry v nádeji, že dostane nejaký nápad. Ginny rýchlo vytiahla nos z Harryho tmavých vlasov, keď sa pootočil, aby sa na ňu pozrel.

"Nuž, vždy som chcela skúsiť všetko," uškrnula sa.

"Och, tak to bude teda ľahké," zachichotal sa Harry.

"Myslela som tým, že nechcem robiť niečo, čo začnem hneď po škole a budem robiť až do dôchodku. Pre niekoho je to skvelé, ale ja som vždy chcela patriť k tým skúseným ľudom, čo dokážu rozprávať príbehy o rozličných zamestnaniach: o tých najhorších, tých najlepších, tých najvýstrednejších," vysvetľovala so zasneným úsmevom, ktorý spôsobil, že sa Harry musel usmiať tiež.

"Ako napríklad?" postrčil ju.

"Ale nesmieš to nikomu povedať, hlavne nie mame, ale vždy som chcela pracovať ako..." priložila ústa k jeho uchu a konšpiračným šeptom dokončila, "...barmanka."

"Barmanka?" zasmial sa Harry.

"Och, áno. V nejakej malej krčne, kde máš svojich bláznivých štamgastov a hlučné davy po metlobalových zápasoch. A dokázala by som s ľahkosťou namiešať nápoje a načúvať problémom všetkých okolo a servírovať moje rozumné rady, ktoré ľudia poslúchnu a pomôže im to s ich problémami. Barmanky dokážu zmeniť životy, Harry. "

Harry si nemohol pomôcť, ale zasmial sa, keď si v duchu predstavil, ako hovorí McGonagallovej s Dumbledorom, že najväčším snom Chlapca, ktorý prežil, je stať sa barmanom."

Niesol Ginny celú cestu do Brlohu. Pani Weasleyová ich videla prichádzať a po tom, čo sa presvedčila, že je Ginny v poriadku, začala liečiť členok svojej dcéry, kým kradmo nakúkala na Harryho. Ten zase na oplátku kradmo nakúkal na Ginny.

Toho večera po večeri si nemohla pomôcť, aby mu nedala extra veľký kúsok domáceho koláča, ktorý pripravila ako dezert, predstavujúc si pritom malé detičky s jasne zelenými očami a červenými vlasmi.

****

V Brlohu bola takmer polnoc a dvojčatá práve dokončili financie pre svoj obchod. Zívli, zoskákali dole schodmi, aby si dali šálku čaju, než pôjdu spať.

Keď sa dostali na prízemie, všimli si, že dvere na kuchyni sú zavreté a spod dverí presvitá svetlo. Očividne neboli jediní, kto si neskoro večer dával šálku čaju.

Práve ich chceli otvoriť, ale stuhli, keď začuli zvnútra rozhovor ich rodičov vedený vo vážnom tóne. Pritlačili uši na dvere, keď rozoznali Harryho meno.

"... domnievam sa, že ten príšerný chlap ho na stanici udrel! Ako môže niekto také niečo urobiť dieťaťu? Hlavne takému, o ktorého sa tak dlho starali! Mali byť ako Harryho rodičia, ale boli k nemu príšerní! A Harry je taký roztomilý, mám chuť toho chlapa zaškrtiť," hnevala sa pani Weasleyová. Bolo počuť šuchtavé zvuky a dvojčatá tipovali, že sa prechádza po miestnosti, preukladáva veci, ako mala vo zvyku robiť, keď bola nahnevaná.

"Chcel som ti k tomu ešte niečo povedať, Molly," smutne si povzdychol pán Weasley. "Zdá sa, že Harry skutočne neprezradil všetko o svojich príbuzných."

Fred s Georgeom si vymenili pohľady. Toto neznelo dobre.

"Pamätáš si, ako som hneď potom, čo Harry zomrel, šiel do jeho domu?" pokračoval ich otec. "Nuž, zistil som niektoré naozaj znepokojivé veci. Boli tam Harryho teta a strýko a vôbec ich nezaujímalo, že zomrel."

"Čože? Och, akí hrozní ľudia!" vykríkla pani Weasleyová. Pán Weasley ju rýchlo utíšil.

"Pššt, Molly, deti sa o tomto nesmú dozvedieť, dobre? Myslím, že Ron niečo tuší, ale len pre istotu, bolo by najlepšie nespomínať toto ani pred ním," vážne prehovoril.

Dvojčatá sa na seba pozreli s trochu previnilými pohľadmi, nemo sa pýtali, či by nemali odísť.

