Preklady fanfiction Harryho Pottera

13. Reakcie 1.časť

Vonkajší pozorovateľ by povedal, že sa po pár dňoch vrátilo všetko k normálu.

Na druhý deň to už pani Weasleyová nevydržala a v slzách vrazila do Harryho izby, strhla ho do láskavého objatia a zasypala jeho vlasy materskými bozkami. Po celý čas sa pýtala na jeho zdravie, ale spravila si o ňom svoj vlastný odhad. Ospravedlňovala sa, že ho lepšie nechránila alebo že sa k nemu nedostala skôr. Harry ju uistil, že nebolo nič, čo by mohla urobiť, ale z celého tohto rozhovoru sa z nejakého dôvodu cítil ešte horšie.

Aj Fred s Georgeom sa zastavili na návštevu a z ich vážneho a zádumčivého postoja sa Harry cítil krajne nepríjemne. Zdalo sa, že nikto z nich nevie čo povedať a že nikto zjavne nemá náladu na žarty.

Harrymu asi najväčšiu radosť urobila Ginnina návšteva. Len nakráčala do jeho izby a bez slov ho objala okolo krku. Bol vďačný, že nezačala plakať, pretože si nebol istý, ako by ju utešil. Tiež podľa všetkého vycítila, že nemá náladu baviť sa o tom, čo sa stalo alebo znova počúvať, ako príšerne vyzerá. Namiesto toho prekvapivo vytiahla niekoľko časopisov a vyliezla s Harrym na posteľ, kde sa obaja opreli o zadné čelo. Zvyšok dňa strávili robením kvízov z týchto časopisov, dozvedeli sa, akú majú obľúbenú chuť zmrzliny (Harryho bola čokoládová a Ginnina banánová), aké bude ich budúce povolanie (Ginny dostala aurora, ale Harry prekvapivo farmára, nad čím sa poriadne dobre zasmiali), a aké budú mať superschopnosti (Harry získal neviditeľnosť a Ginny röntgenové videnie, a hoci tam stálo, že to znamená, že sa dokáže pozrieť pod povrch emócií ľudí, trvala na tom, že by vyzerala perverzne a skúsila ten kvíz znova a upravovala odpovede dovtedy, kým jej nevyšla supersila).

Liečiteľa Callahana šokovalo, keď zistil, čo sa stalo a pochválil Snapove liečiteľské schopnosti. Povedal Harrymu, aby si vzal deň voľna, ale o dva dni začali znova s testami, priveľmi k Harryho hrôze.

Po pár dňoch sa zdalo, že sa všetci mlčky dohodli, že sa nebudú k Harrymu chovať inak a vrátili sa v jeho blízkosti k rovnakému správaniu ako predtým. Harry robil, čo mohol, aby ignoroval tie znepokojené a súcitné pohľady, ktoré občas prekĺzli na niekoho tvári.

Dvojčatá začali znova žartovať, Harry sa začal znova smiať, pani Weasleyová sa vrátila k svojej normálnej úrovni povyku okolo neho. Vyzeralo to, ako by všetko bolo tak, ako by malo byť.

Ale niečo bolo iné.

Bolo ťažké všimnúť si to, boli to nenápadné zmeny. Dvojčatá žartovali takmer vždy len preto, aby pobavili Harryho, hoci si to Harry neuvedomoval. Harryho smiech neznel tak úprimne ako kedysi a jeho úsmev sotva kedy dosiahol k očiam. Obskakovanie pani Weasleyovej poľavilo, ale keď sa Harry nepozeral, často na neho hľadela so smutným výrazom a snažila sa odhadnúť, ako si v skutočnosti vedie.

Nikto na ten incident nezabudol, ale snažili sa kvôli Harrymu správať, ako keby sa nikdy nestal.

Sirius sa inšpiroval dvojčatami, pokúšal sa, aby Harry zabudol na starosti prostredníctvom smiechu a úbohý Remus sa stal obeťou takého množstva žartíkov, ktoré kedysi považoval za nemožné.

