Preklady fanfiction Harryho Pottera

  We Learned the Sea – Kapitola desiata

"Čo to mám vo vrecku?"

Bilbo Bublík Smíglovi

(z Hobita)

Kapitola 10  Hádanky v tme

Potom, čo opustila Malfoyov dom, sa Hermiona premiestnila na ministerstvo. V sobotu šlo do práce len veľmi málo ľudí, ale bolo ich tam dosť, aby nebola nápadná. Podnikla cestu do svojej pracovne, ale bola príliš rozrušená, aby hneď začala pracovať. Večera s Malfoyom ju zanechala zmätenú a nepokojnú.

Draco tvrdil, že tam ona musí byť, ale jediné, čo robila, bolo, že sedela pri stole a jedla. Keď sa šiel stretnúť s tou dvojicou, nepožiadal ju, aby sa k nemu pripojila, a to považovala za čudné. Potom ju jeho správanie miatlo. Jednu minútu na ňu jačal, ďalšiu pokojne hovoril. Úplne čakala, že na ňu vybuchne za ten kúsok s vínom a zákuskom, ale namiesto toho sa na tom v skutočnosti zasmial.

Hermiona si vzdychla. Draco Malfoy bol vskutku komplikovaná osoba, ďaleko komplikovanejšia než si sprvu predstavovala. Všetko, čo o ňom vedela, bolo založené na jej zážitkoch z Rokfortu a potom na všetkom, čo o ňom dozvedela z novín a v práci. Nič z toho nebolo ani vzdialene spoľahlivé. V škole si doberal ju a jej priateľov, volal ju humusáčka a vo všeobecnosti bol rozmaznaný sprostý fagan. Po škole bol vo svojej práci pre Voldemorta nemilosrdný. Prvé dva roky spájali jeho meno s najhoršími zločinmi, ktoré odhalilo ministerstvo. Posledné dva roky sa jeho meno nezjavovalo tak pravidelne, a mesiace predtým, než zmenil strany, chýbalo úplne. Keď nad tým spätne premýšľala, uvedomila si, že v Prorokovi nevidela jeho meno dva mesiace predtým, než sa vydal ministerstvu.

Zamračila sa. Bolo to dôležité? Znamenalo to niečo? Hermiona pokrútila hlavou. Zaoberať sa s ním a s tým, čo ho prinútilo zmeniť sa, nič dobré neprinesie. Bol taký dobrý v skrývaní, dokonca za svojimi vlastným očami; nemyslela si, že ho niekedy rozlúšti. Okrem toho, mala sa na práci oveľa dôležitejšie veci. Menovite, naučiť sa všetko, čo mohla o smrťožrútoch, ktorých im Malfoy poskytol.

Hermiona stále listovala spismi, keď sa pretočila šiesta hodina. O pätnásť minút neskôr sa pozrela na hodinky a zistila, že mešká. S chvatom tie spisy odložila, zbalila tašku a bežala do vestibulu. Seamus tam čakal a usmieval sa, keď k nemu utekala.

"Prepáč!" riekla zadychčaná. "Bola som uprostred niečoho a stratila som pojem o čase."

"To je v poriadku, Hermiona. Si pripravená ísť?"

Prikývla, stále lapajúc po dychu. Dostali sa do ulíc stredného Londýna, rozprávali sa, keď kráčali do tej reštaurácie. Seamus po pätnástich minútach zastal pred miestom, kde sa podávalo tradičné anglické jedlo. Otvoril dvere, aby dovolil Hermione vojsť pred ním.

Keď sa usadili, preštudovali menu. Hermiona už v ten deň rybu mala; v skutočnosti už mala večeru, pretože na Novom Zélande bol večerný čas. Vybrala si šalát a polievku. Seamus si objednal steak.

Pokračovali v bežnom rozhovore, ale Hermiona si všimla, že niečo jej spoločníka ťaží.

"Seamus?" riekla, keď priniesli jedlo. "Je všetko v poriadku?"

Pozrel sa na ňu s pochmúrnym výrazom. "Videla si dnes Proroka?"

Hermiona pokrútila hlavou. "Nie, prečo?"

"Včera večer zaútočili, v Berkshire."

"Smrťožrúti?"

Prikývol. "Zabili celú rodinu."

Hermiona sa pozerala na Seamusa; čakala viac; nanešťastie, tento druh správ bol typický pre smrťožrútov a došlo jej, že by to nespomenul, keby v tom nebolo zapletené niečo viac.

"Zaútočili na aurorov."

Zalapala po dychu; zriedkakedy si Voldemort trúfol tak blízko k ministerstvu namiesto toho, aby lovil muklov a u muklov narodených. Jedine, keď bol veľmi nahnevaný, zaútočil na vyškolených aurorov.

"Prečo?" spýtala sa.

"Nikto nevie. Včera večer nás okolo jedenástej upozornili na prítomnosť temného znamenia a šiesti z nás sme to šli preskúmať. My - my sme ich všetkých našli, mŕtvych."

