8. Skúmanie nového teritória – 3. časť
Harry s Dracom neboli jediní, kto skončil ako opatrovatelia Anny. Snape s Laurou sa začali vídať dosť často a Anna si z nevysvetliteľných dôvodov Snapa obľúbila. Laura sa zdala byť slepá k faktu, že tie pocity neboli opätované. A tak, keď musela neočakávane odísť z mesta, spýtala sa Snapa, či by s ním nemohla Annu na pár dní nechať. Snape si bol stopercentne istý, že mal v pláne povedať nie, ale dajako sa z jeho úst vypotkýnal súhlas. Draco dal jednoznačne najavo, že nedovolí, aby mu tú zodpovednosť prehodil na krk a tak sa na chvíľu usalašil u Harryho a nechal Snapa samého so štvorročným deckom.
Samozrejme, keď to Harry zistil, musel sa ísť na to pozrieť osobne. Nech sa akokoľvek pokúšal povzbudiť majstra Elixírov, aby to s Annou skúsil, skutočne si ho nedokázal predstaviť, ako sa stará o deti. Trošku sa o to dievčatko obával, premýšľal, či Snape na ňu na pár dní neplánuje použiť celotelové zviazanie. Draco musel priznať, že je tiež zvedavý na to, čo sa deje na Malfoy manore.
Dvojica sa preletaxovala a domový škriatok Baz im povedal, že Snape podáva Anne večeru. Harry by prisahal, že škriatok mal čo robiť, aby nevybuchol smiechom.
Chlapci prešli do kuchyne a otvorili dvere.
Snape stál vedľa stola, vyzeral, ako keby bol v šoku. Pokrývalo ho niečo, čo sa podobalo na práškový cukor a odkvapkával z neho sirup. Anna bola v podobnom stave, ale kým Snape sa tváril, že je úplne stratený, Anna stála na svojej stoličke a vyhryzovala diery do stredu palaciniek a navliekala si ich na zápästia.
"Harry! Draco!" zapišťala nadšene a rozbehla sa k nim. Draco okamžite skočil za Harryho, takže dievčatko dobehlo k chrabromilčanovi a objalo ho pažami okolo nôh.
"Páčia sa ti moje palacinkové náramky?" hrdo sa spýtala, keď zdvihla rúčky, aby mu ich ukázala.
Harry s Draco sa spýtavo pozreli na Snapa.
"Tvrdila, že chce palacinky," zamrmlal, stále trochu v šoku.
Harry zdvihol Annu a odniesol ju späť na stoličku, kým si oblizovala sirup zo zápästia. Spravil jej miernu prednášku o hraní sa s jedlom, keď jej sťahoval palacinky z rúk a pripomenul, že ona nebude tou, kto to bude musieť upratať a že Snape bol teraz tiež špinavý, keď určite nechcel byť.
Anna sa na stoličke otočila a s nevinnými očami sa pozrela na Snapa.
"Oj, Sevvie, ty sa na mňa hneváš?" spýtala sa.
Snape otvoril ústa a Harryho napadlo, že jej asi vynadá, ako to robieval so študentmi, ale namiesto toho si len vzdychol.
"Nie, ale už sa viac s jedlom nehraj."
Anna zoskočila z miesta a objala Snapa okolo kolien.
"Oj, Sevvie, ja ťa tak ľúbim. Chcem, aby si bol mojím oteckom."
Snape sa prekvapením rozkašľal.
"Ehm, myslím, že potrebuješ kúpeľ," zareagoval.
"Nieeeee," zaskučala Anna.
"Musíš sa okúpať, pretože si príliš špinavá, aby si niekde v dome sedela či chodila. Čím skôr sa okúpeš, tým skôr môžeme mať zákusok. A ten môžeš mať len, ak sa s ním nebudeš hrať."
Harry prekvapene vzhliadol na Snapa, keď sa Anna rozžiarila.
"Zákusok? Dobre!" šťastne súhlasila, zdvihla ruky na signál, že ju môžu zdvihnúť. Snape ju vzal do náručia.
"Draco, môžeš zavolať nejakého škriatka, aby to tu upratal?" spýtal sa, keď vychádzal z dverí.
"Bol profesor Snape práve... otcovský?" žasol Harry.
"Sev ťa dokáže občas v otcovských záležitostiach prekvapiť," pokrčil Draco plecami. "Snaží sa, lenže je tu malá prekážka v tom, že nemá absolútne žiadne skúsenost ako sa o niekoho starať, ale ktorú sa snaží prekonať. Je zvláštne viesť s ním vážne rozhovory. Celý znervóznie. V skutočnosti je to trochu sranda. Len mu nepovedz, že som ti to povedal, inak ma zabije."
Harry pocítil bodnutie žiarlivosti, ktoré nedokázal vysvetliť.
