Preklady fanfiction Harryho Pottera

KAPITOLA PIATA

23. september

O dva mesiace neskôr, celý rok potom, čo bol schválený manželský zákon a päť mesiacov odvtedy, čo ju Draco vystopoval, mala Hermiona od Luny už celkovo päť vydaní Sršňa. Ani jedno z posledných štyroch neobsahovalo nič, čo by sa rozsahom podobalo prvému interview, ale boli v nich krátke správy o pokroku, ktorý Draco s Blaisom dosahovali.

Nebolo toho veľa, ale napredovali trvalo. S Lunou občas komunikovala, hlavne ohľadne zverejnených informácií. Raz sa Luny spýtala, či je Draco naozaj úprimný, čo Luna nadšene potvrdila. Potom chcela Hermiona ďalšie informácie a Luna jej poskytla viac, než žiadala.

Lunina posledná správa, ktorú priložila k piatemu vydaniu, ju totiž vyviedla z rovnováhy.

Hermiona, tu sú posledné správy o ich úsilí. Myslím, že to pekne postupuje. V našom ďalšom vydaní zverejníme nový rozhovor, takže bude čoskoro na ceste k tebe. Dostávame asi desať dotazov denne od čarodejníc z celého sveta, ktoré sa chcú niečo dozvedieť o našich - dúfajme, že čoskoro bez záväzkov – slobodných mládencov. Mám podozrenie, že dlho slobodní nezostanú, ak tieto čarodejnice uspejú.

Hermiona si nedokázala predstaviť, prečo spomenula niečo o čarodejniciach, ktoré majú o záujem o Draca - a Blaisa. Bolo v jej správach Lune niečo neúmyselne zrejmé? Nemyslela si to, ale Luna mala schopnosť, jasnozrivosť, ktorá dokázala ľudí zaskočiť nepripravených, dokonca aj tých, ktorí ju dlho poznali. A tak zostávala znepokojená.

Nespomínajúc, že vážne neočakávala, ako jej prvý článok naruší myšlienky. Jednoducho povedané, Hermiona nedokázala na Draca prestať myslieť. Priťahoval ju už pred zákonom, dúfala vo viac než priateľstvo, ale keď ten zákon schválili, urobila čo mohla, aby to potlačila. V bežnom živote a v mysli medzi nich vybudovala odstup, a keď opustila Anglicko, bola si istá, že ho dokázala nechať za sebou.

Za sedem a pol mesiaca, čo odišla a čo ju vyhľadal, si na neho spomenula raz či dvakrát. A tieto okamihy boli úplne vlažné.

Ale potom ju našiel. On ju krucinál našiel! Šiel za jej priateľmi, za jej rodičmi, a kto vie za kým ešte, aby ju našiel. Len jej rodičia vedeli, kde je a aj tí poznali len mesto. Mesto, v ktorom žilo dva milióny ľudí! Dracovi sa podarilo nájsť ju v jej obľúbenej kaviarni. Len vkĺzol na miesto oproti nej, ako keby sa plánovali stretnúť, práve vtedy a práve tam. Bolo to skutočne romantické gesto, to z tých, ktoré nikdy nezlyhali v tom, aby sa jej nerozrušili nervy zakaždým, keď si na to spomenula.

Samozrejme, ani zďaleka to nestačilo, aby zvážila návrat. Nie, stačilo to na to, aby ju to rozrušilo a skomplikovalo veci s Lucom, jej veľmi občasným trojmesačným priateľom, ktorého stretla na Rokforte pred mnohými rokmi počas Trojčarodejníckeho turnaja. Opätovne sa stretli pri práci pre francúzske ministerstvo.