"Koho, Seamus?" spýtala sa Hermiona, nie celkom istá, či naozaj chce odpoveď.

"Pruittovcov. Všetkých šiestich."

Hermiona zavrela oči a smutne sa nadýchla.

"Ale bolo tam ešte niečo iné," pokračoval Seamus. Pozrela sa na neho. "Krátky odkaz. Od smrťožrúta, ktorého príliš dobre poznáme. Od Luciusa Malfoya."

Keby Hermionina pozornosť ešte nebola plne zaujatá Seamusovým príbehom, teraz by ju úplne pohltila. "Luciusa? Čo odkázal?"

"To je to najčudnejšie. Odkaz bol, 'Vráťte ho'. To je všetko."

"Vráťte koho?"

"Nikto nevie! To je to, čo to všetko robí také čudné! Ministerstvo nemá práve v Azbakane žiadnych smrťožrútov, ani nemáme žiadnu dobrú stopu. Takže nás tá správa totálne prekvapila."

Hermiona si bola takmer istá, že vie kto je 'on', ale samozrejme, že nič z toho nepovedala Seamusovi. Jej jediné myšlienky teraz viedli k tomu, čo sa stane, keď Luciusa neuspokoja. Ublíži ďalším ľuďom? Alebo, skôr, zabije? Striasla sa.

"Ako ti ide v súčasnosti práca, Hermiona? Zdá sa, že si večne tu, dokonca teraz aj cez víkendy."

"Ach, práca je fajn. Moja súčasná úloha skvele vychádza. Mám proste pocit, že som k niečomu naozaj blízko, takže ma to núti pracovať usilovnejšie a občas si nevšimnem, že už všetci odišli domov."

"Ale nemala by si toľko pracovať. Už mesiac pracuješ bez prestávky, všimol som si to. Vyzeráš, ako keby si nemala dosť spánku alebo odpočinku."

Hermiona mu venovala plachý úsmev. "Nuž, Seamus, to nie je veľmi milé povedať dievčaťu, že nevyzerá príliš dobre."

Usmial sa. "Nechcel som povedať, že nevyzeráš dobre." Trochu sa začervenal a Hermiona sa znova usmiala. "Vyzeráš - dnes večer prekrásne. Už viac nehovorme o práci, čo povieš?"

"Skvelý nápad," riekla, dychtivá odviesť svoje myšlienky iným smerom.

Zvyšok jedla strávili v príjemnom rozhovore o priateľoch z Rokfortu. Hermiona sa cítila šťastnejšie než sa cítila už veľmi dlhú dobu. Dokázala sa skutočne smiať a na niekoľko hodín zabudnúť na vojnu a muža, s ktorým večerala len pred pár hodinami. Zdalo sa to normálne, niečo, čo necítila odkedy Malfoy znova vstúpil do jej života a ten pocit si vychutnávala. Tak veľmi, že opatrne prijala pozvanie na druhé rande so Seamusom.

Po večeri sa prechádzali po mukelskom Londýne, sledovali pohyb muklov, ktorí nehľadeli na to, že uprostred nich bola čarodejnica a čarodejník. Fúkal chladný septembrový vietor, pohadzoval listy po prázdnych uliciach. Lampy a svetlá podnikov jasne žiarili, keď kráčali k Hermioninmu bytu. Seamus jej zaželal dobrú noc a odmiestnil sa. Hermiona stála na predných schodoch svojho domu niekoľko minút predtým než sa premiestnila na Útes.

Hermiona bola hlboko zamyslená, nielen kvôli Seamusovi, ale tiež kvôli novinkám, čo jej poskytol, keď zatlačila na predné dvere Malfoyovho domu. Bola taká zamyslená, že si nevšimla , že v prijímacej izbe bolo zapnuté svetlo a že tam niekto sedí a číta knihu.

"Si späť," ozval sa hlas, ktorý spôsobil, že Hermiona nadskočila a vytrhol ju z jej myšlienok. Otočila sa k zdroju hlasu a uvidela, ako Malfoy zatvoril knihu a vstal z kresla, kde sedel. Vypol svetlo, ktoré používal k čítaniu a kráčal k nej.

Niečo na tom, ako sa pohyboval, ju vystrašilo. Hermionine srdce bilo ako o závod a jej pokožka schladla. Jediné svetlo, ktoré miestnosť osvetľovalo, pochádzalo z mesiaca a Draco skoro žiaril v bledom striebornom svetle. Jeho výrazné črty sa javili v úplnom kontraste k tme, ktorá ho obklopovala a zdalo sa, že z neho vychádza.

Keď sa k nej priblížil, zastavil, medzi nimi nechal len jednu stopu. Hermiona preglgla a nevdojak trochu cúvla. Draco sa uškrnul, vycítiac jej strach.

"Uvoľni sa, Grangerová," riekol, prešiel popri nej von z izby a nahor po schodoch. Keď Hermiona začula, ako sa dvere na jeho izbe zatvorili, vydýchla vzduch, ktorý zadržiavala.

