Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Spoznali sme more [SM I]

Kapitola 12 Vyhláste poplach

Spoznali sme more  [SM I]
Vložené: Jimmi - 06.08. 2009 Téma: Spoznali sme more [SM I]
Jimmi nám napísal:
 

All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu We learned sea : luckei1

Draco Malfoy otočí po veľmi úspešnej kariére medzi smrťožrútmi, potom naverbuje Harryho a Hermionu, aby mu pomohli v pláne, ako premôcť Temného pána. 

Kapitolu venujem Leann, Teddy, Jenny, Monie, limetke, viki, Phee, kajke, eternallife, Lucy18, Nuviel, Jenny, Lucy, Invisible,

Sele, eternaliffe, Maenee, Khire, JSark, soraki, Tez, Triane SARE, teriisek, limetke a HOPE.

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

We Learned the Sea - Kapitola dvanásť

Nech Caesarov duch, chtivý odplaty,

s bohyňou pomsty z pekla vystúpi

a na celý Rím hlasom vladára

vykríkne Vrahovia! a z reťaze

psy vypustí! Nech tento strašný čin

až k nebu roznáša pach mŕtvych tiel,

čo ani nestihneme pochovať!

Marcus Antónius Július Ceasa

Autor prekladu: Jozef Kot ©1989

 

Kapitola dvanásť Vyhláste poplach

September sa pomaly prehupol do októbra a listy na stromoch sa začali meniť na oslňujúco skvostné tóny jesene. Na Šťučom útese týždne plynuli ako zvyčajne plynuli - Hermiona ustavične pracovala; Harry a Draco trénovali. Tí muži zriedkakedy zazreli svoju tretiu spolubývajúcu, a obaja si priali, hoci z rozličných dôvodov, aby tomu tak nebolo.

Harrymu jeho priateľka veľmi chýbala. Mal za spoločnosť len Draca  a hoci sa rýchlo spriatelili, bolo to priateľstvo z nevyhnutnosti a výhodnosti. S Ronom a Hermionou mohol byť jednoducho sám sebou. Mohol byť tichý, mohol byť hlasný, mohol byť hlúpy, či čokoľvek na svete, čím chcel a nič by sa nezmenilo. Bolo to predvídateľné priateľstvo, niečo, v čom Harry nachádzal ohromnú útechu. Odkedy opustil ministerstvo sa Harry tejto úteche tešil veľmi málo a vzhľadom na súčasné okolnosti mohla pochádzať len od Hermiony. Chýbal mu Ronov nákazlivý smiech a jednoduchý zmysel pre humor. V poslednej dobe mu chýbal Hermionin britký dôvtip a hĺbavé diskusie, napriek tomu, že bývala oproti na chodbe. Už týždne sa s ňou poriadne neporozprával a to ho začínalo trápiť.

Draco si škriepky s Hermionou vychutnával. Bola inteligentná, sčítaná a hĺbavá. Doteraz pri dvoch príležitostiach sa rozprávali o morálnych a etickým dôsledkov slávnych literárnych diel. Tieto rozhovory sa stali zápalistými, ale nie zlomyseľnými. Obaja, on i Hermiona, boli schopní rozprávať sa o tejto téme bez toho, aby sa stali veci príliš osobnými. Prirodzene sa rozprávali; Hermiona zaujala jedno stanovisko a Draco prijal úlohu diablovho advokáta. Zvyčajne súhlasil s Hermionou, ale nikdy by to nepriznal; jeho pýcha a trochu menej než priateľské ostrie ich komunikácie pri týchto dvoch príležitostiach mu zabránili niečo také priznať.

Od ich posledného rozhovoru ubehlo niekoľko týždňov. Bolo to o klasike Zločin a trest a Draco už mal zálusk na nový rozhovor; práve dočítal Komu zvonia do hrobu. Morálna a etická debata sa čoskoro udeje, ale o tom on nevedel. Nebude o knihe, bude ohnivá, ale stane sa tiež veľmi osobnou, pre oboch z nich.

Bola streda, presne dva októbrové týždne. Na tejto strede nebolo vôbec nič zvláštne. Draco a Harry sa vrátili z večerného tréningu, aby sa upravili a zjedli večeru. Harry šiel rovno hore, ale Draco sa potuloval po dome a skončil v prijímacej izbe, kde s prekvapením našiel v kresle sedieť Hermionu. V lone mala vydanie Denného proroka a zízala pred seba do ničoty na nič konkrétne. Keď sa Draco prizrel bližšie, všimol si prúžky sĺz stekajúce po jej lícach.

Nebol ten typ chlapa, s ktorým nejaké slzy pohnú; dokázali ho ovplyvniť len slzy jeho matky. Takže to nebola uslzená Hermionina tvár, ktorá spôsobila, že sa mu žalúdok skrútil do uzlov. Boli to jej oči. Boli prázdne, ale plné smútku súčasne. Voľačo na tom pohľade do diaľavy ho rozrušilo.