Po tom, čo toho dňa videla Draca v kaviarni, Hermiona si dovolila chvíľku trúchliť nad tým, čo mohlo byť, nad vzťahom, ktorému sa nevedomky otočila chrbtom, keď opustila Anglicko. Myslela si, že tým sa tá krátka slabosť ukončí, ale o niekoľko dní neskôr si uvedomila, že o ňom stále premýšľa. Hlavne sa jej myseľ vedela zatúlať k jeho rukám. Spomínala na to, ako držali jeho šálku čaju.

Pripusťme, možno sa vo svojej strohej korešpondencii s Lunou počas minulých dvoch mesiacov spýtala na Dracove zdravie, ale iste by takéto niečo nestačilo na to, aby Luna napísala to, čo napísala. Nedokázala prísť na to, prečo si Luna myslela, že by Hermiona mala vedieť o čarodejniciach, ktoré ju zasypávali otázkami o Dracovi a Blaisovi.

V piatok večer bola Hermiona sama doma. Nemala chuť vyjsť si so svojimi kolegami a Luc si naplánoval večer so svojimi priateľmi. To bolo úplne v poriadku, pretože Hermiona chcela skúsiť spracovať to, ako sa cítila. Zhromaždila všetky vydania Šršňa, ktoré jej poslali, urobila si šálku čaju a usadila sa na gauč, aby si čítala a premýšľala.

Práve minimálne po stý krát otvorila veľmi opotrebované úvodné interview, keď sa ozvalo zaťukanie na okno. Hermiona okamžite spoznala Luninu sovu a ponáhľala sa ju vpustiť ju dnu a získať najnovšie vydanie.

Hermiona, vyzerá to, že sú blízko. Atmosféra sa skutočne mení, je pomerne výbušná, so silnými argumentmi na oboch stranách. Obdivujem Blaisa s Dracom viac než dokážem vyjadriť. Kiež by si tu bola. Zamilovala by si sa.

Ako vždy, Lunina voľba slov nútila Hermionu žasnúť nad vnímavosťou tej druhej čarodejnice. Ako dokázala čítať medzi riadkami Hermioniných krátkych správ? Nebolo tam takmer nič iné okrem neovládateľnej zvedavosti a (ako si myslela) dobre utajenej túžbe po útržkoch informácii o Dracovi.

Šieste vydanie Sršňa obsahovalo ďalší rozhovor s Dracom a Blaisom. Nebol taký dlhý ako ten prvý a opäť ho viedla Luna.

LL: Vitajte späť, Draco Malfoy a Blaise Zabini.

DM: Sme radi, že sme tu opäť, Luna.

LL: O dva týždne je hraničný termín pre uzavretie manželstiev. Už sú to dva mesiace odvtedy, čo sme spolu naposledy sedeli. Čo sa medzitým stalo? Viem, že sme zverejnili niekoľko aktualizácii, ale chcem to počuť priamo od vás.

BZ: (Povzdych) Aby som bol úprimný, stále pracujeme na tých podpisoch.

LL: Na tej tisícke, ktorú chcete zozbierať, než sa vrátite na ministerstvo.

BZ: Áno, na tej. Na celej tisícke. Draco dokázal získať záruku z ministerstva, že ak dosiahneme svoj cieľ, súdna rada nás vypočuje.

LL: Vyzeráte... nepoviem, že rezignovane, ale...

DM: Povedzme len, že sme v kríze.

LL: Môžeš to vysvetliť?

DM: Iste. Tisícka je veľmi neurčité číslo. Je také nepresné a zaokrúhlené, že takmer nepôsobí reálne. Ale veľmi rýchlo sme zistili, že predstavuje tisíc ľudí. Jednu tisícku ľudí! Ľudí, s ktorým sa musíme na úvod porozprávať. Veľa ľudí buď o tom nikdy nepremýšľalo alebo sú silnými prívržencami toho zákona. Vyžaduje to od nás obrovské množstvo času.

BZ: Prichádza to vo vlnách. Po prvom článku sme mali, koľko, dve stovky? Áno, bolo to také vzrušujúce. Potom sa podpisovanie spomalilo, následne sa zastavilo zhruba na troch stovkách. Po každej aktualizácii vo vašom časopise, nám pribudlo ďalších päťdesiat až sedemdesiatpäť podpisov.

