Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 16

Obaja už vieme prečo

Čas v tomto svete pre nich prestával mať význam. Zdalo sa, že pomalé tempo stredovekého života sa samo zladilo s vlastným tlkotom ich srdca. Žili len pre príjemné omámenie z nového rána a sladkých večerov a čas merali veľkosťou kvetov na ružových kríkoch.

Spočiatku bola Hermiona s Dracom veľmi plachá. Nikdy predtým nemala priateľa a naozaj občas nevedela, čo robiť. Zo svojej strany bol Draco pri Hermione tiež nesmelý. Hoci chodili do tej istej školy posledných sedem rokov, v skutočnosti vôbec jeden druhého dobre nepoznali. Obaja nevedeli, čo ten druhý od nich očakáva, jediné, čo vedeli, bolo, že zúfalo túžia stráviť každú ušetrenú chvíľku vo vzájomnej spoločnosti.

Draca prekvapila tá zmena, ktorá sa s ním udiala. Zvykol byť, ako to tak pohotovo Hermiona uviedla: egoistický, nafúkaný a neznesiteľný, ale tu, v tomto čase a s Hermionou, pociťoval pokoj. Domnieval sa, že väčšina jeho pôvodného nešťastia pochádzala z povinnosti žiť ako syn smrťožrúta a dediča jedného z najrozsiahlejších čistokrvných majetkov .

Kvôli tomu sa na Rokforte vždy zúfalo túžil predviesť sa, čo videné z dnešnej perspektívy, z neho robilo sebeckého blbečka. Pomyslenie na pieseň Weasley je náš kráľ ho prinútilo prikrčiť sa. Lucius by bol teraz zo mňa zhnusený, pomyslel si, keď daroval Hermione obrovskú ružu, ktorú ukradol z panskej záhrady, pravdepodobne by vinil Narcissinu vetvu rodiny.  

Hermiona si ju vložila do vlasov, kde stále nádherne vôňala.

"Ako si vedel, že ruže sú moje obľúbené kvetiny?" spýtala sa.

"Krum ti ich zvykol posielať na každého Valentína," riekol Draco. "Tiež som ťa videl pri ružiach na Rokforte - bolo to okrem knižnice tvoje obľúbené miesto, kde si si robila úlohy."

"Takže som mala pravdu, po celý čas na Rokforte si ma sledoval."

"Nuž, obaja už vieme prečo," povedal, pootočil ju tvárou k sebe. Hermiona sa usmiala. Toto bolo nádherné. Všetko bolo dokonalé a úžasné.

S pôžitkom si uvedomoval, ako sa k nemu Hermiona tlačí. Oprel si bradu o jej zlatohnedé kadere, zavrel oči a nadýchol sa vône ruže v jej vlasoch.

"Potom, čo sme sa pohádali vo Flindersovom lese, sa mi snívalo, že ti dávam ruže ako ospravedlnenie a ty si vyzerala taká šťastná," riekol potichu. "Ale ten sen zmizol, keď si sa po nich načiahla."

Pocítil ako sa Hermiona v jeho náručí trochu strhla. "Ach! To si naozaj bol ty!"

"Čože?" odvetil zmätený.

"Tie ruže na mojej posteli!"

"Na tvojej posteli?"

Hermionine oči žiarili. "Keď som sa na druhý deň prebudila, bola moja posteľ pokrytá ružami! Myslela som si, že si to možno bol ty, vieš, do mojej izby sa v žiadnom prípade nikto nemohol dostať a nechať ich tam.. až na mágiu."

Draco začínal rozumieť. "Mágiu? Chceš povedať... mágiu bez prútika?"

"Áno... samozrejme. Ako keď Harry nafúkol v treťom ročníku svoju tetu, pretože bol na ňu nahnevaný... alebo ako keď Ron doslova ozelenel žiarlivosťou, keď som v šiestom ročníku šla na rande s Nevillom Longbottomom."

"Ty si šla na rande s Nevillom Longbottomom?"

Hermiona sčervenela. "Bola to láskavosť - Trevor, jeho ropucha, práve zdochla a on bol taký rozrušený, že som mu povedala, že ho vezmem na Valentína von a kúpim mu zmrzlinu."

Draco sa dobre bavil. "Ako to šlo?"