"Grangerová? Nikdy nie si doma takto zavčasu." Nebola to tá najbystrejšia vec, čo povedať, ani tá najužitočnejšia; ale ani takým chlapíkom nebol. Bola to, tak či tak, pravda. Hermiona nič nepovedala; len zažmurkala, aby mu naznačila, že počula. Na druhej strane, možno len proste žmurkla. Potom Draco povedal niečo, o čom si nemyslel, že niekedy vo svojom živote povie.  Nebol by to nikdy povedal, pretože by to znamenalo, že uvažuje o niekom inom a to robil veľmi zriedka. "Si v poriadku?"

Hermiona sa k nemu otočila, oči stále vzdialené, ale teraz hľadajúce tie jeho. Pokrútila hlavou a odvrátila sa, aby sa pozrela von z okna.

Draco čakal, či niečo nepovie, ale nepovedala. "Čo sa deje?" spýtal sa, znova kombinujúc slová, ktoré nikdy predtým neprešli jeho ústami úprimne.

Hermiona stále nič nepovedala, ale neprítomne mu tie noviny podala. Netrvalo dlho zistiť, čo ju rozrušilo. Na prednej strane bol veľký obrázok zmätenej scény - aurori a ministerskí úradníci blúdiaci na rohu ulice medzi autami a troskami. Článok, napísaný Ritou Skeeterovou (cz: Ritou Holoubkovou), mal titulok: "Smrťožrúti pokračujú v obrovskom vraždiacom záchvate." Draco vzhliadol na Hermionu skôr než začal čítať ten článok, ale nijako nereagovala.

Vrátiac sa k novinám Draco začal čítať.

Skoro 200 muklov bolo zabitých minulú noc, keď smrťožrúti podnikali nechutné vraždiace radovánky. Vraždy sa udiali naprieč Londýnom a v okolitých mestách. Zdá sa, že tieto vraždy nemali žiaden vzor či cieľ. Minister mágie, Rúfus Scrimgeour (Rúfus Brousek) naznačil na stretnutí s novinármi, že prvoradou úlohou dneška je zistiť, čo bolo v pozadí týchto vrážd. Niektorí opýtaní sú presvedčení, že to má možno niečo spoločné s útokom skoro spred jedného mesiaca na rodinu aurorov. Lucius Malfoy, známy smrťožrút, vzniesol istú požiadavku, ktoré, podľa dôveryhodného pracovníka ministerstva, nebola splnená. Mohla byť toto pomsta, ktorú naznačoval svojím odkazom?

Luciusa Malfoya videli na viac než jednom dejisku vraždy, hoci neboli od neho nahlásené žiadne listy. Zo všetkých smrťožrútov je v poslednej dobe hľadaný najviac Lucius Malfoy, rovnako ako jeho syn, neslávne známy Draco Malfoy, ktorý zdá sa zmizol. Ten... (pokračovanie na stranách 2-7).

Draco nemusel dočítať ten článok, aby sa dozvedel, že pokračuje zoznamom zločinov oboch, jeho aj jeho otca, detailne, s obrázkami a schémami na zdôraznenie. Vypúšťali tieto príbehy pravidelne, aby pohli s verejnosťou proti smrťožrútom a Temnej strane. Potom ho ten článok porovná s jeho otcom, poznamená, že syn predstihol otca, súčasne v postavení aj krutosti, k čomu autor pripíše nejakú naštvanú zmienku o jeho otcovi. Draco sa zamračil; jeho otec bol veľa vecí, ale nebol slabý.

Pozrel sa na Hermiona, ktorá stále zízala z okna.

"Grangerová." Draco si nebol istý, čo ďalej povedať. Jeho myšlienky sa sústredili na skutočnosť, že toto neboli úplne nezvyčajné správy, či nejakým spôsobom mimoriadne. Smutný fakt bol, že smrťožrúti boli nemilosrdní, zlí ľudia, ktorých nezaujímalo nič iné okrem samých seba a v niektorých prípadoch ich pána. Ale vedel, že by bolo kruté len tak vypudiť z hlavy ten príbeh a následne jej pocity, pretože ten príbeh ju jasne rozrušil. Ale nikdy predtým sa nestaral o ľudské pocity. Robia človeka slabým; jeho otec to do neho natĺkol vo veľmi mladom veku. Ani on nebol slabý.

Keď nič nehovoril, Hermiona na neho pozrela. Bola nečitateľná. "Oslovil si ma menom," povedala tupo.

Znervóznel! Čože?

"Hmm, nechcem, aby to vyznelo - necitlivo, ale toto nie je úplne - niečo nové."

K jeho prekvapeniu na neho Hermiona nekričala. Nie, to by vo svojej predvídateľnosti bolo bývalo znesiteľné. Namiesto toho sa zdalo, ako by ten príbeh v novinách bol poslednou kvapkou v rozsiahlom oceáne bolesti a strát v jej vnútri, ktorý mal veľmi dlhý čas blízko k preliatiu. To, čo sa stalo, spôsobilo, že sa ten oceán prelial. Keď prehovorila, jej hlas bol ľadový.

"To viem, Malfoy," vyšplechla. Pokrútila hlavou. "Tvoji ľudia sa mi hnusia."

