Preklady fanfiction Harryho Pottera

10. kapitola Strach 1/2

Harryho niekoľko nasledujúcich dní ani len neuvažoval, že by šiel na Snape Manor a Draco sa čoskoro prestal snažiť presvedčiť ho, aby prišiel a namiesto toho sa uspokojil s tým, že bude chodiť do Domu svetla on, až kým Snape nepríde k rozumu.

Samozrejme, okrem Harryho neochoty navštíviť majstra elixírov sa chrabromilčan choval, ako keby sa vôbec nič nestalo. Nikomu o tom nepovedal, hlavne nie Siriusovi. Nechcel spôsobiť problémy medzi dvoma rivalmi a Harry si bol veľmi dobre vedomý, že obaja mali prchkú povahu.

Zamestnal svoju myseľ ľahkými veci, aby nemyslela na to, čo sa stalo. Strojil úklady s Ginny voči weasleyovským chalanom, požiadal o pomoc aj Kotu s Hermionou. Hral na požičanej metle metlobal s Wesleyovcami. Snažil sa Hrdozobca naučiť povel Sadni (čo sa čoskoro ukázalo ako beznádejné), čokoľvek, aby nemusel myslieť na to, ako Snape na neho kričal. Preklínal samého seba za to, že dovolil, aby ho to tak veľmi trápilo, ale bolo tomu tak.

Hlboko ho zasiahli poníženie a bolesť, ktoré vzišli z toho, že si myslel, že ho má Snape rád a že sa ukázal opak. Ale bolo najlepšie na také veci nemyslieť a tak Harry robil, čo mohol, aby ich vytlačil zo svojej mysle.

"Ach, vy už ste tu!" vykríkla pani Stensonová prekvapene, keď Weasleyovci začali vchádzať do izby.

"Viem, že sme prišli trošku zavčasu," začal ospravedlňujúco pán Weasley, keď konečne všetky jeho deti boli dnu.

"Och, vôbec si nerobte starosti, len poďte ďalej. Nikdy by ma nenapadlo, že k nám prídu hostia cez kozub," prehlásila s úsmevom.

Ukázala im, aby prešli ďalej do obývačky. Šestica Weasleyovcov sa s neskrývaným úžasom rozhliadala nad všetkými tými muklovskými prístrojmi. Pani Stensonová sa zachichotala.

"Myslím, že Rick s Kotou majú v pláne neskôr vám predviesť, ako tieto vecičky fungujú. Chcela som poslať Kotu s Harrym do obchodu kúpiť nejaké potraviny, ale Harry vravel, že možno by ste chceli všetci vidieť ehm... muklovské veci," uškrnula sa.

Pána Weasleyho ten nápad nadchol.

"To je tam, kde muklovia nakupujú jedlo? Fascinujúce," žasol.

Dvojčatá pretočili očami.

"Nuž, Remus s Rickom sa vonku rozprávajú. Harry, Kota a Sirius sú v kuchyni. Mali umývať riad, pretože predtým narobili v kuchyni strašný bordel, ale je pre nich trochu náročné sa na to sústrediť," pretočila očami, keď ich viedla do kuchyne. Otvorila dvere a ukázala dnu, aby dokázala svoju pravdu.

Rádio hralo dosť nahlas. Pri umývadle boli stále špinavé riady, ktoré ako keby boli pokryté tmavohnedou hmotou. Trojica obyvateľov kuchyne si ešte nevšimla, že ich niekto sleduje.

Harry s Kotou si machlili penu po rukách a fúkali cez prsty obrovské bubliny, ktoré sa potom pokúšali udržať v dlaniach. Spoločne spievali na refrén nejakej piesne a občas to prerušili tým, že zdvíhali varešky a lyžice a tvárili sa, že sú to mikrofóny.

Dvaja tínedžeri s radosťou sledovali, keď Sirius si robil srandu s akýmsi extravagantným tancom, stále si nevšimli publikum vo dverách. Smiali sa, keď Sirius odskočil od dresu a začal tancovať tango s plechom na sušienky. Harry sa stočil tvárou k nemu, keď hlasne spieval do varešky, ale stuhol, keď zbadal Weasleyovcov vo dverách.

Kota si to ešte nevšimla a začala robiť prehnané disco pohyby.

"Ehm... Sirius?" povedal Harry s rozpačitým úsmevom. Sirius ho ignoroval a s plechom sa predklonil.