"Ale oni už vedia, pravdepodobne lepšie než my, že Harry nevychádzal so svojimi príbuznými," zmätene povedala ich matka.

"Bolo to oveľa horšie, než sme si kedy dokázali predstaviť."

Fredovi s Georgeom bolo v tej chvíli jasné, že odísť nemôžu.

"Čo tým myslíš?"

"Molly, keď chlapci vyzdvihli Harryho to leto, bolo to jediné leto, kedy mal skutočnú izbu. Až kým nedostal list z Rokfortu, držali ho zamknutého v prístenku pod schodmi. A bol tam znova počas Vianoc a keď sa vrátil po útoku na Rokfort."

"Urobili ČO?" vykríkla Molly. Arthur ju znova tíšil. Fred s Georgeom si vymenili nahnevané pohľady.

"Je toho ešte viac. Harry... Harry bol zneužívaný, Molly, fyzicky zneužívaný, hlavne posledné leto. To preto bol u Stensonovcov. Rick vravel, že zistili, že je samá modrina a na krku mal odtlačky prstov. A nielen čerstvé, mal aj staré, ako keby sa to už nejaký čas dialo," smutne vravel pán Weasley.

Reakciou bolo len omráčené mlčanie. Fred s Georgeom stuhli v zdesenom šoku.

"To bol dôvod napätia medzi Stensonovcami a Harryho strýkom, keď si Stensonovci vzali Harryho na Vianoce. Ale podľa toho čo mi Rick povedal, Dursleyovci zistili, že Harry býva s nimi a ukázali sa u nich doma a priložili mu pištoľ, tú muklovskú vec na zabíjanie ľudí, k jeho hlave a vzali ho z toho domu. Nejako sa do toho zaplietli muklovskí právnici a nedovolili, aby sa Stensonovci priblížili k Harrymu. Hovoril som so Severusom a Albusom a očividne, v tom čase, keď ho tak hrozne zmlátil Harryho strýko, zlomil mu rebrá a prehodil ho skleným stolíkom. Severus to zistil ako prvý. Vďaka Merlinovi, že si niečo všimol, pretože Harry celé dni nešiel do nemocničného krídla. Severus veľa nepovedal, ale vyliečil Harryho. Očividne sa takéto veci diali v menšom merítku, odkedy bol Harryho dieťaťom. "

"Och, nie. Nie, nie, nie," zašepkala pani Weasleyová, očividne rozrušená. "Nie Harry. On nie."

Pán Weasley sa zhlboka nadýchol a pokračoval. "A vieš, ako Harryho poslali domov počas útoku na Rokfort? Nuž, jeho strýko stratil prácu a takmer Harryho zabil. Bodol ho do brucha. Našťastie sa ukázal Severus a zabránil Dursleymu, aby spôsobil ešte viac škody a priviedol Harryho späť na Rokfort. Stratil tak veľa krvi, že to takmer nezvládol."

Pani Weasleyová začínala byť hysterická, chcela ísť okamžite pozrieť Harryho do Domu svetla.

"Molly, prosím, zobudíš deti. A pred Harrym z toho nerob veľkú vec. Nevieš si predstaviť, aký bol zničený, keď zistil, že to viem a chystám sa ti to povedať?"

"Ale prečo?" vykríkla. "Prečo nám to nepovedal? Prečo si to všetko nechával pre seba? Nedôveroval nám?"

"Harry považuje našu rodinu za svoju, ale nemyslím si, že niekomu úplne dôveruje. Ako by mohol po tom, čo s ním takto celý jeho život zaobchádzali? Som prekvapený, že z neho vyrástol taký dobrý človek, ale má kvôli tomuto isté problémy, ktoré si možno ani sám neuvedomuje," vysvetľoval pán Weasley v zmesi smútku a hnevu.

"Och, bohovia, Ron vravel, že si Harry myslí, že nikomu nezáleží na tom, či zomrie. To preto prevzal tú chorobu od pána Stensona. Niet divu, že si to myslel, keď sa k nemu jeho vlastná rodina takto správala. Arthur, adoptujme ho. Môžeme mu ukázať, aká rodina naozaj je a..."

"Molly, Harry má teraz Siriusa. Potrebuje byť so svojím krstným otcom. Okrem toho mu už viac Dursleyovci ublížiť nemôžu."

"Och, Arthur, ako môže niekto niečo takéto urobiť? Prečo sme si to nevšimli?"

