Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 10

Na druhý deň sa Hermiona vyvliekla z postele. Veľmi málo spala a vyzerala príšerne. Vlasy odmietali poslušnosť viac než obvykle a ona si ich podráždene zviazala do konského chvosta. Zastrčila nohy do chlpatých papučiek, natiahla si starý obnosený župan, ktorý mala na sebe naposledy v trinástich a prakticky sa doplazila dole schodmi do kuchyne, kde raňajkovali jej rodičia. Jej mame stačil jeden pohľad na dcérine opuchnuté oči a položila pred ňu šálku pariaceho sa čaju. Trojica mlčky sedela a premýšľala nad dramatickými udalosťami minulého večera.

Pokojné raňajky prerušilo zúrivé ťukanie na okno. Vzhliadli a zbadali sovu, ktorá sa dožadovala vstupu. Rachel, už doteraz zvyknutá na zvláštny spôsob doručovania pošty, sa postavila a otvorila okno. Dnu vletela nie jedna sova, ale dve. Hermiona prvú rozoznala, keď vzrušene lietala po kuchyni. Kvík sa rokmi nestal dôstojnejším, stále sa dokázal absurdne nabudiť akoukoľvek malou úlohou, na ktorú ho vyslal Ron. Prilákala ho k stolu prísľubom kúska toastu.

Druhá sova vyzerala úplne inak. Bol to obrovský výr a na správanie Kvíka hľadel s úškrnom. Hermiona si nemyslela, že sova niečo také dokáže, ale táto sa určite uškŕňala nad tým, čo sa dialo pred ňou. Mávla na ňu ďalším kúskom toastu a odmenil ju sebaistý pohľad, ktorý jasne vravel, že je nad ňu a nad jej podradný kúsok maškrty povznesená. Ja večeriam len mršiny. Vzdychla si a vzala pergamen priviazaný k jej nohe. Pánovitý pohľad, ktorý jej sova venovala, jej jasne naznačil, že bude čakať na okennej rímse kuchyne na odpoveď.

Ani sa neobťažovala otvoriť list od Rona s Harrym. Natrhla ho v polovici, znova pripevnila Kvíkovi na nohu a poslala vzrušenú sovu na cestu. Teraz sa už len vyrovnať s listom, ktorý doručil ten cudzí, ale nejako povedomý výr. Keď hľadela na hrubý pergamen, z ktorého kričalo bohatstvo, začínala tušiť, od koho ten list je. Zelený atrament potvrdil jej podozrenie, rovnako ako niekoľko spomienok na to, ako táto rozmaznaná sova doručovala balíčky sladkostí, ktoré sa zrazu vynorili. Opäť sa neobťažovala otvoriť ho, namiesto toho načmárala niečo na obálku, potom s tým listom naložila rovnako ako s prvým a znovu ho pripojila na nohu veľmi nezaujatej sovy. Tá si našuchorila perie v očividnom pobúrení nad tým urážlivým správaním nad jej drahocennou zásielkou a odletela, len čo jej list priviazala na nohu.

Počas tohto procesu Hermioniny rodičia nič nepovedali. Obaja spoznali Kvíka, ale ohľadne autora druhého listu boli zmätení, rovnako ako ich miatlo správanie výra.

"To bola veľmi... ehm... pohŕdavo dôstojná sova," skúsil jej otec v nádeji, že sa niečo dozvie.

"Je to typická malfoyovská sova," odpovedala Hermiona a jej rodičia jednohlasne prikývli. 

Zaujalo ich zistenie, že to Malfoyovie chlapčisko sa aspoň pokúsilo poslať jej dopis - teda pokiaľ nebol plný urážok skôr než ospravedlnení sa. Ale dobre vedeli, že to nemajú vyťahovať. Ak sa dalo usúdiť podľa toho, ako hrozivo sa Hermiona mračila, potom nebola v nálade, aby špekulovala nad pomerne prekvapujúcim správaním sa jej neznesiteľného budúceho snúbenca.

"Máme neskôr očakávať návštevníkov?" spýtal sa otec.

