Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 15 Zlý nápad 

"Harry! Harry!" vzrušene zvolala Eloise, keď sa hnala do kuchyne Domu svetla. Neville ju nasledoval s veľmi pobaveným výrazom.

Harry sa usmial. Bol rád v spoločnosti Nevilla a Eloise, pretože zjavne boli jediní, kto nevedel o udalosti s jeho strýkom alebo že ho zneužívali. Bolo osviežujúce s istotou vedieť, že ho neprišli navštíviť z ľútosti.

Eloise treskla nejakým časopisom na stôl pred Harrym, ktorý trošku zbledol.

"Och, nie, čo píšu teraz?" zastonal. "Nie je to zase Čcho, že nie?"

"Ani náhodou," odvetila Eloise, keď nalistovala zhruba do stredu.

"Päťdesiat najsexy čarodejníkov roka," prečítal Harry nadpis článku a preletel niekoľko mien v zozname, než sa otočil k Eloise. "Bez urážky, Eloise, ale vážne nemám záujem vedieť, kto je podľa Mladej čarodejky najsexy čarodejnícka celebrita."

"Budeš mať, keď zistíš, kto je číslo jedna," vševediaco sa usmial Neville.

"Viktor Krum?" tipoval Harry, keď ho napadla jediná mladá celebrita, ktorú poznal.

"Ani náhodou, ani nie je na zozname," odmietla Eloise s náznakom hrdosti v hlase. "Ten zoznam je len špička ľadovca."

Alebo tam bol niekto, o koho má Eloise záujem. "Ehm, ten chalan, čo sa ti páči v tej kapele? Ehm... Ken... Kevin..."

"Kyle Coolson? Ani náhodou, hoci je vražedne sexy..." zachytila pohľadom Nevillove nadvihnuté obočie. "... ale nie tak sexy ako ty, Neville, samozrejme."  Neville sa začervenal a s úškrnom pokrútil hlavou. Eloise pokračovala. "A víťazom je..."

Eloise pretočila stránku a Harrymu poklesla sánka.

Bola tam jeho veľká fotografia u Troch metiel, na ktorej pozeral von zo stránky na niekoho, o kom predpokladal, že boli jeho priatelia. Na ten deň si spomínal. Ron s Hermionou žartovali a doberali si ho ohľadne zamilovania sa do Ginny. Jeho obraz sa červenal a usmieval pod nosom. Pozrel sa na svoje pitie a prehrabol si rukou vlasy, odhalil si jazvu, než sa znova pozrel tam, kde by boli jeho priatelia, keby bol obrázok väčší.

Eloise s Nevillom sa obaja vzrušene rozosmiali a rýchlo sa posadili vedľa šokovaného priateľa.

Harry sa rýchlo pozrel na ďalšie obrázok. Zastonal ponížením, keď zbadal jeden, na ktorom bol bez košele, keď utekal od novinárov v Rokville. Bolo tam tiež niekoľko menších obrázkov, kde sa prechádzal s priateľmi v rozličné obdobia roka, jeden v snehu, ďalší keď pršalo, a jeden na ktorom bol on, Fred a George po tom, čo našiel útočisko v obchode so žartíkmi pred rozzúrenými reportérmi. Bol tam obrázok z novín z čias trojčarodejníckeho turnaja, pár zo samotného turnaja, jeden, keď letel na metle okolo draka, keď sa konečne zmocnil vajca spod neho a letel k publiku. Ďalšia bola o tom, ako vyťahuje Rona a malú sestru Fleur z jazera, košeľa sa mu lepila k hrudi. Na týchto troch vyzeral rozhodne mladšie.

"Ach, nie," chabo vravel Harry. "Vyzerám ako teploš. Vyzerám..."

"Vyzeráš dobre, Harry, nemaj obavy," uistila ho Eloise, keď ho poťapkala ho po ruke. "O víťaznom čarodejníkovi napísali celý článok. Počúvaj toto:

‘Pri výbere nášho najsexy čarodejníka bola samozrejme silná konkurencia. Ale Mladá čarodejka berie do úvahy viac než len výzor, hoci náš víťaz musí určite dobre vyzerať. Harry Potter je známy v celom čarodejníckom svete už... preskočím tvoj životný príbeh, pretože to už poznáš. Píše sa tu o tom, ako si dvakrát porazil Veď Vieš Koho a všetky tie veci, čo si dokázal v škole.  Dobre... Nie je pochýb, že Harry má schopnosti hrdinu: statočnosť, nesebeckosť a odolnosť postaviť sa všetkej tej kritike, ktorej ho za posledných niekoľko rokov vystavili. Ale to, čo robí Harryho skutočne špeciálnym, je jeho časť, ktorú verejnosť nie vždy vidí. Nechali sme našich tajných reportérov, ktorí sa prezliekli za normálnych tínedžerov, aby sa porozprávali s jeho vrstovníkmi zo školy, Rokfortu, pri jednom z ich výletov do Rokville, aby zistili pravdu o chlapcovi za jazvou a výsledky sú celkom zaujímavé.

‘Povedal by som, že je Harry iný než ostatné celebrity,’ prezradil jeden, Justin Finch-Fletchly. ‘Je vážne milý a úprimne ho celá tá sláva nezaujíma. Keď sme boli v druhom ročníku, obvinil som ho z pekne hnusných vecí, pretože som vtedy vážne myslel, že ich robí, ale okamžite mi odpustil po tom, čo celý ten zmätok skončil. Určite je to dobrý chlapík.’

‘Harry? Och, Harry je skvelý! Je to môj hrdina,’ priznal ďalší, Charles Crabbe, druhák v čase tohto rozhovoru. ‘Zachránil ma pred šikanovaním z jeho vlastnej fakulty, ja som z jeho súperiacej fakulty, takže takéto niečo je prakticky v našej škole neslýchané. Vlastne, podľa toho, čo mi povedali moji priatelia, zdá sa, že sa vážne snaží pomôcť mnohým mladším študentom z mojej fakulty. Čo je Slizolin, aj keď veľa starších spolužiakov je k nemu hnusných. Plus mi stále hovorí, aby som bol samým sebou a nikdy sa ani len nepokúsil obrátiť ma proti môjmu staršiemu bratovi, ktorý je k nemu fakt zlý. Chce, aby som sa aj s niektorými spolužiakmi zmenil a prekonal tú hlúpu medzifakultnú rivalitu, v ktorej pokračujeme."

‘Harry Potter? Och, je vážne sexy,’ súhlasila skupina dievčat, ktorých mená sme utajili, aby sme chránili ich dôstojnosť. ‘Nie, vážne, je tým, čo by ste nazvali bohom sexu, keby nebol taký nevinný sám, či jeho prvý bozk, alebo jeho prvé čokoľvek v skutočnosti. Pokúšali sme sa prekĺznuť do chrabromilskej šatne po metlobalovom tréningu, aby sme ho videli prezliekať sa a možno v sprche, ale prichytil nás. Ani mu nedošlo, že sme tam boli, aby sme ho sledovali a začal si robiť starosti, že nás zamkli v skrinke na osušky, čo sa stalo len preto, lebo v nej boli urobené diery."

"Čože?!" prerušil ju Harry. "Povedali, že ich zamkli náhodou!"