LL: Povedzte mi, koľko ich teraz máte.

BZ: Asi tak osemsto.

DM: Myslím, že je to osemsto dvadsať štyri.

LL: Pokúšate sa získať všetky podpisy pred jedenástym októbrom?

BZ: Čím skôr tie podpisy získame, tým skôr sa dostaneme pred ministra, takže tak.

DM: Jednoducho chceme ten cieľ splniť, aby sme mohli, dúfajme, v tomto projekte pokračovať a skoncovať s týmto zákonom.

LL: Stále ste v tomto úsilí sami? Tak veľmi chcem počuť, Draco, ako zareagovala zvlášť tvoja rodina.

BZ: (smiech) Na toto si odpovedz ty, kamarát.

DM: Bol som... prekvapený ich reakciou. Nebol to celkom presne súhlas, ale... skrátka to poviem... Áno. Ešte ma nevydedili a ani sa ma nepokúsili zastaviť. To niečo znamená. Neočakávam od nich nič, ale súčasne ma nechali na pokoji.

BZ: (ďalší smiech) K tvojej ďalšej otázke, Luna, je tu... ďalšia osoba, ktorá s nami spolupracuje. Anna, moja, ehm, neochotná nastávajúca - pre nedostatok lepšieho slova - je skutočne dôležitá pre našu prácu. Je veľmi dobrá v nadväzovaní rozhovorov s ľuďmi, ktorí nie sú spočiatku ochotní. Prináša svoj príbeh - náš príbeh - do všetkého, čo robí a vášnivo sa chce z tohto spárovania dostať.

DM: To si použil slabé slovo.

BZ: Anna prináša iný rozmer do našej práce, ktorý by dvaja muži nemohli dosiahnuť.

DM: Je vážne skvelá.

LL: Došlo medzi tebou a ňou k nejakému druhu zmierenia, Blaise?

BZ: Oh, absolútne nie. Potlačila svoju nenávisť ku mne dosť na to, aby sme mohli spolupracovať.

LL: Naposledy, keď sme sa spolu rozprávali, nechcela mať s tebou nič spoločné. Ako to že teraz s tebou spolupracuje?

BZ: Draco ju presvedčil, že by to mohlo vzpružiť náš prípad, pridať viac dôležitosti tomu, čo robíme. Že pracujeme spoločne, bez ohľadu na našu minulosť, napriek nepriateľstvu, ukazuje, ako vážne to myslíme. Aké je to pre nás dôležité. Ľudia na to reagujú.

LL: Takže čo bude nasledovať. Tie chýbajúce podpisy...

BZ: (ston) Ver mi, my vieme.

DM: Sníva sa mi o tých podpisoch. Sú prvou vecou, na ktorú myslím, keď sa zobudím a poslednou, keď idem spať. Táto práca je...

BZ: Plne pohlcujúca.

DM: Ale v dobrom význame. Nechcem znieť, ako keby som sa sťažoval. Nie je nič, čo by som robil radšej.

BZ: Takže toto je to, čo robíme. Prirodzene dúfame, že po zverejnení tohto rozhovoru zase čísla poskočia, ale ak trend zotrvá, nebude to tak veľa, ako sme videli prvý raz. Avšak dostali sme pár tipov, ktorými sa chceme zaoberať.

LL: Veľa šťastia so všetkým. Draco, ako som spomenula, posledný termín sa rýchlo približuje. Bolo niečo rozhodnuté o tvojom osude?

DM: Nič som nepočul, ale myslím, že je priveľa dúfať, že na moju situáciu, ehm, zabudli.

BZ: (smiech) Nemyslíš, že je to tým, že im to neustále pripomíname?

DM: Mohlo by byť.

LL: A Blaise, ty sa stále oženíš s Annou, správne?