"Harry s Ronom sa určite ukážu. Vysoko pohybujem, že fretčiak ohrozí svoje čistokrvné tradície tým, že vkročí na muklovské územie."

"Mal by som niekoho vpustiť dnu?"

"Nie," rozhodne vyhlásila. Vážne dnes nechcela nikoho vidieť.

Matthew len prikývol hlavou. Uistí sa, že bude pre svoju dcéru dobrým strážcom. Nikdy ju nevidel takú rozrušenú, dokonca ani v tom traumatickom roku po Voldemortovom páde, keď strávila toľko času na pohreboch svojich priateľov a snahou znovu vybudovať čarodejnícke inštitúcie.

***

Ron si vzdychol, keď podal neotvorený a roztrhnutý dopis Harrymu. "Myslím, že poskytnúť jej noc, aby sa upokojila, nezafungovalo."

Harry sa pozrel na zničený pergamen. Neznášal, keď bol na nože s niektorým zo svojich priateľov. Spomínal si príliš živo na svoj čas strávený v prístenku pod schodmi a ako sa vtedy cítil sám.

"Pôjdeme tam po raňajkách," odpovedal.

Letaxové spojenie v Brlohu sa rozžiarilo dozelena, keď sa Draco vypotkýnal von s rozladeným výrazom a v ruke zvieral podobne zhúžvaný list.

"Tiež si sa pokúsil napísať Hermione?" spýtal sa Ron.

Draco na neho škaredo zazrel. "Nemal som veľmi na výber. Povedal som matke, že Malfoyovci sa neospravedlňujú, ale začala na mňa štekať, prinútila ma napísať Grangerovej ospravedlnenie a toto sa mi vrátilo," zavrčal, podal list Ronovi.

"Nenapadlo by ma, že budeš tým, kto odignoruje malfoyovskú príručku správania, aj keby to malo byť kvôli tvojej matke," vravel Harry.

"Nepoznáš ju. Pri nej Voldemortove hrozby vyzerajú ako brnkačka a keď ju ešte podporuje Severus, tak som dospel k záveru, že Grangerová bude asi bezpečnejšia voľba."

Ron vyšplechol tekvicový džús, keď vybuchol smiechom nad tým, čo bolo načmárané na prednej strane listu, než ho podal Harrymu, ktorý sa uškrnul, vyrovnal ho a prečítal Hermioninu poznámku.

"Len psychopati používajú zelenú," oznámil nahlas.

Ginny s Georgeom sa začali chichotať, čo Dracovu náladu ešte zhoršilo.

"Matku príliš nepobavilo, keď sa list vrátil, a povedala, že tam musím ísť osobne. Trvá na tom, že to musím s Grangerovou vyžehliť, keďže bude budúcou pani Malfoyovou."

Molly súhlasne prikývla.

"Tvoja matka je veľmi rozumná žena, Draco. Naozaj neprospeje, ak budete v tomto detinskom správaní s Hermionou pokračovať."

Draco niečo zamrmlal pod nosom a namrzený sa posadil na voľnú stoličku.

"Môžeš ísť s nami, ak chceš," prehlásil Harry. "Ideme tam po raňajkách."

Ron vyvalil na Harryho oči. "Robíš si srandu, že? Ak sa tam ukážeme s ním, nikdy nám neodpustí."

"Smola, určite idem s vami. Môžem sa za vás skryť, keď mojím smerom vrhne ďalšie kúzlo. Moja tvár sa ešte len teraz zotavila," striasol sa Draco.

"Viete čo, prečo nepošleme najprv Ginny, nech preskúma situáciu?" s nádejou navrhol Ron.

Ginny zazrela na brata. "Si šialený, ak si myslíš, že pôjdem upokojiť Hermionu, než sa vy dvaja ukážete. Myslím, že si zaslúžite všetko, čo vás čaká."

"Nechceš stratiť svojho obľúbeného brata, že nie?" zaskučal Ron.

"Prečo? Niečo hrozí Charliemu?" vrátila Ginny.

Ron sa na ňu zamračil. "Si pekne nevďačná. S Harrym sme ťa zachránili z Tajomnej komnaty, mala by si sa nám revanšovať."