Harry štuchol Kotu a tá sa pomaly otočila s rukou vystrčenou pred sebou. Držala v nej tanier a robila s ním podivne posmešné disko pohyby. Keď zazrela Weasleyovcom vykríkla a pustila tanier, ktorý sa na zemi rozbil.

Siriusova hlava vystrelila nahor a nasledovala ich pohľad. Keď zbadal všetkých tých rozosmiatych ryšavcov, okamžite sa vystrel a s úškrnom ála Boh mi pomáhaj sa zhlboka uklonil. Weasleyovci začali oceňujúco tlieskať a volali po prídavku. Kota s Harrym v ponížení zastonali, ale čoskoro sa k nim v smiechu pridali. Muklovské dievča nakoniec stíšilo hlasitosť rádia.

"Prečo ste tieto pohyby nepredviedli na bále?" spýtala sa s úsmevom Ginny.

"Šetríme si ich na zvláštne príležitosti," odpovedala s úškrnom Kota. "Predvádzame ich len, keď máme chuť nekonečne sa strápniť."

"A kedykoľvek keď sa nám chce odkladať domáce práce," dodal Harry a ukázal smerom k riadom.

"Takže chcete ísť na nákup potravín so mnou a Harrym?" spýtala sa vzrušene. "Sú tam mraky muklov, pán Weasley," dodala lákavo.

Pán Weasley sa zasmial. "Som naozaj tak predvídateľný?"

"Bohužiaľ áno, oci," tľapol George otca po chrbte.

"To nie je zlé," protestovala Hermiona. Harry s Ronom sa na seba pozreli a usmiali sa. Kedykoľvek Hermiona trčala v knihách alebo oznámila, že ide do knižnice, tí dvaja ju obviňovali, že je predvídateľná.

"Nuž, ďakujem ti, Hermiona. Aspoň niekto sa ma zastane."

"Takže ktokoľvek je dosť odvážny, aby šiel autom, ktoré šoférujem ja, môže ísť s nami do potravín," oznámila Kota. "Môžem zobrať SUVéčko."

Všetky deti Weasleyovcov boli za, rovnako ako Hermiona a pán Weasley.

"A čo riady?" spýtala sa pani Stensonová, keď ukázala na kopu špinavého riadu vedľa drezu. Pani Weasleyová na ten bordel namierila prútik, niečo zamrmlala a riady sa začali umývať samé.

"Toto sa musím naučiť," zahundral Sirius pod nosom.

Harry s Kotou si rýchlo opláchli ruky, Kota si od matky vzala nákupný zoznam a kreditku a spoločne vyšli pred dom, kde nasadli do auta. Kota za volantom, pán Weasley na mieste spolujazdca, zvyšok detí vzadu.

"Nemôžem uveriť, že vieš šoférovať!" vykríkla Ginny.

"Áno, si fantastická!" dodal George. "Už sme predtým šoférovali lietajúce auto, ale potom oň Ron s Harrym prišli." Obaja chlapci sa previnilo pousmiali. "Samozrejme, to sa šoféruje ľahšie, pretože si nemusíš robiť starosti, že do niečoho narazíš, teda okrem vtákov." Kota sa usmiala do spätného zrkadla.

"Aj Harry vie trochu šoférovať, minulú zimu som ho to začala učiť," zachichotala sa. "Je tak, Harry?"

"Áno, nedopadlo to príliš dobre," priznal hanblivo Harry. "Ale nebola to moja chyba," vyhlásil rozhodne.

"Áno, bola. Ty si bol tým, kto začal uprostred noci žartovať o tej dodávke na parkovisku, že je v nej maskovaný vrah."

"Áno, ale ty si bola tá, ktorá si myslela, že skutočne z nej videla niekoho vystúpiť," pripomenul jej. Napodobnil Kotin hlas: "Harry, myslím, že som niekoho videla! Niekto prichádza! Odsekne nám s tou sekerou hlavy!"

"Och, ako keby si nebol aj ty vydesený. ‘Och môjbože! Dostaň nás odtiaľto! Ako túto vec šoféruješ?’" tentoraz napodobňovala Kota Harryho. Zvyšok posádky sa smial z plných pľúc.

"Možno by sme si ten príbeh mali vypočuť od začiatku," navrhla Hermiona.