Remus bol zdesený tým, čo sa stalo a nebol si istý, že fandí Siriusovej filozofii ‘nechajme na Harrym, aby za nami prišiel, keď bude pripravený’. Pripomenul mu, že keď boli deťmi oni, Remus kvôli svojmu vlkolačiemu problému nikdy za svojimi priateľmi neprišiel, hoci by sa mu zišla ich útecha a že pravdepodobne by im to nikdy nepovedal, keby na to nedošli sami a neprišli oni za ním. Sirius trval na tom, že toto je iné, že Harry verí Siriusovi dosť na to, aby ho vyhľadal, keď bude pripravený.

Hoci Remus chcel zostať a pokúsiť sa pomôcť Harrymu, už mal naplánovanú a zarezervovanú cestu k svojim rodičom. Nedokázal sa z toho vyvliecť, pretože to muselo byť medzi úplnkami a ďalšie voľné miesto bolo až v druhej polovici augusta, čo zas bolo príliš blízko k začatiu školy, pretože sa musel pripraviť na vyučovanie a s tým spojené veci pre nový školský rok.

Než odišiel, posadil sa s Harrym na krátky rozhovor.

"Hej, Harry, ako sa darí?" spýtal sa jemne.

Harry sa nepohodlne pohol. "Fajn, a tebe?" vrátil svojou štandardnou reakciou.

"Harry," začal vážne, "vieš, že tu Sirius je pre teba, aby si sa s ním porozprával. Je to tvoj krstný otec a veľmi ťa miluje. Len občas zvláda veci nie tým správnym spôsobom, pretože sa tak veľmi snaží robiť to, čo je správne."

Harry sklopil pohľad k svojmu šálu a začal vyberať zablúdené vlákno. "To je v poriadku. Nepotrebujem sa s ním o ničom porozprávať," zašepkal.

Remus sa na neho smutne pozrel. "Harry, dovoľ mi vysvetliť ti pár vecí o Siriusovi, možno mu potom lepšie porozumieš."

Harry vzhliadol a zvedavo prikývol.

"Sirius... nuž, Sirius nikdy nevychádzal so svojimi rodičmi a potom v šestnástich zostal odkázaný sám na seba, keď utiekol sem. Som si istý, že niečo o tom vieš, ale v skutočnosti o tom nikdy nebol otvorený, takže sa len chcem uistiť, že tomu chápeš kompletne. Sirius mal slušný rodinný život do svojich trinástich. Do doby, kým nezačal protestovať proti politickým názorom svojej rodiny. Všetci sa chceli zbaviť muklorodených a mysleli si, že muklovia sú zlo, ale potom sa v škole Sirius skamarátil s pár muklorodenými a nečistokrvnými. Ja som nečistokrvný, ako vieš, a boli sme poriadne dobrými kamošmi, takže tak veľmi nedychtil po tom, aby sa nás zbavil. Plus jeho najlepší priateľ, tvoj otec, bol totálne zamilovaný do muklorodenej, ktorou bola, samozrejme, tvoja mama, takže Sirius ustavične rozprával aj o Lily Evansovej. Jeho rodičia hlásali svoje názory a Sirius sa s nimi večne hádal stále s väčšou a väčšou zúrivosťou, až kým sa mu úplne neobrátili chrbtom. Dali mu poriadne zabrať. Vylúčili ho z rodiny. Ignorovali ho, prestali ho pozývať na prázdniny a stále ho porovnávali s bratom. A keď ma Sirius dosť, jednoducho odišiel. Jeho vzťah s nimi bol už vtedy tak napätý, že sa všetkým vďaka tomu poriadne uľavilo."

"Sirius sa s tým vyrovnal celkom dobre. Mal nás. Býval nejaký čas s Jamesom a jeho rodičmi, než sa presťahoval sem a viem, že ho hneď prijali, ale celá tá vec zanechala svoju stopu. Sirius sa tak dajako od všetkého dištancoval a odmietal prijať od kohokoľvek útechu. Len chcel na to zabudnúť, takže sa vrhol na žarty, priateľov a školu, na všetko, aby prestal myslieť na to, ako ho jeho rodina, jeho vlastní rodičia, skrátka odmietli. A teraz vôbec netuší, ako poskytnúť útechu. Nikdy sa nenaučil, ako sa to robí. Tak dlho sa vyhýbal vážnym témam, že si myslím, že zabudol, že stále existujú a len chce veriť, že sa všetko dá vyliečiť smiechom. Hlavne po Azkabane."