"Harry to musel veľmi dobre skrývať. Neboli sme jediní, kto si to nevšimol. Keď ten chlapec chce niečo utajiť, utají to. Tajil pred nami celé mesiace, že zomiera. Všetci len musíme byť v strehu, aby sme sa uistili, že v tom nebude pokračovať."

"Možno by sme sa s ním mali porozprávať," uslzene navrhla pani Weasleyová.

"To nie je naše miesto, Molly. Sirius je jeho krstný otec a som si istý, že sa porozprával s Harrym dosť na to, aby mu to vydržalo na celý život. Plus je tam vždy Remus a boli si s Harrym veľmi blízki, keď bol profesorom. Som si istý, že na tom tiež pracuje. Nechceme, aby mal Harry pocit, že nemá kam ísť bez toho, aby mu dospelí nerobili prednášky," prakticky vravel pán Weasley.

"Neviem, Arthur. Sirius je občas ako veľké decko..."

Dvojica sa začala nežne dohadovať nad svojimi úlohami v Harryho živote, keď sa Fred s Georgeom vykradli preč.

Ani jeden nevedel čo povedať. Obaja boli ohromení a nazúrení súčasne. Harry bol ako ich malý bráško a predstava, že mu jeho vlastná rodina ubližovala, bola príliš.

Prešli okolo svojej izby a pokračovali hore schodmi, ako keby si čítali myšlienky. Napochodovali rovno na horné poschodie do Ronovej izby. Fred ho zobudil.

"Mmmm?" stonal ospalo Ron. "Čosoosadeje?!" unavene sa spýtal, keď si trel oči.

"Ron, posaď sa, musíme sa s tebou o niečom dôležitom porozprávať," riekol George, keď sa posadil na kraj Ronovej postele. Mladší ryšavec zívol a poslúchol.

"Koľko je hodín?" spýtal sa, keď už sa viac prebral.

"Veľa. Ron, práve sme si vypočuli, ako sa mama s otcom rozprávajú o Harrym," vážne prehlásil Fred.

"Kvôli čomu?" zvraštil Ron čelo v snahe prebrať sa.

"O Harryho živote doma.  Čo o tom vieš?" vysypal to rovno George.

Ronove oči sa rozšírili a prekvapene zažmurkal.

"Požiadal ma, aby som o tom nikomu nepovedal," vážne prehlásil. "Ako to mama s otcom zistili?"

"Ron, už vieme všetko. Dursleyovi to dokonca priznali otcovi a on sa rozprával so Stensonovcami, Snapom a Dumbledorom," vravel Fred.

"Snapom? Čo ten s tým má?" spýtal sa zmätene Ron.

Fred s Georgeom mu objasnili všetko, čo počuli dole v kuchyni. Ron sa zdesil, keď sa dozvedel rozsah toho, čím Harry prechádzal. Došlo mu, že už viac nezáleží na tom, či povie dvojčatám o tom, čo sa stalo v ten deň, keď objavil Harryho jazvy. Z ohľaduplnosti k Harrymu nespomenul, ako sa zosypal, ale len niečo naznačil.

"A on už o tom odvtedy nehovoril?" znepokojene sa spýtal George.

"Nie, a neznáša, keď sa ľudia k tej téme priblížia. Myslím, že sa cíti trápne," smutne povedal Ron. "Keď o tom hovoríme, Ginny o tom nepovedzte. Harry by sa neskutočne hanbil."

Fred sa nahnevane postavil a začal sa prechádzať po izbe. "Tí bastardi! Tí -- tí kreténi! Ako toto mohli urobiť Harrymu? Myslím... Harrymu! Nevinnému, nezištnému Harrymu! Ako by mohol mať nejakú šancu voči tej veľrybe, ktorou je jeho strýko? A otec vravel, že sa k nemu správali hnusne od malého decka!"

"Och, Merlin, Fred, pamätáš si, ako sme vyzdvihli Harryho v otcovom aute? Keď sme šli zobrať jeho kufor z prístenku pod schodmi, pamätáš, bol na tej malej obitej postieľke? Nenapadlo by ťa, že to bola Harryho posteľ, že nie? Vyzerala, že sa každú chvíľu rozpadne!" rozvášnil sa George.