Eloise s Nevillom sa na neho pozreli s nadvihnutým obočím.

"Celá skupina pubertiačok sa náhodou zamkne v malej skrini na osušky, pretože čo? Všetky sa rozhodli, že do nej vojdú?" posmešne sa spýtala Eloise.

"A čo povedali o tých dierach?" zaujímal sa Neville.

"Ehm, urobili ich, aby mohli zavolať o pomoc. Povedali, že akurát chceli zavolať,  keď som prišiel," spomínal Harry. "Pchá. Vždy som premýšľal, prečo čakali tak dlho. Myslím tým, že už som si vyzliekol košeľu a to všetko."

"Hej, Har, vieš, že slovo dôverčivý vymazali zo slovníka?"

"Vážne? Prečo... och, sklapni, Neville," zavrčal Harry.

"V poriadku," vložila sa Eloise, "späť k zábave:

‘Och nie, ďalšia bláznivá fanúšička Harryho? ’ zasmiala sa kapitánka Harryho metlobalového tímu, Angelina Johnsonová. ’Harry je veľký drahúšik, nikdy som nestretla nikoho tak praktického a nemyslím tým z celebrít. Je vám tak oddaný, že tomu až neveríte a kvôli svojim priateľom by urobil čokoľvek. Môj priateľ, Fred Weasley, s jeho rodinou má vážne blízko k Harrymu a verte mi, ten chlapec by urobil čokoľvek pre kohokoľvek z nich. Fred s Georgeom ho obaja zbožňujú. Tak či tak, len ho nechajte na pokoji, pretože Merlin vie, prečo je taký plachý ohľadnej celej tejto záležitosti so slávou. Len chce byť normálnym pubertiakom a pofľakovať sa so svojimi priateľmi.’

‘Harryho najlepšími priateľmi sú Ron Weasley a Hermiona Grangerová, to všetci vieme, ale tiež ho vídať s Neville Longbottomom a Eloise Midgeonovou, ktorá je z mojej fakulty,’ vravela Leena Sinehová, toho času štvrtáčka. ‘Och, a tiež je často v blízkosti Ginny Weasleyovej, tá je v mojom ročníku. Všetci si myslia, že sú možno spolu. Ehm, chcete viac? Uvidíme. Veľa dievčatám sa páči, pretože, nuž, očividne je vážne rozkošný, ale to tým štýlom, že o tom sám nevie a nechápe, prečo všetky po ňom šalejú.’

Všetky tieto komentáre vznikli predtým, než Harry porazil Toho O Kom By Sa Nemalo Hovoriť nadobro, takže si môžeme byť isti, že to nevraveli len z vďačnosti. Statočný, skromný a očividne nádherný, takže niet sa čo čudovať, že každý za Harrym Potterom blázni.

Keď správy o nedávnom konci Veď Viete Koho zasiahli čarodejnícky svet, prvou reakciou verejnosti bolo oslavovať, ale potom sme obdržali správy o Harryho smrti. Obetoval sa za nás všetkých, keď počas jeho života sa k nemu verejnosť nie vždy chovala láskavo. Potom sa prezradilo, že Harrymu pred niekoľkými mesiacmi diagnostikovali muklovskú chorobu a tajil, že zomiera, pred všetkými okrem svojich najlepších priateľov a profesorov. pretože nechcel, aby sa k nemu správali inak.

Jeho zázračné zmŕtvychvstanie vrátilo radosť do čarodejníckeho sveta a my u Mladej čarodejky sme to rozoznali ako druhú šancu a to nielen pre Harryho. Je to šanca pre čarodejnícky svet, aby si uvedomil, že Harry je viac než len chlapec, ktorý prežil, že je to hrdina dokonca bez jazvy.

Samozrejme, najväčšia otázka pre milióny čarodejníc je, kto bude, ako jedna z našich dotazovaných, povedala ‘jeho prvým čímkoľvek’ a či je Harry v tomto čase zadaný. Vďaka dôkladnému pátraniu si myslíme, že je stále single, a správy, že chodil s Hermionou Grangerovou a Čcho Čchangovou sú falošné. Všetci vieme, že je to úlovok: takže, je na čase zistiť, kto dokáže polapiť srdce tohto sexy čarodejníckeho mladíka," konečne dočítala Eloise, a rýchlo dodala: "pretočte na stránku 76 a nájdete nálepky blesku a tetovačky."

"To už je za hranicou poníženia," zastonal Harry. "Nemusia požiadať o povolenie alebo také niečo? Očividne si ma vybrali len preto, že som porazil Voldemorta. Čo ak si ľudia pomyslia, že som ich o to požiadala a dovolil im urobiť tie fotografie?"

"Nerob si starosti, kamarát, som si istý, že tento časopis nikto nečíta," chlácholil ho Neville.

Eloise sa rozosmiala. "Žartuješ? Mladá čarodejka je najviac rozšírený časopis zo všetkých. Takže, Harry, sú tu fakt dobre vyzerajúce obrázky. Myslíš, že Ginny ten časopis odoberá?" provokovala Eloise.

Harry zbledol. "Och, môj bože, myslím, že áno. Musíme ten časopis od nej získať skôr, než si ho prečíta! Alebo ktorýkoľvek z Weasleyovcov, keď už ide o to. To by som neprežil!"

"V žiadnom prípade! Nech si ho Ginny prečíta! Bude to milovať!" naliehala Eloise.

"Pcha! To si nemyslím. Je len pol deviatej. Každú chvíľu budú raňajkovať a až potom otvárajú poštu. Musíme sa tam dostať skôr a neopováž sa im o tom niečo povedať, Eloise," varoval Harry, keď vstal a náhlil sa ku kozubu.

"Myslím, že nie, Harry. Nevezmeš Ginny ten časopis," rozhodne vyhlásila Eloise.

"No tak, Eloise, hanbí sa kvôli tomu," hádal sa Neville. "Merlin vie, že ja by som sa hanbil tiež, keby vycapili do nejakého časopisu moje fotky bez košele."
"Mne by tvoje polonahé fotky nevadili, Nev," priznala Eloise, len aby videla, ako Nevillovu tvár zalial rumenec.

Kým boli tí dvaja zaneprázdnení, Harry vhodil do kozubu letaxový prášok a rýchlo sa preletaxoval do Brlohu. Vbehol do kuchyne, kde sa práve Weasleyovci usadili za stolom, kopa pošty na stolíku. Rodina prekvapene vzhliadla.

"Hej, Har, čo sa deje?" zmätene sa spýtal Ron.

"Ehm, vážne nič, len som... len som premýšľal, či si dostal niečo, čo som ti poslal," improvizoval Harry. "Môžem sa pozrieť, pretože som to nemal poslať a nechcem, aby si to videl?"

Weasleyovci si na neho čudne pozreli, Ron mu podal kôpku a Harry sa otočil chrbtom k stolu, prehŕňal niekoľkými časopismi, kým našiel Mladú čarodejku.

"Nedovoľte mu..." zjačala Eloise, keď vpadla do kuchyne, Neville tesne za ňou, ale prerušila ju Nevillova ruka na ústach.

Harry schmatol ten časopis a strčil si ho pod košeľu, aby nevideli, ktorý to bol, keď hodil kopu pošty do rúk veľmi zmäteného Rona.