"Akí ľudia?" spýtal sa. Naozaj chcel vedieť, čo tak mohlo Hermionou otriasť. Na začiatku ich úsilia vyzerala taká vyrovnaná, pevná, ako kotva. Dokonca zistil, že sám občas čerpá jej silu. Keď položil tú otázku, chcel poznať odpoveď. Nemal vôbec predstavu o tom, že je pod útokom a že už prehral.

"Nemysliace ovce. Zbabelci," zamrmlala, mračiaca sa tak úporne, že to súperilo s jeho vlastným zamračením.

"Nedávaš vôbec žiaden zmysel."

"Dávam perfektný zmysel, keby si proste otvoril svoju hlavu a počúval," vyprskla.

"Proste to povedz," povedal netrpezlivo. "Prestaň tu tancovať okolo čohokoľvek, čo máš v hlave a proste to vysyp. Nemám náladu lúštiť hádanky."

To povedať bolo, ako sa Draco naučí v priebehu niekoľkých ďalších minút, veľká chyba. Teraz v jej očiach zbadal Draco oheň.

"Smrťožrúti. Nemysliace ovce. Sľúbia vám moc a svet pri vašich nohách, takže slepo nasledujete Temné pána, robíte všetko, čo prikáže, slobodne vraždíte. Zabíjate muklov - muklov, Malfoy!" Hermiona vyskočila a začala sa zúrivo prechádzať. "Sú bezbranní! Takže sa rozhodnete napadnúť muklov. Je to proste choré. Ľudia, ktorí získavajú potešenie z mučenia a vraždenia tých, čo sa nemôžu brániť, sú zbabelci. Lovíte slabých, pretože to vo vás vyvoláva pocit sily. A útočíte na aurorov v spánku. Nikdy nie za denného svetla, kde je šanca na čestný boj. Chcem povedať, zabíjate deti, pre Merlina! Čo toto môže asi tak dokázať pre váš vec?"

Kým Hermiona rečnila, Draco nedokázal zabrániť tomu, aby sa nerozčúlil. Dávala ho dovedna so všetkými smrťožrútmi, a z nejakého dôvodu, o ktorom práve teraz nemohol premýšľať, ho to pohoršovalo. Čo ona o ňom vedela? Nič. Pripusťme, pravda bola, že bol smrťožrút, až na to, že sa nikdy nezgrupoval s ostatnými nasledovníkmi Temného pána. Najprv to bolo kvôli tomu, že vedel, že je bystrejší než ostatní z nich a považoval sa za trochu lepšieho než sú oni. Prevyšoval ich. Potom, po Hermioniných rodičoch, keď sa všetko zmenilo, začal opovrhovať tým, čo znamenalo byť smrťožrút. Zabíjaním, mučením, ničením; ako sa menilo jeho srdce, tak sa menila jeho tolerancia k tomu, čo robili smrťožrúti.

"Niektorí z tých muklov, čo včera zabili, som poznala! Ten doktor, z Hertfordshire - bol priateľom mojich rodičov, niekto, kto napráva ľudí, keď sú chorí alebo zranení. Učiteľ, robotníci, obsluha benzíniek; ľudia, ktorí sa od vás líšia len v tom, že nemajú mágiu. V každom inom ohľade sú presne tí istí, ale vaša banda nedokáže prekonať samých seba a ani tie všetky čistokrvné nezmysly, preto, aby to videla. Vy všetci máte také predsudky, že sa ani nezaoberáte faktom, že váš veľavážený majster je nečistokrvný! Mal by byť na špici 'Oficiálneho zoznamu všetkých, ktorých čistokrvní nenávidia'. Ale on vraví všetky tie správne veci o humusákoch, a mukloch jedine preto, že je potomok iného diabolského muža a jeho vlastný otec bol mukel!"

Hermiona zastala, aby sa zhlboka nadýchla skôr než bude pokračovať, ale Draco ju prerušil.

"Dosť," zavrčal. "Odmietam tu sedieť a počúvať, keď tu predvádzaš svoje predsudky ako odznak, či medailu, snažiac sa mi ju napchať dolu hrdlom."

"Svoje predsudky?" zaškrípala zubami Hermiona, skoro kričala. S jej zúrivým pohľadom sa Draco stretol len svojím plným hnevu. "Moje predsudky," zopakovala pokojne; príliš pokojne. Posadila sa do kresla a čelila Dracovi s ľadovými dýkami v očiach. "Prosím ťa, Malfoy, prosím ťa. Povedz mi o mojich predsudkoch. Napokon, ty poznáš tému predsudkov tiež dobre, pretože som si istá, že tvoj drahý otecko ju do teba začal drilovať ešte skôr než si sa narodil."

Tenký nerv niekde v jeho mozgu praskol a on dokázal vidieť a cítiť jedine zúrivosť. Kedykoľvek spomenula Dracovho otca, dočasne stratil schopnosť rozumne uvažovať. Prečo sa toto dialo a prečo sa to dialo len s ňou, asi nikdy celkom neporozumie.