Dýchaj, vravela si. Keby mi chcel ublížiť, bol by to urobil už dávno predtým. Však? Pomaly Hermiona prešla do svojej izby a upadla do nepokojného spánku.

 ooo

Na druhý deň sa Draco prebudil v hroznej nálade. Snažil sa presvedčiť sám seba, že to nie je kvôli Hermioninmu rande večer predtým, ale proste sa mu to celkom nepodarilo. Nebol žiarlivý - nie, nie, nie, - kdeže. Bola to jednoducho skutočnosť, že nemal pod kontrolou niečo, čo mohlo potenciálne ovplyvniť jeho a jeho zámery. Napokon, bolo to len jedno rande.

Ale - čo ak sa jedno rande zmení na viac schôdzok? A potom...  na niečo viac? Bude musieť utajiť všetko, čo ona, on a Harry robili, pred tým chlapíkom (jej rande zo včerajšieho večera, ale keby to nevyšlo, mohol by to byť niekto, kto by šiel po ňom; hocikto, naozaj) a čo ak nebola tak oddaná Harrymu? Veril Harrymu, že to neprezradí, ale čo Hermiona? Mohla toto utajiť pred niekým, na kom jej záležalo viac a viac ako šiel čas? Vráti sa žiť späť do jej bytu v Londýne? Mohla sa úplne prestať zaujímať o prácu, ktorú kvôli nemu robila.

Draco sa zamračil a prinútil sa dostať sa z postele. Bol nevrlý počas raňajok, tréningu s Harrym, obeda a potom počas ďalšieho tréningu s Harrym. Keď bol Harry nablízku Hermione, Draco odišiel z miestnosti a načúval im v nádeji, že ich začuje rozprávať sa o jej rande - a čo je viac pre neho dôležitejšie, o jej zaujatosti tým chlapíkom. Sean? Šeamlus? Niečo také.

Nakoniec, tesne pred večerou, sa jeho prianie splnilo. S Harrym sa vrátili z tréningu a Draco šiel rovno do svojej izby, a ako to robil celý deň, načúval ich rozhovoru, hoci nie tak celkom očakával, že niečo dôležité začuje.

"Ahoj, Harry," začul povedať Hermionu.

"Ahoj."

"Vyzeráš unavený. Aký bol tréning?"

"Malfoy bol dnes teda náladu. Hnal ma tvrdšie než zvyčajne."

"Akú náladu?"

"Zlú, to je všetko, čo viem." Harry si masíroval plece, strhol sa, keď sa dotkol boľavého miesta. "Ale o tom nechcem hovoriť. Povedz mi o večeri so Seamusom včera večer."

"Bolo to fajn. Vlastne som to mala v pláne prebrať pri večeri."

"Ach. Dobre. Keď chceš." V tej chvíli prestal Draco počúvať. "Dobre," pomyslel si. "Konečne budem niečo počuť." O jej angažovanosti v tejto veci, a to bolo jediné, čo ho zaujímalo. Naozaj. Dychtivý po tom, aby nastal čas večere a odohral sa ten rozhovor, zišiel dole schodmi, aby začal s prípravou jedla.

Potom čo sa všetci usadili, Harry a Hermiona hovorili skoro dvadsať minút o Weasleyovcovch, efektívne privádzajúc Draca do šialenstva.  Zvyčajne sa stával nebezpečným, keď sa vytiahli Weasleyovci, ale dnes večer tiež čakal na detaily o 'tom rande'. Pretože potreboval vedieť, kde ležia Hermionine priority.

Keď v tichu prešlo niekoľko minút, Hermiona nakoniec prehovorila.

"Myslím, že by sme si mali predplatiť Denného Proroka." Draco na ňu zízal, otrávený, pretože to nemalo nič spoločné s tým, čo chcel. Hermiona sa pozerala na jedlo na svojom tanieri, posúvala ho kade tade, ale nejedla.

"Prečo?" spýtal sa Harry.

"Len si myslím, že potrebujeme byť informovaní o tom, čo sa deje v našom svete."

"Nebudeme dostávať žiadne noviny," riekol Draco v atmosfére definitívnosti.

"Prečo nie?" spýtal sa, pozrela sa na neho s prázdnym výrazom.

"Nemôžu nám sem každý deň lietať sovy. Vyzeralo by to podozrivo."

"Komu? V okruhu míľ nikto nie je!" protestovala.

"Nemôžeš si byť príliš istá. Nechcem, aby niečo pritiahlo pozornosť k tomuto miestu."

Nad jeho obavami prevrátila Hermiona oči. "Nič by sa nestalo, Malfoy. Si paranoik."

"Žiadne noviny. Keď si v práci, dokážeš zohnať všetky informácie o svete."

"Áno, cez týždeň. Ale čo víkendy?"

"Niečo sa stalo, Hermiona?" spýtal sa Harry, trochu znepokojený nad neústupčivosťou svojej priateľky.