Kota sa zasmiala. "Nuž, rozhodla som sa naučiť Harryho šoférovať, ale pretože nemá vodičák, je to trochu, ehm..."

"Nelegálne?" doplnil Harry.

"Áno. Takže sme si vybrali opustené parkovisko uprostred noci, aby sme sa vyhli polícii a iným veciam, ktoré by mohol Harry zraziť."

"Héj!" podráždene namietal Harry. Kota ho ignorovala.

"Takže ja som tam odšoférovala, potom sme si vymenili miesta a ja som mu začala vysvetľovať na čo, čo je a len preto, že som si trochu doberala Harryho..."

"Trochu doberala? ‘Dobre Harry, tomuto hovoria zrkadlo. Pozrieš sa doň a uvidíš veci za sebou. Dokážeš vysloviť zrkadlo? Zr-kad-lo,’" durdil sa Harry.

"Ale no tak, bolo to vtipné. Tak či tak, nášho drahého tmavovlasého priateľa napadlo, že bude zábavné upozorniť na hrôzostrašne vyzerajúcu dodávku, ktorá parkovala blízko nás. Jedna z pouličných lámp blikala a my sme sa nechali uniesť našou predstavivosťou..."

"Len som spomenul, že možno patrí sériovému vrahovi a že ten vrah sa už pravdepodobne dokradol k nášmu auto a krčí sa pri niektorých dverách. Len potom ma informovala, že zamykanie zvnútra nefunguje," vysvetľoval Harry.

"A to sme sa odtiaľ mohli dostať, ale Harry si so mnou nevymenil miesto, aby sme mohli odšoférovať preč," dodala Kota. Harrymu neveriacky padla sánka.

"To preto, že si chcela, aby som vyliezol z auta a obehol ho dokola, kým ty si len presadneš! Chcela si ma tomu vrahovi obetovať!"

"Vieš čo, Harry? Občas musíš niekoho z tímu obetovať," hájila sa Kota. Všetci sa rozosmiali.

"Takže čo sa potom stalo?" spýtal sa zvedavo Ron. Harry sa mierne začervenal.

"Ehm... potom sme začali slabé buchnutie, asi mačka niečo zvalila, ale Harry spanikáril," vysvetľovala Kota.

"Ja som spanikáril??? TY si spanikárila!!!"

"Bolo to skupinové spanikárenie, dobre?" vykríkla Kota so zazretím na Harryho v spätnom zrkadle.

"Ale ty si bola tá, čo schmatla volant a začala kričať z plných pľúc, aby som šliapol na plyn," podráždene vravel Harry.

"Ale ty si bol ten, čo ma počúvol! A nikdy som nechcela, aby si naň šliapol tak silno. Okrem toho si sa snažil mi ten volant vytrhnúť," pripomenula mu Kota.

"To preto, že si sa pozerala za nás, kým si ním krútila!"

"Nejako toto neznie, že to bude úplne bezpečné," vložil sa pán Weasley.

"Oh, bolo to v pohode," nonšalantne povedal Harry, "až kým sme nenarazili do stromu," dodal zahanbene.

"Nie silno, len škrabnutie," doplnila Kota. "Len to nespomínajte pred našimi, pretože si myslia, že do spravil nejaký agresívny bežec alebo niečo také."

Konečne dorazili na miesto a vyhrnuli sa z auta.

Weasleyovci žasli, keď sa otvorili automatické dvere a odhalili vo vnútri muklovskú krajinu zázrakov. Kota, Harry a Hermiona si vymenili úsmevy, keď sa ryšavci rozhliadali v úžase.

Kota s nákupným košíkom sa vydala hneď po prvej uličke.

"Dobre, Harry, vezmi chleba," prikázala mu. Oni dvaja supermarket poznali a rozhodli sa prevziať samotné nakupovanie sami, hlavne preto, že Weasleyovci boli zaneprázdnení zízaním a chichotaním sa nad všetkými tými muklovskými vecami.

"Chleba... odfajkni," oznámil Harry, keď vložil bochník do vozíka.

"Harry, týmto smerom je čo?" spýtal sa dychtivo pán Weasley.

"To je lekáreň. Tam sa nakupujú lieky. Väčšinou tabletky, nie elixíry," vysvetľoval, keď vkladal mlieko do košíka.

"Úžasné, jednoducho úžasné," zamrmlal dospelý Weasley.