Ginny len na neho nadvihla obočie. "Niečo ti poviem; pôjdem s vami, ale len preto, aby som sa zasmiala, keď vás všetkých Hermiona prekľaje."

Chalani sa s tým museli uspokojiť. Ginny bola často jedinou osobou, ktorá dokázala presvedčiť Hermionu, keď mala záchvat hnevu. Pravdepodobne to bolo preto, že bola jediným človekom, ktorý sa nebál Hermioninej mágie. Len Ginnina prítomnosť, bez ohľadu ako nenápomocná, im minimálne poskytovala nádej, že sa z tejto konfrontácie dostanú živí.

"Dobre, tak poďme tú šou roztočiť," prehlásil Draco mrzuto.

***

Kým sa dostali na vlakovú stanicu najbližšie k domu Hermioniných rodičov, Harry bol veľmi rád, že má Draca ako podporu. Dvaja Weasleyovci skutočne nestrávili veľa času v muklovskom svete a ich vyvalené oči nad takmer každou maličkosťou sa veľmi podobali Hagridovým, keď bol v jedenástich vyzdvihnúť Harryho, aby ho po prvý raz vzal do Šikmej uličky. Od chichotu nad tvárami na papierových muklovských peniazoch až k hlasným výkrikom nad rýchlosťou a sedadlami vo vlaku, dalo Harrymu zabrať poháňať ich z jedného miesta na druhé, tobôž sústrediť sa na aktuálnu úlohu. Nikdy by ho nenapadlo, že bude vďačný za prítomnosť čistokrvného princa.

Kým sa Harry pokúšal udržať Weasleyovcov pod kontrolou, Draco využíval svoje skúsenosti z ročného života v muklovskom svete, aby kúpil všetky lístky a množstvo občerstvenia, aby umlčali a utlmili Rona. Harryho najlepší priateľ bol občas vážne ako decko. Potrebovali ste špeciálny balíček jedla, hračiek a trička na prezlečenie, pokiaľ ste s ním chceli ísť na dlhší výlet.

"Prosím, povedz mi, že to odtiaľto nie je ďaleko," zašepkal Draco Harrymu. "Nemyslím, že by som s tými dvoma blbcami zvládol cestu autobusom."

Harry sa pousmial. "Neboj sa, je to krátka prechádzka."

Ako sa približovali k domu Grangerových, Draco si všimol, že Harry s Ronom začínajú byť neuveriteľne nervózni a Ginnin diabolský úškrn sa menil na plnohodnotné cerenie zubov.

"Čo vám tak zviera prútiky?" nakoniec sa spýtal Draco. "Je málo pravdepodobné, že na vás dvoch Grangerová zaútočí, keď zbadá mňa."

"Práve teraz nám nerobí starosti Hermiona. Ide o to, ako sa k nej vlastne dostať."

Draco sa zmätene zamračil.

"Prečo?"

"Jej otec," dokázal prehltnúť Ron.

"Ako desivý môže byť jeden mukel oproti trom čarodejníkom a čarodejnici?"

Ginny sa radostne zasmiala. "Len počkaj, Malfoy."

Teraz sa už začal obávať aj Draco.

Harry zaklopal na dvere pekného domu z tridsiatych rokov s úhľadnou predzáhradkou. Draco cítil, ako mu búši srdce, kým čakali, až sa dvere otvoria. Nenávidel čeliť neistote. Po tom, čo sa mu zdalo ako večnosť, sa dvere otvorili a Dracove oči sa nad veľkosťou Grangerovej otca vyplašene rozšírili.

"Zdravím, Matthew, je Hermiona dnu?" spýtal sa Harry - podľa Dracovho názoru veľmi statočne. Na druhej strane, bol to Chlapec Čo Si Želal Zomrieť.

"Harry, Ron," pozdravil Matthew, než objal Ginny. "Ginny, miláčik, ako sa máš?"

"Dobre, ďakujem, Matthew."

"Dobre, tak choď hore. Hermiona je vo svojej izbe."

Ron s Harrym vydýchli úľavou a chceli Ginny nasledovať. Ruka prekrížená cez dvere im v tom zabránila.