"Mám to! Vďaka!" oznámil a stočil sa, aby vybehol z kuchyne.

"AU!" vykríkol Neville, prezerajúc si ruku. "Eloise, ty si ma pohrýzla!"

"Prepáč, musela som," odbila ho, keď poskakovala pred dverami.

"Harry," varovala Eloise, "ak mi to hneď neodovzdáš, mohlo by to skončiť ublížením na zdraví."

Všetci Weasleyovci úzkostlivo sledovali, ako Harry zvládne, že sa my fyzicky vyhrážajú. Našťastie Harry ich výrazy nevidel  a len sa rozosmial.

"Bacha, Harry. Hryzie," varoval Neville, keď zdvihol načervenalú ruku.

"Čo si vzal, Harry?" zvedavo sa spýtal Ron. Vstal a vydal sa k nemu, Harry ho sledoval, cúval chrbtom k Eloise.

"Nič dôležité. Eloise je len otravná," odpovedal Harry, keď ignoroval Eloisino podráždené "Héj!"

"Verte mi, chcete vidieť, čo Harry vzal," povedala Eloise Weasleyovcom, uprene sa dívala na GInny, keď to vravela.

"Eloise!" podráždene vykríkol Harry. "A máš to. Už nikdy nedostaneš žiaden darček k Vianociam."

"Plané hrozby," vyzvala Ginny.

"Čo je to, Eloise?" zvedavo sa spýtala Ginny.

Eloise otvorila ústa, aby odpovedala, ale Harry jej prirazil ruku na ústa.

"Vážne to nič nie je," uisťoval ich Harry, ale nikto už ničomu, čo povedal, viac neveril. Štvorica Weasleyovských detí už teraz stála a vydala sa k nemu.

Pokúsil sa dostať z dverí, ale Eloise ich pevne blokovala. Neville ju podbehol a dostal sa do obývačky. Naznačil Harrymu, aby mu to dal. Harry mu rýchlo odovzdal časopis a Neville sa vydal na útek.

"Ideš, Neville!" zakričal šťastne Harry, keď sa ten chlapec odletaxoval preč.

"Čo to bolo, Eloise?" spýtal sa Fred.

"Eloise, ak nič nepovieš, pokúsim sa presvedčiť Nevilla, aby išiel na večierok tvojich rodičov s tebou," zúfalo skúsil Harry.

"Odmieta to. Príliš sa bojí, že to pokašle alebo niečo rozbije, hoci som mu povedala, že to nevadí."
"Dokážem ho presvedčiť. No tak, Eloise," prosil Harry.

"Úplatok, Harry," spýtala sa Eloise s nadvihnutým obočím.

Harry prikývol.

"Dohodnuté. Nepoviem ani slovo," sľúbila Eloise. Weasleyovci sklamane zastonali.

Harry s Eloise sa rozlúčili, ignorovali prosby, aby im povedali, čo im Harry vzal z pošty.

Tesne predtým, ako sa mali odletaxovať, Eloise zachytila Ginnin pohľad a významne sa na ňu pozrela. Vytiahla svoj vlastný výtlačok Mladej čarodejnice dosť na to, aby bolo vidno názov, než ho znova zasunula. Priložila si prst na ústa na sekundu, než predstierala, že si niečo utiera z tváre, keď sa Harry na ňu obzrel.

Keď bolo po raňajkách, Ginninou prvou úlohou bolo poslať sovu kamarátkam a poprosiť ich výtlačok chýbajúceho časopisu.

Keď jednu neskôr dostala, s bratmi sa pomestili na posteli a našli ten článok. Všetci chalani sa poriadne nasmiali.

"Už prestaň slintať, Ginny," doberal si ju Ron a okamžite dostal ranu vankúšom.

"Nemiluješ, ako robia veľkú vec z toho, že si uvedomili, že za jazvou je človek a potom ponúkajú tetovačky a nálepky?" posmievala sa Ginny. "Som rada, že vážne vedia čo povedať."

"Len Harry by sa pokúsil toto skryť," zachichotal sa George.

"Každý iný chalan by rozdával kópie ako láskavosť spoločnosti," dodal Fred.

"Nuž, som rada, že vybrali Harryho," komentovala Ginny. "Zišlo by sa mu trochu sebadôvery."

"Si rada, že vybrali Harryho, len preto, že si tie obrázky môžeš zavesiť na stenu," odfrkol si Ron.

Ginny na neho zazrela. "Nieeee.... taká úbohá nie som," podráždene odsekla.

Bratia sa na ňu pozreli s nadvihnutým obočím.

"Držím ich pod vankúšom, inak je veľká šanca, že by ich uvidel," uškrnula sa.

"To je naše dievčatko!" veselo vykríkol Fred a tľapol ju po chrbte.

***

Harry ležal na kraji jazierka pri Dome svetla. Nohy mal po kolená ponorené vo vode a nad tvárou držal v ruke jednu z Kotiiných muklovských kníh. Občas sa mu o nohu obtrela veľká ryba a jemu z toho nabehli zimomriavky. Sirius nakoniec priznal, že ich tam dal kedysi zo žartu, ale zjavne ich nedokázal všetky pochytať a premeniť späť na žaby. Harry sa domnieval, že ako žaby si pravdepodobne užívali života viac.

Zrazu mu niečo nad hlavou zablokovalo svetlo. Odsunul knihu a zalapal po dychu, keď na neho zhora hľadela niečia tvár.

"U Merlina, Freda, takmer ma z teba porazilo," posadil sa Harry. "Čo tu robíš?"

Fred si vyzul topánky, zaujal miesto vedľa Harryho, kde zastrčil nohy tiež do vody.

"Vieš, Harry, dnes sa stalo niečo maximálne čudné. Ron dostal list od Angeliny, ktorým ho menovala metlobalovým kapitánom. Takže teraz, samozrejme, je náš malý bráško rozpoltený medzi tým, aby bol bláznivo vzrušený a tým, že je zmätený, prečo je ním on a nie ty. Je príliš nervózny, aby ti to povedal. Ale Angelina je moja úžasná, nádherná priateľka, máme spolu otvorený vzťah a vraví mi veľa, preveľa vecí. A čudné je to, že mi minulý týždeň povedala, že ti poslala list s menovaním za kapitána. A keď som sa jej spýtal na tú náhlu zmenu plánov, jediné, čo mi prezradila, bolo, že ste sa spolu porozprávali a ona zmenila názor. Neprekážalo by ti vysvetliť mi to, Harry, drahý priateľu?"

Harry pokrčil plecami. "Z Rona bude lepší kapitán, ako by som bol ja. Strategicky uvažuje, zatiaľ čo ja sotva niečo plánujem. Plus, je viac tímovým hráčom, pretože stíhači vždy pátrajú po zlatonke, takže vie, čo potrebujeme zlepšiť najviac a dokáže si všimnúť, čo sú naše silné a slabé stránky."

"Toľko je napísané aj v tom liste, ale prečo mám pocit, že je tu ešte niečo?" prezieravo sa spýtal Fred.

"Pretože si cvok?" žartovne navrhol Harry.