Draco sa presunoval zo svojho miesta, až kým nebol len kúsok od Hermioninej tváre. Cúvla, a po prvý raz bola z neho trochu vystrašená. Možno to bolo tým šialeným pohľadom v jeho očiach, tým, ktorý mal rezervovaný pre tých, ktorých neskôr zabil, kedysi. Niekedy sa mu ten istý pocit vrátil, a musel vedome zápasiť s tým, aby zabránil tomu, že sa ho zmocní.

"Pozorne počúvaj. Nechcem, aby som sa musel opakovať. Znova. Nikdy, a myslím vážne nikdy, keď vravím nikdy, nehovor so mnou o mojom otcovi." Dracov hlas bol na hrane medzi oceľou a ohňom. "Nehovor jeho meno, ani sa o ňom nepriamo nezmieňuj. Nebudem váhať postarať sa o to, aby si to oľutovala. Toto je tvoje posledné varovanie."

Hermiona pomaly prikývla, neschopná odtrhnúť svoj pohľad od neho. Nedokázal rozlíšiť, či je stále vystrašená, alebo sa len pripravuje na ďalší výbuch z tou maskou silnej koncentrácie.

"A NESNAŽ SA mi vravieť, čo viem a čo neviem. Nevieš nič o mojom živote, v ktorom som vyrastal, či o tom, čo mi chodí po rozume. Nikdy ma nepochopíš, pretože nechceš. Ty stále žiješ vo svojom čiernobielom svete, kde sú buď smrťožrúti alebo dobrí chlapci. Prebuď sa, Grangerová. To sa ani len nepribližuje k realite. Nie všetci smrťožrúti sú takí zlí ako hovoríš, a nie všetci 'dobrí chlapci' sú takí čistí ako veríš. Každý si musí vybrať stranu, a v tejto vojne sú len dve možnosti. Niektorí z tých, čo žijú v šedých oblastiach si vyberú stranu, ktorá nie je celkom ich."

"A pokiaľ ide o predsudky, áno, vyrastal som s nimi. Každý deň. A mám predsudky. Ale tiež nie som dosť naivný na to, aby som si myslel, že poznám všetky odpovede. Videl som všetky možné spôsoby smrti, Grangerová. Čistokrvných. Humusákov. Nečistokrvných. Muklov. Všetci zomierajú rovnako. Všetci majú tú istú krv; vyteká zo všetkých úplne rovnako. Môžem mať predsudky, ale tiež viem, že krv ťa na konci nezachráni. Ak si myslíš čo i len na jednu sekundu, že Temnému pánovi záleží na krvi, ohromne sa mýliš. Zabil by ma bez žmurknutia oka a jedným dychom by teba privítal, keby si sa mu sama ponúkla. Nechce zbaviť svet tých s horšou krvou; chce svetu vládnuť. Sám. A urobí čokoľvek, čo musí, vrátane zverbovania tých, ktorí bojovať zo správneho dôvodu, konkrétne, vyčistenia čarodejníckej krvi."

"Nenávidíš ma kvôli krvi."

"Nenávidím ľudí zo všetkých možných dôvodov," vyšplechol. "A áno, skôr než som ťa poznal, nenávidel som ťa kvôli tvojej krvi. Potom, čo som sa o tebe dozvedel trochu viac, našiel som si nové dôvody, prečo ťa nenávidieť. Posledná vec; ty prisudzuješ pohnútky všetkým smrťožrútom, a to sa premieta aj na mňa. A hoci by som si nikdy netrúfol rozoznať všetky pohnútky za sľubmi ostatných Temnému pánovi, viem, že môj nebol a nie je ten, čo predpokladáš. Nikdy mi nebola ponúknutá moc či aspoň malý kúsok sveta. Nikdy som v skutočnosti nemal na výber, nie ten druh výberu s prostými správnymi a zlými, čiernymi a bielymi možnosťami." Chcela otvoriť ústa, ale Draco ju znova prerušil. "A nesnaž sa mi povedať, že vždy existuje voľba," povedal s úškrnom. "Ty nedokážeš ani len pochopiť, čo je skutočná voľba. Pokiaľ nebudeš čeliť tomu, čomu som čelil ja, pokiaľ ti nedajú dve neuskutočniteľné voľby a neprinútia ťa vybrať si, nemôžeš súdiť moje činy."

Postavil sa, na teraz bledé dievča pred ním dopadlo dostatočné množstvo hnevu. Keď cúval, smerom ku gauču, Hermionina farba sa rýchlo zmenila na rozčúlenú ružovú.

"Jednako si si vybral byť  hrozný ku mne, Harrymu a Ronovi, a množstve iných ľudí."

"Áno, vybral. A urobil by som to znova. Je to mojou súčasťou, a vždy bude. Navzdory všetkému, kvôli tomu všetkému ma všetky moje rozhodnutia priviedli k tejto chvíli a pomohli mi stať sa mužom, ktorým som dnes."

"Ach, a to je kto?" povedala, jej hlas plný ľadu a jedu. "A máš sa rád, Malfoy? Si pyšný na to, kto - čo - si?"