Podišiel k nim rozosmiaty Ron. "Harry, pozri, tamten chlapík sa rozpráva sám zo sebou," zašepkal.

Harry sa uškrnul, keď zbadal muža, o ktorom Ron hovoril.

"Nie, nerozpráva," vložila sa Hermiona, "má slúchadlá s mikrofónom pripojené na jeho telefón. Vidíš ten kábel? Cez tú vec v uchu počúva niekoho iného a odpovedá mu cez tú časť, čo má pred ústami," vysvetľovala.

Ron pochybovačne hľadel na ten kábel. "Vážne? No teda. To je úžasné!"

"Geniálne!" doplnil Fred, ktorý načúval. Bežal k svojmu otcovi a Georgeovi, aby im povedal, že ten muž skutočne nie schizofrenik. Rona s Ginny zaujal rozhovor dvoch mladíkov, ktorí sa hádali ohľadne jazdy v zábavnom parku.

Hermiona s Kotou pokračovali uličkou, rozprávali sa o muklovských piesňach, kým poslali Harryho do ďalšej uličky po rajčinovú omáčku. Hľadal značku, ktorú chcela Kota, keď začul dôverne známy hlas, z ktorého stuhol na mieste.

"Nie, Dudinko, miláčik, srdiečko. Nemôžeme kúpiť všetky časopisy naraz. Stoja veľa peňazí," bolo počuť nechutne sladký hlas.

Harryho hlava vyletela a naozaj, uvidel Dudleyho trucovať a dupať nohou, kým otŕčal kopu časopisov tete Petúnii, ktorá mala na hlave pomerne veľký klobúk.

Rýchlo sa stočil dokola, aby bol chrbtom k svojej bývalej rodine. Svižne vyšiel z uličky a našiel Hermionu s Kotou vo vedľajšej.

"Nenašiel si omáčku?" spýtala sa Kota, keď zbadala prázdne ruky.

"Niečo sa deje?" Hermiona si všimla, ako sa tvári.

"Ehm... môžeme už ísť?"

"Pôjdeme, len čo nakúpime potraviny," odvetila trochu zmätená Kota.

"Nie, myslím okamžite. Môžeme okamžite odísť?" prosil, keď sa ohliadal cez plece.

"Harry, čo sa stalo?" znepokojene sa spýtala Hermiona. Harry otvoril ústa, aby prehovoril, ale zarazil sa, keď sa pozrel za dievčatá.

"Ty!" vyšplechla teta Petúnia, keď ho zbadala. Dievčatá sa stočili, aby čelili Harryho príbuzným. Dudley s Kotou na seba nenávistne zazerali.

"Héj, tučibomba, už si si našla nejaké iné kamarátky okrem môjho úbohého bratanca alebo si priveľký stroskotanec, aby sa ti to podarilo?" uškŕňal sa Dudley na Kotu.

"Héj, kréten, mlátiš v poslednej dobe malé deti alebo ťa zamestnáva predaj drog v uličke?" odsekla Kota. Dudleyho oči sa na okamih rozšírili a rýchlo sa obzrel na matku. Našťastie pre neho nedávala pozor, ale zazerala na Harryho s nekonečnou nenávisťou.

"Čo tu robíš, ty malý netvor?" zasyčala na Harryho. Hermione klesla sánka, ale nikto si to nevšimol.

"Nevedel som, že toto miesto vlastníte," bránil sa Harry. Keď tam nebol jeho strýko, tí dvaja ho nevydesia.

"V tejto štvrti nie si vítaný," zamračila sa.

"Och, ale áno, je," vložila sa Kota. "Býva u nás a vy s tým nič nemôžete urobiť."

"Si si tým istá, slečinka?" spýtala sa hrozivo teta Petúnia. Hermiona sa rozhodla, že sa to príliš vymyká spod kontroly a rozbehla sa za pánom Weasleym.

"Neskúšajte to na mňa so slečinkou. Prečo sa na to neposťažujete svojmu manželovi alebo tým, čo zneužívajú deti, nepovoľujú návštevy?"

Obočie tety Petúnie vyletelo dohora a Dudley otvoril ústa, aby niečo povedal, ale zarazil sa, keď mu matka rýchlo niečo zašepkala do ucha.

"Och, to je vážne dospelé, nechajte si svoje tajomstvá pre seba. Som si istá, že žiarlime," blahosklonne vyhlásila Kota.