"Neviem, či skutočne chápeš, aký mal na neho dopad, ale bolo to trinásť rokov života v jeho vlastných osobných nočných moriach. Takže si myslím, že len chce, aby všetko bolo šťastné a dokonalé, aby unikol depresii, v ktorej bol lapený a odmieta vziať na vedomie, že všetko nie je vždy dokonalé a šťastné. Chápeš, čo tým myslím?"

Harry prikývol. Teraz sa cítil vinne za to, že bol taký sebecký. Choval sa tak deprimovane, keď Sirius takéto niečo nedokázal zvládať.

"Musíš tiež pochopiť, že Sirius, istým spôsobom, má stále mentálne dvadsať rokov. Strčili ho do Azkabanu, keď mal dvadsať jeden a čas sa tam pohybuje inak. V jeho živote je obrovská diera a nemyslím si, že mu zakaždým dôjde, že tu tá diera je. Je to, ako keby ho hodili pätnásť rokov do budúcnosti a teraz musí zvládať všetku tú zodpovednosť byť pre teba rodičovskou postavou a byť tridsaťšesť ročným dospelým a nie je na to celkom pripravený. Nie je si celkom istý, čo robí, ale snaží sa, Harry. Len mu daj chvíľku, kým si všetko vyrieši. Stále môžeš ísť za ním; chcem, aby si to vedel. Nedaj sa odradiť nervozitou, ktorú by mohol Sirius prejavovať. Potrebuje to rovnako veľmi ako ty, dobre?"

Harry znova prikývol a Remus sa na neho usmial. V duchu si Harry pomyslel, že ísť za Siriusom s nejakým problémom vyzerá ako tá posledná vec na svete, ktorú Sirius potreboval.

"Siriusovi na tebe záleží, Harry. Bol by kvôli tebe v sekunde umrel, hoci nevie ako to prejaviť nejakým tradičným spôsobom. A pamätaj, že mi vždy môžeš napísať sovu, kým som u rodičov, ak sa budeš potrebovať s niekým porozprávať, dobre?"

Harry s vynúteným úsmevom prikývol. "Vďaka, Remy. Budem si to pamätať."

"Poď sem, chlapče," povedal Remus a roztiahol ruky, aby ho objal.

Harry mu neohrabane objatie opätoval, ale po chvíľke si uvedomil, že si zúfalo želá, aby Remus neodišiel. Ale samozrejme, Harry ho nemohol požiadať, aby zostal len kvôli nemu.

"Dávaj na seba pozor, Harry a o tri týždne sa uvidíme, v poriadku?" spýtal sa Remus, znel, že sa mu príliš odísť nechce.

Harry prikývol, neveril si, aby prehovoril nahlas.

A potom bol Remus preč.

***

Harry sa prebudil uprostred noci v triaške a zúfalo odkopávajúc preč prikrývky v strachu, že sú to v skutočnosti ruky, ktoré sa ho pokúšajú zaškrtiť. Mal ďalšiu nočnú moru, tak ako ju mával teraz už každú noc. Rozhliadol sa a uistil sa, že strýko Vernon nie je v izbe.

Znova si ľahol a pokúsil sa znova zaspať, ale v skutočnosti nechcel zatvoriť oči. Nechcel opäť prežívať tie nočné mory.

Zdalo sa, že tá noc u Stensonovcov otvorila stavidlá pre príšerné sny a žiaden z nich nebol o darebákoch z hororov. Teraz opäť prežíval nočné mory o tom, ako Cedric zomiera na cintoríne v štvrtom ročníku. Boli to sny o tom, ako mu Snape hovorí, že v skutočnosti nedal Harrymu žiaden liek a že do pár minút zomrie. Tie, kde ho Sirius nakŕmi a odvedie späť k Dursleyovcom. Najčastejšie sa mu snívalo o strýkovi, boli to skutočné spomienky spoločne s tými, ktoré si vymyslela jeho myseľ, v ktorých ho strýko Vernon našiel v Dome svetla a snažil sa ho zabiť.

Tejto konkrétnej noci sa mu snívalo o tom, ako vošiel do kuchyne a našiel tam Siriusa rozprávať sa so strýkom Vernonom, kde ten veľký, svalnatý muž práve presvedčil Harryho krstného otca, že Harry nie je nič iné len príšerné monštrum a bremeno. Sirius súhlasil a povedal Vernonovi, aby si Harryho odviedol späť na Privátnu ulicu. Potom sa ten sen stočil k Harrymu, ktorý ležal na posteli v Dome svetla uprostred noci. Začul zapraskanie a vzhliadol len, aby zistil, že strýko Vernon vystupuje zo skrine, v ruke sa leskol zakrvavený nôž.