****
Harry sedel za kuchynským stolom a bol trochu nadurdený. Práve sa vrátil z ďalšej návštevy u lekára a bol si istý, že len plytvajú jeho časom. Vôbec sa nedostali bližšie k tomu, aby zistili, čo s ním je a jediné, čo sa im podarilo bolo, že ostával pri vedomí dlhšie, keď ho tá bolesť hlavy zasiahla. Lč. Callahan ho uistil, že to bol dobrý vývoj, ale Harry si uvedomoval, že tie bolesti hlavy boli tak silné, že keď zaútočili, radšej túžil po bezvedomí. Väčšinu času to bolo, ako keby sa na jeho hlavu sústredila kliatba Cruciatus. Lč. Callahan ho požiadal, aby sa pokúsil zistiť skadiaľ tá bolesť prichádza, ale bola príliš intenzívna, aby to rozlíšil. Ani Sirius so Snapom neboli kvôli tomu príliš šťastní. Bolesti na neho útočili náhodne práve počas tých schôdzok a všetci museli sledovať, ako sa Harry na stole zvíja, potláča výkriky agónie. Jediné, čo lč.Callahan mohol urobiť, bolo pokračovať v testoch, snažiť sa študovať tie bolesti a dať pri každej návšteve nový elixír, ktorý musel celý prehltnúť v jeho pracovni a hlásiť mu nabudúce účinky, ktoré na neho mal.
Tiež bolo očividné napätie medzi lč. Callahanom a Snapom. Snape sa ustavične pokúšal liečiteľa spochybňovať a stále robil sarkastické poznámky o všetkom, čo skúsil. Lč. Callahan sa s tým vyrovnával dobre, podľa Harryho názoru, bol veľmi trpezlivý a pokojný, ale majstrovi elixírov to vracal svojím vlastným spôsobom tým, že mu nedovolil brať si domov a skúmať elixíry, ktoré dával Harrymu. Harrymu došlo, že ten muž už mal plné zuby Snapových poznámok o tom, ako elixír môže len veľmi málo pomôcť.
Cez okno vletela dnu Hedviga a pristála Harrymu na hlave, aby ho rozstrapatila a pokúsila sa ho povzbudiť.
"Hedviga," zasmial sa Harry, načiahol sa, aby ju zložil dole, ale ona schovala drápy v jeho vlasoch. "Dobre, dobre. Môžem dostať aspoň svoj list?"
Hedviga vystrčila nohu a Harry z nej stiahol správu.
Harry,
veľké novinky. Osud sa dal do práce. Zastav sa o siedmej. Veľká pomoc potrebná.
Eloise
"Čo myslíš?" spýtal sa Harry sovy na svojej hlave. "Osud sa dal do práce?"
Hedviga zahúkala štýlom, ktorý znel ako posmech a rozcuchala si svoje perie.
"Áno, súhlasím," dodal Harry a odpil si z čaju.
****
O siedmej Harryho s Nevillom odprevadili do Eloisinej izby, kde ich usadila na posteľ.
"Čo za veľké novinky máš?" spýtal sa Neville.
"Dobre teda, ste pripravení?" zhlboka sa nadýchla.
"Sme pripravení," súčasne odpovedal Harry s Nevillom.
"Roger Davies ma dnes večer pozval na rande!" vzrušene zapišťala.
Úsmevy chlapcov povädli, hoci obaja ich nasadili bez nadšenia naspäť, keď sa na nich Eloise pozrela.
"Och, to znie... to je dobre," prehlásil Harry.
Neville sa zvládol len pousmiať.
"Dobre, bude tu o hodinu. Zostanete tu a ja si vyskúšam veci, ktoré zvažujem a ukážem sa vám v nich, aby ste mi pomohli vybrať," poskakovala dokola.
"Eloise, vieš, že nie sme baby, správne?" spýtal sa Harry. Eloise ho šťastne ignorovala a odbehla sa preliezť do prvého možného outfitu.
Celý čas sa Neville prechádzal po izbe, zastavil sa len, keď im Eloise ukázala ďalšie oblečenie. Vtedy sa Neville usmial a pochválil ju, ale hneď ako odišla, prestal hrať divadlo a znova sa začal prechádzať.
"Harry, čo vieš o tom Rogerovi?"
"Z toho čo viem, je to celkom slušný chalan. Vyzerá dosť milý," úprimne odpovedal.
"Prečo si myslíš, že je zrazu tak do Eloise?" podozrievavo sa spýtal. "Chcem povedať, prečo teraz? Prečo nie predtým? Nie je to trochu podozrivé?"
"Nuž, na začiatok, teraz vie, že existuje. Je taký populárny, že je väčšinou obklopený istým typom dievčat, tými, čo ich zaujíma len dobrý vzhľad a povesť. Veď Čcho bola jeho partnerkou na bále. Eloise je asi prvé dievča, ktoré stretol a ktoré má osobnosť," zamýšľal sa Harry. Neville sa nešťastne posadil na posteľ.