Teta Petúnia škaredo na Harryho zazrela.

"Och, Harry si zaslúžil všetko, čo dostal," priklonila sa bližšie k nemu a zasyčala mu do tváre, "a všetko, čo ešte dostane."

Harry sa na ňu zmätene pozrel. "To čo malo znamenať?" vyštekol.

"Znamená to, že takí malí smradi ako ty vždy dostanú, čo si zaslúžia," prehlásila hrozivo.

"Áno, radšej si stráž chrbát, Harry," zlomyseľne dodal Dudley.

"Ty si radšej stráž svoju váhu, Dudley," odsekol Harry.

"Počúvaj, chlapčisko, fakt, že si vôbec nažive, je hnus a rúhanie," vyšplechla teta Petúnia. "Tvoja smrť bola trestom od Boha za to, že si takým netvorom so všetkým tým tvojím čarodejníctvom. Bola to pre nás odmena za to, že sme ťa tak dlho museli znášať! A čokoľvek ťa priviedlo späť bola práca diabla."

Harry prebodával tetu pohľadom. Nechápal, prečo vraví o všetkých týchto náboženských veciach, pretože nebola pobožná, ale zdalo sa, že jeho teta tomu verí.

Neuvedomil si, že sa Hermiona vrátila s Weasleyovcami, až kým mu niekto nepoložil ruku na plece. Vzhliadol a zbadal vedľa seba stáť pána Weasleyho, ktorý sa tváril nazúrene. Teta Petúnia tiež prekvapene vzhliadla a s výkrikom vyskočila. Dudley zbledol, keď zbadal weasleyovských chalanov, veľmi jasne si pamätal na jazykoplazé karamelky.

"Vypadnite," penil pán Weasley. "Vypadnite okamžite z obchodu, inak vás prekľajem tak silno, že to pocítia aj vaši predkovia."

Jeho deti s Harrym sa na neho prekvapene pozreli, nikdy ho nevideli takého nahnevaného.

Teta Petúnia vystrčila nos dohora a zazrela na ľudí pred sebou.

"Poďme, Dudley. Vrátime sa, keď žiadna špina nebude kaziť toto miesto," snobsky prehlásila.

Dudley sa uškrnul na Harryho s Kotou, tá posledná mu ukázala prostredník.

"Zaplatíš, chlapče, za všetko, čo si urobil, aby si zničil moju rodinu," riekla zlomyseľne teta Petúnia, než schmatla Dudleyho za ruku a viedla ho preč.

Ron schmatol plechovku z police a chcel ju hodiť na hlavu Harryho tety, ale Harry ho zastavil.

"Nie, Ron, nestojí za to," vzdychol si. Obrátil sa ku Kote. "Takže ja idem pohľadať tú omáčku."

Rýchlo odišiel. Hermiona naznačila Ronovi, aby tu zostal a rozbehla sa za Harrym.

Zvyšok na seba hľadel s ponurými výrazmi.

"Tak fajn, mládež, nedovoľme, aby nám zničili náš večer," navrhol pán Weasley, ale bolo vidno, že musel vynaložiť značné úsilie, aby potlačil hnev vo svojom hlase. "Dokončíme nákupy a vrátime sa."

Hermiona dobehla Harryho v ďalšej uličke.

"Nepamätáš si, či Kota chcela Panzani alebo Maggi?" spýtal sa, keď zdvihol dve balenia.

"Harry," zašepkala, "si v poriadku?"

"Samozrejme," veselo odpovedal Harry, hoci jeho úsmev nedosiahol jeho oči. "Netrápi ma to, vážne."

"Harry..."

"Skutočne, Miona, je to v pohode," vyhlásil rozhodne, ale vyhol sa jej pohľadu.

"Nevedela som, že je tvoja teta taká príšerná," ospravedlňovala sa.

"Áno, nuž, tak je taká, dobre? Nehovor o tom!" vyštekol. Strhol sa z toho, ako zle to vyznelo. "Prepáč, Hermiona, nechcel som na teba vybuchnúť."

Hermiona sa na neho upokojujúco usmiala. "Ach, myslím, že to dokážem prehliadnuť."

Pritiahla si Harryho do objatia. "Nepočúvaj ju, Harry. Ty si najlepší."

Harry sa odtiahol a pretočil očami so smiechom. "Och, u Merlina, nebuď zo mňa namäkko, Miona."