"Mal by si byť mŕtvy," prehlásil pokojne.

Harry v hrôze pozrel na svoje brucho, aby zistil, že je pokryté krvou, tesne predtým, ako sa prebudil. Uľavilo sa mu, keď zistil, že v skutočnosti nemá žiadne bodné znamenie.

Nevedel prečo, ale v noci sa cítil taký osamelý. Keď tam ležal v temnote sám, pripomínalo mu to časy, keď bol mladší a bol vystrašený na smrť v prístenku, ale byť zamknutý a nemať nikoho ku komu ísť, aj keď zamknutý nebol, bolo niečo iné. Spomenul si, ako vždy počúval Dudleyho utekať po chodbe do izby jeho rodičov a vyliezť ku nim na posteľ, aby ho utešili. Harry v tie časy tak veľmi žiarlil a pokúšal sa predstaviť si, že miesto v prístenku je v skutočnosti v posteli rodičov, že sú stále nažive, smejú sa každý na jednej strane a vravia mu, že si nemusí s ničím robiť starosti, pretože oni ho udržia v bezpečí.

To bolo to, čo práve teraz chcel, utekať do Siriusovej izby a nechať Siriusa, aby sa ho znepokojene spýtal, čo sa deje a aby ho nechal u seba prespať celú noc, aby Harry nemusel byť sám.

Ale na to bol príliš starý, samozrejme. Posledné, čo chcel, bolo, aby si Sirius myslel, že nedokáže veci zvládnuť sám alebo že je nejaké otravné malé decko, o ktoré sa musí postarať. Presne ako Remus povedal, Sirius nebolo pripravený byť otcovskou postavou a Harry by ho do toho nenútil.

Na druhej strane len chcel nejakú spoločnosť. Pripadal si tak sám.

Harry s tým zúfalo bojoval, ale čoskoro si uvedomil, že potichu vstáva z postele.

Vedel, že toto nebolo dobré. Bola to známka slabosti a hanbil by sa, keby to Sirius niekedy zistil. Sám sebe sa hnusil za to, že je taký vydesený a v núdzi. Napriek tomu  nervózne zišiel dole schodmi a po chodbe.

Zadržal dych a zľahka zatlačil do dverí, aby našiel Siriusa hlboko spať. Po chvíľke neistoty Harry vkĺzol dnu a posadil sa na zem pri nohách postele, aby nechal len samotnú Siriusovu prítomnosť udržať myšlienky na strýka na uzde.

Len to, že tam sedel, že načúval, ako jeho krstný otec dýcha a občas sa pretočí, ho uvoľnilo viac, než si kedy predstavoval. Pripadal si oveľa bezpečnejšie a uľavilo sa mu, že tu niekoho má.

Harry vedel, že je to trochu nebezpečné, ale v poslednej dobe toho veľa nenaspal a tak zúfalo to potreboval. Necítil sa takto bezpečne od toho incidentu u Stensenovcov pred pár dňami. A tentoraz si myslel, že to nočné mory odoženie. Okrem toho sa vždy aj tak prebudil pred Siriusom.

Unavene si ľahol na zem pri nohách postele, aby ho Sirius nezazrel, kebyže sa z nejakého dôvodu prebudí, a rýchlo zaspal, ruku použil ako vankúš.

Skutočne sa prebudil pri prvej známke svitania, hodiny pred Siriusom. Potichu vycupital z izby a vrátil sa do svojej vlastnej, po celý čas si nadával za to, čo to urobil, dokonca aj keď mu to prešlo.

Prezliekol sa a vybral si jednu z Kotiných kníh, ktoré mu požičala vo svojej výprave oboznámiť ho s literatúrou, pretože odkedy začal chodiť na Rokfort, sotva prečítal jedinú knihu. Cítil sa prebudenejší viac než za posledné dni, ale pociťoval vinu za to, že musel utekať za krstným otcom, aby si odpočinul.

Nakoniec slnko vyšlo dosť vysoko, aby Harry mohol zísť dole a naraňajkovať sa. Sľúbil si, že už sa to znova nestane.