"To je tiež pravda, Harry, môj chlapče, ale nenechám sa oklamať. Vážne, Harry, prečo si nechal Angelinu, aby prenechala kapitánstvo Ronovi? Nemaj obavy, nepoviem mu to," sľúbil Fred.

Harry si vzdychol. "Byť metlobalovým kapitánom znamená viac pre Rona než pre mňa. Je to niečo, čo naozaj chce, hoci to nikdy nepovedal," priznal.

"Harry, ty si si to zaslúžil. Bol si v tíme od prvého ročníka! Viem, že to chceš tiež a bol si najlepším letcom tíme," naliehal Fred.

"Fred, nechápeš to."

"Dobre, potom si tým správnym chlapíkom, čo mi to vysvetlí. Prisahám, čokoľvek mi povieš, zostane výhradne dôverné. Ron sa to nikdy nedozvie, ani žiaden iný Weasley, teda možno okrem Georgea, ale to len preto, že ten má tú desivú schopnosť vytušiť, keď niečo viem a pred ním nie som schopný udržať tajomstvo. Súvisí to s dvojčatami."

Harry si vzdychol. "Sľúbiš, že to nepovieš Ronovi alebo nejak inak nenaznačíš, čo sa ti chystám povedať?"

"Prisahám na obchod so žartíkmi," zaviazal sa Fred.

"Dobre. Pochop, Ron sa večne považuje za najmenej dôležitého Weasleyho. Bill, Charlie a Percy boli metlobalovými kapitánmi alebo hlavnými prefektami, a z teba a Georgea sa stali spoločenskí vtipkári, ktorých všetci milujú. Ginny je dievča, takže tiež vyčnieva, ale Ron má pocit, že musí toto všetko naplniť a ak sa mu to nepodarí, všetkých sklame. A potom, samozrejme, nepomáha, že sa kamaráti so mnou, keď o mne píšu všetky tie články a vždy nejako skončím v svetle reflektorov a Ron večne zostáva v tieni. Bez ohľadu na to ako veľmi sa mu snažím povedať, že je výnimočný, neuverí mi, až kým nebude mať nejaký titul alebo cenu, ktorá to dokáže. Dokonca jeho sen ako prváka bolo byť hlavným prefektom alebo metlobalovým kapitánom, takže by ním mal byť. A ako som už povedal, myslím, že odvedie skutočne dobrú prácu."

Freda to trošku omráčilo. "Vážne si to Ron myslí?"

"Áno, ale nerob z toho veľkú vedu a ani to nerieš. Bolo to prvé, čo mi povedal vo vlaku a poznám ho dosť dobre, aby som vedel, že sa to nezmenilo. Ale prekoná to, keď sa stane skvelým liečiteľom," sebaisto tvrdil Harry. "Ale nehovor mu, že mi to ponúkli ako prvému alebo niečo z toho, čo som ti povedal, dobre?"

"Samo, tento rozhovor sa nikdy neudial. Chápem. Ale Harry, si dobrý človek, vieš to, že? Som rád, že som ťa vybral za Ronovho priateľa a Ginninho budúceho manžela, och, pozri, už sa dokážeš aj červenať ako Weasley," postrehol Fred.

"Ginny a ja..."

"... sme len priatelia," dokončil za neho Fred. "Správne." Pretočil očami a vstal.

"Nevadilo by ti, keby som sa s tebou vrátil a zablahoželal Ronovi?" spýtal sa Harry.

"Ide sa, ty bláznivý stíhač," pomohol Fred Harrymu vstať. "Aby si vedel, nechápem, prečo ťa všetci tí smrťožrúti chcú zabiť. Ja ťa mám celkom rád."

Harry sa rozosmial a dvojica opustila čistinku.

***

Po tom, čo sa Ron absolútne uistil, že Harry nemá problém s tým, že bude kapitánom, poskakoval po dome, mával listom a vravel Harrymu, ako zmení tím na Kudleyovské kanóny, ale na rozdiel od nich jeho tím bude víťaziť. Trval na to, že Harry strávi noc v Brlohu. Zrazu si uvedomil, že sa Harry zakaždým z toho v poslednej dobe nejako vyvliekol. Ale tentoraz nebral žiadne výhovorky, pretože, ako tvrdil Ron, museli až do skorého rána preberať metlobalovú taktiku.

Harry si uvedomoval, že zostať asi nebude ten najlepší nápad, ale nechcel sa priveľmi s Ronom hádať. Akákoľvek scéna s tým spojená by pritiahla pozornosť k dôvodom, prečo tu Harry nechcel prespať, a to by nebolo dobré.

Samozrejme, Ronov plán zostať celú noc hore úboho zlyhal, keď Ron krátko po polnoci zaspal. Harryho tiež čoskoro vtiahlo do spánku. Odkedy ho prichytil Sirius v izbe, kontroloval každý večer zhruba tak hodinu po tom, čo šiel do postele, či skutočne spí. Našťastie schody vŕzgali dosť na to, aby počul, kedy sa Sirius vydal k jeho izbe a predstieral, že tvrdo spí, aby sa Sirius mohol vrátiť do svojej izby a odpočinúť si. Následne Harry zostal celú noc hore a buď si čítal alebo si robil úlohy, občas si na svitaní hodinku či dve zdriemol, zakaždým sa ale pomocou tichého budíka uistil, že vstane pred Siriusom.

Ale v Brlohu nemohol čítať či pracovať, pretože by zapnutím svetla zobudil Rona. Bez toho, aby ho niečo rozptýlilo od vlastného vyčerpania, nedokázal sa brániť oťaženým viečkam a čoskoro zaspal.

Len o hodinu neskôr sa zobudil zaliaty studeným potom, ktorý bol výsledkom ďalšej nočnej mory. Ustarane sa pozrel na Ronovu posteľ a uľavilo sa mu,  keď zistil, že ho nezobudil.

Vzdychol si a nasadil si okuliare. Bolo mu jasné, že nemôže znova zaspať a len si prial, aby ho nočné mory nechali spať o pár hodín dlhšie, než ho prebrali k vedomiu.

Potichu vyliezol z postele, schmatol z nočného stolíka požičanú muklovskú knižku, chvíľu premýšľal, potom sa vydal do kúpeľne a zatvoril za sebou dvere. Tam, keď mu oči privykli na svetlo, sa posadil na konerček a oprel sa o skrinku. Pretrel si unavené oči, snažil sa ich presvedčiť, aby ostali otvorené. Oprel si knihu o kolená a prinútil sa k čítaniu, aby nahradil démonov v hlave tým, že sa snažil prísť na to, čo sa to u Merlina snaží Shakespeare povedať, pričom pozeral na text na ľavej strane a na vysvetlivky staromódnych pojmov na pravej. Kota trvala na tom, že si musí Hamleta prečítať, ale Harry už ľutoval, že ju počúvol, pretože Shakespeare nebola zrejme dobrá voľba na to, aby ho udržala hore. Pred ďalšou scénou sa musel ošpliechať studenou vodou z umývadla.

Vzdychol si nad spomienkou, že nedávno by o tomto čase pokojne spal. Hodinky na ruke ukazovali, že sú takmer tri hodiny ráno. Ešte tri či štyri hodiny než sa bude môcť prešmyknúť späť do Ronovej izby, aby udržal masku, že je všetko normálne, že všetko je v poriadku.