"Nie veľmi dobre... jeho zmrzlina mala jahodové kúzlo a on je alergik, takže mu z uší začali rásť jahody. Veľmi skoro sa musel vrátiť do nemocničného krídla."

"Až na toto je to tá najzábavnejšia vec, ktorú som kedy počul... Dovoľ mi povedať, že je úľava vedieť, že stále máme mágiu."

Hermiona prikývla, "ale môžeme mágiu vytvoriť len, keď sme v emocionálne vypätej situácii a k tomu je dosť nepredvídateľná."

"Aj tak je to lepšie ako nič," riekol Draco a znova si ju k sebe pritiahol.

"Draco Malfoy," povedala potichu.

"Čo?"

Pokrútila hlavou a vytiahla sa z jeho náručia. "Nič, len som si pripomínala, že ma to objíma Draco Malfoy. Čo budú vravieť, keď sa vrátime do budúcnosti?"

Draco prešiel prstami cez jej vlasy. "Potter a Weasley budú poriadne naštvaní. Môj otec asi umrie od šoku, keď si predstaví, že u muklov narodená lady z Malfoy Manor riadi malfoyovských škriatkov, jazdí na malfoyovských koňoch..."

"...je z malfoyovského striebra..."

"...usporiadava malfoyovské večierky..."

"Žiadaš ma, aby som bola Lady z Manoru? Vieš, čo to znamená," trúfla si Hermiona.

"Znamená to čokoľvek, čo chceš, aby to znamenalo," Draco ju pobozkal na vrch hlavy.

"To nechceš vedieť.“

"Ale ja chcem," povedal nevinne. 

"Nuž, tak musíš popracovať na tom, aby si to zistil," riekla, zastrčila mu prameň vlasov za ucho.

"Ako si prajete," odvetil, znížil svoje pery k jej. "Milady."

Pomyslela si, že by ho dokázala bozkávať večnosť. Draco určite vedel ako bozkávať. Nebozkával len svojimi ústami, ale celým svojím telom. Zabalil ju do seba a prinútil ju zamdlieť túžbou.

"Aké to bolo?" riekol, na tvári potešený slizolinský výraz. Hermiona ťažko dýchala.

"Ujde to," podarilo sa jej vydýchnuť. 

"V poslednej dobe som dosť trénoval," riekol samoľúbo.

Jemne sa dotkla jeho tváre. "Viem."

Za zákrutou sa pred nimi zjavil zámok.

"Kedy sa vráti tvoj otec?" s obavami sa spýtal Draco.

"Za ďalšie dva týždne," skľúčene povedala. "Potom sa už nebudem môcť vykradnúť. Ale neboj, už zostáva do Samhainu len sedem týždňov."

"Bylinky sú už skoro pripravené," riekol Draco, mávajúc smerom k záhrade s bylinkami. "Babrem sa s nimi každý deň. Vedú si dobre."

"Nerob si starosti, všetko bude v poriadku. Ani nie za dva mesiace budeme doma," s istotou riekla Hermiona.

Draco sa zatváril rozpačite, "v skutočnosti mi toto miesto bude chýbať,“ povedal. „Práca je namáhavá, ale dosť jednoduchá, aby mi naozaj zostalo veľa času na premýšľanie. Cítim sa tu tak spokojne... a si tu ty, samozrejme."

"Vieš, že tam budem, keď sa vrátime," odvetila Hermiona.

"Áno, ale zbožňujem ťa v týchto šatách a s týmito vlasmi. Skoro si nemôžem spomenúť ako si vyzerala vtedy na Rokforte. Čo sa toho týka, mám problém si spomenúť, čo sme všetci zvykli nosievať."

Hermiona sa zasmiala. "To je len vedľajší dôsledok Thyme Eliminius. Spomenieš si, keď sa vrátime."

"Potom dúfam, že keď sa vrátime, nič z tohto nezabudneme. Naozaj nechcem zabudnúť na týchto pár mesiacov. Život v tom druhom svete sa zdá byť bláznivý v porovnaní s týmto a keď sa vrátime späť, možno sa mi vráti všetko to napätie a nechuť."

"Ach, Draco, bude to v poriadku. Nemyslím si, že sa ľudia naozaj zmenia. Myslím, že Dobrý Draco bol vždy niekde v tebe, len potreboval tento... otras... aby vyšiel von. A niekedy, aby som pravdu povedala, som považovala Zlého Draca za vzrušujúceho."