Draca súčasne zasiahli stovky rozmanitých myšlienok a emócií a skoro sa zakolísal pod ich váhou. Po počiatočnom návale mu ako nejaká značka pred očami pochodovali tri slová: nenávisť - hrôza - zneuctenie. Znova a znova, v pestrofarebnom jase.

Draco sa zamračil, zrazu vyčerpaný z ich hašterenia a kričania. Kde je Potter? Prečo nie je tu dolu, nebráni ju alebo niečo podobné? Nebývala toto jeho parketa? Vbehnúť a zachrániť deň, či slečnu v ťažkostiach? Prešiel si rukou cez svoje rozstrapatené,  neupravené vlasy a vzdychol si.

"A čo som teda za človeka?" povedal s vážnym hlasom.

"Si taký istý ako oni všetci, presne ako tvoj otec. Útočil si a zabíjal bezbranných muklov; vrátane mojich rodičov. Vždy si sa vyžíval v bolesti a nešťastí iných ľudí. Hnusíš sa mi. A nič to nikdy nezmení. Ty sa nikdy nezmeníš."

Draco bol znova tlačený ku krajnému hnevu, smerom k tomu pocitu čistej zúrivosti, ktorý zvykol nazývať jednoducho Červená. Ale zadržal sa, aby nevyskočil. "Počúvaj ma veľmi pozorne," povedal cez zaťaté zuby. "Chcem si byť istý, že počúvaš. Počúvaš? Grangerová, počúvaš ma?" jačal. Prikývla, príliš vystrašená, aby prevrátila očami. "Vôbec nie som ako Lucius. Vonkoncom. Ujasnil som to?" Zažmurkala, ale nič nepovedala. "Grangerová. Ujasnil. Som. To?" Skoro na ňu kričal.

"Áno, Malfoy, počula som ťa," odpovedala cez zaťaté zuby.

"Ale počula si ma naozaj? Porozumela si mi?" Jeho hlas sa vrátil k mŕtvolnému chľadu spred pár okamžikov.

Hermiona si ho chladne prehliadala. "Že nie si vôbec ako svoj otec?" Prižmúrila oči. "Nenachádzam žiadny rozdiel."

"Vypadni."

Zažmurkala. "Prepáč?"

"Povedal som, vypadni. Zmizni mi z očí. Okamžite."

Hermiona bola prekvapená. Bolo možné, že ho zatlačila príliš ďaleko? Čo bolo príliš ďaleko pre Draca Malfoya? Kým bol, naozaj? Hermiona sa spamätala zo šoku a urobila ako prikázal; vybehla v hneve do svojej izby a zatreskla za sebou dvere. Po minúte začula, ako sa jeho dvere zatreskli tiež a okná v jej izbe zarinčali.

Posadila sa na posteľ, jej myseľ sa ešte motala z toho, čo sa stalo. Nie z toho ohromného jačiaceho stretu, ale z neho, že ju poslal preč, sa jej točila hlava. Tri veci jej zamorovali myseľ. Prvá - tak sa na ňu nahneval, že jej povedal, aby odišla. A ani raz ju nenazval - tým menom, či inými menami, nepreklial, ani nezačaroval, či nezabil (čoho sa v jednej chvíli obávala) Druhá - ona jednoducho urobila to, čo prikázal. Dala mu, čo chcel, čo bolo, aby mu zmizla spred očí. Prečo sa stiahla bez ďalšieho boja? Draco v nej rozdúchal oheň, a jej sa nepáčilo odísť až kým tá druhá osoba nebola čmudiaca kopa popola. Možno fakt, že ju nenazval tými menami ju šokoval tak veľmi, že sa nedohadovala, keď jej povedal, aby odišla.

Tretia myšlienka bola najznepokojujúcejšia. Vyzeralo to, že sa zaujíma. To by mohlo vysvetliť tie horúce slzy, ktoré hrozili, že sa prelejú. Počas celej hádky čakala to slovo na 'H'. Mala pripravenú odpoveď a čakala, keď ju pri prvej príležitosti na neho vystrelí. Ale nestalo sa to. Ak existovala jedna vec, s ktorou si myslela, že môže počítať, bol to Draco Malfoy chovajúci sa ako Draco Malfoy, ktorého poznala: pätnásťročné princiatko, ktoré hľadalo možnosti, ako je život urobiť úbohým.

Ten Draco Malfoy zdola nebol vôbec ako ten chlapec. Mal pravdu - vôbec nič o ňom nevedela. Vytvorila si o ňom vo svojej hlave nekompromisný obraz, a nechystala sa niečomu dovoliť, aby ho zvalil. Nenazval ju humusáčka, ani raz, ani vtedy nie, keď sa ho skúšala vyprovokovať hovorením o jeho otcovi. Ten chlapec kedysi by ani okom nemrkol skôr než by to na ňu vyšplechol.