"Vlastne áno. Seamus mi o tom povedal." Dracove zamračenie sa prehĺbilo ešte viac než mal celý deň, ale bol rád, že sa konečne dostávajú k tomu 'rande'. "V piatok večer zaútočili. Smrťožrúti."

Začul v jej hlase, že ju niečo rozrušilo, ale nevšímal si to ako niečo, čo bolo spôsobené jej citlivou povahou. "To je všetko? Smrťožrúti útočia po celý čas, Grangerová? Nie tak celkom potrebujeme byť v obraze zakaždým, keď sa to stane." Hovoril ako keby chcel povedať, že nie je treba pokračovať v tomto rozhovore.

"Tentoraz to bolo iné," riekla, nahnevaná na neho. Pozrela sa na Harryho. "Zaútočili na aurorov."

Harryho oči sa roztvorili a vidlička zmrzla v polovici cesty k jeho ústam. "Aurori?"

"Áno. A ich deti."

Harry odložil vidličku, zrazu už nebol viacej hladný. "To je choré."

Draco vedel, že smrťožrúti sa nezdráhali použiť takú taktiku, ale držal jazyk za zubami. Nemyslel si, že by ocenili jeho poznámku. Jednako, dokonca aj on, ktorý videl bezpočet zverstiev a zločinov spáchaných jeho druhmi a potom počúval ako sa nimi chvastajú, bol na tie novinky nahnevaný. Hnevalo ho a hanbil sa za to, že bol akokoľvek spojený s ľuďmi, ktorí zabíjajú deti. Aj on odložil svoju vidličku.

"Kto - kto to bol?" spýtal sa Harry, sotva silnejšie než šeptom.

"Scott a Julie."

Harry vydýchol. "Práve mali dieťa!" kričal, bolo mu ešte horšie od žalúdka než predtým.

Hermiona si všimla, že Draco zatvoril oči a zovrel päsť, jeho hánky zbeleli. Trochu sa zamračila, pozerajúc sa na jeho ruku. Čo sa staral? Pravdepodobne on urobil dokonca horšie veci. Pokrútila hlavou; teraz pomáhal Harrymu. Nikam by to neviedlo zaoberať sa Malfoyovými zločinmi.

"Je toho viac," povedala. Obaja, Harry aj Draco, na ňu uprene pozerali. "Zanechali odkaz. Stálo v ňom, 'Vráťte ho'."

"Čože? To je čo?" riekol Harry nedôverčivo.

"Bol podpísaný," odvetila Hermiona, otočiac sa, aby sa pozrela na Draca. Keď sa ich oči stretli, vycítil, že sa snaží nahliadnuť do neho; pomyslel si, že mu možno svojím pohľadom vypáli oči. "L.M."

"Kto je..." začal Harry. Keď mu došiel význam tých iniciálok, zbledol a pozrel sa na Draca.

"To 'ho' v liste musí byť Malfoy," riekla Hermiona, stále sa na neho pozerala. Draco bol ochromený, neschopný odvrátiť od nej zrak. Cítil vo svojom bruchu príšerný mdlý pocit, keď si pomaly skladal dve a dve dohromady - jeho otec tam bol, sledoval zabitie tých detí, pravdepodobne ich zabil sám. Konečne schopný odtiahnuť svoj pohľad od Hermioninho, Draco sa postavil a vybehol von skôr než povracia celú kuchyňu.

"Vedel som, že je to len záležitosť času než ho začnú hľadať," povedal Harry, viac sebe než Hermione. "My sme - my sme vedeli, že asi budú dôsledky..."

"Harry! Ako to môžeš povedať? Ako to môže byť pre teba prijateľné!"

"Nie je, Hermiona! Nevedel som, čo sa stane; nemal som tušenia, že budú tak naštvaní, že zmizol. Hovoril, že bude sotva chýbať."

"Možno to je pravda pre väčšinu smrťožrútov, ale jeho vlastný otec si všimne, keď sa prestane ukazovať na stretnutiach!" Nie príliš jemne si vložila ruky do vlasov a zízala na svoj tanier. "Čo urobíme? Toto sa znova nemôže stať; nebudem príčinou smrti a bolesti iných ľudí! Bojujem, aby som tomu zabránila!"

"Hermiona, vieš, že ty nie si tou príčinou. Je ňou zlý, chorý netvor, ktorý je odporne hrdý na svoju prácu."

"Ale keby sme neboli tu, keby si neodišiel..."

"Keby Malfoy nikdy neprišiel ku mne na ministerstvo, máš pravdu; Scott a jeho rodina by boli nažive. Ale ako veľa ľudí by namiesto toho bolo mŕtvych? Stalo sa mu niečo, čo ho prinútilo zmeniť sa. Keby sa to nestalo, nebol by spolupracoval a my by sme tu práve teraz nesedeli. Neboli by sme bližšie k Voldemortovi a v žiadnom prípade by sa nevedelo, aký bude výsledok. Ty si mala byť na jeho zozname, spomínaš si?"