"Vážne, slečna Grangerová? Čo by na to povedali tvoji malí chrabromilskí kamoši? Stále môžem byť taký zlý ako chceš, koniec koncov, ja som Draco Malfoy..." zavrčal.

Zakňučala, keď ju jemne pohrýzol na krku.

Dokázal vycítiť, že sa zachvela a pocítil vzrušenie, že bol schopný dať jej tak veľa radosti. Možno jeden deň... drsne prešiel rukami po jej chrbte a objal ju za jej štíhly pás. Vzdychla si a pritlačila sa k nemu. Áno, určite, pomyslel si, keď cítil, že začína na ňu reagovať...

Hermiona sa stiahla a venovala mu posledný božtek na líce. "Uvidíme sa zajtra..." povedala a začala odchádzať preč, otočiac sa, aby sa na neho usmiala.

Draco pozbieral svoje roztrúsené zmysly. "Hej, Hermiona..."

"Áno?"

"Nezabudni sa spýtať svojho kňaza na celú tú záhadnú záležitosť s tvojím detstvom. Už to odkladáš dosť dlho a ja umieram zvedavosťou."

Prikývla, "čakala som na správny okamih. Zajtra to urobím a dám ti vedieť."

"Dobrú noc, Hermiona."

"Dobrú noc."

***********************************************

Na druhý deň bola Hermiona odhodlaná odhaliť záhadu svojho detstva. Príliš dlho otáľala, keďže bola priveľmi zaneprázdnená trávením času s Dracom. Ale teraz zostal dokonca aj Draco netrpezlivý, aby zistila viac. Nejako mali pocit, že to súviselo s tým, že ich to priviedlo do minulosti spolu.

"Otec Lorenzo?"

"Áno, moje dieťa?"

Hermiona sa posadila vzpriamene. "Kedy vás vymenovali za kaplána na zámku Grangerovcov?" Otec Lorenzo sa zaklonil v kresle, "keď ste sa narodili, dieťa. Krstil som vás po tom, čo ste prišli na tento svet."

"Kto bol kaplánom pred vami?"

"Nuž, pozrime sa... to by mohol byť otec Gresham. Prečo všetky tieto otázky, milá Hermiona? Mali by sme obrátiť našu pozornosť späť k evanjeliu Sv.Jána."  

"Prosím, otče, len vás chcem lepšie spoznať."  

Starý muž sa zatváril prekvapene. "Máte podivné predstavy," riekol, "som len starý taliansky kňaz, čo by ste mohli chcieť vedieť?"

"Prečo ste sem prišli z Talianska?"

Usmial sa, "patrím k potulnému rádu, nie ku kláštornému. Je našou povinnosťou chodiť po svete a šíriť slovo božie a robiť charitu. Prišiel som do Francúzska v 1460 z Talianska, keď som bol mladý muž. Preplavil som sa do Anglicka v 1465..." Starý kňaz bol sám potešený. V očiach mal neprítomný pohľad. "Tie veci, ktoré som videl počas ciest! Túlal som sa po Anglicku tri roky skôr než som prišiel do Suffolku a mesta Mildenstowe. Váš otec mi ponúkol nocľah, ale pretože otec Gresham bol starý a čoskoro sa mal stiahnuť, ponúkol mi miesto kostolníka. Nechcel som ho prijať, patrím k potulnému rádu, ale lord Granger bol veľmi láskavý a zistil som, že tu mám dôležitú prácu."

"Akú dôležitú prácu?"

Otec Lorenzo si vzdychol a venoval jej otcovský pohľad.

"Manželka lorda Grangera, lady Katherina Grangerová, práve porodila svoje prvé dieťa - dievčatko. To dieťa bolo veľmi chorľavé... boli ste to vy, milá. Niektorí vravia, že to bol zázrak, že ste prežili... A boli tu tiež určité iné... problémy. Lord Granger mi dôveroval, že poskytnem útechu Lady Grangerovej, a zvyšku panstva a tiež Mildenstownu. Váš... stav... bol chúlostivý. Ale..." kňaz sa zrazu stal rozhodným, "... všetko nakoniec dobre dopadlo. Učil som vás, keď ste boli mladšia, latinčinu, krasopis a písmo sväté a s potešením pozorujem, že ste sa ukázali ako zdroj hrdosti a radosti pre svojich rodičov."