BZ: Áno, máme súdom nariadenú schôdzku so sudcom. Bola by si prekvapená, koľko neochotných párov v skutočnosti existuje. Očividne museli povolať ďalšieho sudcu, aby všetky tie svadby zvládli.

LL: To znie sľubne.

DM: Znie. Verím, že naše úsilie povzbudilo poriadne veľa dvojíc.

BZ: Niežeby niekto na ministerstvo bral nás alebo to, čo sa deje, na vedomie.

LL: To by znamenalo, že by museli povedať, prečo bojujete proti tomu zákonu, čo by pritiahlo k vášmu úsiliu len väčší záujem. Je to skrátka absurdne smiešne. Myslím... myslím, že tu by sme mali skončiť. Ďakujem, že ste sa dnes zastavili, aby ste nám poskytli najnovšie informácie. Nechcem vás zdržiavať, keďže viem, že je pred vami veľa práce. Než skončíme, musím ti položiť jednu otázku, Draco. Máš správy od slečny Grangerovej?

DM: Nič sa nezmenilo, odkedy sme spolu naposledy hovorili. Nevynaložila žiadne úsilie, aby kontaktovala mňa alebo Blaisa.

LL: Takže ani neviete, či vie, čo robíte.

DM: Nie. Ako by som to vedel?

LL: Fér otázka. Tu skončíme. Nechcem vás oberať o ďalší čas. Ešte raz vám ďakujem, Blaise a Draco, za to, že ste sa so mnou porozprávali. Prajem vám veľa úspechov vo vašom úsilí.

Nasledovala ďalšia poznámka, ktorá pripomínala čitateľom, aby podpísali petíciu, spolu s prázdnou stránkou pre magický záznam podpisu. Hermiona veľmi zvažovala, že to podpíše, ale nakoniec to zamietla. Musela sa zasmiať nad tým, ako sa Luna pýtala Draca, či od nej nemá správy. Lunino posledné vyhlásenie bolo obzvlášť zábavné, pretože ona sama sa postarala, aby Hermiona vedela, čo sa deje.

Znova ten nový rozhovor prečítala, potom prešla všetkým, čo mala od Luny, úplne od začiatku. To množstvo práce, ktoré Draco detailne opísal v prvom interview, bolo ohromujúce. Zakaždým, keď ho znova čítala, Hermionin obdiv k nemu rástol. Zúfalo si priala, aby mu to mohla povedať, dať mu nejako vedieť, že vie, čo robí, že to oceňuje, že nekonečne dúfa, že uspeje, aby sa mohla vrátiť domov, že možno stále prechováva malý kúsoček nádeje...

Ale on už nádej stratil. Vravel to od úplného začiatku. Jeho tón v tých článkoch naznačoval, že to myslí smrteľne vážne, keď dal najavo, že pre nich v budúcnosti v nič nedúfa.

Zaklopanie na dvere vyplašilo Hermionu. Na krátky, letmý okamih zadúfala, že je to Draco. Srdce jej zabúšilo v hrudi, potom sa upokojilo do ničivého pocitu, ktorý sa usadil na dne jej žalúdka, keď si uvedomila, koho si praje, aby bol na druhej strane tých dverí. Musela to s Lucom ukončiť; nebolo to k nemu fér.

Hermiona prešla k dverám a vykukla cez kukátko. Sťažka prehltla a rezignovane zatvorila oči. Spomeňte čerta.

11. október 

Draco stál s rukami spojenými za chrbtom. Hľadel pred seba, kým sudca predčítaval svadobný text pre Blaisa a Annu. Súhlasil, že bude jedným zo svedkov; Luna bola druhým. Bola to zvláštna udalosť, pretože nikto tam nechcel byť. Blaise mal na sebe šortky a tričko s krátkym rukávom, Anna pyžamo. Luna sa celú dobu tvárila vážne, ale Draco ju poznal dosť na to, aby vedel, že jej myseľ je milión míľ ďaleko.