***

Ron sa so zastonaním prebudil uprostred noci. Napoly v spánku sa pozrel na hodiny a zastonal znova. Prekliate štyri hodiny ráno.

Prakticky spadol z postele, keď sa potkýnal von z izby, naslepo šmátral pred sebou, kým rukou nenašiel zábradlie na schodoch. So zívnutím sa vydal do kúpeľne, ale keď sa tam dostal, uvedomil si, že dvere sú zavreté a že spod nich presvitá svetlo.

Niekoľko minút počkal, ale potom si uvedomil, že zvnútra nepočuť žiaden zvuk. Trochu ho to prebralo, prikročil k dverám a načúval. Zmiatlo ho ešte viac, keď začul pretočenie stránky. Zvedavo pootvoril dvere. S prekvapením našiel sedieť na zemi Harryho, ktorý na neho vyplašene vzhliadol.

"Harry?" zachrapčal Ron spánkom naplneným hlasom. "Čo robíš? Vieš, koľko je hodín?"

Harry rýchlo vstal, vyhol sa Ronovmu pohľadu. "Prepáč," zamrmlal.

"Prečo si čítaš o štvrtej ráno?" nedal sa odbiť Ron.

"Nebol som unavený," odvetil jednoducho Harry. Ron sa pozrel na svojho priateľa, ako keby ho videl prvý raz. Harry vyzeral príšerne. Ron nemohol uveriť, že si to predtým nevšimol. Musel upadať postupne, takže zmeny neboli tak viditeľné pre niekoho, kto s ním bol každý deň. Ale v tom jasnom svetle kúpeľne si všimol tmavé kruhy pod Harryho očami. Postrehol, ako sa Harrymu mierne triasla ruka, v ktorej držal knihu a ako druhou zvieral okraj skrinky, aby sa udržal vzpriamene. Harry nebol len unavený, chystal sa odpadnúť z vyčerpania.

Všetko zrazu Ronovi docvaklo a chcel si nakopať za to, že to predtým nevidel. Harry nespával. To preto nikdy nechcel zostať na noc v Brlohu; nechcel, aby o tom niekto vedel. Nebolo ťažké uhádnuť, čo ho držalo v noci hore.

"Správne, dobre, tak teda pôjdem hore," zamrmlal Harry, keď neochotne hľadel na schodisko.

"O sekundu som tam," ukročil Ron, aby mohol Harry prejsť okolo neho.

Keď sa konečne dostal do izby, Harry ležal v posteli tvárou k oknu.

"Harry?" zašepkal Ron, keď vliezol do svojej postele.

Nastala pauza, než Harry odpovedal, ako keby sa snažil rozhodnúť, či predstierať, že spí alebo nie.

"Áno?"

"Si v poriadku, kamarát?"

"Samozrejme, len som sa prebudil a nedokázal som znova zaspať. Nerob si starosti," odpovedal bez toho, aby sa na Rona pozrel, pretože vedel, že by ľahko dokázal uhádnuť, že klame.

"Myslíš, že teraz už zaspíš?"

"Áno, som v pohode," odpovedal Harry. "Dobrú noc."

"Brú noc," zamračil sa Ron, prial si, aby bol Harry otočený k nemu a on tak mohol vedieť, či skutočne spí alebo len zíza z okna.

Pokúsil sa zostať hore, aby prišiel na to, či to Harry len nepredstiera, ale nakoniec zadriemal skôr, než si mohol byť istý.

***

"Nuž, hoci stále nedokážeme určiť príčinu, je očividné, že súvisí s niečím mentálnym, a nie, to neznamená, že si blázon, Harry," so srdečným úsmevom prehlásil lč.Callahan, keď so Siriusom a Snapom viedli svoju obvyklú diskusiu po jeho testovacom sedení. Harry si stále držal servítku pod nosom, aby zadržal krv.

"Čo tým myslíte?" spýtal sa znepokojene Sirius.

"Inak je príliš náhodné, že z deväťdesiatich percent času má Harry tieto útoky počas testovania," vysvetľoval Callahan. "Takže nenaznačujem, že problém samotný je fyzickým prejavom nejakého duševného utrpenia, len že musí byť ovplyvnený náladou alebo stresom či niečím, čo by korelovalo s týmito návštevami."

"Pre normálnych ľudí, prosím," žiadal Sirius, ako to často robieval. Už dávno vzdal predstieranie, že chápe všetky tie medicínske obraty. Chcel vedieť, čo sa deje s jeho krstným synom, aj keby to znamenalo, že potlačí časť svojej pýchy. Snape vždy pretočil očami, ale lč. Callahan rád vyhovel.

"Mám pacientov, ktorí sú chorí kvôli podvedomému nutkaniu vyhľadať pozornosť alebo preto, že veria tomu, že sú chorí, často sa môžu skutočne fyzicky zraniť. Myseľ je veľmi mocná vecička, avšak nemyslím si, že toto je Harryho prípad. Ale domnievam sa, že jeho myseľ alebo nálada v tomto hrá nejako svoju rolu, pretože..."

"Pretože k tomu dochádza najčastejšie počas testovania," doplnil s prikývnutím Sirius.

"Vlastne to nie je až také neuveriteľné," pokračoval lč. Callahan. "Účelom týchto stretnutí je vyrovnať sa s týmito útokmi a pre myseľ je ľahké spojiť si to dohromady. Čím viac tu Harry trpí útokmi, tým viac očakáva, že ich tu dostane, a možno to to ovplyvňuje bez ohľadu na to, čo to je. Alebo môžu byť vyvolané stresom a Merlin vie, že tieto stretnutia sú stresujúce, správne, Harry?"

"Bezpochyby," zavrčal Harry. Testovanie zahŕňalo množstvo elixírov, z ktorých sa jedine cítil divne a mal príšerné bolesti hlavy, ktoré trvali rozlične dlho a boli rôzne silné, keď zakaždým skúšali niečo nové. A vždy, keď si pomysleli, že našli niečo, z čoho sa cítil trošku lepšie, v istej chvíli sa ukázalo, že sa mýlili, pretože Harryho zasiahol zvlášť nechutný záchvat. Jeden bol taký zlý, že mu z nosa krv valila a nechcela prestať, až mu musel lč. Callahan dať záchrannú dávku krv nahradzujúceho elixíru.

Testovacie sedenia neboli nič iné len mučením.

"Myslím, že by bolo múdre túto teóriu otestovať, než začneme niečo predpokladať," ozval sa Snape. Vždy odporoval a nesúhlasil so všetkým, čo lč. Callahan povedal, hoci to dávalo dokonalý zmysel. Harry sa domnieval, že mu chýbalo ponižovanie študentov a využíval Callahana, aby si znova vychutnal svoju zábavku, hoci si nemyslel, že by sa liečiteľ nechal Snapom veľmi zastrašiť. Občas si uvedomil, že si želá, aby Snape prestal byť taký komplikovaný a tie schôdzky skončili oveľa rýchlejšie, alebo by mu len Callahan dal elixír, ktorý chcel tentoraz vyskúšať.