Eloise sa vrazila späť do izby a Nevillov vážny výraz sa okamžite zmenil na veselý úsmev.
"Dobre, tak toto je žltá sukňa s bielou blúzkou. Zapísali ste si to do pamäte?"
Obaja chlapci prikývli a Eloise odbehla.
Len čo bola preč, Neville sa tváril ešte smutnejšie.
"Myslíš, že začnú spolu chodiť? Nevieš, či z nich bude pár?" nešťastne sa spýtal.
Harry sa na neho súcitne pozrel. "Prečo jej nepovieš, čo k nej cítiš?" navrhol opatrne.
Nevillova hlava vyletela nahor.
"Čo-čo tým myslíš?" koktal.
Harry sa rýchlo pozrel na dvere, aby sa uistil, že tam Eloise nie je. "Že sa ti páči," zašepkal.
Neville zbledol. Nasilu sa zasmial a nepohodlne sa pohol. "Čože? Mne sa nepáči. Vážne! Nepáči," naliehal.
"Neville, je očivi..." Harry rýchlo zavrel ústa, keď znova dobehla Eloise v poslednom outfite, ktorý zvažovala.
Po starostlivej diskusii o všetkých jej možnostiach (ktorú viedla Eloise sama, pretože chlapci všetky jej voľby v skutočnosti zabudli. Len prikyvovali na čokoľvek, čo povedala) si Eloise robila vlasy vo svojej izbe, čo zabilo akúkoľvek šancu na rozhovor medzi Nevillom a Harrym.
Keď sa priblížila ôsma, zišli dole do obývačky. Eloise bola stále viac nervóznejšia a Neville začal vzdychať stále častejšie, takže na Harrym zostalo Eloise upokojovať.
"Prečo ma on pozýva na rande? Ide po ňom toľko populárnych dievčat! Tej šiestačke, Mindy Morgansonovej, sa očividne páči. Musí to vedieť! A je prekliato nádherná! Och, možno som si mala obliecť niečo iné," úzkostlivo rapotala, prechádzala sa po izbe a občas nakúkala do zrkadla v kúpeľni.
"Eloise, vyzeráš dobre. Pozval ťa z nejakého dôvodu, takže si prestaň robiť starosti. Okrem toho..." pokúsil sa vymyslieť niečo, z čoho by sa cítila lepšie. "Mindy je blbka s fixáciou na nakupovanie," dodal chabo, ale zdalo sa, že to zafungovalo.
"Vážne?" spýtala sa, ako keby to bola tá najmilšia vec, ktorú jej kedy kto povedal.
"Jasne. Čistý klon Čcho."
Nasledoval ju do kúpeľne, kde sa hrala s povzdychom s vlasmi.
"Ale ehm... Eloise? Si si istá, že toto je tvoj osud?" spýtal sa Harry.
"Čo tým myslíš?"
"Len ma napadlo, že si vždy o krok napred v tej hre na romantiku."
"To som," hrdo vyhlásila.
"Si si istá?" spýtal sa, keď sa obzrel na Nevilla. Eloise ho nasledovala a zistila, že sa na ňu Neville smutne pozerá. Keď zachytila jeho pohľad, láskavo sa usmial. Postavil sa a podišiel k nim.
"Vyzeráš pekne, Eloise. Roger nebude vedieť, čo ho zasiahlo," povedal s vynúteným úsmevom.
Eloise sa na neho podivne pozerala, keď zaznel zvonček nad kozubom, ktorý signalizoval, že sa niekto blíži letaxom. Z neho s úsmevom vykročil veľmi dobre vyzerajúci Roger.
"Ahoj Eloise, ahojky, Harry," dodal prekvapene. "A..."
"Neville."
"Správne, Eloise mi o tebe hovorila," očarujúco prehlásil. Vytiahol kvetinu. "To je prenášadlo," vysvetľoval Eloise, "aby nás vzalo do reštaurácie."
"Dobre sa bavte," zaželal Harry. Neville zvládol slabo sa pousmiať.
Roger ponúkol ružu Eloise. "Pripravená?"
Prikývla a váhavo sa jej dotkla, keď strelila po Nevillovi pátravým pohľadom, než zmizla.
Do izby vpadli rodičia Eloise s foťákmi.
"Och, dokelu," sklamane prehlásila Eloisina mama, "nestihli sme ich. Chcela som mať fotky z prvého rande nášho dieťatka."
"Prizabila by náš, však?" spýtal sa jej otec.
Obaja chlapci prikývli.
"Dobre teda, dajte si sušienky, kým odídete. Chcem vedieť, čo sa s vami v poslednej dobe dialo," srdečne povedala pani Midgenová a zaviedla oboch chlapcov do kuchyne.