Po výmene sľubov im sudca naznačil, aby sa pobozkali. Anna vyzerala, že by radšej vypila jed. Blaise si len vzdychol a pobozkal jej ruku, hoci ju musel fyzicky pridržať, aby jej zabránil cúvnuť. Draca by obvykle dievčinin odpor dosť pobavil, ale dnes len chcel, aby už všetko skončilo.

Jemu ministerstvo predĺžilo termín na uzavretie manželstva. Prvého januára sa mal dostaviť pred sudcu s čarodejnicou - kde má nejakú nájsť, mu nikto nepovedal - aby sa legálne oženil. Keď ten list obdržal, Draco okamžite súcitil s Anninou situáciou. Nedokázal si predstaviť oženiť sa niekým, koho nemiluje, tým menej s niekým, koho vôbec nepoznal.

Keď sudca vyhlásil obrad za dokončený, Draco krátko na Blaisa kývol a náhlil sa bez slova preč. Ako jediný slobodný čarodejník na celých britských ostrovoch netúžil po ničom inom než sa povaľovať doma s poriadne silnou fľaškou.

12. október

Hermiona, ktorá si poznačila dátum manželského zákona do kalendára, nebola s fľašou vína vo svojom byte ako plánovala, ale kráčala po stredovekom Lyone. Vždy tam bolo živo, ale v noci, v chladnom ostrom jesennom vzduchu, so svetlami, ktoré sa tiahli od jednej budovy k druhej, s pár hudobníkmi povedľa hlavnej triedy, to bolo očarujúce. A Hermiona sa potrebovala cítiť očarená.

Na druhý deň si v práci kúpila vydanie Denného proroka a neprekvapilo ju, keď tam našla články o tom zákone po celej prednej strane a ešte aj pokračovali ďalej na ďalších stranách. Hermiona nesledovala, čo sa hovorí o zákone, sotva kedy si Proroka kúpila. Ale dnes dúfala, že si prečíta niečo o Dracovi, o jeho práci v boji proti tomu zákonu, o čomkoľvek, čo by dokázalo zaplniť tú čudnú prázdnotu v jej vnútri.

Každý v Anglicku, koho sa ten zákon týkal, bol už v manželskom zväzku. Draco mal pravdu, ona bola jediná, kto zostával. Niežeby bola smutná, že si Draca neberie, ale niečo cítila. Premýšľala nad tým, čo práve robí. Prinútili ho niekoho si nájsť? Vždy existovala možnosť, že od posledného rozhovoru v Sršni ministerstvo dospeje k nejakému rozhodnutiu a pre neho bol teraz ten zákon záväzný. Predstava, že by sa mohol oženiť s niekým iným - to bolo to, čo vyvolávalo jej smútok. A veľmi, preveľmi veľké zmätenie.

Vo vnútri novín bol zoznam párov, ktoré sa deň predtým vzali. Hermiona ho dôkladne preskúmala, hľadala Dracove meno. Našla Blaisovo, veľa Anny Webberovej. Po tom, čo trikrát prešla celý ten zoznam, bola si istá, že tam Dracovo meno nie.

V skutočnosti nebolo jeho meno spomenuté v celých novinách. Rozzúrilo ju, že pri celom tom rozsahu, akým sa Prorok zaoberal zákonom, nebol boj proti nemu spomenutý ani jediným slovkom. Nikde nebol ani len náznak nesúhlasu, len žiarivé hodnotenia - hoci si Hermiona všimla, že tie recenzie nepochádzali od žiadneho novo zosobášeného páru. Zhnusená odhodila noviny do koša.