"Pauza od testovania?" spýtal sa lč. Callahan Snapa pre ujasnenie. "Hmm... to by mohol byť dobrý nápad, hoci sa obávam, že to problém nevyrieši. Tie záchvaty budú len náhodnejšie a vyskytnú sa pri niečom inom, čo bude Harry považovať za stresujúce. Náš problém to nevyrieši a budeme plytvať časom v snahe prísť na to, čo to je."

"Nech ma to akokoľvek desí povedať, Snape má pravdu," vložil sa Sirius. Sotvakedy prispel radou, nechával to na tých dvoch s medicínskymi vedomosťami, takže zaujatím svojho postoja všetkých prekvapil. "Možno to problém nevyrieši, ale na rovinu, ani s tým testovaním sme sa nikam nedostali. Viem, že je to neznáma oblasť a že takéto veci vyžadujú čas, a nehovorím, aby sme prestali s testami, pretože očividne na to musíme prísť a napraviť to, ale nemyslím, že týždenná pauza niečomu ublíži. Možno vám to poskytne príležitosť prejsť si znova výsledky alebo niečo také, liečiteľ, a Harry potrebuje prestávku. Ak mu poskytne čo i len jeden týždeň bez týchto príšerných záchvatov, potom to stojí za to. A ak budú pokračovať, nuž, aspoň bude doma a oddýchne si od elixírov a takých vecí. Čo myslíš, Harry? Týždeň voľna?"

Harry vďačne prikývol, chcel Siriusa objať za to, že mu dovolí dať si pauzu.

Lč. Callahan sa usmial a s buchnutím zatvoril zložku.

"Dobre teda, dohodnuté. Týždeň voľna. Prejdem si všetko, čo sme doteraz zistili  a uvidím, či na niečo neprídem. Ak ma budete z nejakého dôvodu potrebovať, vždy sa sem môžete preletaxovať a nájsť ma v pracovni. Ak tam nebudem, Betsy na recepcii vás môže spojiť s letaxom ku mne domov. Ale pretože ho týždeň neuvidím, nevadilo by vám dvom nechať ma na chvíľočku s Harrym samého?" spýtal sa lč. Callahan.

Dvojica otvorila ústa, aby protestovala, ale lč. Callahan ich zastavil.

"Prosím. Dajte mi päť minút. Môžete mi vziať prútik, ak chcete," podal svoj prútik Siriusovi.

Tí dvaja sa poddali a nechali ich porozprávať sa.

"Prepáčte, sú trošku paranoidní," ospravedlňoval sa Harry, keď odhodil servítku, pretože mu už prestala tiecť krv.

"To je pochopiteľné. Nechcú, aby sa ti niečo stalo a ak som to pochopil správne, tvojho krstného otca už zradil niekto, komu dôveroval."

Harry smutne prikývol. Lč. Callahan, samozrejme, hovoril o Petrovi Pettigrewovi.

"Tak či tak, ako vieš, viem toho poriadne veľa o tvojom zdraví, okrem tých záchvatov samozrejme, a v poslednej som si všimol pár vecí, ktoré má znepokojili," vravel so zamračením.

"Akých vecí?" znepokojene sa spýtal Harry. Okamžite si pomyslel, že to má niečo spoločné s vracajúcou sa rakovinou.

"Všimol som si, že si schudol a že ti klesol cukor v krvi. Tiež nemôžem predstierať, že som nepostrehol, aký si unavený a toto vyčerpanie nie je dobré pre tvoje zdravie. Spôsobuje, že tvoj imunitný systém sa stáva slabším než normálne a tvoje zdroje energie sa vyčerpávajú, takže tvoje telo nemá dosť energie, ktorú práve teraz potrebuje, hlavne keď sa máš zotavovať zo všetkého, čím si minulý rok prešiel spolu s týmto novým problémom. Prečo neješ či nespíš?" spýtal sa znepokojene lč. Callahan. "A nemusíš mi klamať, pretože tvoj zdravotný stav hovorí sám za seba."

Harry sa nepohodlne pohol. "Ja..."

"Čokoľvek mi povieš, ostane prísne dôverné, Harry. Garantujem ti to. Dôvera medzi liečiteľom a pacientom," uistil ho lč.Callahan.

"Neviem. Len nedokážem zaspať a potom sa cítim príliš unavený, aby som jedol." Pravdu trošku upravil, nespomenul nočné mory či ten zápas, aby zostal hore. Nespomenul koľkokrát dokázal sotva chodiť, aký bol unavený alebo koľkokrát zaspal za stolom či na gauči, všetko na tak krátky čas, že si to Sirius ešte vôbec nevšimol. Nespomenul, že mal chuť najesť sa, ale jeho únava nebola jediná vec, z ktorej mu bolo zle od žalúdka, keď sa o to pokúšal. Často vošiel do kuchyne Sirius a Harry pocítil bodnutie viny tak intenzívne, že stratil chuť do jedla.

"Elixír na bezsenný spánok by ti nepomohol?" navrhol lč. Callahan.

"Ale profesor Snape hovorí, že je návykový," zmätene zareagoval Harry.

"Profesor Snape má pravdu, ale niektoré sú menej ako iné a ak budem mať pod kontrolou koľko toho berieš, a aký druh, myslím, že by ti mohol pomôcť a tvoj zvyk v noci späť by sa vrátil. Robím si jedine starosti s tým, že by si sa voči nemu mohol stať prirýchlo imúnny, hlavne pri všetkých tých elixíroch s podobnými prísadami, ktoré predpokladám, že si bral minulý rok. Ale stojí to za pokus."

Liečiteľ vytiahol niekoľko fľaštičiek zo skrinky a odmeral rozličné dávky do malých ampuliek. Mávnutím prútika ich rýchlo označili nálepkami s rôznymi názvami dní.

"Dobre, toto sú rozličné varianty toho istého elixíru, vďaka čomu by mali byť účinky menej návykové a možno dokonca lepšie zaberú. Vezmi si zodpovedajúcu dávku podľa noci, ku ktorej patrí a neber za jednu noc viac ako jednu, aj keby si necítil vôbec žiadne účinky. Ak sa ukáže, že si voči niektorej imúnny, len ich ber naďalej, pretože ďalší variant môže zabrať. Ak niektorá vyvolá nejaké nežiadúce účinky, hneď mi pošli sovu, hoci to neočakávam."

"Ďakujem vám, pane," úprimne poďakoval Harry, keď si vzal ampulky a vložil si ich do vrecka.

"A Harry, nechám to na teba, či o tomto povieš svojmu krstnému otcovi, ale keď neuvidím zlepšenie, keď sa o týždeň vrátiš, nebudem mať inú možnosť, ako ho na to upozorniť. Tvoje zdravie je na toto práve teraz príliš krehké," vážne prehovoril lč. Callahan.

"Dobre," zašepkal Harry, trošku vydesený. Dúfal, že elixíry zaberú a bude sa musieť prinútiť jesť, aj keď nebude hladný. Nechcel, aby si Sirius myslel, že zanedbáva svoje zdravie, keď ten muž sa kvôli tomu tak veľmi znepokojoval.

"Oddýchni si, Harry. Naozaj dúfam, že si oddýchneš aj od tých záchvatov," súcitne sa usmial liečiteľ.

Harry prikývol a opustil pracovňu, pred ktorou našiel Siriusa nervózne sa prechádzať, zatiaľ čo Snape vyzeral dôstojnejšie, pretože sa rozhodol posadiť sa do kresla.