"A to nehovorím o tom, že ho zamkli v izbe a hladoval," zatrpknuto vravel Ron. "Kto vie, čo mu robili. Keď sa vrátil po zimných prázdninách, bol chorý z toho, čo mu strýko urobil. Mal modrinu na tvári, to mu musel spraviť jeho strýko. Nemôžem uveriť, že zo všetkých ľudí na to prišiel ako prvý Snape! Niet divu, že ho Harry bránil. Nedokážem skrátka uveriť, že Harrymu pomohol! Muselo to byť vážne tak strašne zlé, keď to práve Snape urobil. A dokonca to nepovedal..."

"Chalani? Čo tu všetci robíte?"

Ron s dvojčatami sa pozreli k dverám, kde zbadali stáť prekvapenú matku. Oči mala červené a napuchnuté, ako keby plakala.

"Mami, počuli sme ťa s otcom rozprávať sa v kuchyni," smutne priznal Fred. Pani Weasleyová na niekoľko sekúnd zatvorila oči, než vošla do izby a zatvorila za sebou dvere. Prešla sa posadiť na Ronovu posteľ a naznačila trom chlapcom, aby sa k nej nahli a pritiahla si ich do objatia. Pobozkala Rona na hlavu, kým hladila Freda po vlasoch.

"Och, chlapci. Moji chlapci," šepkala, keď ich všetkých objímala.

"Mami, ako sa toto mohlo stať? Nechápem, ako toto môže niekto urobiť," vravel George.

Pani Weasleyová sa smutne usmiala. "Ach, chlapci, viem, že občas to tak nevyzerá, ale máme tak veľa, za čo môžeme byť vďační. Občas keď je človek tak požehnaný, je ťažké predstaviť si, aké je to pre tých, čo nemajú to, čo máš ty. Som taká šťastná, že všetky moje deti vyrastali v milujúcej rodine, kde ste sa nemuseli báť ničoho iného než toho, že vám vášho medvedíka premenia na obrovského pavúka vaši súrodenci."

Trojica sa zachichotala.

"Myslím, že som vám dosť často nepovedala, ako veľmi vás milujem," uslzene šepla pani Weasleyová.

"Mami, hovoríš nám to tisíckrát denne," upokojoval ju Ron.

"Áno, ani na sekundu sme o tom nezapochybovali," dodal Fred.

"No, bola som na vás dosť prísna kvôli vašim známkam a problémom v škole a keď som vás porovnávala s vašimi súrodencami, neznamená to, že niektorého z vás milujem viac alebo menej," znova ich k sebe pritúlila. "Som taká hrdá na vás všetkých a tak veľmi vás všetkých milujem."

"My vieme, mami. My ťa tiež milujeme," poťapkal ju George po ruke.

"A viete, že môžete za mnou alebo otcom prísť s čímkoľvek, správne? A viete, že by sme vám nikdy neublížili, za žiadnych okolností bez ohľadu na to, ako veľmi sa nahneváme," vzlykla si.

"Samozrejme, že to vieme," objal Ron matku okolo krku. "Neplač, mami."

Pani Weasleyová potiahla nosom a utrela si vreckovou slzy. "Je len také smutné vedieť, že Harry nedokázal mať takú rodinu, ako je naša. Musel sa desiť svojich príbuzných a boli tým jediným, koho mal! Keď Harry zomrel, Remus vravel, že keď Sirius povedal Harrymu, že ho miluje, tak to bolo po prvý raz v celom jeho živote, kedy mu niečo také niekto povedal. Dokážete si to predstaviť? V tejto rodine máme toľko lásky a niektorí ľudia nemajú žiadnu. Občas si myslím, že to považujem za samozrejmosť."

"Myslím, že to robíme tiež," priznal Fred. Ďalší dvaja neochotne prikývli na súhlas.

"Hádam, že istým spôsobom sme rozmaznaní, však?" ironicky prehlásil Ron.

Pani Weasleyová sa zasmiala a láskyplne mu rozstrapatila vlasy. "Áno, istým spôsobom ste. Tým najlepším."

"Mami, existuje niečo, čo by sme mohli urobiť?" znepokojene sa spýtal George.

"Sama neviem, čo robiť, láska. Zatiaľ nepovedzte Harrymu, že to viete, ale dávajte na neho pozor. Viem, že zbožňuje svojho krstného otca, ale Sirius nemá s vychovávaním detí skúsenosti. Nie som si istá, ako sa k tejto téme priblíži a čo za rozhovor bude s Harrym ohľadne tohto viesť. Takže len strážte, či s Harrym nie je niečo v neporiadku. S malou šancou, že s tým Sirius vôbec nič neurobí, toto všetko Harryho v istej chvíli dobehne. A ak sa tak stane, je mi jedno, čo ktokoľvek hovorí, zakročím. Takže chcem, aby ste mi povedali, ak si niečo všimnete, v poriadku?"