Pri tej myšlienke sa Hermiona strhla. Malfoy mal príkaz zabiť ju. Bez zmeny jeho - srdca? - by nebola nažive. Striasla sa. "Ale Harry, toto nemôže pokračovať! Nedovolím, aby sa ešte niekomu ublížilo kvôli tomu, čo robíme."

"Hermiona, v tejto chvíli by si mohla odísť a nič by sa nezmenilo. Vieš, že je to kvôli Malfoyovi a mne, že sa toto všetko deje."

"Nie, Potter, to je kvôli mne," povedal Draco, ktorý stál vo dverách. Vyzeral oveľa bledší než zvyčajne, dokonca skraja trochu zelený. "A ja to napravím." Prešiel cez kuchyňu a bral schody po dvoch. Harry a Hermiona začuli zatvoriť jeho dvere, potom sa na seba pozreli.

"Čo myslíš, že sa chystá urobiť?" spýtala sa potichu Hermiona, keď prešlo pár minút.

"Nemám poruchy. Dúfam, že nič hlúpe."

"Ako čo?"

"Ako že sa nechá zabiť."

ooo

Harry hneď po večeri odpočíval a Hermiona sa presunula na verandu. Zobrala si so sebou knihu, ale jej myšlienky zmätene vírili a spôsobovali, že bolo pre ňu ťažké sústrediť sa na slová pred ňou. Nakoniec vzdala snahu čítať a nechala jej myseľ túlať sa. Rýchlo sa ustálila na Malfoyovi a ona si dovolila pokúsiť sa porozumieť svojim protikladným pocitom, pokiaľ išlo o neho.

Občas sa zdalo nemožné pozrieť sa neho bez toho, aby nepomyslela na to, čo urobil, jej a bezpočet ostatným. Na druhej strane, občas bola taká zaujatá tým, čo robila, či nad čím premýšľala, či vravela, že dokázala na všetko zabudnúť. Alebo aspoň na to chvíľu nemyslieť. Mohla zabudnúť na fakt, že ani nie pred troma mesiacmi bol nepriateľ, pretože sa sústredila na svoju prácu, na Harryho prácu, ktorá náhodou zahŕňala aj jeho.

Prekvapilo ju, že u nej mohla nastať taká zábudlivosť. Dajme tomu, že s ním nechcela neustále bojovať, ale ani s ním nechcela byť zadobre. Muselo to byť niečo medzi tým, však? Pre ňu spôsob, ako si udržať od neho odstup, ale tiež nejaká forma komunikácie, ktorá si nevyžadovala príkre slová či prútiky. Bola to niečo také, trebárs nie priatelia, ale nie nepriatelia, a ešte nie jednoducho známi?

Premýšľala o všetkých tých časoch, keď sa prebudila vonku, zahriata jeho plášťom. Bolo niečo v tom malom geste, čo prebodlo časť jej srdca a vravelo jej, že možno, len možno, bolo v ňom niečo, čomu mohla porozumieť. Bola to láskavosť, ktorú preukázal a ona láskavosť dôverne poznala. Oceňovala a obdivovala ju, kedykoľvek ju zbadala, pretože bola v týchto temných časoch taká vzácna.

Každé ráno premýšľala o jeho láskavosti a nemohla si pomôcť, aby nezačala ten deň tým, že ho tolerovala. A obvykle koncom dňa bola podstatne menej tolerantná. Ale mala podozrenie, že s každým ďalším dňom hladina tolerancie sa pomaly, veľmi pomaly zvyšuje.

ooo

Potom, čo sa Draco zavrel vo svojej izbe, začal sa zúrivo prechádzať sem a tam. Musel urobiť niečo, čím by zadržal otca, aby ho hľadal a ešte dôležitejšie bolo, aby mu zabránil ubližovať pri jeho snahe ubližovať ostatným. Vedel, že Lucius bude zúriť pri pomyslení na Dracovu zradu, a že to bude brať ako zradu samého seba, plus mena Malfoy a všetkého, čo symbolizovali. Prechádzal sa po dobu, ktorá mu pripadala ako večnosť, ale nakoniec sa rozhodol, že musí apelovať priamo u svojho Majstra.

Draco sa ťažko usadil na stoličke pri svojom stole a chvatom napísal list.

Majstre,

dopočul som sa o útoku môjho otca na aurorov. Unáhlil sa. Pracujem pre vás na projekt, a nechcem, aby prekážal. Keď ministerstvo niečo zašípi, bude to pre mňa skaza. Všetko, čo robím, robím kvôli vám, môj pane. Neinformoval som vás o svojich činoch, pretože som vedel, že dokonca vy, so svojou nekonečnou obrazotvornosťou, budete mať podozrenie, že som zošalel, či horšie, prešiel na druhú stranu. Ale to vychádza; už sa dostávam veľmi blízko. Prosím, majte so mnou trpezlivosť, môj pane. A povedzte Luciusovi, aby sa neprestával kontrolovať. Hnev vedie k hrubým chybám a ja si žiadnu dovoliť nemôžem, ak mám mať úspech.

Váš oddaný sluha,

D.M.