Harry pretočil očami. "Sirius, si paranoidný."

Jeho krstný otec sa usmial. "To je moja práca."

***

Keď sa vrátili do Domu svetla, niekto tam už bol.

"Remy?" spýtal sa prekvapene Harry, keď našiel vlkolaka čakať v kuchyni. Remus vzhliadol a zbadal Harry. Jeho tvárou okamžite prebleskli starosti, než ich zamaskoval srdečným úsmevom.

"Poď sem, chlapče," pritiahol si Harryho do objatia.

"Ale mal si byť preč tri týždne a ešte to nie sú ani dva! Prečo si si tak skrátil dovolenku? Niečo sa stalo?" znepokojene sa spýtal Harry.

"Nie, nič sa nestalo, len som sa nemohol dočkať, až sa vrátim," uistil ho Remus.

Harry sa domnieval, že je za tým niečo viac, ale netlačil na neho.

"Povedal som svojej mame o tebe všetko, Har, a ona ma nabalila toľkým jedlom, že budeš celé týždne plný. Práve som ich dovybaľoval," pokračoval Remus.

"Povedal si jej o mne?" nemohol uveriť Harry.

Remus sa na neho čudne pozrel. "Prečo by som nemal?"

Harry sa odvrátil a pokrčil plecami. "Tak aké jedlo si priniesol?" zmenil tému.

Kým Remus ukazoval Harrymu matkine jedlo, strelil po Siriusovi pohľadom, ktorý vravel, že sa musia porozprávať.

***

"Prečo si naozaj skrátil svoj výlet, Moony?" spýtal sa podozrievavo Sirius, keď si boli tí dvaja istí, že sú sami.

Remus si vzdychol a pošúchal si koreň nosa. "Robil som si starosti kvôli Harrymu. Dokázal som myslieť jedine na to, kým som tam bol. Než som odišiel, nevyzeral, že sa s celou tou záležitosťou vyrovnáva dobre. Len som mal pocit, že by som sa mal vrátiť, a nakoniec mi mama povedala, aby som šiel a že sa uvidíme cez Vianoce."

"Vrátil si sa, pretože si myslíš, že sa nedokážem o Harryho postarať sám, však?" opýtal sa Sirius s náznakom hnevu v hlase. "Pretože si myslíš, že som nezodpovedný a že neviem ako mu pomôcť, takže si sa chcel vrátiť a zachrániť deň, správne? Tak to sa mýliš! Ja viem, čo je najlepšie pre môjho krstného syna. Len potrebuje čas, aby sa všetko dalo do poriadku, ale smeruje k tomu."

"Sirius, pozrel si sa v poslednej dobe na Harryho poriadne?" žasol Remus. "Nevedie si dobre! Myslím, že chudne a vyzerá vyčerpane! Zhoršuje sa! Čo ti dopekla povedal, keď si sa s ním rozprával o Dursleyových?"

Sirius sa nepohodlne pohol. "Problém je, že..."

"Ty si sa s ním o tom nerozprával?" nemohol uveriť Remus.

Sirius podráždene zazrel. "Ešte na to nie je pripravený. Dal som jasne najavo, že som tu, keď sa porozprávať bude chcieť."

"A medzitým si Harry uženie mentálny kolaps alebo ochorie," vážne sa prel Remus.

Sirius otvoril ústa, aby odsekol, ale začuli, že sa Harry vracia.

"Pobavíme sa o tom po dnešnom stretnutí Rádu!" prisľúbil šeptom Remus, než nasadil pokojný výraz, ktorým Harryho privítal.

***

Ten večer mali mať Fred s Georgeom plné ruky práce v obchode a Ron s Ginny im ponúkli, že pôjdu s nimi. Harryho poslali na Snape manor, aby bol s Dracom, kým bude mať Rád stretnutie, pretože pre neho nebolo bezpečné, aby šiel niekam bez dozoru nejakého dospelého. Rád mal podozrenie, že pretože od Voldemortovej smrti už uplynulo viac času, smrťožrúti sa pravdepodobne viac zorganizovali.

Väčšinou boli stretnutia Rádu na Snape manor, takže sa Snape mohol uistiť, že je Draco v bezpečí, ale dnes večer šli niekam inam, hoci, ako obvykle, odmietli mládeži povedať, kam.

Harry trénoval vyhodenie fleuretu do vzduchu a jeho zachytenie, kým sa Draco prehrabával kufrom, ako to často robieval. Dracov kufor mal veľa tajných priečinkov a on sa nimi ustavične prehŕňal, kým uvažoval, čo by sa stalo, keby istý majetok priniesol na budúci školský rok na Rokfort. Kedykoľvek nemohol nájsť niečo, čo hľadal, dostal vážne zlú náladu.

Snape si zjavne nikdy nenašiel čas na to požiadať niekoho, aby priniesol Dracove veci z Malfoy manoru, hoci ani jeden z chlapcov nevedel, aký mal k tomu dôvod, a tak Draco často zisťoval, že mu niečo chýba, zatrpknutý, že by sa mohol len odmiestniť a primiestniť hneď späť, ale nemal to dovolené.

Draco piaty krát prehľadal celý kufor, než do neho nahnevane kopol.

"Nemal si šťastie, chápem to správne?" spýtal sa jemne Harry, keď vyhodil mečík dohora a nestihol ho zachytiť pri ceste dolu.

"Si fakt dobrý," nešťastne komentoval Draco.

"Čo hľadáš tentoraz?" ignoroval Harry Dracov jedovatý tón.

"Niečo, čo hľadám celé toto leto. Stále si myslím, že som ju možno stratil. Len nemôžem uveriť, že by som zabudol zobrať si ju na Rokfort."

"Tú knihu, čo ti dala stará mama?"

Draco smutne prikývol. "Tak si prajem, aby som ju mal. Bola jedinou príbuznou, ktorú som mal rád a to mi dala len tú knihu a prívesok, ktorý s ňou pasoval. Mám prívesok, ale v knihe boli jej poznámky. Ja som si do nej robil poznámky. U Merlina, bola to prakticky jediná vec, ktorá mala pre mňa nejakú citovú hodnotu a asi len tak leží pohodená v mojej izbe doma, sadá na ňu prah a asi ju už doteraz zožrali potkani," rečnil Draco, keď sa prechádzal sem a tam. "Len nechápem, prečo nemôžem na päť minút opustiť tento dom a ísť si po ňu. Veď Malfoy manor je prázdny! Moji rodičia sú dávno preč a ministerstvo to miesto udržuje v tajnosti. Je to jednoducho absurdné!"

"Čo keby sme tam zaskočili?" navrhol Harry po chvíľke uvažovania.

Draco sa na neho prekvapene pozrel.

"Čože?"

"Naši krstní otcovia sa tak tri hodinky nevrátia. Mohli by sme sa tam preletaxovať, zobrať tvoje veci a preletaxovať sa späť. Mohol by som zobral neviditeľný plášť, len pre istotu. Za pätnásť minút sme späť, maximálne polhodinu. Človek nikdy nevie."

"Vážne navrhuješ, aby sme sa priamo vzopreli príkazom našich krstných otcov?" neveriacky sa spýtal Draco.