Trojica okamžite súhlasila.

"A nehovorte to Ginny. Myslím, že sa Harrymu páči a nie som si istá, či by bol rád, aby to vedela," usmiala sa.

Chlapci sa zachichotali nad faktom, že zjavne všetci vedeli, o tom, že sú Harry s Ginny do seba zamilovaní, okrem nich samotných.

"Čo sa stane s Harryho strýkom? Mal by skončiť v Azkabane za to, čo urobil," nahnevane vyhlásil Fred.

"Nuž, práve teraz je v muklovskom väzení, že? Spomeňte si, zatkli ho na vlakovej stanici a chceli kontaktovať Stensonovcov, aby im mohli všetko povedať. Nie je to Azkaban, ale je to aspoň niečo a pre čarodejnícke právo by bolo zložité práve teraz zasiahnuť. Musíme len veriť, že nakoniec dostane, čo si zaslúži.," povzdychla si pani Weasleyová.

"Ale to je nefér!  Prečo musel  týmto všetkým Harry prejsť? Mal to byť niekto, kto si to zaslúži," nahnevane dodal Ron.

"Vážne si myslíš, že si toto niekto zaslúži, Ron?" nežne sa spýtala jeho matka.

"Nuž, áno, myslel som, prinajmenšom viac než Harry. Ako napríklad Vy-Viete-kto alebo Malfoy a jeho slizolinskí nohsledi alebo niekto, kto nám ničí naše životy. Alebo ako je Harryho strýko? Mal by si prejsť tým istým, čím prinútil prejsť Harryho!" hádal sa Ron.

"Nech by som si akokoľvek priala dostať Vernona Dursleyho do svojich rúk," pani Weasleyová to meno vyšplechla, "toto by si nemal priať nikomu. Napokon, toto je ten druh vecí, ktoré ľudí učia správať sa zle. Existujú ľudia ako Harry, ktorých to ovplyvní istým spôsobom, ale existujú iní, ktorých to ovplyvni inak. Vy-Viete-Kto mal očividne príšerné detstvo a zmenilo ho to na toho, kým sa stal. Mal by si sa maximálne snažiť neodsudzovať ľudí, pretože nikdy nevieš, čo spôsobilo, že sa stali človekom, akým sú."

"Nemyslím si, že je to ospravedlnenie toho, ako sa istí ľudia správajú. Je mi ukradnuté, čo sa im predtým stalo, neospravedlňuje to, že zneužívajú deti alebo zabíjajú nevinných ľudí," zatrpknuto vyhlásil Fred.

"Samozrejme, že neospravedlňuje. Niektoré veci sú neodpustiteľné. Ale iné, ako u toho Malfoyových chlapca a jeho priateľov; možno sú to len hnusní malí tyrani, ale na druhej strane, poznáš len to, čo z nich vidíš," kázala pani Weasleyová. "A videli ste, čo sa stalo medzi tým Malfoyovým chlapcom a jeho otcom."

"Oh, správne, Malfoy viedol veľmi ťažký život, tým som si fáákt istý," sarkasticky povedal Ron. "Len dostal všetky peniaze sveta. Mohol si jednoducho kúpiť nového otca, keby nevychádzal dobre s tým súčasným."

Pani Weasleyová si vzdychla. "Ach Ron, jedného dňa prídeš na to, ako aplikovať to, v čo veríš, v oblastiach, ktoré sa ťa emočne dotýkajú. Len premýšľaj o všetkom, o čom sme sa dnes večer rozprávali a porovnaj to so svojím názorom na toho Malfoyových chlapca," riekla s láskavým úsmevom, vstala z postele a zastrčila do nej Rona. Pobozkala ho na čelo a odišla, aby odprevadila dvojčatá do ich izby.

Ron premýšľal o tom, čo mama povedala, ale bolo mu jasné, že jeho názor na Draca Malfoya sa nezmenil. Iste, blondiak stratil nervy, keď mal na Harryho použiť Cruciatus a Ron bol za to vďačný, ale nedokázal zabudnúť na všetky tie hrozné veci, čo mu v minulosti Malfoy povedal alebo urobil. Nech bol Malfoyov domov akýkoľvek, nebolo to ospravedlnenie toho, aký bol zlý. A Ron si bol istý, že sa ten blondiak nikdy nezmení.