All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu "Once Upon A Thyme": Zensho
Draco a Hermiona cestujú späť v čase a vymenia si svoje pozície v živote. Obaja získajú tvrdé ponaučenie o rodine, cti a láske. Áno - skutočná hrozba pre všetkých DHr priaznivcov, ktorí túžite po dobrej, dlhej fanfics.
Túto kapitolu venujem Jin, soraki, Carme, Svetluške, Sele, game, Invisible, beruske1, Tez, soraki, Maenee, HOPE, Jenny, JSark, Khire, eternallife, teriisek, Leann, Tru, SARE a kajke .
PS. Moc sa netešte, autorka zblbla číslovanie kapitol, týmto to dala do poriadku, je to kratučké. Už len 9. kapitol!
Preklad: Jimmi
Beta-read: Maenea
Kapitola 23
Aldeburg
Keď sa na druhý deň prebudili, obaja sa cítili neuveriteľne oddýchnutí.
"Nikto ti nepovedal, že dáma si nenapcháva líca?" riekol Draco, keď v pobavení sledovala ako Hermiona zjedla tri vajíčka a štyri dolky za dve minúty.
"Malhub," odvetila Hermiona s ústami plnými vajec.
S trochou jedla v sebe a ďaleko od hraníc sídla Grangerovcov, si stále viac a viac pripadala ako svoje staré ja. Paradoxne, to spôsobovalo, že videla tiež Draca Malfoy stále viac, ako si ho pamätala vtedy na Rokforte. Jediný rozdiel bol, že v tomto čase nevyužíval každú príležitosť, aby jej mohol zo života urobiť peklo. V skutočnosti využíval každú príležitosť, aby jej robil dobre - ako objednanie ďalšej porcie raňajok po tom, čo prvú zjedla za jednu minútu.
"Dúfam, že nebudeš potrebovať tretiu porciu raňajok," riekol Draco v obavách, keď Hermiona vyčistila druhý tanier rovnako rýchlo ako prvý.
"Užomprchat", odvetila a začala sa smiať.
"Uf, mohla by si mi urobiť láskavosť a najprv prehltnúť, čo ješ? Čo je vôbec také smiešne?"
Hermiona prehltla sústo, ktoré prežúvala.
"R-Ron mal vo zvyku stále hovoriť s plnými ústami... privádzalo ma to s Harrym do zbláznenia! Nikdy som si nepomyslela, že raz urobím to isté." Hermionine oči žiarili, keď si spomenula na svojich dvoch priateľov.
Draco si všimol sentimentálny, šťastný výraz na Hermioninej tvári. Ty brďo, naozaj jej tí dvaja chýbali... ako som ich to zvykol volať? Hlupáci? Blbci? Naozaj som býval taký malicherný? V každom prípade jej naozaj chýbal Potrík a Weslík.
"Vy traja ste boli fakt skvelí priatelia, há?"
"Áno, prečo?"
"Nuž, nebol som tak presne súčasťou Zázračného klubu, spomínaš si?"
Hermiona vyzerala ustarane. "Ach... nie, ale všetko je teraz iné, Draco. Ja-ja tým myslím, že sme vyriešili množstvo našich rozdielov, a ehm, sme manželmi. Okrem to neexistuje žiaden Zázračný klub... my sa priatelíme so všetkými. Boli by sme sa priatelili dokonca s tebou, keby si nás nechal."
"Nechal vás? Prečo prepánajána by som vás nenechal?"
Hermiona uvažovala, či Thyme Eliminus už tak veľmi poškodil Dracovi pamäť. "Ty-ty si nás vždy nenávidel. Rona, pretože bol chudobný... a mňa, pretože som sa narodila u muklov..."
Draco sa začervenal. "Áno. Ale myslím, že som mal vtedy svoje dôvody, a nuž, môj názor na tie veci sa už akosi zmenil."
Hermiona sa pozrela na svojho manžela, oči plné pýchy. "Viem... to je čiastočne dôvod, prečo som sa do teba zamilovala. Pretože si bol dosť silný, aby si zmenil svoj názor."
Dvojica sa na seba priblblo uškrnula.
"Potrík a Weslík ma stále chcú zabiť, vieš že?" riekol Draco, keď chytil svoju ženu za ruku, kým vstávali od stola.
"Viem," riekla Hermiona.
"Nevadí ti to?" spýtal sa Draco.
"Nie, pretože aj tak asi umrú od šoku v ten okamih, keď im to povieme."
Draco sa zasmial. "Môžu mi urobiť, čo len chcú. Jediné, čo chcem, je aby si sa so mnou vrátila do budúcnosti, kde si môžeme žiť ako prasatá v žite..:"
"A môžem sa naučiť jazdiť na koni..."
"Samozrejme. A ja znova budem pán z Manoru..."
"... použiješ milé, čisté mydlo, aby si sa s ním vykúpal..."
"Áno... a budem každý deň nosiť čerstvo vypraté šaty..."
"A budeme jesť dyňové paštéky (cz: dyňové paštičky)..."
"A môžeme si potom vyčistiť zuby..."
"A v našich posteliach nebudú blchy..."
"A čo je najdôležitejšie, Hermiona... budeme mať splachovací záchod."
"Ach áno! To rozhodne."
Vyšli do slnečnej žiary toho skorého októbrového dňa a začali vnímať mesto Aldeburgh. Bolo veľmi veľké, oveľa väčšie než Mildenstowe, a vyzeralo dosť prosperujúco, napriek záplave zlého osudu pred troma rokmi.
"Kam teraz pôjdeme? Do Samhainu máme tri týždne," riekla Hermiona, keď prechádzali uličkou, ktorá jej tak veľmi pripomínala Šikmú uličku. V skutočnosti, všetky tieto uličku jej pripomínali Šikmú uličku - úzku, temnú a uponáhľanú.
"Myslel som, že sa pokúsime zistiť viacej o Mary Culdonovej a jej manželovi. Tiež tých štyroch, ktoré upálili ako čarodejnice. Vždy som si myslel, že magickí ľudia nemôžu byť naozaj upálení na hranici."
"Myslíš na Vendelínu Čudesnú (cz: Vendelínu Vystřednice). Tak si užívala upaľovanie na hranici, že sa nechala chytiť 14 krát v rôznych prevlekoch; zakaždým sa odmiestnila. Ale na niečo zabúdaš,. Draco."
"Na čo?"
"Mala prútik a poznala kúzla."
"No a?"
"Aká je pravdepodobnosť, že Mary Culdonová bola skutočná čarodejnica? Znie to, ako keby bola len obyčajná jasnovidkyňa."
"Nuž, ako to vieš?"
Hermiona si vzdychla. "Pretože zrejme nechodila na Rokfort, však? Niekde tam vonku, v tomto čase, je príjemný starý Rokfort. Ale v týchto časoch, čistokrvní či u muklov narodení nemohli chodiť do Školy kúziel pokiaľ nemali dosť peňazí na knihy a poplatky. Tento spôsob sa zmenil až v 1700, keď si úrady uvedomili, že sa mimo oficiálnych škôl rozvíja nebezpečná subkultúra zmrzačenej mágie. To nikto okrem mňa nečítal Históriu Rokfortu?"
Draco mlčal.
Hermiona si s ním spojila ruky.
"Knut za to, na čo myslíš?" riekla nakoniec.
Draco sa otočil a stretol sa s jej pohľadom. Pomyslela si, že vyzerá veľmi nahnevaný. "Ak je toto to, čo sa stane, keď sa držia ľudí, čo si to zaslúžia, mimo Rokfortu," povedal trpko, "potom je to absolútne zvrátené."