Harry pokrčil plecami. "Nuž, je to na tebe," odvetil, vyhodil mečík do vzduchu a poľahky ho zachytil. "Na Rokforte sa pod neviditeľným plášťom vykrádam po celý čas, takže myslím, že ten nápad nie je pre mňa takým šokom."

"Ale toto je trochu iné než vykradnúť sa z chrabromilskej veže," pripomenul Draco.

Harry opäť pokrčil plecami. "Preto to nechávam na teba. Aké dôležité sú pre teba tie veci, čo chceš?"

"Pýtaš sa, či som materialistický dosť na to, aby som nás vystavil nebezpečenstvu len, aby som dostal svoje veci?" podráždene sa spýtal Draco.

"To by bola príhodná otázka."

***

Harry v úžase hľadel na panstvo, pred ktorým sa ocitli.

"Och môj... " zašepkal.

"Pššt, chceš, aby nás chytili?" zasyčal Draco. Znepokojene sa rozhliadol.

"Ale nikto tu nie je," odšepkal Harry.

"To nikdy nevieš," hrozivo prehlásil Draco. "Nemôžem uveriť, že toto robíme."

Pretože Snapov letax bol normálne odrezaný od väčšiny miest, museli si vyžiadať hodinu dlhé spojenie s domom pre hostí na Malfoy manore, pretože manor samotný bol tiež chránený pred väčšinou letaxových spojení.

Potichu kráčali k bočným dverám, Draco zašepkal heslo a dostali sa dnu, kde z nich Harry zložil neviditeľný plášť.

Keď kráčali, ich kroky sa hlasne ozývali. To miesto bolo úžasné a Harryho oči poskakovali sem a tam, snažili sa to všetko absorbovať.

"Si si istý, že toto je dom?" ohromene sa spýtal.

Draco pretočil očami. "Ty si taký necivilizovaný." Chytil Harryho za ruku a ťahal ho za sebou. "Poďme. Moje poschodie je v južnom krídle."

"Tvoje poschodie? Vy máte krídla?" nemohol uveriť Harry.

Rýchlo sa dostali cez množstvo obrovských siení a točitých priechodov, než prišli k obrovskému schodisku.

Draco sa ním náhlil nahor, Harry za ním. Bolo očividné, že Draco chce mať toto čo najskôr za sebou a vypadnúť z toho domu tak skoro, ako sa len dalo. Harry tomu úplne rozumel. Keby bol on znova v starom dome, nemohol by sa dočkať, až odtiaľ vypadne.

Na konci schodiska bola dlhá chodba s množstvom dverí a obrovskými portrétmi Draca a jeho rodičov, v ktorých sa nikto neusmieval.

"Nepovedz ani slovo," varoval Draco, keď si Harry obzeral jeden z portrétov. Draco vzhliadol na jeden, kde bol so svojím otcom, a podvedome sa striasol. "Švihnime si, dobre?"

Harry prikývol. "Si v poriadku?" zašepkal.

"Len veľa zlých spomienok," odpovedal potichu, ani sa na Harryho nepozrel.

Mlčky kráčali po chladnej chodbe.

"Necítil si sa osamelý?" opatrne sa spýtal Harry. "Tu hore je to dosť odľahlé."

"Na to si zvykneš," pokrčil Draco plecami. Harry postrehol utrápený nádych Dracovho hlasu, ale rozhodol sa na to netlačiť.

Draco nakoniec otvoril dvere, na ktorých bolo vyryté elegantné strieborné "D". Harry nad tým pohľadom zalapal po dychu, čím u Draca vyvolal hrdý úškrn, pretože si nemohol pomôcť, aby nebol na svoju starú izbu pyšný.

Bola to tá najväčšia a asi najelegantnejšia spálňa, ktorú kedy Harry videl, za hranicou čohokoľvek, čo by kedy tipoval ako skutočnú izbu. Keď Draco utekal k svojmu šatníku a začal sa prehrabávať vecami, ktoré strkal do tašky, ktorú si priniesol, Harry sa po nej v úžase prechádzal, hladil rukou hodvábne prikrývky na posteli a stĺpiky postele zo slonoviny. Tá posteľ bola tak vysoká, že k nej boli dva schodíky. Bol tam obrovský kozub a kožušinový koberček a prehozy. Šachovnica bola vyrobená z nefritu a striebra a bola pripravená v malej časti na sedenie s gaučom a dvoma obrovskými kreslami, ktoré vyzerali, že sa v nich musí sedieť ako v nebi, rovnako ako posteľ.

V sklenenej vitríne bola veľká zbierka mečov, spolu s fantasticky vyzerajúcimi doplnkami na šermovanie.

Draco mal tak veľa vecí, oveľa viac než mal Dudley u Dursleyovcov. Ale na rozdiel od Harryho odporného bratanca, Draco sa o ne očividne staral a bol hrdý na svoj majetok. Izba vďaka tomu vyzerala ako nejaké múzeum, z čoho sa Harry cítil trochu nepríjemne.

"Nemôžem ju nájsť," zúfalo zvolal Draco. "Bola to prakticky jediná vec, ktorú som si sem vzal a nedokážem si spomenúť, kde som ju položil!"

"Ako vyzerá?"

"Má čierny kožený obal s vyvýšeným strieborným drakom navrchu," znepokojene vysvetľoval. "Ale zadná časť je denník a ja som si tam zapísal nejaké osobné veci, takže ak ju nájdeš, nečítaj tam nič, sľubuješ? Neotváraj ju!"

"Sľubujem," prisahal Harry, než sa začal rozhliadať po policiach a rýchlo prezerať zásuvky. Bola tam časť izby, ktorá bola vyvýšená o tri schody, čo Harry považoval za neuveriteľne vzrušujúce.

Vyšiel po schodíkoch do toho priestoru a prehľadal stôl, ale bez úspechu. Bola tam obrovská vitrína s množstvom trofejí všetkých možných farieb a veľkostí, vrátane tej, čo stála vedľa nej a bola takmer tak vysoká ako Harry.

"U Merlina, to sú ceny za šermovanie?" spýtal sa Harry, keď pokračoval v pátraní.

"Hej," zavolal Draco z vnútrajška skrine.

"Nikdy ma nenapadlo, že si v ňom tak dobrý," zakričal Harry, keď prezeral police kníh.

"Nuž, som."

"Tiež si skromný!" zachichotal sa Harry. Schádzal po schodom a zamyslene si zahryzol do pery. Prešiel ku kreslám a začal hľadať pod vankúšmi a prikrývkami. Jeden odhodil a uškrnul sa.

"Našiel som ju!" oznámil, keď zdvihol denník.

Draco sa vynoril zo skrine. Keď zbadal knihu, vydýchol úľavou. Harry ju opatrne vložil do batohu, ktorý Draco zatvoril.

"V poriadku, vypadnime od..."

Draca prerušili hlasy, ktoré začuli prichádzať z chodby. Obaja chlapci stuhli. Malé výbuchy sa stále viac a viac približovali.

"Ty, prehľadaj túto izbu. Ty prehľadáš túto," ozval sa pánovitý hlas, ktorý obaja v hrôze spoznali. Bol to Lucius Malfoy.