Prečítal si ten list piaty krát, aby sa uistil, že je v ňom dosť lichôtok a arogancie, ktorými presvedčí Temného pána, že on, naozaj, pre neho stále pracuje. Nevedel, či Voldemort prikázal ten útok na aurorov, ale pochyboval o tom; takto on nepracoval. A určite by sa nepokúsil takto nájsť nezvestného smrťožrúta. Draco nesmel dať Temnému pánovi žiaden dôvod, aby zmenil svoj názor, že je stále lojálny, že stále pre neho pracuje, stále týrajúci a stále nenávidiaci.

Draco priviazal list k Bubovej nohe a poslal ho von. Sledoval ako zmizol v nočnej oblohe, potom preniesol svoj pohľad, keď pokračoval v zízaní z okna, na ničotu. Prudko sa vrátil do reality, keď pod sebou začul smiech; Harry a Hermiona boli vonku.

Zamračil sa, zavrel okno a potom sa hodil na posteľ. Čo bol toto za totálne zničený deň? Bol podráždený a k tomu zlostný, prskal na Harryho a Hermionu skoro zakaždým, keď prehovoril. Potom pri večeri - tie novinky o jeho otcovi. Iste, uvažoval o svojom otcovi, keď plánoval, ale nikdy ho nenapadlo, že bude chcieť nájsť svojho syna. Nepochybne, aby ma mučil, pomyslel si trpko Draco. Napokon, nikto žiadneho Malfoya nezradí.

A stále nepočul ani slovko o tom rande!

"Arghh!" zajačal, otočil sa na druhý bok, zízal na stenu, ktorá sa opovážila vyskytnúť sa pred ním. "Čo sa do pekla starám o ich sprosté rande?" nahnevane si pomyslel. To dievča dokonca nemohol ani vystáť! Dobre, to nebola celkom pravda, ale práve teraz to naozaj myslel vážne.

"Hlúpy, hlúpy, hlúpy," zamrmlal. Bolo to len rande; nič viac. A on sa ani o to nezaujímal! Odmietal sa zaujímať. Uzavrel dohodu sám so sebou, že mu bez ohľadu na to nebude na nej záležať. Bolo to príliš nebezpečné. Na konci - dobre, nemohol na to myslieť. Nie keď mal ešte stále príšernú náladu.

Draco s frflaním vstal z postele a schmatol knihu z police. Vrátil sa do postele a prinútil sa sústrediť sa na tie slová a zatlačiť svoje myšlienky nabok.

Asi po hodine Draco odložil knihu a zatvoril oči. Mal by spať; zajtrajšok bude dlhý a náročný, ako sú vždy jeho dni tu. Ale najprv to dôležitejšie. Odišiel z izby a šiel dole, prešiel popri Harryho zatvorených dverách a Hermioniných otvorených dverách, keď kráčal. Draco našiel Hermionu vonku ako číta v kresle.

"Choď do postele," zavrčal  na ňu.

Pozrela sa nad neho ponad knihu a zamračila sa. "A prečo by som to mala urobiť?"

"Preto. Je čas."

"Stále čítam, ako si si mohol všimnúť."

Zízal na ňu. "Je mi to jedno."

Chvíľu ho zvažovala. "Nemyslím, že pôjdem, práve teraz." Pozrela sa znova na knihu, ale potom povedala, jej oči stále prilepené na stránku, "už nie si tak celkom zelený ako si bol."

Vysmial sa. "Odkedy sa ty staráš?"

"Nestarám," prostoreko odvetila.

"Som v poriadku."

"Nebol si. To je všetko, čo som povedala."

"Nechaj toho. Choď do postele."

"Nie som unavená," uviedla vecne.

Draco na ňu zazeral. "Dobre." Otočil sa a vrátil sa do domu.

O dve hodiny neskôr - o dve! - spala a Draco bol konečne schopný sám ísť spať. Stále mal odpornú náladu, keď šiel po ňu von, mrmlal si pod nosom o ničom a o všetkom, čo mu v ten deň ukrivdilo. Keď ju zbadal, tvrdo spiacu, držiacu otvorenú knihu v jej lone, jeho zamračenie sa na krátko zmenšilo, ale potom zdvojnásobilo. Presunul Hermionu na hojdačku a zabalil ju svojím plášťom, mračil sa, keď to robil, ale dbal na to, aby udržal svoju náladu mimo toho, čo robil, tak aby ju nezobudil.

Keď sa konečne usalašil sám v posteli, dovolil si uvoľniť sa. Zajtrajšok asi nemohol byť horší než dnešok, pomyslel si, cítiac ako jeho telo meravie s blížiacim sa spánkom.

ooo

Draco sa na druhý deň prebudil na zvuk ťukania. Rozlepil oči a otočil sa, aby našiel jeho zdroj. Pred jeho oknom netrpezlivo čakal Bubu. Draco sa pomaly zdvihol z postele a pustil ho dňu. Na jeho nohe bol pripevnený list a jeho srdce nadskočilo, keď si uvedomil, od koho je. Už plne prebudený sa Draco ponáhľal uvoľniť ten list.