"Nie tak rýchlo, vy dvaja. Hermiona vás nechce vidieť."

"Ale my sa chceme ospravedlniť a všetko jej vysvetliť," skúsil Harry.

"Mám príkazy nevpustiť vás dnu a to za žiadnych okolností." V tejto chvíli si Matthew všimol Draca, ktorý sa schovával vzadu.

"To je kto?" spýtal sa.

Draco sa rozhodol, po prvý raz vo svojom živote, že bude šarmantný a dá najavo dobré spôsoby, hlavne keď toto bol v podstate jeho budúci svokor.

"Dobrý deň," vykročil dopredu s vystretou rukou. "Ja som Draco Malfoy."

Matthew si založil ruky na hrudi a hľadel zvrchu na mladšieho muža. "O tebe viem všetko, chlapče. Na tej vašej magickej škole si robil mojej Hermione zo života peklo."

Draco ukročil pred týmto zastrašujúcim obrazom a ruka mu klesla nadol, kde ju nenápadne zasunul do vrecka kabáta a len pre istotu, že by sa musel brániť, zovrel prútik.

"Ehm.. nuž... ehm... áno," koktal.

Ron konečne stratil svoj zelenkastý odtieň pri vyhliadke tvoriacej sa zábavy pred ním. "Stavím sa o galeón, že Matthew uzemní Malfoya," zašepkal Harrymu.

Harry pobúrene zazrel na Rona. Konfrontácia bola presne to, čo nepotrebovali. Draco sa možno z vojny v niečom poučil, ale stále by preklial Matthewa Grangera, ak to znamenalo, že sa musí brániť.

"Matthew, Draco nie je tým fanatikom, akým býval v škole," vysvetľoval Harry, ktorý sa zhostil úlohy zmierovateľa. "Ver mi, nebol by tu, keby sa nechcel Hermione ospravedlniť."

Menovaný súhlasne prikývol, zúfalo dúfal, že unikne prevalcovaniu týmto obrovským mužom.

"Hmm," bolo jediné, čo Matthew povedal, prezeral si bývalého slizolinčana od hlavy po päty.

"Matthew, čo sa deje?" spýtala sa Rachel Grangerová, keď sa objavila za jeho chrbtom.

Draco sledoval, ako sa usmiala na dvoch dcériných najlepších priateľov.

"Ahojte, Harry, Ron. Mrzí ma to, ale Hermiona je veľmi rozrušená a odmieta vás vidieť," povedala a odsunula svojho zastrašujúceho manžela z cesty.

"Prečo si po dlhej ceste nedáte čaj a nevysvetlite mi, čo ste si mysleli," pozvala ich.

Draco zostal stáť na hornom schode, keď sa Harry s Ronom presunuli do domu. Matthew Granger z neho vôbec nespustil oči a z toho pohľadu mu behal mráz po chrbte.

"Kto je to, drahý?" spýtala sa Rachel Matthewa.

"To je Draco Malfoy."

"Och! Nie som si istá, či budeš chcieť vkročiť do muklovského domu, ale si viac než vítaný, ak si chceš tiež dať čaj," riekla Rachel trochu váhavo nervóznemu Dracovi.

"Ďakujem vám, pani Grangerová, to je od vás veľmi milé," zdvorilo povedal, než nasledoval Harryho s Ronom dnu, veľmi ostražito obchádzajúc Hermioninho otca.

Rachel ho gestom pozvala do obývačky a Draco sa rozhliadol po útulnom prostredí. "Máte veľmi pekný dom, pani Grangerová," pochválil, keď hľadel na prívetivý domov, ktorý bol očividne zariadený s láskou.

"Ďakujem ti, Draco," potešená odpovedala.

Zhodnotila mladého muža, ktorý spôsobil toľko problémov v živote jej dcéry, a nemala problém s tým, čo videla. Očakávala mrzutého, vzdorného chlapca, nie tohto zdvorilého mladíka. Kým Matthew naňho stále zazeral, rozhodla sa, že je na nej, aby ho poriadne privítala. Napokon, za chvíľu to bude jej zať a niekto musel prelomiť lady.