1. november

Draco mal príšernú náladu. Bol nový mesiac a napriek faktu, že s Blaisom zozbierali deväťstosedemdesiat deväť podpisov, boli úplne stratení v tom, čo robiť ďalej. Celé dni hľadali nejaké nápady, ale zdalo sa, že dosiahli koniec zoznamov svojich kontaktov, zoznamov kontaktov svojich priateľov, ich známych, ich vzdialených príbuzných a akúkoľvek nádej po osobné získanie nejakého podpisu. Jednoducho budú musieť počkať, až ich buď nejaký zásah inšpirácie privedie k nevyužitému zdroju alebo až kým nepresvedčia niekoho, koho už oslovili. Neočakávané podpisy ustali už veľmi dávno.

Ktokoľvek to podpísal, musel byť obyvateľom Anglicka. Jeden očividne chýbajúci podpis bol Hermionin, ale nebol dôvod myslieť si, že niečo vie o tom, čo s Blaisom robia. Bolo nepravdepodobné, že by táto záležitosť bola spomenutá v nejakom časopise v Lyone. Okrem toho, ministerstvo ju hľadalo, pochyboval, že by uznali jej podpis ako legitímny. A to bol len jeden. Potrebovali dvadsať jeden podpisov. Napriek tomu si prial, aby tam jej meno videl.

Ako každého večera ten týždeň, sedával Draco vo svojej obľúbenej izbe, prechádzal poznámky, grafy a tabuľky, aby skontroloval, či mu neušlo niečo alebo niekto, koho by mohol nasledujúceho dňa osloviť. Realita bola, že tí, čo podpísať chceli, to už dávno urobili. Ktokoľvek, kto v tomto okamihu nepodpísal, bude vyžadovať poriadne veľa práce, aby sa dal presvedčiť.

Draco bol unavený. Už pre toto bojoval celé mesiace, vravieval znova a znova to isté komukoľvek, kto bol ochotný počúvať. Tri a pol mesiace nie je príšerne dlho, ale istým spôsobom mal pocit, ako keby tie podpisy zbieral už celé roky. Sotva si dokázal spomenúť, aký bol jeho život predtým, než sa jeho každá bdelá myšlienka sústredila na to, kde získať ďalší podpis.

Prechádzal sa pred kozubom, znova a znova si lámal hlavu, ale na nič neprichádzal. Samozrejme že nie, jednoducho nezostal nikto, koho by mohol osobne osloviť. Ale to mu nezabráni, aby to neskúšal... nemohlo mu to zabrániť. Keby len...

Zaklopanie na dvere prerušilo jeho zúfalé myšlienky.

"Ďalej," neprítomne zavolal.

"Takže tu si," povedala Narcissa, keď otvorila dvere. Pokojne sa na neho usmiala. "Už som raz klopala."

Draco sa zastavil. "Mami! Prepáč, nepočul som ťa."

"Nevadí," vošla dnu. Jej úsmev vystriedal výraz obáv. "Čo ťa tak rozrušilo?"

Vzdychol si a prehrabol si vlasy. "Nie som rozrušený, len extrémne frustrovaný. Máme deväťsto sedemdesiat deväť podpisov a toľko ich máme už asi týždeň. S Blaisom netušíme, kam ďalej, nemáme žiadnu predstavu, ako získať ďalšie."

"A kedy si naposledy tie počty kontroloval?" spýtala sa uvoľnene.

Tá otázka ho zarazila. "Myslím, že pred pár hodinami."

"Chápem." Prechádzala sa po izbe, ako keby nikdy predtým nebola dnu, pomaly si obzerala všetko na stenách. Boli tam fotografie jeho a jeho priateľov, staré metlobalové trofeje, akademické medaily a umelecké diela, ktoré zozbieral za svoj krátky dospelý život. Zastavila sa, aby prešla prstom po ráme. "Asi by si sa mal pozrieť znova."

Dracova myseľ zaregistrovala, že celý tento rozhovor je mimoriadne neobvyklý, ale prešiel k svojmu záznamníku, ktorý sa aktualizoval zakaždým, keď pribudol nový podpis. Celkový súčet teraz bol deväťsto deväťdesiat deväť. Za posledné dve hodiny získali dvadsať podpisov. Ani sa nepokúsil zakryť svoje prekvapenie, keď vzhliadol na svoju matku.