Ona v skutočnosti skoro chcela, aby ju tak nazval, tak aby mohla ustúpiť za svoj múr a vrátiť sa do sveta, ktorý poznala, kde on bol všetkým, čím poznala, že je; v tom svete bolo bezpečne. Ale on to neurobil. Kvôli tomu začala celú tú tirádu, uvedomila si, aby si pripomenula, že on, vrah jej rodičov, bol hrozný, chladný, bezcitný blbec. Pretože to bola jej súčasť, jej časť, ktorá odmietala zobrať na vedomie, že začína vidieť inú pravdu. Jeho správanie počas celého času, čo s ním strávila počas posledných pár mesiacov bolo neobyčajne protikladné k obrazu, ktorý o ňom stále mala. Stále bol sám sebou, stále arogantný a hrubý, ale jeho slová neniesli tú nenávisť a zlomyseľnosť, ktorú vždy mávali. Až do dnešného večera, keď to z neho dostala.

A tak sa starala. Zaujímalo ju, že je iný - zreteľne iný, kričiaco iný. Konečne si to bola nútená priznať sama sebe, čo bolo ťažké. Tá snaha spôsobila, že tie horúce kvapky vody padli do jej lona. Záležalo jej na tom, že ju nenazval humusáčkou, pretože to znamenalo, že je cudzí človek, niekto, koho vôbec nepoznala. Niežeby ho v skutočnosti spoznať chcela, ale bolelo zistenie, že sa, ach, tak, mýlila a to ju nútilo chcieť vedieť prečo sa mýlila, čo znamenalo zistiť o tomto cudzincovi veci, ktoré bude možno ľutovať, keď sa ich dozvie.

Mohla sa dozvedieť, že má nakoniec srdce, že naozaj dokázal robiť správne veci; že sa naozaj zmenil. Pripustila pod povrchom, že sa zmenil; ale v jej vnútri sa to nezmenilo. Hlboko dnu videla toho istého človeka, ktorého videla vždy, stále od neho očakávala to najhoršie, stále čakala od neho, že na ňu pustí z reťaze svoju pravú povahu.

Hermiona dovolila ďalšej slze spadnúť skôr než sa rozhodla. Nemôže - nezostane v tomto dome. On bol priveľa; bolo toho priveľa, čím si musí preraziť cestu skôr, než sa mu znova bude môcť postaviť zoči-voči. Zbalila si tašku na týždeň; mala v úmysle vraziť do Brlohu. Malfoy dostane, čo žiadal, odíde, nebude sa musieť na ňu pozerať. Potichu otvorila, prešla cez, zatvorila za sebou dvere do svojej izby. Zišla po špičkách dole schodmi, cez dom a von z dverí.

Keď bola bezpečne schovaná v Ginninej izbe, s dvoma priateľmi vedľa seba vrhajúcimi ustarané pohľady na ňu a na seba navzájom, jedine vtedy Hermiona dovolila slzám  smútku, aby ničím neobmedzované padali.

ooo

Harry vyšiel zo svojej izby päť minút po tom, ako odišla Hermiona. Všimol, že jej dvere sú zatvorené, rovnako ako Dracove. Nič z toho nevyvodil a šiel si pohľadať jedlo. Keď prešla hodina bez toho, aby zazrel jedného zo svojich spolubývajúcich, šiel Harry navštíviť Hermionu.

Zaklopal na jej dvere; žiadna odpoveď. "Hermiona?" Nič. Skúsil kľučku a prekvapene zistil, že je odomknuté. "Hermiona?" zopakoval, strčil hlavu do izby. Nebola tam, jej posteľ bola dokonale upravená a nič nebolo tak, akoby nemalo byť. Harry sa zamračil, potom prešiel k Dracovej izbe.

Zaklopal.

"Čo je?" ozval sa veľmi podráždený hlas.

"To som ja Harry. Otvor." Harry začul zastenanie a o chvíľu neskôr sa otvorili dvere.

"Čo je?" spýtal sa znova Draco, vyzerajúc neupravene a riadne sa mračiac.

"Nevieš, kde je Hermiona?"

Draco sa zamračil. "Nie, neviem. Prečo by som to pri Merlinovom mene mal vedieť ja? Skontroluj jej izbu."

"Nie je tam."

"Na prízemí?"

Harry pokrútil hlavou.

"Vonku?"

"Nie."

"Nuž, Harry, nemám potuchy, kde by mohla byť," povedal podráždene Draco. Potom prižmúril oči. "Čo si robil?" Iste Harrymu nemohla ujsť tá fantastická prestrelka. Bol si istý, že ju všetci v Londýne počuli.

"Ach, napísala mi Ginny a potreboval som jej poslať odpoveď. Počul som, že sa s Hermionou rozprávate a rozptyľovalo ma to, takže som použil na svoju izbu tlmiace kúzlo."

"Ach, nuž, nech je kdekoľvek, som si istý, že Grangerová sa dokáže o seba postarať."

"Hm-huh. Čoskoro sa vráti, som si istý."

"Ako povieš. Čau, Potter."

Harry prikývol, roztržitý. Pre Hermionu nebolo typické ísť niekam bez toho, aby mu to povedala. A Malfoy sa správal čudne; ako keby mu bolo ľahostajné, kde sa nachádza. Vždy trval na tom, aby mu presne povedala, kam ide a kedy sa vráti. Pre neho pustiť z hlavy fakt, že nie je dokonca ani na tomto pozemku, bolo veľmi nezvyčajné.