"Rád by som využil túto príležitosť a ospravedlnil sa vám za to, ako som sa v škole správal k vašej dcére, pani Grangerová," povedal Draco. "Pre moje správanie neexistuje žiadne ospravedlnenie, ale vojna vás naučí veľa krutých lekcií a mojimi bolo to, že veľa vecí, ktoré mi vraveli v detstve, nebola pravda."

Harry s Ronom pretočili očami, keď zbadali, ako sa Dracov slávny malfoyovský šarm znova prejavil, aby ešte raz polapil ďalšiu matku, ktorá by ho mala nenávidieť.

Rachel toto neočakávané ospravedlnenie trochu znepokojilo. Hermiona vždy popisovala Draca Malfoya ako arogantného a nadradeného, takže neočakávala od neho takú pokoru. Tiež bol veľmi driečny s unikátnou farbou hlasu, ktorá mu dokonale sedela.

"Och, prosím, hovor mi Rachel," milo povedala.

Očarujúco sa usmial. "To by som rád, hlavne ak sa mám oženiť s vašou dcérou."

Matthew strelil neveriacky pohľad na Harryho s Ronom, ktorí krútili hlavami v úžase na tým, ako rýchlo pretočil Malfoy situáciu vo svoj prospech. Nepravdepodobní spojenci pokračovali v rozhovore, keď mu Rachel ukazovala Hermionine fotografie z detstva na rímse kozuba.

"Malfoy je skutočne schopný očarovať všetky ženy, však?" povedal Ron Harrymu.

"Zdá sa, že všetky okrem Hermiony," odpovedal Harry.

***

Hermiona celý deň strávila tým, že čítala Rowenine denníky. Pri strese a tlaku posledných dní ešte nemala čas na to s tým začať, ale pokoj domova jej tú príležitosť poskytol. Zatiaľ narazila na množstvo frustrovaných dlhých monológov nad vyloženou sprostosťou Richarda Chrabromila a Salazara Slizolina.

Verná svojej povahe sa tým čítaním nechala úplne pohltiť. Zakladatelia Rokfortu ju vždy fascinovali, keďže na škole bolo toľko tajomstiev a Rowenine denníky boli plné pútavých čriepkov informácii, ktoré ju tak okúzlili, že sotva začula zaklopanie na dvere.

Ginny nepočkala na odpoveď  a nakukla do dverí.

"Smiem?" spýtala sa.

Hermiona vzhliadla od posledného denníka, ktorý hltala.

"Ahoj, Ginny. Samozrejme, že smieš. Poď ďalej."

Ginny sa zamračila, keď zbadala Hermioninu tvár. Nemyslela si, že niekedy uvidí tak žiaľom zničený výraz svojej priateľky a trhalo jej to srdce. Prihnala sa k nej a objala nešťastnú dievčinu v mocnom objatí.

"Je mi to tak ľúto, že si to musela zistiť takto, Hermiona. Celé veky som do nich hustila, aby ti to povedali."

"Bol ešte niekto okrem mňa, kto to nevedel?" spýtala sa Hermiona.

Ginny si zahryzla do pery, keďže vedela, že jej odpoveď rozruší Hermionu ešte viac. "Nie, prepáč. Všetci sme to vedeli."

Hermiona len rezignovane prikývla.

"Neobviňujem ťa, Ginny. Sotva si bola v Londýne a okrem toho, nie si to ty, kto mi to mal povedať, ale oni. Som len rozrušená, že mali pocit, že je nutné mať predo mnou tak veľa tajomstiev."

"Poteší ťa, že mama ich zotrela, keď si odišla. Ron je stále vydesený, že mu stopne prísun jedla."

Hermiona sa chabo usmiala. Rozhodne sa mohla spoľahnúť na Molly, že im dôkladne vyčistí žalúdok za to, že niečo také urobili, ale menej to nebolelo.

"Mám pocit, ako keby predo mnou uprednostnili svojich nových slizolinských priateľov," zašepkala.

"Och, nie, Hermiona, na to ani nemysli. Milujú ťa, v skutočnosti tak veľmi, že sa príliš báli povedať ti, že sa spriatelili s bandou hadov."