"Otče, spomenuli ste isté iné problémy... aké to boli?"

Starý kňaz jej venoval skúmavý pohľad, "lord Granger zakázal komukoľvek spomenúť minulosť. Bol som proti tomu, vravel som mu, že by vám to mali raz povedať, ale môj lord si prial inakšie. Pretože som jeho služobníkom, budem rešpektovať jeho priania."

"Ale otče..."

"Navrhujem, drahé dieťa, aby ste sa sama spýtali svojich rodičov. Blížia sa vaše osemnáste narodeniny a je zvykom pre dcéru domu prevziať čiastočne správu a vedenie domácnosti, v ktorej býva. Vždy som vravel, že by ste mala mať právo vedieť, napokon, Boh pozná tajomstvá našich sŕdc."

"Ale otče, prosím..."

Starý kňaz zdvihol knihu a listoval stránkami. "A toto je dobrá pasáž k naučeniu... 1 John 3: 19-20 in hoc cognoscimus quoniam ex veritate sumus et in conspectu eius suadeamus corda nostra. Quoniam si reprehenderit nos cor maior est Deus corde nostro et novit omnia. Prosím, otočte si na tú pasáž."

Pomoc od soraki: Totoť pak jest ten soud, že světlo přišlo na svět, ale milovali lidí více tmu nežli světlo; nebo skutkové jejich byli zlí. Každý zajisté, kdož zle činí, nenávidí světla, a nejde k světlu, aby nebyli trestáni skutkové jeho.

Nesmierne sklamaná, urobila Hermiona ako povedal ten starý kňaz. Očividne nebude mať čo nové povedať Dracovi, až kým sa jej rodičia nevrátia.

************************************

Bolo veľmi neskoro a dokonca aj z tvrdohlavého letného slnka začalo ubúdať.

"Môj lord, aké ohromné mať vás späť," hlboko sa uklonil Audley, keď lord a lady Grangerovci vystúpili zo svojho kočiara.

"Buďte pozdravený, Audley," povedala lady Grangerová láskavo, keď jej manžel prikývol správcovi.

"Ako si vedú moje záležitosti?" spýtal sa okamžite lord Granger.

"Nie je treba sa znepokojovať," riekol Fanhope, tiež s úklonom. "Všetko beží tak ľahko ako hodinový stroj, hoci nemôžem nepovedať, ako som rád, že vás máme späť o týždeň skôr, než sme vás čakali."

"Výborne. Ach, a postaráte sa o to, aby tie kone odsedlali? Zavolajte služobníctvo, aby to urobilo - zdá sa, že Hibbings a zvyšní sluhovia na večer odišli."

"Áno, môj lord," povedal Fanhope, a šiel zavolať sluhov z ubytovacích priestorov, kam šli spať.

"Gareth, som unavená. Chcem ísť skoro spať," povedala lady Grangerová svojmu manželovi.

"Myslel som, že si povedala, že chceš Hermione povedať tie dobré správy, hneď ako vkročíš na nádvorie?" lord Granger poťapkal manželku po chrbte.

Lady Katherine Grangerová sa usmiala a zívla. "Ach, áno, chcela som...  mám v úmysle ísť spať len čo to urobím! Odkladala som si tieto šťastné novinky, aby som jej to povedala osobne."

"Máme pre zámok dobré správy," riekol lord Granger otočiac sa k Audleymu, ktorý so zvedavosťou počúval výmenu medzi Grangerovcami.

"Áno, môj lord?"

"Lady Grangerová je znova tehotná."

"Chvála Pánu Bohu, gratulujem milord. Gratulujem, milady," žiaril Audley na svojho pána a pani.

"Ďakujeme vám, Audley. Poslali by sme správu, ale pošta je taká nespoľahlivá. Samozrejme, toto bol čiastočne dôvod, prečo sme sa skôr vrátili," povedala lady Grangerová.

"Samozrejme, milady. Doma sa o vás postarajú najlepšie. Postarám sa, aby všetko bolo pripravené na ten šťastný prírastok."