***

Snape si odpil z čaju a oprel sa dozadu na gauči. Práve dorozprával Laure, čo sa stalo Harrymu a ona potrebovala chvíľku, aby to strávila.

"Nemôžem uveriť, že by také niečo niekto urobil, hlavne nie Harrymu," povedal po chvíli, kým sledovala, ako sa Anna radostne hrá s falošným kotlíkom a napodobeninami prísad, ktoré do neho hádzala.

Snape si vzdychol. "Viem, a môžem povedať, že ho to príšerne ovplyvňuje, ale tá fraška krstného otca to nevidí. Naposledy, čo som ho videl, keď prišiel pozrieť Draca, bol taký... iný. Vidíš to len podľa toho, ako vyzerá. Veľa sa ošíva a vyzerá nervózne. Bolo to, ako keby sa bál, že niečo urobí alebo povie niečo nevhodné. Draco vravel, že bol naozaj tichý a len s ním vo všetkom súhlasil, dokonca aj tam, kde by normálne protestoval. A keď som tých dvoch učil elixíry, zakaždým, keď som ich požiadal, aby niečo urobili, Harry to urobil bez akéhokoľvek odporu, pričom normálne by sa chalani snažili, aby to urobil ten druhý alebo by aspoň boli kvôli tomu uvoľnenejší. Bol taký... prehnane ochotný, u Merlina, radšej by som, keby sme sa vrátili k tomu, ako na mňa zazeral a papuľoval," vzdychol si.

"Robíš si o neho starosti," povedala Laura v snahe vyprovokovať ho, aby to priznal.

"Nie, ja len..." zarazil sa a chvíľu o tom premýšľal. "Nuž, áno. Áno, robím si o neho starosti. Už predtým urobil také idiotské veci..." So zamračením sa odmlčal, premýšľal o rakovine a sebaobetovaní, aby zastavil Voldemorta.

"Chápem. Tie veci spravil, pretože má problém so sebaúctou," smutne prehlásila Laura a usmiala sa na Annu, ktorá tu začala pobehovať s napodobeninou pohára s netopierími krídlami.

"Áno, myslím, že áno," súhlasil Snape a odpil si z čaju.

"Sev, toto je netopier?" spýtala sa Anna, keď zdvihla nádoby a ukázala na slovo "netopier".

"To sú netopierie krídla, Anna," odpovedal Snape bez podráždenia v hlase. Už si za posledných niekoľko týždňov na Annu zvykol a dokonca si ju celkom obľúbil, hoci by to nikdy nepriznal.

"Sev, naučíš ma niekedy elixíry?" žadonila nádejne, žmurkala na neho veľkými modrými očami.

"Anna," v predstieranom pobúrení zasiahla Laura, "chcela by si, aby ťa učil Sev a nie ja?"

Anna prikývla. "Mami, on učí elixíry deti! A je s ním väčšia sranda než s tebou."

Laura vybuchla smiechom nad tým, ako sa Snape zatváril pri tom vyhlásení a Anna sa zachichotala, vyliezla Snapovi na kolená a schovala tvár v jeho hrudi.

"Ty si taký tuľkavý, Sev," informovala ho. Z toho sa Laura rozosmiala ešte viac.

"Nuž, takto ma predtým určite nevolali," zaskočene zareagoval Snape.

"Vieš, Sev," potichu prehovorila Laura, "možno by Harrymu prospelo, keby strávil nejaký čas s Annou. Pomohlo by mu to cítiť sa potrebný a Anna ho zbožňuje. Vieš, aká je srdečná a možno Harry práve toto teraz potrebuje, hlavne od niekoho, pri kom sa necíti trápne. Možno počas ďalšieho stretnutia Rádu by som mohla vziať Draca von a Anna by mohla zostať s Harrym v jeho dome, takže by mu nebolo nepríjemné prísť sem."

Anna vykukla. "Harry ma bude strážiť? Kedy? Kedy? Chcem vidieť Harryho! Milujem Harryho! Hrá sa so mnou a rozpráva mi rozprávky, keď ma ukladá do postele a robí tie syrové veci!" zapišťala šťastne.

Snape s Laurou si vymenili chápavé pohľady a Snape prikývol, aby dal Laure najavo, že mala, ako obvykle, pravdu.

***