"Viem, že si všetci myslíte, že si neuvedomujem, čo o mne hovoria ľudia, ale ja o tom viem. Viem, že som občas nerozumná, hlavne keď príde na slizolinčanov, ale je ľahšie ľpieť na nenávisti. Nenávisť mi dáva zmysel. Vďaka nej je pochopiteľné všetko, čo sa stalo, keď sme boli deťmi."

Hermiona minulú noc strávila veľa času tým, že o všetkom premýšľala. Keď slzy zrady zaschli, prehodnotila svoj život a nepáčilo sa jej, čo videla. Posledných pár rokov si neisto udržovala akú-takú kontrolu, pretože sa nechcela cítiť bezmocná tak, ako keď ležala na zemi v malfoyovskej jedálni a čakala, kedy Bellatrix zaútočí.

"Nechcem takto pokračovať, Ginny."

Ginny si oprela hlavu o Hermionininu a začala ju upokojujúco hladiť po chrbte.

"Čo chceš robiť?"

"Chcem nájsť pomoc. Viem, že som ju dôsledne odmietala, ale zmierila som sa s faktom, že nemôžem naďalej predstierať, že je všetko v poriadku. Páčila sa mi predstava, že si všetci myslia, že som silná a nedotknuteľná, že nepotrebujem pomôcť, ale to nie je pravda. Občas si pripadám taká stratená - ako keby som sa vo vnútri topila v prázdnote"

"To je normálne, Hermiona. Vieš, že Harry s Ronom vyhľadali pomoc ten prvý rok po vojne."

Prekvapene vzhliadla k Ginny. V posledných pár týždňov sa dozvedela tak veľa nových vecí. Začínalo byť náročné zvládať všetky tie odhalenia. Točila sa jej z toho hlava.

Jej priateľka postrehla jej ohromený výraz. "Nespomenuli ti to preto, lebo si bola taká neústupná v tom, že nič také nepotrebuješ. Ale oni vyhľadali pomoc, aby všetko pochopili."

"To vysvetľuje, ako dokážu byť tak v pohode so súčasnou situáciou. Držala som sa myšlienky, že som v poriadku. Tiež si uvedomujem, že som bola tou najslávnejšou muklorodenou v popredí vojny. Myslím, že som nechcela, aby ma ľudia videli vyhľadať pomoc a brali to ako ďalší dôvod pre tvrdenie, že muklorodení sú slabí a nedokážu sa vyrovnať s realitou mágie."

Bolo zrejmé, že Ginny nikdy nezvážila túto stránku Hermioninho života. V tomto smere nemuseli Weasleyovci a Harry nič dokazovať. Boli tu ľudia, ktorí ich nenávideli za ich názory, ale nie časť spoločnosti, ktorá podrobovala kontrole ich nárok na miesto v magickom svete. Ale pre Hermionu, ktorá vždy bola v postavení spochybňovanej čarodejnice, sa potreba osvedčiť sa nikdy skutočne nestratila.

"Nie je to slabosť priznať si, že potrebuješ pomoc. Vlastne to považujem za silu. Mohli by sme sa zajtra ísť pozrieť za Georgeom?"

Hermiona sa usmiala. Vedela, že Ginny mala byť už dnes vo Walese, ale že zostala pravdepodobne kvôli tomu zmätku, čo sa včera večer udial.

"To je v poriadku, Gin, ty sa vrátiš na svoj tréning. Pôjdem za ním sama."

Zbadala Ginnin skeptický výraz.

"Čestné skautské," sľúbila.

Ginny sa zatvárila zmätene. "Čo sú skauti?"

"Je to ako chlapčenský spoločenský klub, kde sa učíš praktické schopnosti, ktoré by ťa mali údajne pripraviť na život. Majú slávnu prísahu a z toho dôvodu sa hovorí 'čestné skautské' a dostaneš odznak za každú zručnosť, ktorú zvládneš. Dievčenským ekvivalentom sú skautky a ja som bola jednou z nich. Neznášala som to. Moja mama ma prinútila ísť každý víkend do cirkevnej jedálne, kde som musela robiť veci ako viazať nekonečné uzly kvôli prekliatemu odznaku. A prinútila ma, aby som si prišila tie veci na uniformu sama!"