Mladý Malfoy,

S činmi tvojho otca sa zaoberá. Naozaj nesúhlasím s tým, že som vynechaný z tvojich plánov. Ty poslúchaš mňa. Na to nikdy nezabudni. Ale som dosť zaujatý. Informuj ma o svojich pokrokoch. Ach, a skôr než pošlem mojich oddaných stúpencov po tvojej krvi, naozaj mi povedz, čo máš za lubom. Nič nevynechaj. Dozviem sa to, ty vieš, že sa to dozviem. Pamätaj, že tvoja matka často teraz zostáva sama, keď si ty - preč - a tvoj otec je taký zaneprázdnený plnením mojich príkazov.

Draco zbledol pri zmienke o svojej matke. Temný pán bol vždy ľstivý a vynaliezavý, aby sa uistil, že ho jeho oddaní stúpenci stále nasledujú. Ten list bol označený len značkou temného znamenia. Draco ho zhúžval a odhodil krížom cez izbu, spáliac ho na popol rýchlym 'Incendio!' skôr než sa dostal k podlahe. Zamračil sa; bude musieť poskytnúť niečo z toho, čo robil, ale tento variant už mal naplánovaný. Rýchlo vytiahol čistý kúsok pergamenu a rýchlo čmáral.

Majstre,

Ďakujem, že ste preukázali vieru vo mňa. Nebudete sklamaný. Pokračujem, vediac, že moje výsledky podporia náš prípad a zasadia ťažkú ranu milovníkom muklov.

Harry Potter chýba niekoľko týždňov. Dozvedel som sa, prostredníctvom mojich kontaktov a presvedčivých vypočúvacích techník, že sa vydal vlastnou cestou. Sledujem ho a kŕmim falošnými informáciami a stopami. Práve teraz je v Moskve, čaká na správy od kontaktu, ktorý neexistuje. Ja sa predstavím ako ten kontakt a ešte viac ho zvediem z cesty. Ako postupujem, sledujem jeho pohyb a každého, s kým prichádza do styku. Myslím, že medzi vašimi najvernejšími je zradca a mám v pláne ho nájsť a zabiť ho, potom ku vám privediem Pottera. 

Ale musím počkať, až kým sa ten zradca neukáže.

Opätovne vám ďakujem za dôveru. Roky mojej neoblomnej vernosti mi túto dôveru zaslúžili a naozaj ju neberiem na ľahkú váhu. Ale viem, že neprijmete číre slová ako dôkazy. Budem vás stále informovať a čoskoro vám pošlem hmatateľné dôkazy o mojej neustálej lojalite.

Až do smrti oddaný,

D. M.

Draco si viackrát prečítal ten list rovnako ako ten predchádzajúci. Bolo rozhodujúce použiť správne slová a obraty, aby sa zbavil akéhokoľvek podozrenia. Keď skončil, obliekol sa a zišiel dole s listom v ruke. Harry a Hermiona práve raňajkovali, potichu sa rozprávali.

"Dobré ráno, Malfoy," riekol Harry.

Draco prikývol a potom podal ten list Harrymu.

"Čo je to?" spýtal sa, pozerajúc sa naň.

"Len si to prečítaj," odvetil Draco, keď si nakladal na tanier.

Harryho oči sa roztvorili, keď čítal. "Malfoy - nerozumiem - čo je to?"

"Povedal som vám, že to napravím, nie?"

"Áno, ale... ako toto niečo napraví?" Hermiona zobrala od Harryho list a tiež si ho prečítala.

"Keď som toto všetko organizoval, snažil som sa myslieť na každú možnú možnosť." Draco sa posadil oproti Harrymu a Hermione, hovoriac hlavne k Harrymu. "Jedna z vecí, na ktorú som myslel, bol fakt, že moje zmiznutie neostane Temným pánom nepovšimnuté. Bolo to príliš zrejmé. Toto je plán B, ktorý som vytvoril, keby požadoval dozvedieť sa, čo sa mi stalo."

"Nepredvídaná možnosť?" spýtala sa Hermiona.

"Áno."

"Takže to je to, čo ťa napadlo včera večer? Tento list?" spýtal sa Harry.

"Nie. Už som mu odpísal a dnes  ráno som od neho dostal odpoveď. Toto je môj druhý list pre neho."

Hermionine oči sa rozšírili. "Ty si s ním dopisuješ?"

"Až teraz," povedal ľahostajne. "Ale vedel som, že sa to časom stane."

"Ako toto môže zabrať? Chcem povedať, nie som v Moskve."

"Už som všetko premyslel, strašne dávno. Bude mi trvať niekoľko mesiacov stopovať ťa, skôr než spoznám identitu zradcu. Po celý ten čas budem kŕmiť Temného pána informáciami o tebe a o tom zradcovi dokonca bez toho, aby sme vôbec opustili Anglicko."

"Aký hmatateľný dôkaz mu máš v úmysle poslať?"