To Harryho miatlo. Znova zaklopal na Dracove dvere.

"Čo je?" riekol Draco, teraz už trochu nahnevaný.

"Uvažoval som, prečo sa nevyzeráš, že by ťa zaujímalo, kam šla Hermiona."

"Povedal som ti. Dokáže sa o seba postarať sama."

"Ale ty si zvyčajne taký ochraniteľský."

Draco sa zamračil. "Nuž, dnes večer nemám náladu sa starať. Dobre?"

"Čo sa stalo?"

"Nič. Zbohom, Potter." A Draco zabuchol dvere Harrymu pred nosom.

ooo

Poznámka autora: Názov kapitoly je od Williama Shakespeareho,  Vyhlaste poplach a vypusťte válečné psy (cz).   (Cry havoc, and let slip the dogs of war!” ) Tento citát bol použitý aj v Star Trek VI Neobjavená krajina.  PP: Všimnite si rozdiel oproti SJ prekladu z úvodu.

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
 0 komentárov
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: Kapitola 12 Vyhláste poplach Od: Khira - 08.08. 2009
Skutocne perfektne prelozene...presne som si vedela predstavit ten Dracov hnev...krasa....dakujem za venovanie a za skvelu kapitolu... :)

Re: Kapitola 12 Vyhláste poplach Od: kajka - 07.08. 2009
somz vedava kto skor sa ospravedlni:D inak vynijuca kapitola

Re: Kapitola 12 Vyhláste poplach Od: JSark - 07.08. 2009
Uf, tak som to dočítala až dnes. Teda, pekne si to vytmavili, som zvedavá, ako sa to ďalej vyvrbí. Diky moc za preklad aj venovanie. :)

Re: Kapitola 12 Vyhláste poplach Od: Nuviel - 07.08. 2009
Pěkná kapitola, dost se chytli, jsem zvědavá na jejich "usmiřování". Díky za překlad:)

Re: Kapitola 12 Vyhláste poplach Od: Tez - 07.08. 2009
Nevím ale...tahle kapitola se mi nelíbila, já...nevim proč. Nic proti tvému překladu, ten byl opět 100% úžasný. Díky...

Re: Kapitola 12 Vyhláste poplach Od: Sela - 07.08. 2009
Harry je dobrý- prý tišící kouzlo. Kdyby se povraždili tak o ničem neví. :-) Je to škoda, že se hádají, ale snad to napomůže k jejich zblížení. Je dobré, když Hermiona o Dracovi vůbec uvažuje. Dík moc za překlad i věnování

Re: Kapitola 12 Vyhláste poplach Od: Leann - 07.08. 2009
skvelý preklad! veľká vďaka. miestami som mala z tej hádky zimomriavky. Draco je taký...záhadný. Páči sa mi to. =D

Re: Kapitola 12 Vyhláste poplach Od: teriisek - 06.08. 2009
Přiznám se, že jsem úplně nepochopila ten název, ale kapitola byla skvělá. Nevím proč, protože Hermionu mám obvykle ráda, ale v téhle povídce mám občas chuť ji pořádně profackovat:-/ To, jak neustále narážela na Luciuse, i když ji Draco několikrát varoval... no, myslím, že z toho ještě vyšla dobře. On ho musí strašně nenávidět... Díky za kapitolu, moc se těším na další! (a pořád si říkám, jestli se jejich vztahy po tom všem ještě vůbec můžou obrátit k lepšímu... začínám o tom pochybovat...)
Re: Kapitola 12 Vyhláste poplach Od: Jimmi - 06.08. 2009
No zabil jej rodičov... takže má asi dôvod. Ale pripomeň si toto, čo si napísala, pri 14. kapitole. Nevydržala som a musela som si to prečítať kúsok dopredu. Ach... ach... ach... spomeň si potom na toto.

Re: Kapitola 12 Vyhláste poplach Od: Monie - 06.08. 2009
Teda Hermiona je pořád na Draca pěkně tvrdá, pěkně mu to dává sežrat, ale to dělá tu povídku mnohem realnější, než kdyby si po 10 kapitolach padli do náruče. Děkuji za hezký překlad

Re: Kapitola 12 Vyhláste poplach Od: Teddy - 06.08. 2009
Děkuju. Krása, prostě krása! Po dni stráveném na brigádě ideální rozptýlení. I když mě ta potyčka (to je asi slybý slovo;)) mezi nima trošku zamrzela... Přesto je strašně zajímavý zjišťovat, jak pochodujou jejich myšlenky, co si myslí čictokrevný Draco a mudlovská Hermiona. Naprosto se ztrácím v Dracově charakteru. A co se týče téhle věty: "Prešiel si rukou cez svoje rozstrapatené, neupravené vlasy a vzdychol si. "... Je to těžký pochopit, ale naprosto mě fascinuje představa Draca s rozcuchanýma vlasama, takže jsem se musela na chvilku zastavit ve čtení a rozdýchat to :D Ještě jednou děkuju a těším se na další kapitolu :)