Ginny sa zasmiala. Nedokázala si predstaviť zázračné dieťa, ktorým Hermiona nepochybne bola, ako bez zjavného dôvodu robí také zručnosť vyžadujúce veci ako viazanie uzlov. Avšak dokázala si predstaviť Rachel Grangerovú, ako sa pokúša vypáčiť dcére knihu z rúk a núti ju ísť naučiť sa niečo užitočné pre praktický život.

***

Ginny zostala s Hermionou, porovnávali si bláznivé veci, ktoré matky nútia robiť svoje dcéry, až kým jej priateľka nezaspala. Láskavo sa na Hermionu usmiala, keď ju zakryla dekou. Neušiel jej ten unavený výraz v jej očiach. Došlo jej, že strávila väčšinu noci hore a analyzovala všetko, čo sa večer predtým stalo.

Po špičkách odkráčala z Hermioninej izby a zišla dole schodmi do takmer najšialenejšieho výjavu, ktorý kedy videla.

V obývačke sedela Rachel Grangerová s Dracom Malfoyom. Okolo nich boli hromady fotoalbumov a jeden z nich im otvorený ležal na kolenách. Malfoy sa silno smial, keď mu Rachel očividne popisovala nejaké zábavné historky z detstva. Ginny niekoľkokrát zažmurkala, aby zistila, či sa tá vidina nevyparí, ale tá stále zostávala.

Omámene prešla do kuchyne, kde našla Matthewa Grangera nešťastne si odpíjať z čaju v prítomnosti Harryho s Ronom.

"Ako dlho to už trvá?" spýtala sa.

"Skoro odvtedy, čo sme prišli," odpovedal Harry.

"Kliatba Draca Malfoya zase útočí," zamrmlal Ron v blízkosti torty.

Matthew len pokrútil hlavou.  

"Nerozumiem tomu. Práve som sa chystal vykopnúť ten jeho vychrtlý zadok, keď ho Rachel pozvala dnu. A ďalšie čo viem, je, že ju okúzli ospravedlnením a ona sa nad ním rozplýva."

Ginny sa zachichotala. "Necíťte sa odstrčený. Malfoy má schopnosť omotať si nahnevané mamky okolo prsta. Ron s Harry boli takí vzrušení, keď ho prvý raz vzali do Brlohu. On a jeho rodina k nám boli celý život odporne hnusní a všetci sme čakali na to, ako ho moja matka zotrie. Ale skôr než sme si to uvedomili, mamka ho vyobjímala a lamentovala o tom, aký je chudý."

"Nepripomínaj mi to. Kým odišiel, nabalila mu moju dávku jej lahodného fondánu a uplietla mu úplne nový weasleyovský sveter v slizolinskej zelenej. A to som si myslel, že vôbec nemá zelenú vlnu," frflal Ron, očividne stále tou udalosťou traumatizovaný.

"Odvtedy je mamkiným obľúbencom. Večne lamentuje, že nechodí na návštevy dosť často a vždy na Vianoce dostane najlepší sveter. Myslím, že mama je sklamaná, že ma nespárovali s ním. Bola by vo vytržení, kebyže sa stane jej zaťom," vravela Ginny.

"Ja ti neviem," vložil sa Harry.  "Zabini mu slušne konkuruje. Nemysli si, že som si nevšimol, že mal včera večer wesleyovský sveter."

"Už som to povedal a poviem to znova: Sprostí, slizkí slizolinskí bastardi," mrzuto doplnil Ron.

Matthewa šokovala predstava niekoho tak manipulatívneho ako jeho budúci zať. Jeho manželka už nikdy nebude rovnaká. Teraz to chápal; bude mlieť o Draco-toto a Draco-tamto každé ráno pri raňajkách. Zastonal a zovrel hlavu v rukách.

"Nemaj obavy, Matthew," utešovala ho Ginny. "Hermiona bude Malfoyovým rovnocenným súperom. Je jeho slabosťou."