"Fotky. Teba stretávajúceho sa v noci v tme so zamaskovanou postavou v lese. Ja budem hrať úlohu zradcu, ty budeš sám sebou a Grangerová bude hrať mňa a urobí tie fotky. Na západnej strane môjho pozemku sú také lesy."

"A ty si už toto všetko premyslel."

"Samozrejme. Mám veľa rezervných plánov pre rôzne situácie, ktoré sa môžu naskytnúť."

"Myslím, že by sme sa o nich mali porozprávať," povedala Hermiona.

"Sú ich tucty; bola by to strata času."

"Vravíš ty," odpovedala. "Čo ak zahŕňajú mňa? Alebo Harryho?"

"Samozrejme, že vás zahŕňajú. Mám plány pre prípad vášho zajatia, zranenia, zrady a smrti, ak mám zopár menovať."

"Nikdy by som Harryho nezradila," prudko odvetila.

"Nie, samozrejme, že nie," riekol Draco, venujúc jej tvrdý pohľad. "Ale dvakrát by si nepremýšľala o tom zradiť mňa. Musím byť pripravený na každú možnú udalosť."

"O akom zradcovi hovoríme?" spýtal sa Harry, stále sa zameriaval na ten list.

Draco sa uškrnul.  "Predsa o mne, samozrejme."

Harry sa zamračil, ale Hermiona sa na neho pozrela pohľadom osvietenia.

"Zvádzaš ho zo stopy tým, že mu podsúvaš do hlavy predstavu, že ho niekto zrádza a vravíš, že máš v pláne tú osobu nájsť, ale po celý čas si to v skutočnosti ty a naozaj neurobíš vôbec nič."

"Z tvojich rečí sa mi točí hlava, Grangerová. Ale máš celkovú predstavu o stave vecí."

"Ty naozaj zrádzaš Voldemorta." Bola to otázka ale súčasne to bolo uvedomenie si skutočnosti, ako keby len teraz pochopila, čo sa skutočne deje.

Draco sa pozeral hlboko do jej očí, keď na neho zmätene hľadela. "A niektorí ľudia povedali, že nie si najbystrejšia čarodejnica v našom ročníku."

"Malfoy," varujúco riekol Harry.

Draco zdvihol ruky dohora, aby naznačil, že sa sťahuje. Hermiona na neho stále zízala s tým čudným pohľadom. "Čo je?" riekol, keď sa zdalo, že sa nechystá skončiť.

Vyzerala, že sa prebrala z tranzu a zažmurkala. "Ja len... Ja neviem, myslím, že som si naozaj neuvedomila dôsledky toho, čo robíš. Prečo, Malfoy?"

Potriasol hlavou. "Už sme tento rozhovor mali. Dostala si moju odpoveď."

"Tvoj ostrov."

"Áno."

"Teraz čo?" spýtal sa Harry skôr než sa mohli začať hašteriť tak, ako to obvykle robili.

"Nič sa nezmení," odvetil Draco. "Pokračujeme v tréningu, Grangerová pokračuje vo svojej práci a ja pravidelne posielam Temnému pánovi novinky o mojom pokroku. O týždeň či dva urobíme tie fotky." Postavil sa a vyčistil svoj tanier. "A potom čo som o tom veľa premýšľal, stále trvám na tom, že nebudeme dostávať predplatné novín. Príliš rizikové."

Harry prikývol. "Začneme teda našu dennú dávku vymlátenia duše z toho druhého?"

"Áno, čoskoro. O niekoľko dní pošlem tento list. Pretože máme byť v Rusku, musím meškať so svojimi odpoveďami v primeranom čase, koľko by trvalo sove doletieť odtiaľto tam, dvakrát. Chcel som ti to povedať, Harry, pretože môže nastať situácia, keď sa to vynorí a ty musíš byť pripravený. Nepredvídam tú udalosť, ale pre každý prípad."

Okázalo sa otočil a vrátil sa do svojej izby.

"Stále mu neverím," povedala Hermiona.

Harry si vzdychol. "Viem. Myslím, že naozaj nemusíš. Ale Hermiona, ja mu skutočne verím."

"A ja verím tebe. Takže to znamená, že nepriamo verím jemu."

"Každý deň, čo sme tu, vkladáme do neho dôveru, pretože nás mohol zabiť či horšie, vydať nás Voldemortovi. Pokiaľ ide o túto vec, bol k nám úplne otvorený."

"Až na dôvody prečo toto robí."

"Nuž, áno. Máš pravdu. Až na to."

Zmĺkla, aby premýšľala. Nevedela, či mu bude niekedy veriť, napriek tomu, čo urobil pre ňu a Harryho a čo práve robil. Medzi nimi toho stálo priveľa, menovite ten obrovský múr, ktorý si o ňom vystavala v mysli. Bola si poriadne istá, že o nej mal tiež postavený podobný múr na svoj obraz, na svoj spôsob. Dôvera prichádza pomaly, ak vôbec, a bude podporená každou jednou tehlou, ktorá občas spadne z týchto múrov.

ooo