"Ste ohromná pomoc, Audley," odvetil lord Granger, keď sa trojica zvrtla k bráne vnútorného nádvoria. Fanhope sa už vrátil so skupinou sluhov, aby odsedlali kone. Lord Granger mu prikývol a on mu prikývol späť.

"Zajtra to oznámime na panstve, po mši," riekol lord Granger. "Samozrejme, smiete to povedať najprv Fanhopovi, ak si prajete." Audley prikývol. Správca a šafár boli priateľmi.

"Hermiona bude nadšená, viem, že bude," povedala lady Grangerová, keď kráčala nahor schodmi k vstupu do zámku. "Nech už to je brat či sestra, bude to dieťa milovať."

Lord Granger si rukou privinul svoju ženu. "Som si istý, že bude. Vyrastá v dobré dievča  - Audley mi posielal listy, kde ma informoval o jej veľkej pomoci vo vedení panstva počas našej neprítomnosti a otec Lorenzo mi tiež posielal dobré správy."

"A bude sa tešiť, keď sa dopočuje, že barón Burnel z Lancashire vyslovil dychtivý záujem požiadať ju o ruku. Zo všetkých pytačov, čo nás navštívili, je jeho majetok najväčší - iste päťkrát väčší než lorda Camvila. Viac než to, zdá sa, že je ňou uchvátený." Lady Grangerová bola veľmi vzrušená z toho, keď tieto správy povie svojej dcére. "Ach, a seňor Vittorio poslal správu, že tie šaty pošlú z Londýna na budúci týždeň - je toho toľko, čo musím povedať našej dcére!"

Lord Granger sa zasmial, jeho žena mala vždy taký výborný vzťah s ich dcérou. Mala len štrnásť, keď sa Hermiona narodila, a tie dve boli skôr ako sestry než ako matka s dcérou. Keby len tentoraz Hermiona dostala rozum a súhlasila so spojením s barónom Burnelom z Lancasteru... Z pohľadu lorda Grangera bola tá návšteva veľmi plodná.

Barón Burnel ich pozval, aby sa viacej dozvedel o ich majetku a ich dcére. Dali urobiť Hermione portrét a barón Burnel sa vyslovil, že je ešte nádhernejšia než podľa správ o jej kráse, ktoré počul z rôznych zdrojov. Zamýšľal ich navštíviť budúci mesiac - jediná vec, ktorej nerozumel, bolo, prečo mu lord Granger nemôže sľúbiť ruku svojej dcéry.

"Vy jej dovoľujete rozhodnúť sa?" neveril Burnel. "Nikdy som o niečom takom nepočul."

"Ona je veľmi mimoriadne dievča, barón," povedala lady Grangerová.  "A je to naša jediná dcéra. Nazvite nás bláznami, ak chcete, ale chceme jedine jej šťastie."

"Predpokladám, že to je spravodlivé," riekol Burnel.  Vypäl hruď, "a každopádne som si istý, že na budúci mesiac sa dokážem predviesť dobre pred lady Hermionou. Už premýšľam o istých honosných šperkoch, aby som ich ponúkol vašej nádhernej dcére."

Spomínanie lorda Grangera prerušil hlas jeho ženy, "sme tu." Lady Grangerová zastala pred Hermioninými dverami. "Chceš vojsť dnu na takpovediac 'babské reči'?"

Lord Granger pokrútil hlavou. "Choď napred, miláčik. Dychtím po tom dostať sa k mojim účtom skôr než pôjdem spať. Len sa chcem narýchlo pozrieť na tie knihy."

Lady Grangerová prikývla a počkala, kým sa jej manžel otočí a odíde.

"Pripojím sa zakrátko k tebe," povedala.

Za zvuku strácajúcich sa krokov lorda Grangera, lady Grangerová zaklopala na Hermionine dvere. Asi spí a istotne neodpovie.

Lady Grangerová s úsmevom zatlačila na dvere a vošla dnu. Keď bola Hermiona dieťe, robila to často. Dievčina nevedela, že jej matka zvykla mnohokrát vojsť v noci do jej spálne, len aby skontrolovala, či je v úplnom poriadku. Napokon, lady Grangerová nikdy nezabudla ako takmer stratila Hermionu pri jej narodení.

Odtiahla závesy na posteli, čakajúc, že uvidí spiace telo svojej dcéry pod posteľnou bielizňou.

Zalapala po dychu.

Posteľ bola prázdna.