Re: Kapitola 12 Vyhláste poplach Od: eternallife - 06.08. 2009
Opět perfektní díky za překlad a věnování těšim se na další!:)

Re: Kapitola 12 Vyhláste poplach Od: HOPE - 06.08. 2009
Krásná kapitolka, díky za krásný překlad a děkuji za věnování. Těším se na další kapču

Re: Kapitola 12 Vyhláste poplach Od: 32jennifer2 - 06.08. 2009
Super kapitola, dík za venovanie. To ako sa pohádali, no strašné...som zvedavá, ako sa to urovná, aby sa Hermiona vrátila späť...pôjde on za ňou? pôjde ona za ním? pôjde za ňou Harry???hm...nepozriem na originál, radšej budem trpieť nedočkavosťou a potom si vychutnám tvoj "expres" úžasný preklad =)

Prehľad článkov k tejto téme:

. Video k poviedke: ( Jimmi )28.01. 2011We Learned The Sea Trailer
. Pdf na stiahnutie: ( Beruška1 )29.10. 2009Pdf na stiahnutie
luckei1: ( Jimmi )18.10. 2009Epilóg II.: Pieseň tohto mesta
luckei1: ( Jimmi )21.10. 2009Epilóg I.: Ja som oceán - II. časť
luckei1: ( Jimmi )16.10. 2009Epilóg I.: Ja som oceán - I. časť
luckei1: ( Jimmi )13.10. 2009Kapitola 35 Za svitu hviezd
luckei1: ( Jimmi )12.10. 2009Kapitola 34 Večný oceán
luckei1: ( Jimmi )10.10. 2009Kapitola 33 Šíry oceán
luckei1: ( Jimmi )06.10. 2009Pieseň k 33. kapitole
luckei1: ( Jimmi )03.10. 2009Kapitola 32 V studniach ticha
luckei1: ( Jimmi )27.09. 2009Kapitola 31 Letná búrka
luckei1: ( Jimmi )22.09. 2009Kapitola 30 Dostihnúť slnko
luckei1: ( Jimmi )20.09. 2009Kapitola 29 Polovica jednotky vpred
luckei1: ( Jimmi )18.09. 2009Kapitola 28 Kam to svetlo siaha
luckei1: ( Jimmi )15.09. 2009Kapitola 27 Čierna diera
luckei1: ( Jimmi )14.09. 2009Kapitola 26 Ten červenoružový sviatok
luckei1: ( Jimmi )13.09. 2009Kapitola 25 Búrka v presklenom ráme
luckei1: ( Jimmi )12.09. 2009Kapitola 24 Nástrahy televízie
luckei1: ( Jimmi )06.09. 2009Kapitola 23 Rozdiel vo svete
luckei1: ( Jimmi )05.09. 2009Kapitola 22 Visím na nitkách z nejbledějšího stříbra
luckei1: ( Jimmi )03.09. 2009Pieseň ku 22. kapitole
luckei1: ( Jimmi )03.09. 2009Kapitola 21 Čriepky charakteru
luckei1: ( Jimmi )01.09. 2009Kapitola 20 Hriech a kúsok božského
luckei1: ( Jimmi )31.08. 2009Kapitola 19 Sny a vajíčka
luckei1: ( Jimmi )17.08. 2009Kapitola 18. Fáza Dva
luckei1: ( Jimmi )16.08. 2009Kapitola 17 - Čoskoro
luckei1: ( Jimmi )16.08. 2009Kapitola 16 Každá rodina je prípad pre psychiatra
luckei1: ( Jimmi )15.08. 2009Kapitola 15 Varenie a rozpačitý rozhovor
luckei1: ( Jimmi )11.08. 2009Kapitola 14. Keď vtáčatká postrčia, poletia
luckei1: ( Jimmi )09.08. 2009Kapitola 13 Vtáčie hniezdo
luckei1: ( Jimmi )06.08. 2009Kapitola 12 Vyhláste poplach
luckei1: ( Jimmi )03.08. 2009Kapitola 11 - Elixíry
luckei1: ( Jimmi )25.07. 2009Kapitola 10 Hádanky v tme
luckei1: ( Jimmi )11.07. 2009Kapitola 9 Nový Zéland - dokončenie
luckei1: ( Jimmi )11.07. 2009Kapitola 9 Nový Zéland - I.časť (kvôli dĺžke)
luckei1: ( Jimmi )07.07. 2009Kapitola 8 Svet sa nerozpadá
luckei1: ( Jimmi )05.07. 2009Kapitola 7 V ťažkej situácii
luckei1: ( Jimmi )01.07. 2009Kapitola 6 Uvedenie
luckei1: ( Jimmi )23.06. 2009Kapitola 5 Dom na kopci
luckei1: ( Jimmi )21.06. 2009Kapitola 4 Through the Looking Glass
luckei1: ( Jimmi )20.06. 2009Kapitola 3 Stojíš
luckei1: ( Jimmi )19.06. 2009Kapitola 2 Neporušiteľná prísaha
luckei1: ( Jimmi )17.06. 2009Kapitola 1 Vchádza nepriateľ
luckei1: ( Jimmi )28.05. 2009Úvod k poviedke