Hermiona mu hravo rozstrapatila vlasy.

"No tak!!" podráždene vykríkol. "Už sú dosť strapaté, vďaka. Takže, ktorú?" spýtal sa a zase zdvihol dve balenia. Vybrala Maggi a vrátila sa s Harrym späť ku Kote, ktorá mala košík.

Rýchlo skončili s nakupovaním a postavili sa do dlhého radu, aby zaplatili.

"Takže, ľudkovia, dnes večer pozeráme hororový film," vzrušene prehlásila Kota, keď sa snažila odviesť myšlienky od toho, čo sa stalo predtým. Harry, Ginny a Hermiona si vymenili vševediaci pohľad.

Fred, George a Ron pretočili očami.

"Bude rovnako desivý ako ten, čo tak strašne vydesil malunkého Haríka a Ginninku?" doberal si Fred.

"Nie celkom, Prianie smrti, ten film, čo videli Harry s Ginny, bol desivejší, ale povedala by som, že tento je hneď za ním," zamyslela sa Kota.

Malá skupinka tínedžerov pred nimi sa pri tomto otočila.

"Ty si ten film videla?" spýtal sa jeden z nich. "Počkať, koľkí z vás ho videli?"

Harry, Ginny a Kota trošku zdvihli ruky.

"Vážne ste vydržali až do konca?" spýtal sa jeden chlapec.

"Ja nie, moji priatelia ho príliš rýchlo vypli," ľútostivo vysvetľovala Kota.

"Ehmm.. my sme ho videli," povedala Ginny.

"Och, môjbože, ste šialení. Ste totálni cvoci!" ďalší vykríkol.

"Ja som sa naň pokúsil pozrieť," hlbokým hlasom prehlásil prvý. "Za desať minút sme to museli vypnúť."

"Nemohol som tri dni spať po tom, čo som videl upútavky!" priznal ďalší.

"No teda, nemôžem uveriť, že ste vydržali až dokonca. Nepoznám nikoho, kto to dokázal."

"Hm, kino bolo na konci oveľa prázdnejšie," zamyslel sa Harry.

"Ja som to zvládla po tú časť, keď je to dievča doma samé a pozerá sa z okna a tam stojí ten desivý duch mŕtveho dievčaťa," povedala Kota. "Dva týždne som sa nedokázala priblížiť k oknám."

"Och, bože, čo to robíš?" spýtal sa chlapec, ktorý ten film začal pozerať, znel trochu spanikárene. "Nepripomínaj to! Mesiac som strávil tým, aby som na to zabudol!"

"Takže aká časť bola najdesivejšia?" spýtalo sa nejaké dievča.

Harry s Ginny sa na seba pozreli.

"Dobre, bola tam časť takmer na konci, kde hlavný mužský hrdina ležal v noci v posteli a stále spoza okna počul nejaké hlasy, ale bol príliš vydesený, aby sa pozrel," vysvetľovala Ginny. "Takže zíza na to okno a vy ste si istí, že ten duch dievčaťa vyskočí, takže už ste napätí, a vtedy si povie, že je hlúpy a pretočí sa na posteli a ona tam leží vedľa neho!"

Harry s Ginny sa striasli, keď si spomenuli na tú desivú scénu.

"Samozrejme," pokračoval Harry, "potom ho nájdu obeseného na stropnom vetráku. Tá scéna sa vás fakt drží, hlavne uprostred noci, keď si uvedomíte, že len ležíte a zízate z okna. A zrazu sa ani za nič nechcete otočiť."

Ron si odfrkol.

"Títo traja," ukázala Kota na troch weasleyovských chalanov, "nikdy nevideli žiaden horor a nemyslia si, že je možné, aby bol film hrôzostrašný. Chystáme sa pri nich začať s pekným hororom meno Nočné hrôzy."

"Oooh, to je diabolské," povedalo jedno z dievčat s pobaveným úškrnom. "Chalani, bavte sa!" Skupina mládežníkov sa vševediaco zasmiala, než odišla s nákupmi.

"Prečo povedali, že si diabolská?" spýtal sa George. "Je to vážne desivé?" doberal si ju, očividne vôbec neveril, že by to desivé byť mohlo.

"To nechám na tvoj úsudok," povedala Kota s úsmevom, než zavolala na pána Weasleyho, aby mu ukázala zázrak menom kreditná karta.

***