"Ako...? Čo...?" Nemal žiadne slová. "Nechápem."

Narcissa pôvabne pokrčila plecami. "Oslovila som pár ľudí, o ktorých som mala podozrenie, že neboli na tvojom zozname. Zviedli sme pár náročných rozhovorov, ale nakoniec som ich dokázala presvedčiť. Nie všetkých, aby si vedel, ale väčšinu."

Povedala to tak zľahka, ako keby jej snaha nebola rovnocenná premene olova na zlato.

Draco sa musel posadiť. "Matka. Ja... ja neviem, čo si myslieť alebo čo povedať..."

"Jednoducho sa ukázalo, že si mal pravdu, drahý," odmietavo ho prerušila. "Po tom, čo si dostal oznámenie ministerstva o... predlžení... tvojho termínu a požiadavke priviesť nejakú čarodejnicu, som pochopila. Predstava cudzinky v tomto dome, v našich životoch, v tvojej posteli..." Striasla sa, v tvári zhnusený výraz. "Nikdy znova nedovolím, aby sa o mne hovorilo, že som mlčala, keď bolo správne niečo podniknúť."

Pokrútil hlavou, snažil sa pochopiť, čo práve urobila. Nebolo to ani tak tým, že hovorila - a že presvedčila – s pravdepodobne najpevnejšími podporovateľmi čistokrvných ideálov, ale tým, že ho počúvala, zvažovala jeho argumenty, a otvorila svoju myseľ dosť na to, aby sa zmenila. Nemal slov.

"Vieš, že ťa milujeme," zašeptala Narcissa. "Obaja, aj ja, aj tvoj otec."

Draco sa prinútil pozrieť matke do očí, napriek nepríjemnému pálivému pocitu v očiach a obrovskej guči v hrdle.

Vrelo sa usmiala. "Veríme v teba, synu. Možno sme to nie vždy dávali najavo, ale zúfalo si chceme byť istí, že to vieš teraz a navždy."

Napriek víru zmätku a radosti v Dracovej mysli veľmi jasne vyčnievala jedna vec. Zreteľne si pamätal, že im ešte jeden podpis chýba. Ale jeden bol svety vzdialený od dvadsať jeden. Iste dokáže nájsť jedného človeka, aby to podpísal. Počkajte, až to povie Blaisovi, s nimi dvoma a s Anninou pomocou...

Ozvalo sa ďalšie zaklopanie na dvere.

"Poď dnu, drahý," povedala Narcissa, keď neposkytla Dracovi čas odpovedať. "Skvelé, presne načas, Lucius."

"Načas na čo?" spýtal sa ostražito Draco, jeho pohľad poskakoval medzi jeho rodičmi.

"Dopočul som sa, že potrebuješ ešte jeden podpis," vysvetľoval Lucius.

Draco skepticky prikývol, ešte sa celkom nespamätal z toho, čo pre neho jeho matka urobila.

Lucius sa pohodlne usadil na kraj Dracovej postele. "Máš predstavu, koho by si mohol požiadať?" konverzačne prehodil.

Draco ostro pokrútil hlavou v pokuse trošku vyčistiť tú kašu vo svojej hlave. Všetko odsunul nabok a prinútil svoju myseľ sústrediť sa na bizarnú otázku, ktorú mu jeho otec položil. "Nemám, ale porozprávam sa s Blaisom a..."

"Nemáš?" prerušila ho Narcissa, obočie nadvihnuté.

Zamračil sa a automaticky začal prechádzať v duchu tie zoznamy. Ušlo mu niečo tak očividné, že o tom vedela jeho matka?

Potom Narcissa urobila niečo, čo ju Draco videl urobiť len v hŕstke príležitostí.

Matka sa uškrnula.